Úhrada za zdravotnú starostlivosť zamestnanca a jej účtovanie

Starostlivosť o zdravie zamestnancov je kľúčovým faktorom pre efektívnosť práce a zamestnávatelia majú v tejto oblasti široké povinnosti, ktoré sú upravené zákonom. Tieto povinnosti zahŕňajú nielen zabezpečenie bezpečného a zdravého pracovného prostredia, ale aj riešenie otázok súvisiacich s verejným zdravotným poistením a ročným zúčtovaním poistného. V tomto článku sa pozrieme na úhradu za zdravotnú starostlivosť zamestnanca a jej správne účtovanie, ako aj na ďalšie súvisiace nákladové položky.

Zúčtovanie zdravotnej starostlivosti a ročné zúčtovanie zdravotného poistenia

Poskytnutú zdravotnú starostlivosť (ZS) vykazuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (PZS) zúčtovacími dokladmi. Zúčtovacím dokladom je súbor (súbory) obsahujúci zoznam zdravotných výkonov (ďalej len dávka), ktoré PZS vykonal počas zúčtovacieho obdobia. PZS je povinný v dávke vykazovať zdravotné výkony v štruktúre určenej metodickým usmernením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Dávka je textový súbor bez diakritiky a obsahuje identifikáciu, záhlavie a vetu tela dávky.

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia vykonávajú zdravotné poisťovne. Ročné zúčtovanie poistného je upravené v § 19 zákona o zdravotnom poistení č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“). Zamestnávateľ má povinnosť vykonať ročné zúčtovanie poistného do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Ak má platiteľ poistného na základe oznámenia daňového úradu predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného najneskôr v deň podania daňového priznania.

Príslušná zdravotná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby, ktorou je zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba a samoplatiteľ, v prípade omeškania z dôvodu zaplatenia preddavku na poistné do inej ako príslušnej zdravotnej poisťovne, v prípade omeškania z dôvodu platobnej neschopnosti tejto osoby, ak možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 9 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy preddavku na poistné, a iných odôvodnených prípadoch znížiť alebo odpustiť úrok z omeškania podľa § 18 ods. 1 alebo podľa § 17a ods. 1 zákona o zdravotnom poistení.

Účtovanie preplatkov a nedoplatkov

Nedoplatok alebo preplatok ročného zúčtovania poistného je splatný do 3 mesiacov od dňa podania daňového priznania. Právo zdravotnej poisťovne uplatniť si úrok z omeškania podľa § 18 ods. 1 nevznikne, ak nebude nedoplatok z ročného zúčtovania poistného zaplatený ani v uvedenej lehote alebo ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca, ročné zúčtovanie poistného vôbec v príslušnej zdravotnej poisťovni nepodal. Právo na vrátenie preplatku sa premlčí uplynutím 5 rokov od prvého dňa kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa malo vykonať ročné zúčtovanie poistného.

Pri účtovaní preplatkov a nedoplatkov z ročného zúčtovania zdravotného poistenia je dôležité rozlišovať medzi časťou zamestnanca a zamestnávateľa. Náklad súvisiaci so vznikom nedoplatku sa zahrnie do daňových výdavkov. Ak dôjde k preplatku, ten je potrebné zdaniť. Pri zaúčtovaní sa súvzťažne so záväzkom voči zdravotnej poisťovni používa účet 524 - Zákonné sociálne náklady.

Príklad účtovania nedoplatku za minulý rok

Kontrola zo sociálnej poisťovne zistila, že sme nemali zaplatené poistné za jedného zamestnanca za obdobie od 8/2014 do 9/2015. Ak sa má teraz doplniť platba za minulé roky, účtovanie bude nasledovné:

• Predpis miezd za zamestnávateľa: 524 / 336
• Predpis miezd za zamestnanca: 331 / 336

Tento predpis platí za celé chýbajúce obdobie. Ak zamestnanec oznámil, že je invalid od roku 2004 a má nárok na zníženú sadzbu poistného, ale zdravotná poisťovňa to nemôže riešiť cez ročné zúčtovanie za rok 2011, preplatok sa vyplatí na základe žiadosti o vrátenie preplatku. Tento preplatok z roku 2011 bude zvýšením základu dane. Za rok 2012 je potrebné urobiť opravné výkazy a po vrátení preplatku za prvých 7 mesiacov roka 2012 sa to len zdaní alebo navýši hrubá mzda.

