Tuje patria medzi najčastejšie vysádzané ihličnaté rastliny v záhradách a parkoch. Sú cenené pre svoj rýchly rast, jednoduchú údržbu a schopnosť tvarovania, čo ich robí ideálnymi na vytváranie živých plotov, vetrolamov alebo ako dekoratívny prvok. Tuje sú nenáročné druhy, čo sa týka pôdnych podmienok a vlahy, dobre rastú na plnom slnku aj v polotieni. Vďaka svojej kráse, jednoduchosti a všestrannosti sú skutočne nenahraditeľným prvkom každej záhrady. So správnou starostlivosťou sa vám odvďačia hustým rastom a prirodzenou ochranou pred okolitými pohľadmi.

Druhy a kultivary tují
Rod tuja (Thuja) predstavuje stálozelené ihličnaté dreviny, ktoré majú jedného spoločného predka a patria do čeľade cyprusovité (Cupressaceae). Tuje majú červenohnedý kmeň, ktorý sa olupuje v úzkych pásoch. Ich konáre vyrastajú mierne šikmo nahor až horizontálne. Listy sú šupinovité, s obsahom éterických olejov a sú ľudovo nazývané ihličie. Z vrchnej strany sú jemne lesklé, tmavozelené, zo spodnej matné, žltozelené. Na hlavných výhonoch sú dlhšie a pichľavé, na bočných sú približne polovičné a pritisnuté ku výhonku v oprotistojacich pároch. Kvety tuje a jej malé šišky sú nenápadné.
Druhy tují
V rode tují nájdeme 5 rozličných druhov. V minulosti bolo do tohto rodu zaradených aj 6. V našich podmienkach sa najčastejšie stretneme s týmito druhmi:
- Tuja západná (Thuja occidentalis)
- Tuja japonská (Thuja standishii)
- Tuja sečuánska (Thuja sutchuenensis)
- Tuja riasnatá (Thuja plicata)
- Tuja kórejská (Thuja koraiensis)
- Tuja východná (Thuja orientalis), správne Tujovec východný (Platycladus orientalis syn. Biota orientalis) - v súčasnosti sa radí do samostatného rodu.
V skupine týchto ihličnanov nájdeme veľké množstvo kultivarov. Vďaka tomu máme k dispozícii veľkú rozmanitosť tvarov, veľkostí a farieb - vysoké, krovité, zakrpatené, plocho rozložité, stromovité, kužeľovité, úzke, stĺpovité, guľovité, vajcovité, pravidelného aj nepravidelného tvaru. V odtieňoch od tmavozelenej cez svetlozelenú až po zlatožltú farbu, ale aj s modrým nádychom.
Výber je naozaj široký a tuje môžete pestovať ako solitérne rastliny, v skalkách, skupinovej výsadbe, ako živý plot, ale aj v pestovateľských nádobách na balkónoch či terasách.
Najobľúbenejšie kultivary tuje západnej
Tuja západná (Thuja occidentalis) je najčastejšie pestovaná tuja u nás a ponúka veľké množstvo kultivarov rôznych veľkostí a farieb. Dorastá do výšky až 20 metrov, má hustú kužeľovitú korunu s rovnomerne rozostavanými vetvami. Najčastejšie rastie vo vlhkom prostredí, v okolí riek, ale nemá problém rásť aj v iných podmienkach. Je veľmi obľúbená pri výstavbe živých plotov.
Tuja Smaragd
- Charakteristický kužeľovitý tvar a sýtozelené ihličie, ktoré si zachováva aj v zime.
- Dorastá do výšky približne 5-10 metrov a ročne narastie až 50 cm.
- Dobre znáša aj znečistené prostredie.
- Ideálna pre živý plot v tvare kužeľov, sadia sa ďalej od seba, aby sa jemne dotýkali.
- Pomalší rast, hustejšie vetvičky, vyzerá elegantnejšie.

Tuja Brabant
- O niečo širšia ako 'Smaragd', obľúbená na živé ploty.
- Dorastá do výšky až 5 metrov a má kužeľovitú podobu koruny.
- Rastie rýchlejšie, vytvára jednotný, nepriehľadný obdĺžnikový plot.
- Má tmavozelenú farbu a redšie vetvičky.
- Odolnejšia aj voči nepriaznivejšiemu miestu vysadenia.

Okrem nich existujú aj menšie odrody vhodné na skalky alebo nízke lemovanie ciest, ako napríklad 'Danica', 'Tiny Tim' alebo 'Mr Bowling Ball'. Pri výbere je dôležité zohľadniť typ využitia, požadovaný tvar a konečnú výšku, ktorú rastlina môže dosiahnuť.
