Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím predstavuje komplexnú oblasť, ktorá si vyžaduje individuálny a citlivý prístup. Tento článok sa venuje špecifikám vzdelávania týchto detí v školskom prostredí na Slovensku, pričom zohľadňuje legislatívne rámce, špeciálne výchovné zariadenia, metódy a formy vzdelávania, ako aj praktické skúsenosti pedagógov.
Mentálne postihnutie je definované ako závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie kognitívnych, jazykových, pohybových a sociálnych schopností. Súčasne ide o obmedzenie schopnosti prispôsobiť sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Na Slovensku je podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím dlhodobo vyšší, než je priemer v zahraničí.
Legislatíva a systém vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím
Legislatíva v oblasti vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vrátane žiakov s mentálnym postihnutím, prešla v posledných rokoch viacerými zmenami. Dôležité je, aby sa školy a učitelia orientovali v platnej legislatíve a dodržiavali ju.
Školský zákon a integrácia
Školský zákon umožňuje vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím formou integrácie v bežných školách. Žiak v integrácii postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP) alebo podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia (VP). Zákon najprv uvádza IVP a následne aj možnosť iného VP.
Vzdelávacie programy pre žiakov s mentálnym postihnutím
Pre žiakov s mentálnym postihnutím sú určené špeciálne vzdelávacie programy, ktoré zohľadňujú ich špecifické potreby a možnosti:
- Variant A: Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
- Variant B: Vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
- Variant C: Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
Ak sa žiak s mentálnym postihnutím vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa týchto vyššie uvedených vzdelávacích programov - vždy podľa príslušného variantu, na základe ktorého má vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP).
Ukončenie vzdelávania a ďalšie možnosti
Ukončením posledného ročníka ZŠ žiak s mentálnym postihnutím nadobudne primárne vzdelanie - teda ako keby ukončil prvý stupeň ZŠ. Nenadobudne nižšie sekundárne vzdelanie (druhý stupeň ZŠ), a preto nebude môcť pokračovať vo vzdelávaní v bežnej strednej škole. Pre prijatie do bežnej strednej školy je povinným predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie sekundárne vzdelanie, ktoré on nebude mať. Žiaci s mentálnym postihnutím môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti, alebo v praktickej škole.
Špeciálne výchovné zariadenia
Špeciálne výchovné zariadenia sú podľa § 120 zákona č. 245/2008 Z. z. Medzi tieto zariadenia patria diagnostické centrá a reedukačné centrá.
Diagnostické centrum
Diagnostické centrum sa v zmysle školského zákona a vyhlášky č. 323/2008 o špeciálnych výchovných zariadeniach (ďalej len „vyhláška o ŠVZ“) zameriava na diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú a výchovno-vzdelávaciu starostlivosť detí. Diagnostiku deťom s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovno-vzdelávacej, resocializačnej alebo reedukačnej starostlivosti. Poskytuje poradenské služby, vypracúva diagnostické správy o dieťati a vypracúva odporúčanie o umiestnení dieťaťa po ukončení pobytu. Existujú diagnostické centrá pre deti do 15 rokov a pre deti od 15 rokov.
Reedukačné centrum
Reedukačné centrum sa zameriava na reedukáciu sociálne, mravne a emocionálne narušených detí, u ktorých boli zistené také nedostatky v sociálnej prispôsobivosti, v osobnostných vlastnostiach a charakterovom vývine, že ich výchova a vzdelávanie v iných zariadeniach alebo v prirodzenom rodinnom prostredí by neviedli k náprave (§ 4, ods. 1 vyhlášky o ŠVZ). Existujú reedukačné centrá pre deti do 15 rokov a pre deti od 15 rokov.
Integrácia žiakov s mentálnym postihnutím do bežných škôl
Integrácia žiakov s mentálnym postihnutím do bežných tried je komplexný proces, ktorý si vyžaduje individuálny prístup a prispôsobenie učiva možnostiam a schopnostiam každého žiaka.
V školskom roku 2011/2012 bolo na jednej zo slovenských škôl evidovaných 245 žiakov, z ktorých 32 bolo integrovaných, vrátane 12 žiakov s mentálnym postihnutím.
Individuálny výchovno-vzdelávací plán (IVVP)
Kľúčovým nástrojom pre integráciu žiakov s mentálnym postihnutím je IVVP, ktorý by mal byť "šitý na mieru" potrebám, možnostiam a schopnostiam žiaka. IVVP by mal byť stručný, jasný a zameraný na ciele, ktoré je žiak reálne schopný dosiahnuť. Dôležité je, aby IVVP motivoval žiaka k lepším výsledkom a zároveň nebol pre neho prekážkou. Učitelia matematiky a slovenského jazyka povinne vypracúvajú IVVP pre integrovaných žiakov, v ostatných predmetoch tak robia podľa potreby.