Daňová uznateľnosť nákladov na starostlivosť o zdravie zamestnancov

Dobrá atmosféra na pracovisku a primerané pracovné prostredie sú základným predpokladom pre zvyšovanie efektívnosti práce zamestnanca. Sústreďujú sa náklady vynaložené na vytvorenie pracovných, sociálnych podmienok a na starostlivosť o zdravie zamestnancov. Výdavky zamestnávateľa na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov sú v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) daňovo uznaným výdavkom.

Základné podmienky pre daňovú uznateľnosť takéhoto výdavku sú zadefinované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia daňovým výdavkom je iba výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Všeobecné povinnosti zamestnávateľa, ktoré musí vykonať v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, upravuje § 6 ods. 1 zákona o BOZP. Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je podľa § 6 ods. 11 zákona o BOZP povinný znášať zamestnávateľ. Tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca. V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov sú náklady vynaložené na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia v rozsahu povinností ustanovených pre zamestnávateľa osobitnými predpismi aj daňovo uznanými nákladmi.

Osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP)

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi osobný ochranný pracovný prostriedok na používanie, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce. Ak viaceré nebezpečenstvá vyžadujú, aby zamestnanec používal súčasne viac osobných ochranných pracovných prostriedkov, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré sa dajú navzájom skombinovať a zabezpečia účinnú ochranu pred týmito nebezpečenstvami.

Zamestnávateľ tiež poskytuje zamestnancovi ako osobný ochranný pracovný prostriedok podľa § 2 ods. 5 nariadenia vlády aj pracovný odev alebo pracovnú obuv, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako šesť mesiacov. Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom pracovný odev alebo obuv ako osobný ochranný pracovný prostriedok vyplýva z už uvedeného § 6 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a nadväzne z § 2 ods. 5 nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z., ktoré upravuje poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Preukaznosť tohto výdavku na účely vyčíslenia základu dane z príjmov je potrebné zabezpečiť dôslednou operatívnou evidenciou.

Rovnošaty

Ako výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov je možné posúdiť aj rovnošaty, ktorých povinnosť nosenia pri výkone zamestnania alebo služobného pomeru vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Podobne i v týchto prípadoch musí byť výška výdavku na účely vyčíslenia základu dane z príjmov preukázateľne zdokladovaná. Pri posudzovaní výdavkov (nákladov) vynaložených na jednotné pracovné ošatenie zamestnancov v ostatných prípadoch, kedy takáto povinnosť nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, je potrebné zohľadniť prevádzkovú úlohu takého ošatenia (potreba vizuálneho odlíšenia zamestnanca od zákazníka), reklamnú a propagačnú funkciu, tradíciu a podobne.

Pitný režim

Podľa § 37 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je zamestnávateľ povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Náklady zamestnávateľa spojené so zabezpečením pitného režimu svojich zamestnancov, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov. Nad rámec zákona môže zamestnávateľ poskytovať bezplatne nealkoholické nápoje, napr. minerálku.

Rekondičné pobyty

V zmysle § 11 zákona o BOZP v znení platnom od 1. 5. 2010 (zákon č. 132/2010 Z. z.) je zamestnávateľ v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať aj rekondičné pobyty zamestnancom, ktorí vykonávajú vybrané povolania. Náklady na rekondičné pobyty je podľa § 11 ods. 17 zákona o BOZP povinný uhrádzať zamestnávateľ. Zamestnanci, ktorí nepretržite vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie počas najmenej piatich rokov a zamestnanci, ktorí nepretržite vykonávajú prácu zaradenú do štvrtej kategórie počas najmenej štyroch rokov, sú povinní zúčastniť sa na rekondičnom pobyte.

