Práceneschopnosť (PN) je situácia, s ktorou sa stretáva každý zamestnávateľ a zamestnanec. Správne účtovanie a spracovanie miezd počas PN je kľúčové pre dodržiavanie legislatívy a zabezpečenie spokojnosti zamestnancov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku práceneschopnosti z hľadiska mzdového účtovníctva, od výpočtu náhrady príjmu a nemocenských dávok až po povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni.
Čo je práceneschopnosť?
Práceneschopnosť, skrátene PN, je oficiálny dokument, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré vystavuje lekár ako potvrdenie, že je zamestnanec chorý a nemôže pracovať. PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.
Legislatíva upravujúca PN
Problematiku PN upravujú viaceré zákony:
- Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Nárok na náhradu príjmu a nemocenské
Zamestnanec, ktorý ostal dočasne práceneschopný (PN), má po splnení podmienok nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské. Zamestnanec má počas PN, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou.
Kto platí počas PN?
- 1. až 10. deň PN: Náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ.
- Od 11. dňa PN: Nemocenské vypláca Sociálna poisťovňa.
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa.
Výška náhrady príjmu počas PN
Výška náhrady príjmu je presne stanovená Zákonníkom práce:
- 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
- 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Kolektívnou zmluvou je možné dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ, napr. zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť, že svojim zamestnancom bude vyplácať 70 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN. Na náhradu príjmu nemá zamestnanec nárok, ak si PN privodil úmyselne, napr. požitím alkoholu. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.
Výška nemocenskej dávky počas PN
Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ), a to od 11. dňa trvania PN. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Podmienky nároku na nemocenské
Podmienky nároku na nemocenskú dávku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie (t.j. musí byť zamestnancom alebo SZČO a platiť si odvody).
Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN a na nemocenské nevzniká študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Ochranná lehota
Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ak zamestnancovi plynie ochranná lehota, napr. ukončí pracovný pomer 2.2.2024, v období 7 dní, t.j. od 3.2.2024 do 9.2.2024, PN mu vyplatí Sociálna poisťovňa nemocenské. V prípade vypláca v rovnakej výške ako náhrada príjmu, t. j. 55% DVZ.
Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Denný vymeriavací základ (DVZ)
Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, je potrebné najprv vypočítať denný vymeriavací základ (DVZ). Denný vymeriavací základ (DVZ) je zjednodušene priemerná hrubá mzda zamestnanca na deň za predchádzajúce obdobie.
Výpočet DVZ
Denný vymeriavací základ sa počíta takto:
DVZ = (Súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie za rozhodujúce obdobie) / (Počet dní rozhodujúceho obdobia)
Rozhodujúce obdobie
Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie netrvalo celý predchádzajúci kalendárny rok, rozhodujúce obdobie sa určí inak:
- Ak zamestnanec nebol nemocensky poistený počas celého rozhodujúceho obdobia, do úvahy sa berie obdobie nemocenského poistenia (t. j. obdobie od vzniku nemocenského poistenia predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN).
- V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365.
- Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.
- Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.
Maximálny DVZ
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Maximálny DVZ pre rok 2024 je 85,7425 EUR. Maximálny mesačný vymeriavací základ je 1 304 €.
Príklad výpočtu náhrady príjmu
Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Od 1.2. do 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby.
DVZ pani Zuzany sa vypočíta:
DVZ = (1 500 € * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €
Náhrada príjmu počas dočasnej PN sa následne vypočíta:
- 1. - 3.2.2024 (3 dni) => (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
- 4. - 10.2.2024 (7 dní) => (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 189,12875 €
Celková náhrada príjmu od zamestnávateľa za prvých 10 dní PN by bola 226,115 € (po zaokrúhlení 226,12 €).
Od 11.2.2024 do 27.2.2024 (17 dní) bude pani Zuzane vyplácať nemocenské Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.
Nemocenské = (55 % zo sumy 49,3150 €) * 17 dní = 461,10 €.
Elektronická PN (ePN)
Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, tzv. ePN. Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť.
Ako funguje ePN?
Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Zamestnanec už nemusí doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Sociálna poisťovňa informuje zamestnanca aj zamestnávateľa o tom, že mu bola ePN vystavená. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN. Zamestnanec je povinný dodržiavať liečebný režim.
Komunikácia so Sociálnou poisťovňou sa realizuje prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ nahlasuje údaje potrebné pre výplatu dávky prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“. Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť. Zamestnávateľ môže sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
Mzdové účtovníctvo a PN
Mzdové účtovníctvo zohráva kľúčovú úlohu pri spracovaní PN. Program Mzdy a personalistika dokáže evidovať a sledovať dochádzku zamestnancov. Celý dochádzkový systém je rozdelený na evidenciu „Denných záznamov“, kde môžete hromadne pridávať odpracované dni zamestnanca, jeho čerpanú dovolenku a na „Obdobia neprítomnosti“. Do dochádzky je teda možné zaevidovať okrem odpracovaných dní aj tie dni, ktoré zamestnanec z akýchkoľvek dôvodov neodpracoval. Medzi tzv. vylúčené obdobia patrí napr. nemoc, neplatené voľno, ošetrenia u lekára, absencia, materská dovolenka atď. Evidencia dochádzky má potom vplyv na výpočet mzdy zamestnanca.
