Európska únia prijala nové nariadenia zamerané na transparentnosť a obmedzenie vonkajšieho zasahovania do volebných procesov. Európska únia sprísňuje dohľad nad politickou reklamou prostredníctvom novej legislatívy, ktorá nariaďuje transparentné označovanie politických reklám, zákaz zahraničného financovania a zverejňovanie detailov o sponzoroch. Cieľom je zabrániť zneužívaniu reklám počas volieb a bojovať proti dezinformáciám a zahraničnému zasahovaniu do volieb v členských štátoch EÚ.
Nové pravidlá, známe ako nariadenie o transparentnosti a cielení politickej reklamy (TTPA), majú zaviesť jednotné štandardy v rámci celej EÚ. Legislatíva od veľkých technologických firiem vyžaduje, aby zreteľne označovali politickú reklamu, ako aj kto si ju objednal, v akom rozsahu či na ktoré voľby je zameraná. TTPA je zamerané na boj proti dezinformáciám a zahraničnému zasahovaniu do volieb v členských štátoch EÚ.
Súčasťou dohody členských štátov a europoslancov je aj zákaz financovania politických reklám zo zahraničia. Dôvodom tohto rozhodnutia sú prísnejšie pravidlá EÚ proti manipulácii a zahraničnému vplyvu.
Technologické spoločnosti reagujú na nové pravidlá rôznymi spôsobmi, niektoré dokonca zavádzajú zákazy politickej reklamy. Google upozorňuje, že odteraz bude zobrazovať iba takú politickú reklamu, ktorú si zaplatia inštitúcie EÚ alebo vlády členských krajín. Politické strany tak nemajú možnosť propagovať sa rovnakým spôsobom. Podobne reagoval aj Google, ktorý upozornil, že nová legislatíva definuje pojem „politická reklama“ príliš široko - mohla by zahŕňať aj témy, ktoré nie je možné spoľahlivo identifikovať v reálnom čase.
Meta tvrdí, že záväzky vyplývajúce z nového nariadenia vytvárajú pre zadávateľov reklám a platformy v EÚ príliš zložité a neisté prostredie. Nové pravidlá podľa nej v konečnom dôsledku poškodia samotných Európanov. Meta aj Google avizujú, že nedostatok spoľahlivých údajov o lokálnych voľbách a nejasné definície politickej reklamy komplikujú implementáciu pravidiel vo veľkom rozsahu. Spoločnosti upozorňujú, že nová legislatíva EÚ prináša právnu neistotu. Meta upozorňuje aj na možné „nechcené dôsledky“ regulácie, ako je zníženie konkurencie a obmedzenie spotrebiteľskej voľby.
Podľa Meta legislatíva prináša „neúnosnú úroveň komplexnosti“ a môže viesť k situácii, keď používatelia budú vidieť menej relevantných reklám. Spoločnosť však zdôraznila, že zákaz sa týka len platených reklám, nie samotného politického obsahu.
Rozhodnutie Meta a Google môže zásadne ovplyvniť priebeh volebných kampaní v Európe. Podľa profesora Claesa de Vreeseho z Amsterdamskej univerzity budú nové pravidlá najťažšie znášať menšie strany a menej známi kandidáti, ktorí doteraz stavali na cielenej platenej reklame. „Veľké politické osobnosti majú silné fanúšikovské základne, no menší hráči sa bez reklamy môžu stratiť.“ Meta tvrdí, že „personalizované reklamy sú kľúčové pre širokú škálu inzerentov vrátane tých, ktorí sa zapájajú do kampaní na informovanie voličov o dôležitých spoločenských otázkach, ktoré formujú verejnú diskusiu.“ „Nariadenia, akými je aj TTPA, výrazne podkopávajú našu schopnosť ponúkať takéto služby, čo má vplyv nielen na dosah reklamy inzerentov, ale aj na schopnosť voličov získať prístup ku komplexným informáciám,“ uzavrela Meta.