Starostlivosť o zdravie zamestnancov

Výdavky (náklady) na starostlivosť o zdravie zamestnancov sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov len v tom prípade, ak sú hradené v rozsahu povinnosti ustanovenej osobitnými predpismi. Podľa tohto ustanovenia zákona o dani z príjmov sú daňovo uznané aj náklady na vlastné zdravotnícke zariadenia. V záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ v zmysle § 6 ods. 1 zákona o BOZP povinný okrem iného zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s ohľadom na charakter práce a pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti a pracovná zdravotná služba

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu v rozsahu ustanovenom v § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. V zákone o BOZP je od 1. 7. 2006 novým pojmom pracovná zdravotná služba, ktorá v zmysle § 21 tohto zákona patrí medzi preventívne a ochranné služby. Účelom týchto služieb je poskytovať zamestnávateľovi poradenstvo a odborné služby súvisiace s organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Účtovanie miezd a odvodov

Na ťarchu účtu 524 sa účtuje aj príspevok do garančného fondu. Na ťarchu tohto účtu účtuje účtovná jednotka ako zamestnávateľ doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. za zamestnancov, spoločníkov a členov družstva. Na ťarchu účtu 524 sa účtujú náklady na pracovné podmienky, starostlivosť o zdravie a bezpečnosť pri práci zamestnancov účtovnej jednotky v súlade so zákonnými predpismi, napr. Zákonníkom práce. Ďalej sa tu účtujú náklady na stravovanie v súlade s § 152 Zákonníka práce, tvorba sociálneho fondu podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.

Poistné a príspevky

Pojem „poistné a príspevky“ je legislatívnou skratkou, ktorá je zavedená v § 5 ods. 7 písm. e) ZDP a v plnom znení ide o poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Platenie poistného zamestnávateľom na základe poistnej zmluvy uzavretej s komerčnou poisťovňou na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú napr. členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti, nie je možné považovať za poistné, ktoré je zamestnávateľ povinný uzavrieť, a preto poistné platené za tento druh poistenia je dobrovoľným plnením a nemožno ho zahrnúť do daňových výdavkov daňovníka podľa § 19 ods. 2 písm. a) ZDP. Za daňový výdavok nie je možné považovať ani platenie poistného na základe poistnej zmluvy o poistení osôb prepravovaných motorovým vozidlom, keďže ide o komerčné poistenie osôb. Rovnako nie je daňovým výdavkom úrazové poistenie vybraných zamestnancov, ktorí pracujú napr. na rizikových pracoviskách (servisní pracovníci, pracovníci vo výrobe), platené na základe poistnej zmluvy uzavretej s komerčnou poisťovňou, pretože ide o dobrovoľne platené úrazové poistenie.

Príspevky na stravovanie

Ide o príspevky na stravovanie zamestnancov [§ 19 ods. 2 písm. c)] zabezpečované a poskytované za podmienok ustanovených v § 152 Zákonníka práce. Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny. Ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho hlavného jedla. Výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie je najmenej 55 % ceny jedla a najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Určenie maximálnej výšky príspevku na stravovanie, ktorá v súčasnosti predstavuje 2,20 € (55 % zo 4 €), dáva zamestnávateľovi právo stanoviť rozsah príspevku, ktorým bude prispievať zamestnancovi na stravné.

Ak podmienky výkonu práce na pracovisku vylučujú povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie, poskytne zamestnancovi finančný príspevok vo výške podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Ide hlavne o prípady zamestnancov v ťažobnom priemysle, doprave, lesníctve, ale napr. aj pri práci v nočných zmenách.

Tabuľka: Hodnota stravných poukážok a finančného príspevku

Mzdové a pracovnoprávne nároky

Ide o mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov, ktoré vyplývajú napr. zo Zákonníka práce (nároky týkajúce sa pracovnej pohotovosti, dovolenky, mzdy, náhrady mzdy pri prekážkach v práci atď.). Týmito výdavkami môžu byť aj výdavky dojednané v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve výhodnejšie, ako upravuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tieto zákony nezakazujú alebo z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť [§ 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP].

Sociálny fond

Povinná tvorba sociálneho fondu [§ 19 ods. 2 písm. a)] - sociálny fond je tvorený zamestnávateľom za účelom poskytovania príspevkov zamestnancom na rekreačné, kultúrne, sociálne a zdravotné aktivity.

tags: #uhrada #za #zdravotnu #starostlivost #zaemstnanca #uctovanie