10 najkrajších stromov pre súkromné zásteny! |AKTUALIZOVANÉ|
Príprava pôdy a výsadba tují
Tuje obľubujú výživnú, priepustnú pôdu. Najlepšie sa im darí vo vlhkých, úrodných, dobre odvodnených hlinitých pôdach. Ideálna je mierne kyslá až neutrálna pôda. Nevyhovuje im ťažká a ílovitá pôda, kde korene nemôžu dýchať. Ak v mieste výsadby nie je dostatočne kvalitná pôda, možno ju skvalitniť pridaním rašelinového substrátu. V prípade, že je pôda nepoužiteľná, je nutné vytvoriť celistvú drážku o minimálnej hĺbke 50 cm a šírke 50 cm, ktorá by mala mať aj drenáž pre odvod prebytočnej vody.
Kedy sadiť tuje
Dreviny zakúpené v kontajneroch sa môžu vysádzať od marca do novembra, pokiaľ zemina nie je zamrznutá. Najlepšími termínmi výsadby sú skorá jar (marec - apríl) a neskorá jeseň (september - október). Jarná výsadba umožňuje rastline usadiť sa pred vegetačným obdobím a koreňom rozvinúť sa pred letnými horúčavami. Jesenná výsadba zase umožňuje rastline zakoreniť sa pred zimným pokojom.
Ak ste kúpili tuje s koreňovým balom (vykopané zo zeme a zabalené do jutoviny), je tiež vhodné sadiť ich na jar alebo začiatkom jesene. Tieto tuje potrebujú rok na zakorenenie, keďže ich korene boli skrátené. Tuje v črepníku sa lepšie a rýchlejšie zakorenia a prispôsobia sa pri sadení do zeme, pretože ich koreňový bal je už prerastený novými koreňmi. Takéto tuje môžete sadiť celoročne, odporúča sa však chladnejšie obdobie, koniec jesene alebo skorý začiatok zimy, ak nie je pôda zamrznutá.
Príprava pôdy
- Pôda by mala byť voľná a dobre priepustná. Pred výsadbou je vhodné pôdu prekopať a pridať kompost.
- Tuje nikdy nesádzajte priamo do trávnika.
- Nikdy nesadíme tuje do ílu alebo inej ťažkej nepriedušnej pôdy; najlepšia je kyprá a priedušná pôda, ideálna je aj piesčitá pôda.
- Ak nemáte priepustnú pôdu, je potrebné na dno výsadbovej jamy použiť drenážnu vrstvu, napríklad ZeoSand alebo Zeolit Agro.
- Zeminu, ktorú plánujete použiť na vysadenie, odporúčame obohatiť aj o organické hnojivá z hmyzieho trusu (TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík), alebo kvalitne rozležaný kompost či kravský alebo konský hnoj.
- Môžete tiež použiť Alginit alebo HUMAC®Agro na detoxikáciu pôdy a zvýšenie kapacity vody.

Ako sadiť tuje
- Vykopte jamky pre konkrétne rastliny. Jeden otvor by mal byť o niekoľko centimetrov hlbší a širší ako koreňový bal rastliny. Mladé sadenice (koreňový bal) môžete na niekoľko minút ponoriť do vody.
- Uvoľnite časť koreňov v koreňovom bale (jemne ich rozrušte pre lepšie prijímanie vody).
- Jednotlivé exempláre umiestnite do otvorov tak, aby boli v rovnakej hĺbke ako úroveň zeme.
- Pripravenou pôdou zasypte koreňový systém a dobre utlačte.
- Po vysadení rastliny hojne zalejte.
- Pravidelnú zálievku, ktorú môžete obohatiť o výluh z Hnojíka, doprajte novovysadenej tuji pravidelne.
- Ak použijete na prekrytie pôdy mulč (napríklad Keram Agro), zabránite zbytočnému odparovaniu vody a udržíte vlhkosť pôdy. Umiestnite ho tak, aby ste ho nedali tesne okolo kmeňa.