Zákaz Mety a Googlu sa dá však obísť. V tom vidia PR odborníci najväčší problém. Dôsledkom bude ešte menšia kontrola toho, u koho si politici kupujú reklamu, na koho ju cielia a ktorého kandidáta zvýhodňujú. „Je to zlá správa pre ľudí, ktorí produkujú niečo iné ako toxický obsah, ktorý má vyššiu šancu na to byť virálnym,“ hovorí expert v politickom marketingu Adam Znášik. Podľa odborníkov môžu nové pravidlá viesť aj k vedľajším efektom.
Politický boj sa z ulíc, televíznych debát preniesol aj na sociálne siete. Politici si tam kultivujú svojich voličov a vytvárajú si svoje bubliny podporovateľov. Jeho hnutie sa po odtrhnutí od Mariana Kotlebu nedokázalo udržať v parlamente. Vytlačil ho Andrej Danko a Roberta Fico, ktorí mu prebrali veľkú časť voličov. Zdá sa však, že aspoň v eurovoľbách by sa mu mohlo podariť prilákať nejakých podporovateľov späť. Hnutie sa v prieskumoch do eurovolieb pohybuje približne na úrovni osem až deväť percent. Hnutie Republika rozbehlo aktívnu kampaň aj na Youtube. Len za tento mesiac mali viac ako dva milióny zhliadnutí. Na videoplatforme je silný aj Smer a prekvapivo aj SaS.
Ako sociálne médiá formujú našu politickú budúcnosť | Victoria Bonney | TEDxDirigo
Používatelia sociálnych sietí tak budú mať vo svojom obsahu menej príspevkov politikov, ktorých nesledujú alebo nepodporujú. Neznamená to však, že zmiznú úplne. Politické strany v Európe investujú do online reklamy milióny eur.
Smernica je podľa nich nastavená vágne a jej pravidlá by vraj nevedeli začleniť do praxe. Aby sa spoločnosti vyhli pokutám, zrušili politickú reklamu úplne. Voľby do Európskeho parlamentu sú vašou šancou vyjadriť sa k budúcnosti Európy. Európsky parlament je jedinou inštitúciou EÚ, ktorú volia priamo občania. Od 6. do 9. júna 2024 majú občania vo všetkých krajinách EÚ možnosť vybrať si 720 poslancov, ktorí ich budú zastupovať nasledujúcich päť rokov. Na Slovensku sa voľby uskutočnia v sobotu 8. Európske voľby sú najväčšími nadnárodnými voľbami na svete. Volebné dni trvajú od štvrtka 6. júna do nedele 9. Počet volených poslancov Európskeho parlamentu sa v jednotlivých krajinách líši podľa počtu obyvateľov: väčšie krajiny získajú viac kresiel ako menšie. Vzhľadom na zmeny v počte obyvateľov získajú niektoré krajiny EÚ v nadchádzajúcich voľbách v porovnaní s predchádzajúcim obdobím viac kresiel. Rozdiely sú aj v ďalších aspektoch hlasovania, napríklad v minimálnom veku voličov a pravidlách hlasovania zo zahraničia. Hlasovanie v európskych voľbách je jedinečnou príležitosťou rozhodnúť o tom, na čo sa má Európska únia zamerať v nasledujúcich piatich rokoch. Nie je to tak dávno, čo milióny Európanov prežívali časy, keď nemohli slobodne voliť, ba dokonca ani vyjadriť svoj názor. Predchádzajúce generácie bojovali za demokraciu a slobodu myslenia. Najlepším spôsobom, ako si uctiť ich odkaz, je zachovať demokraciu prostredníctvom hlasovania.
Bratislava - 4. februára 2024 - Voľby do Európskeho parlamentu sa budú na Slovensku konať v sobotu 8. júna. „Voliči na Slovensku budú v roku 2024 voliť 15 poslancov EP, o jedného viac ako vo voľbách v roku 2019," informuje Európsky parlament na webovej stránke určenej pre júnové eurovoľby. Politické strany alebo koalície, ktoré sa chcú zúčastniť na voľbách, by mali doručiť svoje kandidátne listiny zapisovateľovi štátnej volebnej komisie najneskôr 90 dní pred dňom volieb. Politické strany musia získať aspoň päť percent hlasov, aby mohli byť ich zástupcovia zvolení do Európskeho parlamentu.
tags: #facebook #hlasovanie #eurovolby #prispevok