Softvér pre mzdy a personalistiku
Aplikácia Mzdy a personalistika podporuje import údajov z dochádzkových systémov SYSTEM-IS AMS, APIS, spol. s r.o., RS ALFA, ARBE, spol. s r.o., TINNOC, WEGA LH spol. Mzdový číselník obsahuje preddefinované položky, ktoré vstupujú do výpočtu mzdy zamestnanca. Mzdový číselník zároveň umožní pridávať a definovať ľubovoľné položky, ktoré následne použijete resp. aplikujete do mzdy zamestnanca. Program na základe vyplnených údajov zamestnancov v Personalistike vypočíta mzdy zamestnancov. Vypočíta poistné, náhrady príjmu za nemoc, za ošetrenia u lekára, neplatené voľno, absenciu…atď. Aktivovaním jednej funkcie program vypočíta všetky poistné naraz.
Exporty a výkazy
Program ponúka množstvo tlačových zostáv a umožňuje exporty výkazov pre Sociálnu a zdravotné poisťovne. Jednoducho vytlačíte príkazy k úhrade a program na základe údajov z generovaných príkazov na úhradu a vypočítaných miezd zamestnancov umožňuje vystaviť Mesačný prehľad o dani a Ročné vyúčtovanie dane z príjmu. Po nadefinovaní vzorových účtov (pre podvojné účtovníctvo) a nadefinovaní kódov (pre jednoduché účtovníctvo) môžete vyexportovať mzdové údaje za zadané výplatné obdobie.
Verzie softvéru
Existujú rôzne verzie softvéru pre mzdy a personalistiku, napr.:
- Základná verzia
- Multi verzia
- XXL verzia
Multi a XXL verzie ponúkajú napríklad funkciu prepojenia na ePN Sociálnej poisťovne, ktorá umožňuje priamo z programu importovať pracovné neschopnosti do agendy Obdobia neprítomnosti. Umožňuje prístup viacerých užívateľov sieťovo prepojených počítačov do programu.
Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ má voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni niekoľko povinností súvisiacich s PN zamestnanca.
Sociálne poistenie
- Register zamestnávateľov: § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení.
- Register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia: § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
- Prerušenie poistenia: Zamestnávateľ je povinný oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie poistenia zamestnanca do ôsmich dní od vzniku prerušenia. Napr. prerušenie od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení alebo prerušenie od 11. dňa osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
- Oznámenie materskej a rodičovskej dovolenky: § 231 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení.
- Predloženie výkazu: Ak zamestnávateľ zistí, že pri výpočte mesačnej mzdy vypočítal a vo výkaze vykázal poistné z nižšieho vymeriavacieho základu, ako mal, je povinný prepočítať mzdu nanovo a podať opravný výkaz.
- Oznámenie zmeny: § 231 ods. 1 písm. f) a g) zákona o sociálnom poistení.
- Odvod poistného: Základnou povinnosťou zamestnávateľa je platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu.
Zdravotné poistenie
- Oznámenie zmeny platiteľa poistného: Zmeny platiteľa poistného z dôvodu, že platiteľom poistného začína, resp. prestáva byť štát. Zmeny platiteľa poistného z dôvodu, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti a súčasne nie je fyzickou osobou, ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné, materské, ktorej zanikol nárok na nemocenské a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť alebo ktorej zanikol nárok na ošetrovné a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti.
- Oznamovacia povinnosť: Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu do ôsmich dní odo dňa zmeny.
- Platenie poistného: Pri platbe preddavkov na poistné poštovou poukážkou sa platba označí rovnako ako pri platbe bezhotovostným prevodom z účtu zamestnávateľa.
Chyby v mzdovom účtovníctve a PN
Napriek znalosti predpisov dochádza v praxi k chybám pri spracovaní miezd počas PN. Chyby môžu nastať už pri samotnom výpočte mzdy použitím nesprávnych podkladov (dochádzkový list, úkolový list, dovolenkový lístok, platobný výmer, vyhlásenie, prémiový poriadok a pod.). K častým chybám dochádza tým, že sa v mzdovom liste zamestnanca uvádza úhrn zúčtovaných mesačných miezd a nie úhrn vyplatených zdaniteľných miezd.
Daň z príjmov zo závislej činnosti
Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti v priebehu roka dochádza k chybám napr. zlým výpočtom mzdy, nesprávnym výpočtom preddavkov na daň, ale aj pri nesprávnom uplatňovaní daňového bonusu. Ak zamestnávateľ zrazil v priebehu roka zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy vyšší preddavok na daň, ako ukladá zákon o dani z príjmov, je povinný vrátiť mu vzniknutý preplatok v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.
PN a dovolenka
Ak má zamestnanec vystavenú PN, PN ruší dovolenku a ani na žiadosť zamestnanca zamestnanec dovolenku mať nemôže. Pojednáva o tom Zákonník práce § 112 ods. 2.
Aktuálne štatistiky
Počet PN za 1. polrok 2024 medziročne stúpol o 3 706 prípadov. Priemerná dĺžka PN v prvom polroku 2024 bola 44,83 dní. Najkratšie boli na PN vypísaní zamestnanci.
