Brečtan je vždyzelená popínavá rastlina, ktorá má v okrasnej záhrade všestranné využitie. S touto rastlinou sa môžeme stretnúť aj vo voľnej prírode, a to najmä s druhom brečtan popínavý (Hedera helix), ktorý sa prirodzene vyskytuje na území celej Európy. Popínavý brečtan sa v záhradnej tvorbe najčastejšie využíva na porastenie rôznych plotov, konštrukcií, stavieb, stromov alebo ako pôdopokryvná rastlina. Medzi prednosti brečtanu patrí predovšetkým jeho popínavý charakter, prispôsobivosť, nenáročnosť na svetlo a samozrejme krása v podobe sýtozelených listov.
Pestovanie brečtanu nie je vďaka jeho odolnosti a prispôsobivosti náročné, takže s trochou starostlivosti ho môže mať v záhrade každý. Brečtan je odolná a pestovateľsky nenáročná popínavá rastlina, ktorá sa dokáže prispôsobiť rôznym podmienkam. Táto stálozelená, popínavá drevina je odolná voči nízkym teplotám, nedostatku svetla, drsnému zaobchádzaniu, miernemu suchu i voči väčšine škodcov, takže jej stačí v záhrade vybrať vhodné stanovisko a o ostatné sa postará samotná rastlina.
Charakteristika a odrody brečtanu
Brečtan (hedera) je rod rastlín pozostávajúci z doposiaľ známych 15 druhov, ktoré pôvodne pochádzajú z Európy, Ázie a Severnej Afriky. Všetky druhy brečtanov sú popínavé dreviny, ktoré rastú vertikálne po opore, prípadne majú pôdopokryvný rast.
Brečtan popínavý (Hedera helix)
Najznámejším druhom je brečtan popínavý (Hedera helix), ktorý sa prirodzene vyskytuje aj vo voľnej prírode v takmer celej Európe. V Európe je brečtan popínavý najrozšírenejším a zároveň najčastejšie pestovaným druhom. Je veľmi odolný a výborne prispôsobený na naše klimatické podmienky. Dorastá niekedy až do 30 m a považuje sa za cennú medonosnú rastlinu, keďže počas leta a jesene láka opeľovačov zo širokého okolia. Je dostupný vo viacerých kultivaroch, no na okrasné účely sú dostupné aj iné druhy brečtanu.
Ďalšie druhy brečtanu
- Brečtan hibernica (írsky brečtan): Je svojimi vlastnosťami aj tvarom listov podobný brečtanu popínavému. Na rozdiel od tohto druhu má však brečtan hibernica menej výraznú žilnatinu listov.
- Brečtan kolchický (perzský brečtan): Je charakteristický tvarom lesklých listov oválneho tvaru bez výrazných lalokov. Jeho listy patria k najväčším spomedzi všetkých druhov. Pochádza z blízkeho a stredného východu. Veľmi rýchlo rastie a pomocou vhodnej opory dokáže dorásť do výšky 30 m.
- Brečtan kanársky: Prirodzene sa vyskytuje na Kanárskych ostrovoch a v Severnej Afrike a oproti iným druhom sa vyznačuje rýchlejším rastom. Jeho lesklé listy majú štandardný tvar, no oproti brečtanu popínavému sú väčšie a veľmi dobre zapĺňajú priestor.
- Japonský brečtan: Pochádza z Východnej Ázie a je charakteristický listami v tvare diamantu, podľa ktorého dostal aj svoj názov „rhombea“. Od iných druhov brečtanu sa odlišuje aj menším vzrastom, keďže dorastá len do 10 m.
- Brečtan pastuchov: Pochádza z oblasti Kaukazu a stredného východu. Vyznačuje sa úzkymi listami a tým, že uprednostňuje rast do výšky. V porovnaní s inými druhmi brečtanu sa preto nehodí na pôdopokryvné účely, ale skôr na porastenie vertikálnych konštrukcií.
