Terénny sociálny pracovník: Komplexný pohľad na profesiu

Terénna sociálna práca (TSP) predstavuje kľúčovú oblasť sociálnej práce, ktorá sa odohráva mimo tradičných inštitúcií. Jej cieľom je aktívne vyhľadávanie a poskytovanie pomoci jednotlivcom a komunitám priamo v ich prirodzenom prostredí. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na terénneho sociálneho pracovníka, jeho povinnosti, ciele, cieľové skupiny, metódy práce a legislatívny rámec.

Vývoj a definícia terénnej sociálnej práce

Terénna sociálna práca má hlboké korene v historickej snahe dobrovoľníkov, ktorí sa usilovali o pomoc ľuďom v núdzi priamo v ich komunite. Ešte pred vznikom organizovanej sociálnej práce, dobrovoľníci, často ženy, aktívne vyhľadávali a navštevovali miesta, kde sa zdržiavali potenciálni klienti. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa terénna práca etablovala ako jedna zo základných foriem sociálnej práce, pričom jej vykonávatelia boli označovaní rôznymi názvami, ako vizitátori, návštevníci, technickí asistenti alebo terénni pracovníci.

Definícia terénnej sociálnej práce môže byť chápaná v dvoch rovinách:

• Širšie vymedzenie: Vzťah medzi zamestnancom inštitúcie a klientom, ktorý sa realizuje mimo priestorov danej inštitúcie.
• Užšie vymedzenie: Práca s klientom alebo jeho rodinnými príslušníkmi priamo v ich rodinnom prostredí, návšteva klienta na pracovisku, v škole, alebo na iných miestach, kde sa bežne vyskytuje. Zahŕňa aj návštevy pestúnskych rodín a inštitúcií, s ktorými sociálny pracovník spolupracuje.

Dôvody vzniku terénnej sociálnej práce

Terénna sociálna práca vznikla ako reakcia na potrebu efektívnejšie oslovovať cieľové skupiny, ktoré neboli prístupné tradičným formám intervencie. Medzi hlavné dôvody patria:

• Nedarí sa účinne oslovovať cieľové skupiny populácie existujúcimi spôsobmi intervencie.
• Existujúce metódy intervencie neposkytujú služby, ktoré cieľové skupiny populácie potrebujú (napr. záškoláctvo rómskych detí).

Ciele a cieľové skupiny terénnej sociálnej práce

Hlavným cieľom terénnej sociálnej práce je pomáhať klientom v ich ťažkostiach a poskytovať im riešenia pre ich problémy. Terénny sociálny pracovník (TSP) samostatne vyhľadáva, diagnostikuje a nachádza riešenia pre jednotlivcov a rodiny odkázané na pomoc v sociálnej oblasti, pre osoby so zdravotným postihnutím, pre nevládnych starších ľudí a ich opatrovateľov v rodine. Poskytuje základné informácie (sociálne poradenstvo) v krízových situáciách a zabezpečuje potrebné sociálne služby. Po dohode s klientom navrhuje formu sociálnej intervencie a plán ďalších krokov riešenia jeho sociálneho problému. Poskytuje individuálne a skupinové konzultácie a distribuuje klienta príslušným odborníkom a inštitúciám. V prípade potreby sprevádza klienta do jednotlivých inštitúcií, koná v záujme klienta.

Terénni sociálni pracovníci pracujú s rôznorodými skupinami klientov, ktorí sa nachádzajú v ťažkých životných situáciách. Medzi typické cieľové skupiny patria:

• Deti a mládež
• Rodiny
• Zdravotne postihnutí
• Chorí a umierajúci
• Starí a osamelí ľudia
• Drogovo závislé osoby
• Bezdomovci
• Prostitúti a homosexuáli
• Subkultúry mládeže (s patologickými prejavmi)
• Osoby vo výkone trestu odňatia slobody
• Deti a mládež na ulici
• Niektoré mládežnícke scény (napr. skinheadi, fanúšikovia futbalových zápasov)

Náplň práce terénneho sociálneho pracovníka

Náplň práce TSP je veľmi rôznorodá a závisí od konkrétneho zamerania organizácie, pre ktorú pracuje, ako aj od potrieb klientov. Medzi najčastejšie činnosti patria:

• Identifikácia a mapovanie potrieb v komunite: TSP aktívne vyhľadáva a identifikuje jednotlivcov a rodiny, ktoré potrebujú pomoc. Mapuje ich potreby a problémy, aby mohol navrhnúť vhodné intervencie. Terénny sociálny pracovník mapuje lokalitu - zbiera demografické údaje, analyzuje potreby lokality a určuje ciele svojej práce v dlhodobejšom horizonte. Svoje aktivity koordinuje s vedením samosprávy v obci a s ostatnými zainteresovanými verejnými a neziskovými inštitúciami.
• Poskytovanie sociálneho poradenstva a asistencie: TSP poskytuje klientom poradenstvo v rôznych oblastiach, ako sú bývanie, zamestnanie, financie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a pod. Pomáha im orientovať sa v systéme sociálnych služieb a zabezpečuje im prístup k potrebným informáciám a zdrojom.
• Práca s rodinami a deťmi: TSP sa často zameriavajú na prácu s rodinami, ktoré čelia problémom v oblasti výchovy, starostlivosti o deti alebo medziľudských vzťahov. Poskytujú im podporu a poradenstvo, pomáhajú im zlepšovať komunikáciu a riešiť konflikty. V prípade ohrozenia zdravia alebo vývoja dieťaťa spolupracujú s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (SPODaSK).
• Intervencia v krízových situáciách: TSP zasahujú v krízových situáciách, ako sú domáce násilie, zneužívanie, zanedbávanie, strata bývania a pod. Poskytujú klientom okamžitú pomoc a podporu, zabezpečujú im bezpečné miesto a sprostredkúvajú im ďalšiu odbornú pomoc.
• Podpora integrácie marginalizovaných skupín: TSP sa aktívne podieľajú na integrácii marginalizovaných skupín, ako sú Rómovia, ľudia bez domova, migranti a pod. Pomáhajú im prekonávať bariéry, ktoré im bránia v plnohodnotnom zapojení do spoločnosti.
• Administratívna činnosť: TSP vedú evidenciu o svojej práci, zaznamenávajú informácie o klientoch, vypracovávajú správy a plány intervencií. Dôkladná administratíva je nevyhnutná pre efektívne riadenie prípadov a zabezpečenie kvality poskytovaných služieb. Terénny sociálny pracovník samostatne vedie spisovú dokumentáciu klientov, pracovný výkaz, terénny denník, vypracováva mesačné správy.

Špecifické činnosti v komunitách ohrozených sociálnym vylúčením

Špecificky sa terénny sociálny pracovník v obci, kde je komunita ohrozená viacnásobným sociálnym vylúčením, vo všetkých uvedených činnostiach orientuje na prácu s jednotlivcami a rodinami z tejto komunity. A to najmä:

• Mapovaním terénu na získanie relevantných informácií o spôsobe života vylúčenej komunity.
• Vyhľadávaním sociálne vylúčených klientov, ktorí nemajú schopnosť, resp. stratili zručnosť na riešenie svojich sociálnych problémov.
• Nadväzovaním kontaktov s klientmi a sprostredkovaním kontaktov s oficiálnymi inštitúciami. Spolupracuje a sprostredkováva informácie medzi klientmi a inštitúciami v lokalite (obecný úrad, starosta, ZŠ, ŠZŠ, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, zdravotné zariadenia a ďalšie štátne, verejné, súkromné a mimovládne inštitúcie).
• Poskytovaním poradenstva pri osobných problémoch, krízovej intervencie v ťažkých životných situáciách.
• Podporou a rozvojom osobnostnej kompetencie a motivácie vedúcej k samostatnému riešeniu svojich problémov.
• Podporou a posilňovaním sebavedomia a zodpovednosti.
• Prispievaním k prevencii násilia a dekriminalizácii skupín v komunite.