Problémy a výzvy integrácie
Integrácia žiakov s mentálnym postihnutím do bežných tried prináša so sebou aj mnohé problémy. Učitelia sa často stretávajú s ťažkosťami pri organizácii vyučovania, keďže títo žiaci sa majú učiť podľa osnov špeciálnych škôl, ktoré sa líšia od osnov bežných škôl. Štátna školská inšpekcia neodporúča integráciu detí s mentálnym postihnutím do bežných tried kvôli problémom pri organizácii vyučovania. Napriek tomu, ak sú takéto deti v škole prítomné, je potrebné ich začleniť. Žiaci s mentálnym postihnutím by sa mali vzdelávať v triedach a školách na to určených a prispôsobených. Zveriť toto vzdelávanie do bežných škôl je zbavovaním sa zodpovednosti zo strany štátu za vzdelávanie mentálne postihnutých detí. V bežnej triede nie je možné dodržať hodinové dotácie podľa osnov špeciálnych škôl.
Riešenia a odporúčania
Vzhľadom na zložitosť integrácie žiakov s mentálnym postihnutím do bežných tried je potrebné hľadať riešenia, ktoré by zohľadňovali potreby týchto žiakov, ale aj možnosti školy. Jedným z možných riešení je, aby integrovaný žiak s mentálnym postihnutím mal rovnaké predmety ako trieda, do ktorej je začlenený, a učitelia by mali v každom predmete zohľadňovať jeho postihnutie. Dôležité je tiež, aby sa škola nezameriavala len na "papierovanie" a uspokojovanie kontrol, ale predovšetkým na prospech detí. Je nevyhnutné rozvíjať okrem pracovných návykov aj komunikačné kompetencie, aby sa vedel v budúcom živote primerane dorozumieť v sociálnych a interpersonálnych situáciách, aby sa naučil existovať v skupine, v kolektíve, aby vedel na seba prebrať primeranú zodpovednosť.
Špecifiká vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím
Vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje ich individuálne potreby a možnosti. Dôležité je, aby učitelia boli trpezliví, empatickí a mali dostatok vedomostí a skúseností s prácou s týmito žiakmi.
Metódy a formy vyučovania
Pri vyučovaní žiakov s mentálnym postihnutím je potrebné používať metódy a formy vyučovania, ktoré sú pre nich zrozumiteľné a motivujúce. Dôležité je zamerať sa na praktické činnosti a využívať vizuálne pomôcky.
Hodnotenie a klasifikácia
Pri hodnotení a klasifikácii žiakov s mentálnym postihnutím je potrebné zohľadňovať ich postihnutie a hodnotiť ich len z toho minima učiva, ktoré ich chceme naučiť. Dôležité je, aby bol žiak klasifikovaný tak, aby zažíval pocit úspechu. Integrovaní žiaci dostávajú rovnaké vysvedčenia ako všetci ostatní žiaci, s doložkou o individuálnom vzdelávacom pláne.
Pracovné vyučovanie
Pracovné vyučovanie má byť pre žiaka s mentálnym postihnutím hlavným vyučovacím predmetom, pretože sa v budúcnosti bude živiť rukami, nie hlavou. Preto musí získať čo najlepšie pracovné zručnosti a návyky, aby ich potom mohol v budúcom živote čo najviac využiť. Tejto skutočnosti by malo zodpovedať aj materiálno-technické a priestorové vybavenie školy. Pracovné vyučovanie má pre toto dieťa aj rehabilitačný význam a vo vyšších ročníkoch je pre neho zároveň predprofesionálnou prípravou na jeho budúce povolanie.
Rodičia a mentálne postihnuté dieťa
Rodičia hrajú kľúčovú úlohu vo vzdelávaní a výchove dieťaťa s mentálnym postihnutím. Je dôležité, aby spolupracovali so školou a učiteľmi a aktívne sa podieľali na tvorbe a realizácii IVVP. Rodičia by mali byť pre dieťa oporou a povzbudzovať ho k dosahovaniu jeho cieľov.
Metódy starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím
Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:
- Reedukačné metódy: Súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia znamená prevýchovu alebo obnovenú výchovu a zahŕňa špeciálne pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
- Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie a zameriava sa na zdokonalenie výkonnosti inej, nepostihnutej funkcie. Napríklad, u nevidiacich sa rozvíja sluchové, hmatové a čuchové vnímanie.
- Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia znamená znovuuschopnenie a zameriava sa na sociálne dôsledky defektu. Rehabilitačnou činnosťou sa upravujú porušené vzťahy v spoločnosti, pracovné a výchovno-vzdelávacie vzťahy.
Predmet pedagogiky viacnásobne postihnutých (PVNP)
Predmet PVNP nie je jednoznačne vymedzený, čo vyplýva z rôznych ponímaní špeciálnej pedagogiky a problematiky edukácie a starostlivosti o viacnásobne postihnutých (VNP). Predmet PVNP zahŕňa edukáciu jedincov, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej alebo psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť, t.j. individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania, a to aj v porovnaní so žiakmi s jediným postihnutím alebo narušením. Cieľom PVNP je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie. PVNP sa zaraďuje do systému špeciálnopedagogických vied z aspektu užšieho zamerania.
Definície a kategorizácia viacnásobného postihnutia (VNP)
Definovanie VNP a kategorizácia VNP sa líšia podľa rôznych autorov.
- Márkusová, E.: Za viacnásobné postihnutie označuje len tie prípady, kedy sú prítomné dva a viaceré hlavné príznaky (postihnutia), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne.
- Vašek, Š.: Viacnásobné postihnutie možno charakterizovať ako „multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a prekrývaním vzniká tzv. synergický efekt.“
Podľa stupňa postihnutia rozlišujeme:
- Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
- Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.
Príčiny viacnásobného postihnutia
VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Najzávažnejšie VNP sú väčšinou vyvolané príčinami pôsobiacimi v štádiu prenatálneho vývinu:
- Infekcia alebo intoxikácia
- Indikácie psychického charakteru
- Traumy alebo fyzikálne faktory
- Vývinové poruchy
- Metabolické a nutričné činitele
- Ochorenia CNS a zmyslových orgánov
- Kombinácie príčin
- Poruchy tehotenstva
- Vplyvy materiálneho prostredia
- Chromozomálne abnormality
- Vplyvy sociálneho prostredia
- Genetické vplyvy
- Mechanické poškodenia
- Neznáme prenatálne, perinatálne a postnatálne vplyvy
Diagnostika viacnásobného postihnutia
Výskyt a určovanie početnosti VNP je viazané na definovanie, čo všetko sa do tejto skupiny zaraďuje. Pri určovaní diagnózy VNP sa vychádza z výsledkov odborných vyšetrení (lekárskych, psychologických) a predovšetkým odborného vyšetrenia špeciálneho pedagóga. Početnosť VNP sa pre uvedené kritériá určuje len približne.
Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v týchto kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti:
- Komunikácia
- Motorika
- Emocionalita
- Správanie
- Senzorika
- Sebaobsluha
- Kognitívne procesy
- Spôsobilosti pre sociálne interakcie
- Orientácia v prostredí
- Autoregulácia
Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky (medicínska diagnostika, psychologická diagnostika, sociálna diagnostika).
Ciele, úlohy a princípy edukácie VNP
Edukácia VNP - výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Proces edukácie VNP - je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a danosti, potreby jednotlivcov zúčastňujúcich sa na edukácii (vrátane edukátora).
Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Je určený príslušnými pedagogickými normami a dokumentmi pre dané inštitúcie (učebné plány, učebné osnovy), prípadne je rozpracovaný v IVP.
Vašek uvádza nasledovné špeciálne metódy:
- Metóda viacnásobného opakovania
- Metóda nadmerného zvýraznenia informácie
- Metóda zapojenia viacerých kanálov
- Metóda optimálneho kódovania
- Metóda intenzívnej spätnej väzby
Edukácia VNP v triedach C-variantu špeciálnej základnej školy
Vzdelávanie v C-variante špeciálnej základnej školy zahŕňa prípravný ročník a desať ročníkov a uskutočňuje sa podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Obsah vzdelávania prebieha v blokoch a je určený rámcovými učebnými osnovami. Po trojmesačnom diagnostickom pobyte je žiak zaradený do príslušného ročníka podľa jeho schopností.
Štátny vzdelávací program pre žiakov s VNP
Vzdelávací program je určený pre žiakov s viacnásobným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a pre žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v základnej škole. Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s viacnásobným postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní. Pozostáva z dvoch častí: pre žiakov VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím sú vymedzené ciele výchovy a vzdelávania, stupeň vzdelania, profil absolventa, vzdelávacie oblasti, charakteristika, špecifiká a dĺžka vzdelávania a podmienky prijímania žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím.
tags: #tvvp #pre #mentalne #postihnutych