Rozostupy pri výsadbe
Rozostupy pri výsadbe sú veľmi dôležité a závisia od zamýšľaného účelu a požadovaného vizuálneho efektu. Pri výsadbe živého plota platí, že čím vyšší plot chcete mať, tým väčšie rozostupy by mali byť. Pri nesprávnom rozostupe hrozí pomalý rast, zakrpatenie rastlín, slabé prírastky a konkurenčný boj o vodu a živiny. Hustá výsadba tiež vedie k nedostatočnému prevzdušneniu a vzniku múčnatiek a hubových ochorení.
| Požadovaná výška plotu | Odporúčaný rozostup |
|---|---|
| Do 3 metrov | 70 cm |
| 4-5 metrov | 80-90 cm |
| Menšie ploty (minimálne) | 50 cm |
Odroda 'Smaragd' sa najlepšie vysádza vo vzdialenosti 50-60 cm od seba. Pre vytvorenie živého plota sa tuje Smaragd sadia 30 cm od seba, alebo na 40 cm od seba. Vysádzanie na 120 cm rozostupy sa používa v prípade, že chceme, aby čím skôr vyrástla a vytvorila tzv. rozpon strihanej tuje Smaragd 60 cm s použitím kvapkovej závlahy. Vysádzanie do triagonály vytvára pekný efekt. Od oplotenia je tiež vhodné dodržať vzdialenosť 70-80 cm.
Starostlivosť o tuje
Tuje sú nenáročné na starostlivosť. Zvládajú rôzne poveternostné podmienky, preto sú vhodné aj ako vetrolamy. Zo začiatku však budú vyžadovať malú pomoc z vašej strany, kým sa nezakorenia.
Zalievanie
Tuje je vhodné v prvých rokoch po výsadbe intenzívne zalievať, hlavne v letných mesiacoch pri nedostatku vlahy. V horúcom lete polievajte aj 2x do týždňa, hlavne na rozpálených betónových terasách. Bezprostredne po výsadbe, po dobu 1-2 rokov, zalievajte pravidelne aj počas zimy, keď nemrzne. Pri pestovaní v nádobách je potrebné zabezpečiť pravidelnú a výdatnú zálievku. Tuje majú rady vlhkosť, ale dajte si pozor, aby ste ich nepreliali, môžete ich doslova utopiť. V ťažkých, nepriepustných pôdach a v ílovitých zalievať opatrne, naopak v suchých piesčitých pôdach výdatne a často.
Ihličnany nespia v zime, sú to stálozelené dreviny a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy, akurát sú spomalené. Takže treba zalievať aj tie v nádobe aj vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene, inak vyschnú a mnohí sa potom domnievajú, že vymrzli. V zime, ak sú dni, keď nemrzne, je oteplenie a svieti slnko, zalievajte mladé výsadby z jesene a porast do 2 rokov od výsadby. Staršie výsadby podľa podmienok v zime.
Hnojenie
Pravidelné prihnojovanie pomáha k zdravému vývoju rastlín. Odporúča sa hnojiť raz za 3 - 4 týždne, a to od začiatku mája do konca augusta. Najlepšie je použiť univerzálne hnojivá alebo hnojivá určené pre ihličnaté rastliny. Na jar pridajte do pôdy hnojivo s vyšším obsahom dusíka, aby ste podporili rast nových výhonkov a hustotu rastliny. Na začiatku leta môžete hnojenie zopakovať. Koncom augusta ukončite hnojenie hnojivami obsahujúcimi vysoké množstvo dusíka a pokračujte s hnojivami obsahujúcimi draslo pre vyzrievanie pletív. V jesennom období môžete použiť napr. Champion 50WG.
Na jar môžeme použiť cererit 1-2 x ročne alebo hnojivá, ktoré sú bežne dostupné na konifery. Pri nedostatku horčíka, ktorý sa prejavuje žltnutím listov, môžete použiť tzv. Horkú soľ (síran horečnatý), najlepšie vo vode rozpustnú aplikovanú ku koreňom. Horkú soľ nepoužívať po výsadbe. Pre krásny a zdravý rast a prosperovanie je hnojenie u tují nevyhnutné.
Pre výživu tují sú odporúčané TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík, ktoré sú organické, dlhodobo poskytujú vyvážené živiny, zabraňujú poruchám vstrebávania živín a posilňujú imunitu rastlín. Obsahujú unikátnu účinnú látku chitín, vďaka ktorej majú repelentné účinky na škodcov. Ich používaním nemôžete spôsobiť prehnojenie či spálenie rastlín. Ďalším skvelým pomocníkom je KlinoGrow, ktorý prispeje ku sýtejšiemu vyfarbeniu vašich tují a krajšiemu a zdravšiemu rastu. Okrem toho pôsobí preventívne voči hubovým ochoreniam, ktoré napádajú tieto ihličnany.
Ako ochranu pred silným slnečným žiarením, pred vyblednutím sfarbenia i na zvýšenie odolnosti voči patogénom a škodcom vám odporúčame ZeoSand Sil M20 a MegaSil Agro. Okrem tejto pomoci vám pomôžu znížiť množstvo zálievky potrebnej pri pestovaní tují, a to vďaka tomu, že znižujú u nich vyparovanie vody.