- Alžírsky brečtan: Je charakteristický veľkými listami s výraznými bočnými lalokmi a červenkastými stonkami. Tak ako iné druhy, aj alžírsky brečtan má popínavý charakter a dorastá do viac ako 10 m.
Starostlivosť o brečtan v izbovej rastline
Základná starostlivosť o brečtan
Svetlo
Brečtan najviac prosperuje na polotienistom až tienistom stanovisku s priepustnou pôdou, no vie sa prispôsobiť aj slnečnej polohe. Jeho schopnosť rásť aj v tieni sa v záhradách často využíva na zaplnenie tienistého priestoru, prípadne pokrytie plôch, na ktorých by iné rastliny neprosperovali.
Teplota
Teplotná odolnosť brečtanu závisí od konkrétneho druhu, no vo všeobecnosti je dobre odolný proti silným zimným mrazom, pričom ostáva neustále zelený, prípadne mení farbu do bordových odtieňov. Nevyhovujú mu však letné horúčavy v kombinácii s priamym slnkom, kedy spomaľuje svoj rast a môže dočasne ovädnúť.
Voda
Staršie brečtany s dobre rozvinutou koreňovou sústavou sú pomerne odolné voči miernemu suchu, takže si za bežných podmienok vystačia s prirodzenými zrážkami. Naopak, brečtan neznáša trvalé premočenie pôdy.
Pôda
Brečtanu sa bude najlepšie dariť v priepustnej pôde, s neutrálnou až mierne zásaditou reakciou, no dokáže sa prispôsobiť aj kyslejším podmienkam.
Hnojenie
Hnojenie brečtanu nie je nevyhnutné, no prispieva k bujnejšiemu rastu.
Sadenie a údržba brečtanu
Sadenie
Sadenie brečtanu sa nelíši od sadenia iných rastlín. Pri samotnom sadení vykopeme výsadbovú jamku - dva krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava brečtanu, vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou (pre rýchlejší a bohatší rast obohatenú kompostom či hnojivom), utlačíme a výdatne zalejeme.
Údržba po výsadbe
Akonáhle sa brečtan po výsadbe príjme, nepotrebuje už veľa údržby. Výnimkou môže byť udržiavanie jeho rastu pod kontrolou, kedy brečtan redukujeme do potrebnej veľkosti. Ideálnym obdobím na strihanie brečtanu je skorá jar - teda obdobie vegetačného pokoja, keď už však nehrozia tuhé mrazy.
Rozmnožovanie
Brečtan si ľahko môžeme rozmnožiť pomocou odrezkov, ktoré získame pri jeho strihaní. Na rozmnožovanie sú vhodné mladé, koncové výhonky s listami. Odrezky by mali byť zdravé a zelené. Jednotlivé výhonky je možné nakrátiť na väčší počet menších odrezkov s dĺžkou cca 5 - 10 cm, pričom odstránime listy zo spodnej časti odrezku a necháme ho s jedným až dvoma listami. Na takéto množenie je ideálne jarné obdobie. Na výsadbu odrezkov používame bežný záhradnícky substrát, prípadne výživnú pôdu s kompostom. Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu (zvýšime tak pravdepodobnosť prijatia), zapichneme (3 cm) do substrátu (hrubšou časťou dolu) a zalejeme. Takto vysadený odrezok umiestnime do polotieňa a pôdu udržujeme vlhkú. Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch, pričom je normálne ak listy z odrezkov po čase opadnú.
Toxicita brečtanu
Medzi mierne jedovaté časti brečtanu popínavého patria najmä bobule (plody), no v menšej miere aj stonky a listy, ktoré dokážu po požití spôsobiť nevoľnosť a po kontakte s pokožkou vyvolať podráždenie. Ide však len o mierne toxické účinky, ktoré nie sú veľmi nebezpečné.
tags: #hedera #helix #starostlivost