Slovenská právna úprava trestného práva prešla v priebehu času mnohými zmenami, ktoré reflektujú spoločenské požiadavky a snahu o efektívnejší boj proti kriminalite. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o trestnom zákone, jeho vývoji a konkrétnych úpravách, ktoré postihujú právne delikty.
Historický vývoj a súčasné zmeny
Moderné trestné právo na Slovensku má svoje korene v historickom vývoji, ktorý začal v staroveku a následne pokračoval v novoveku s europeizáciou rímskeho právneho systému. Tento vývoj viedol k súčasným právnym normám, ktoré sú neustále novelizované.
Medzi kľúčové právne predpisy, ktoré formovali a formujú trestné právo, patria:
- zákon č. 140/1961 Zb.
- zákon č. 165/1950 Zb.
- zákon č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon)
- zákon č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok)
Schválené zmeny týkajúce sa týchto zákonov boli publikované v Zbierke zákonov. Medzi nedávne významné zmeny patria:
- Zavedenie nového ochranného opatrenia - zhabanie časti majetku podľa § 83a Tr. zákona.
- Zmeny v definícii verejného činiteľa v ustanovení § 128 ods. 3 Tr. zákona.
- Definovanie výnosu z trestnej činnosti v ustanovení § 130 ods. 1 Tr. zákona.
- Definovanie nenáležitej výhody v ustanovení § 131 ods. 3 Tr. zákona.
- Zavedenie nových trestných činov ohýbania práva podľa § 326a Tr. zák. a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c Tr. zák.
- Nové definovanie predstieraného prevodu podľa § 112 ods. 1 Tr. zák.
Tieto zmeny sú súčasťou širšieho úsilia o harmonizáciu slovenského práva s právom Európskej únie, čo potvrdzujú aj odkazy na smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 a (EÚ) 2019/713.
Pojmy a ich definície
Pre správne pochopenie trestného práva je kľúčové definovať základné pojmy:
- Verejný činiteľ: Zmena definície v § 128 ods. 3 Tr. zákona je dôležitá pre posudzovanie korupčných trestných činov.
- Výnos z trestnej činnosti: § 130 ods. 1 Tr. zákona precizuje, čo sa rozumie pod týmto pojmom, pričom sa vynecháva písmeno e) a prechádzajúce písmená sa prečíslovávajú.
- Nenáležitá výhoda: § 131 ods. 3 Tr. zákona ju definuje ako výhodu, ktorej hodnota prevyšuje 200 eur, alebo neoprávnené zvýhodnenie verejného činiteľa alebo jemu blízkej osoby, ktoré nie je oceniteľné v peniazoch.
- Postihnutý: V zmysle § 128 ods. 5 Tr. zákona je to osoba, ktorej bola uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt. Ak je sankcia alebo iné opatrenie zahladené, na účely tohto zákona sa neprihliada.
Krádež a priestupková recidíva
Jedným z často diskutovaných ustanovení je § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, ktorý postihuje krádež v prípade, ak bol páchateľ za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Toto ustanovenie sa týka priestupkovej recidívy a predstavuje prechod od priestupku k trestnému činu.
Závažnosť tohto ustanovenia spočíva v tom, že aj drobná krádež, ktorá by inak bola posudzovaná ako priestupok, sa stáva trestným činom, ak je páchateľ "postihnutý" za obdobný priestupok v definovanom 12-mesačnom období. Problematickým aspektom je pojem "postihnutý", keďže sa nedefinuje jednoznačne, či ide o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu alebo len o udelenie sankcie (napr. pokarhanie) v blokovom konaní. Toto môže viesť k neúmernej právnej reflexii vzhľadom na sledovaný účel.
Pri pohľade na § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona je dôležité zdôrazniť, že hlavným definičným kritériom je predchádzajúci postih za obdobný delikt. Ak bola osobe uložená sankcia za priestupok na úseku majetku v predchádzajúcich 12 mesiacoch, spácha trestný čin krádeže podľa tohto ustanovenia. Dôležité je tiež ustanovenie poslednej vety § 128 ods. 5, ktoré hovorí, že ak je uložená sankcia alebo iné opatrenie zahladené, neprihliada sa na to.
Trestná recidíva vs. priestupková recidíva
Priestupková recidíva, na rozdiel od trestnej recidívy, neznamená opakované spáchanie trestného činu, ale opakované spáchanie priestupku, ktorý zákonodarca nepovažuje za trestný čin. Toto rozlíšenie je kľúčové, nakoľko hranica trestnej recidívy je v slovenskom práve stanovená na 3 roky, pričom priestupková recidíva je omnoho kratšia (12 mesiacov).
Pojem "postihnutý" by sa nemal zamieňať s "odsúdením" alebo "potrestaním" za trestný čin. V prípade krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona je definujúcim znakom postih za priestupok, nie za trestný čin. Táto skutočnosť vytvára dualitu, kde je jednota skutku len priestupkom, ale opakované spáchanie vedie k trestnému činu.
Zaisťovacie opatrenia a ich aplikácia
Trestný poriadok obsahuje podrobné ustanovenia o zaisťovacích opatreniach, ktoré sú kľúčové pre odhaľovanie trestnej činnosti a zabezpečenie náhrady škody. Medzi ne patria:
- Zaistenie peňažných prostriedkov: Súd alebo v prípravnom konaní prokurátor môže vydať príkaz na zaistenie peňažných prostriedkov na účte v banke, ak existuje dôvodná obava, že ide o výnos z trestnej činnosti.
- Zaistenie nehnuteľnosti: Súd alebo prokurátor môže vydať príkaz na zaistenie nehnuteľnosti, ak existuje dôvodná obava, že ide o výnos z trestnej činnosti. Do katastra nehnuteľností sa zapíše poznámka o zaistení.
- Zaistenie majetkovej účasti: Príkaz na zaistenie majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti alebo družstve môže byť vydaný, ak je dôvodná obava, že ide o výnos z trestnej činnosti. Akékoľvek dispozície so zaistenou majetkovou účasťou sú neplatné.
- Zaistenie virtuálnej meny: Súd a v prípravnom konaní prokurátor môže vydať príkaz na zaistenie virtuálnej meny, ak existuje dôvodná obava, že ide o výnos z trestnej činnosti.
- Zaistenie hnuteľnej veci: Hnuteľná vec môže byť zaistená, ak je dôvodná obava, že bude použitá na páchanie trestnej činnosti alebo ide o výnos z nej.
Vo všetkých prípadoch platí, že príkaz musí byť vydaný písomne a odôvodnený. Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
Trvanie zaistenia a jeho zrušenie
Zaistenie peňažných prostriedkov sa zruší, ak zaniknú dôvody, pre ktoré boli zaistené, alebo ak nebolo do 5 rokov od ich zaistenia rozhodnuté o ich prepadnutí alebo zhabaní. Túto lehotu môže súd alebo prokurátor predĺžiť o 7 mesiacov, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o nepredĺžení lehoty je prípustná sťažnosť prokurátora s odkladným účinkom. Zaistenie sa vzťahuje aj na plody a úžitky plynúce zo zaisteného majetku.
Odškodňovanie poškodených a ústupok od potrestania
Trestný zákon myslí aj na odškodňovanie poškodených. V prípade prečinov, kde bola spôsobená škoda alebo získaný prospech, možno upustiť od potrestania páchateľa, ak vydal výnos z trestnej činnosti a uhradil škodu alebo uzavrel dohodu o jej náhrade. Táto možnosť sa vzťahuje aj na prečiny poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie.
tags: #trestny #zakon #postihnuty