Strihanie
Tuje dobre znášajú strihanie, čo je dôležité pre udržanie požadovaného tvaru a podporu hustého rastu. Strihanie nerobíme ihneď po výsadbe; najvhodnejšie je nechať rastlinku prvý rok zakoreniť a začať strihať v druhom roku. V tomto období sa rez najlepšie zacelí. Tuje striháme cca 2-3x ročne, zo strán, vrchol nechávame dorásť do požadovanej výšky, až potom zastrihneme. Pokiaľ chcete extra hustý plot, zostrihnite aj vrchol, ten sa pravdepodobne rozvetví.
Rez tují je ideálne vykonať prvýkrát na jar v mesiaci apríl, druhý letný rez v júni a posledný na koniec augusta - september. Strihajú sa nožnicami alebo krovinorezom. Ideálny rez je tesne pred dažďom, pod mrakom, nie v horúčavách. V prípade, že chceme čím skôr vyššie tuje, strihanie môžeme robiť až vo výške, do ktorej má tuja rásť. Tu si treba uvedomiť, či chceme zachovať kontúru tuje alebo vytvoriť živý plot. Pravidelný každoročný rez je preto nevyhnutný.
Tvarovanie rezom zabezpečuje dostatok slnečného svetla pre nižšie časti tuje. Ak ho nemajú, vytvára sa v nich viac drevnatých vetiev bez ihličia. Zároveň rezom zabezpečíte bohatšie smerovanie živín do nižších častí rastliny, vďaka čomu budú rovnako pekne zelené ako vrchná časť. Nikdy nestrihajte tuje hlboko do drevnatých častí bez ihličia. Na tých miestach by ostali holé konáre bez ihličia, lebo len konáriky so zeleným ihličím dokážu dorastať. Aby boli celé rastliny rovnomerne pokryté zeleným ihličím, odporúča sa tvarovať živý plot od mlada do tzv. kónického tvaru. Teda tak, že jeho spodná časť bude širšia a postupne smerom k vrcholu sa bude zužovať. Odporúčaný sklon strihu je 5° až 10°. Tento tvar zároveň pomáha predchádzať poškodeniam spôsobeným snehovou nádielkou. Pri strihaní tují začnite úpravu vždy spodnou časťou a následne boky. Ako poslednú zostrihajte vrchnú časť.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Tuje sú voči škodcom pomerne odolné, ale môžu byť napadnuté rôznymi chorobami a škodcami. Pri pestovaní týchto krásnych ihličnanov sa môžeme stretnúť s niekoľkými problémami vo forme ochorení, škodcov či negatívnych vplyvov na tuje. Aké sú a ako sa s nimi vysporiadať?
Choroby tují
V našich klimatických podmienkach sa najčastejšie môžeme stretnúť týmito ochoreniami tují:
- Fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.): Rozvoj podporuje nadmerne vlhké prostredie.
- Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina): Objavuje sa počas vlhkého počasia.
- Pestalotia funerea (syn. Pestalotiopsis funerea)
- Spáľovka tuje (Kabatina thujae): Spôsobené hubou, napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Prejavuje sa hnednutím a vysychaním.

Ako bojovať proti chorobám tují
Rozvoj hubových ochorení podporuje nadmerne vlhké prostredie a kyslejšie pH pôdy. Pri silnom napadnutí je odporúčané použitie fungicídnych prípravkov a doplnenie vápnika. Keďže hubám vo všeobecnosti nevyhovuje zásadité prostredie, aplikácia KlinoGrow vo forme postreku je nielen vhodná pri napadnutí, ale aj ako jeho prevencia. Vhodné je zapracovať do pôdy KalciFerro - jemne mletý dolomitný vápenec. Jeho aplikáciou do pôdy nielen zlepšíte jej vlastnosti, zvýšite účinnosť hnojív, využitie živín, ale vyrovnáte pH pôdy a prispejete k vytvoreniu nevhodného prostredia pre huby napadajúce tuje.
Pri prejavoch zvädnutia listu alebo hnedých vetvičiek ich treba vystrihnúť až ku kmeňu. Ak sa škodca dostane do kmeňa, odumiera celá tuja. Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Staršie ako 3 roky sa vo vnútri okolo kmeňa v dôsledku nedostatku slnka jednoducho nemajú k svetu. Je to však prirodzený jav. Na jar po mrazoch jednoducho tieto odumreté vetvičky rukou jemne odstráňte, vytraste. Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar.