Konkrétne príklady z praxe

Z praxe vieme, že sa TSP stretávajú s rôznymi situáciami:

• Záškoláctvo: TSP riešia záškoláctvo detí a mladistvých, spolupracujú so školami, rodičmi a samotnými žiakmi s cieľom zlepšiť ich školskú dochádzku a úspešnosť.
• Umiestňovanie detí do detských domovov: V prípadoch, keď je ohrozené zdravie alebo vývoj dieťaťa v rodinnom prostredí, TSP spolupracujú s SPODaSk na umiestnení dieťaťa do detského domova alebo inej formy náhradnej starostlivosti.
• Nákupy s klientmi: V rámci programov finančnej pomoci TSP asistujú klientom pri nákupoch, aby zabezpečili, že peniaze budú použité na uspokojenie základných potrieb.
• Práca s rómskou komunitou: TSP pracujúci s rómskou komunitou sa zameriavajú na riešenie problémov v oblasti bývania, zamestnanosti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Podporujú rómske rodiny a jednotlivcov v ich snahe o zlepšenie kvality života a integráciu do spoločnosti.
• Riešenie konfliktu o styk s dieťaťom: "Dnes sa mi stalo, že za mnou prišla takáto terénna pracovníčka, kričala, tvrdila, že ona je sociálna kuratela, prišla samozrejme s biologickým otcom môjho najmladšieho syna, ktorý má určený každý utorok 2 hodiny styk, no odkedy malý nastúpil do škôlky, sa tento styk automaticky realizovať nedá, dohodnúť sa nechce, že by sme styk zmenili, ja sa chystám do práce, s deťmi nebudem ako je týždeň dlhý, tak som chcela, aby sa to dalo tak, že každý druhý týždeň si malého zoberie na 4 hodiny napr. v sobotu. Platí mi minimálne výživné, a nechce sa dohodnúť takto, lebo že vraj to je málo. Malý má 3 roky a 1 mesiac. Tak som sa chcela opýtať, či niektorá neviete, či má vôbec takáto TSP-čka prísť a kričať tu takto na mňa a žiadať odo mňa nejaké vysvetlenia..." Táto situácia poukazuje na potrebu profesionálneho prístupu TSP, ktorý by mal v prvom rade komunikovať s klientom pokojne a vysvetliť mu jeho práva a povinnosti.

Typy terénnej sociálnej práce

Podľa Staníčka a Rhodesa existujú rôzne typy terénnej sociálnej práce:

• Nezávislá práca v teréne: Vykonáva sa na verejných miestach, kde sa rizikoví jednotlivci alebo skupiny bežne pohybujú.
• Terénna práca v domácnostiach: Zameriava sa na odhaľovanie a zabraňovanie sociálno-patologickým javom páchaných na deťoch, mládeži a ženách v domácnosti.
• Komunálna terénna práca: Má informatívno-propagačný charakter a vykonáva sa v rôznych inštitúciách, ako sú domovy dôchodcov, detské domovy a väznice.
• Terénna práca vo veľkej komunite: Zameriava sa na včlenenie terénneho pracovníka do komunity a postupné formovanie jej členov (napr. bezdomovcov).
• Participácia na analytickom spracovaní výstupov z TSP: Zhromažďovanie empirických dát a ich oznamovanie verejnosti.
• Analýza trendov v sociálnom prostredí klientely: Identifikácia a analýza aktuálnych trendov ovplyvňujúcich život klientov.

Sociálny asistent v teréne

Sociálny asistent je špecifická funkcia sociálneho pracovníka, ktorý pôsobí v teréne. Medzi jeho hlavné úlohy patrí:

• Vyhľadávanie a kontakt: Aktívne vyhľadávanie klientov a nadväzovanie kontaktu.
• Poskytovanie pomoci: Poskytovanie priamej pomoci klientom v rôznych oblastiach života.
• Poradenská činnosť: Poskytovanie sociálneho poradenstva a informácií.
• Sprevádzanie: Sprevádzanie klientov na úrady a iné inštitúcie.

Streetwork: Špecifická metóda terénnej sociálnej práce

Streetwork, často zamieňaný s terénnou prácou, je špecifická metóda zaradená do terénnej sociálnej práce. Začiatky streetworku siahajú do aktivít duchovných, ktorí navštevovali najchudobnejšie štvrte, aby boli nablízku ľuďom v núdzi. V 20. storočí sa streetwork začal rozvíjať v kontexte práce s mládežníckymi gangami, delikventnými skupinami a drogovo závislými v USA a západnej Európe. Streetwork sa snaží zabezpečiť deťom jedno teplé jedlo denne, ošatenie a adopciu. Mládeži ponúka alternatívny spôsob trávenia voľného času, riešenia problémov a konfliktov, a ukazuje nové cesty. Bezdomovcom poskytuje informácie o zdravotníckych zariadeniach, právnej pomoci, azylových domoch a stravovaní.