Škodcovia tují
Škodcovia, ktorí si môžu pochutnávať na týchto rastlinách je niekoľko. Pozrime sa na tie, ktoré sa u nás vyskytujú najčastejšie:
- Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus) a Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae): Vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú.
- Mínerka tujová (Argyresthia thuiella)
- Priadzovček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata)
- Krasoň borievkový (Lamprodila festiva): Roji sa v máji a sčasti aj v júni, kedy je potrebné tuje postrekovať 3-5x po sebe cca v 7-10 dňových intervaloch. Insekticídy treba striedať nielen na dospelé jedince, ale aj na larvy.
- Červce (Coccoidea) a puklice
- Štítnička borievková (Carulaspis juniperi)
- Roztočce - roztoč červený (Tetranychus urticae): Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami.
- Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea)
- Méry (Psylloidea)

Ako bojovať proti škodcom
Proti týmto škodcom je potrebné použiť chemické ošetrenie bežne dostupnými prípravkami. Na larvy a kukly sú účinné prípravky Omite, Apollo 50 SC, Nissorun 50 SC. V prípade lykokaza, ak si už všimnete, že chrobáky vylietavajú, zabezpečte žlté lepiace doštičky, na ktoré časť samičiek určite chytíte. Potom treba začať s postrekom Karate alebo Mospilan a striedať ich. Je vhodné použiť aj zmáčadlo. V prípade, že sa vám porast zachrániť nepodarí, je vhodné ho vyrúbať a spáliť, lebo v pletivách sa môžu ďalej nachádzať vajíčka alebo larvy.
Časté problémy a ich riešenia
- Hnednutie ihličia: Spôsobené nedostatkom vody alebo živín. Zabezpečte dostatočnú zálievku a hnojenie.
- Plieseň šedej ihlice: Objavuje sa počas vlhkého počasia. Ošetrite fungicídnymi postrekmi.
- Pochmúrnik tujový: Tento škodca vyhrýza malé dierky. Použite vhodné insekticídy.
- Šišky na tujiach: Tvorí sa na konci jari, má zelenú farbu, ktorá na jeseň zhnedne a šiška stvrdne. Je to prejav nespokojnosti rastliny (málo vlahy, živín). Nájdite príčinu (zvyčajne stačí pohnojiť a viac zalievať) a odstráňte šišky manuálne, najlepšie čo najskôr, ak sú ešte zelené.
- Prehnojenie: Nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno, to už je znak prehnojenia, a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak.
- Slnko a závlaha v zime: Mnohí neverili, že aj slnko dokáže markantné škody. Má to však súvis so závlahou v zime a obsahu vody v pletivách. Ihličnany nespia v zime, sú to stálozelené dreviny a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy, akurát sú spomalené. Takže treba zalievať aj tie v nádobe aj vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene, inak vyschnú a mnohí sa potom domnievajú, že vymrzli.
- Posypová soľ: Ak sú stromčeky vysadené popri ceste, kde sa takáto soľ vyskytuje, nevyhneme sa hrdzaveniu vetvičiek.
- Domáci miláčikovia: Psí moč môže spôsobiť žltnutie a následné hrdzavenie vetvičiek, ak si strom vyberie na pravidelnú potrebu.
Tuje v nádobách
Tuje môžete pestovať aj celoročne v nádobe, ideálne ak nie je plastová. Obyčajne skrášľujú vchod do domu, lemujú balkón či terasu. Nádoba musí byť dostatočne veľká, primeraná koreňovému balu pri kúpe. V malom kvetináči s minimom priestoru pre korene budú aj minimálne rásť. Odporúčam 45x45 plastové črepníky, pretože plasty nesajú vodu a rastlina tak udrží vlahu. Do črepníkov zmiešajte 25-30% drenážnej vrstvy.
Pri pestovaní v nádobách je dôležité zabezpečiť drenáž na dne nádoby, aby sa zabránilo tvorbe kaluží. Do betónových hrantov nie je potrebná fólia. Je lepšie dno nevybetonovať, aby tuje mohli prerastať do spodnej pôdy. Ak chcete pestovať tuje v kvetináčoch v zime vonku, tak určite nie v plastových nádobách, ale v kamenine, keramike, betóne, kde musí byť aj nejaká izolácia, dole drenáž a juta alebo aspoň textília v nádobe a najmä otvory na odtok prebytočnej vody, pretože stálozelená drevina v nádobe sa musí v zime polievať, inak vyschne.
tags: #tuje #ihlicnate #starostlivost #poda