Dôležitou súčasťou streetworku je znižovanie rizika (HARM REDUCTION), ktoré zahŕňa distribúciu kondómov, ihiel a injekčných striekačiek.

Prístupy streetworku

• Aktívny: Streetworker priamo osloví vybranú skupinu.
• Pasívny: Streetworker dlhodobo trávi čas v určitom priestore a získava si dôveru cieľovej skupiny.
• Cez tretiu osobu: Tento typ je najistejší, ale vyžaduje mať kontakty v danom prostredí.

Vlastná práca streetworkera je založená na dôvere, ktorá vzniká na základe dlhodobého kontaktu, vzájomného poznávania sa a vymedzovaní hraníc. Streetworker musí prijať a akceptovať životný štýl cieľovej skupiny, nemoralizovať a nenapomínať.

Streetwork s rôznymi cieľovými skupinami

Streetwork sa špecializuje na prácu s rôznymi cieľovými skupinami, pričom využíva špecifické metódy a prístupy:

• Streetwork s jednotlivcom: Využíva sociálne poradenstvo, intervenciu, socioterapiu, rozhovor a doprevádzanie klienta v sociálnych inštitúciách.
• Streetwork so skupinou: Zameriava sa na deti a mládež, ktoré sa ocitli mimo siete sociálnych služieb a zámerne sa im vyhýbajú.
• Streetwork s komunitou: Získavanie informácií o komunite, zapojenie členov komunity do práce, odhaľovanie a odstraňovanie negatívnych faktorov, hľadanie vlastných zdrojov pomoci.
• Streetwork s drogovo závislými osobami: Podporovanie zmien smerom od rizikového správania, minimalizácia rizík spojených s užívaním drog, nasmerovanie klientov do zariadení poskytujúcich liečbu a podporné služby.
• Streetwork s prostitútmi a homosexuálmi: Zabránenie prenášaniu pohlavných chorôb, sprevádzanie klientov do sociálnych a zdravotníckych inštitúcií, odstraňovanie druhotných javov (alkoholizmus, drogová závislosť), riešenie individuálnych problémov klientely.
• Streetwork so skupinou skinhead: Poznať ideológiu skupiny, akceptovať ich názory, ponechávať priestor na komunikáciu.

Supervízia v Streetworku

Supervízia je dôležitou súčasťou práce streetworkera. Jej hlavné ciele sú:

• Overovanie správnosti postupov
• Nahradzovanie neefektívnych postupov
• Prevencia poškodzovania klienta poradcom

Existujú rôzne typy supervízie (tútorská, riadiaca, konzultantská, výcviková). Supervízor vedie pracovníka alebo študenta jednotlivými fázami jeho prípravy. Supervízia s klientom v teréne zahŕňa nadväzovanie kontaktov, rozhovor, pozorovanie klienta, akceptáciu osobnosti klienta, výber vhodných spôsobov riešenia klientovho problému a zvládanie incidentov.

Nízkoprahové zariadenia

Nízkoprahové zariadenia poskytujú služby, ktoré sú ľahko dostupné pre klientov, bez zbytočných bariér. Charakteristika služieb:

• Voľný vstup a pobyt v zariadení: Deti a mládež sa nemusia zapájať do žiadnej štruktúrovanej činnosti.
• Voľnočasové aktivity: Nevyžadujú žiadnu registráciu ani pravidelnú dochádzku.
• Sociálne služby: Základné poradenstvo, kontaktná práca, situačná intervencia.

Terénny sociálny pracovník v sociálne vylúčenej spoločnosti

V sociálne vylúčených komunitách, kde žijú ľudia s obmedzeným prístupom k inštitucionálnej pomoci, zohráva terénny sociálny pracovník kľúčovú úlohu. Podporuje klientov v samostatnom riadení života, sprostredkováva im dostupné služby a aktivity, a zapája ich do voľnočasových a vzdelávacích aktivít.

Terénny sociálny pracovník plní funkciu poradcu, sprievodcu, mediátora, organizátora, komunitného plánovača a autority. Pomáha rodinám udržať sa na "normálnej hladine fungovania", rieši konflikty, vyjednáva splácanie dlhov a iniciuje voľnočasové aktivity pre deti a mládež.

Metódy práce terénneho sociálneho pracovníka

Medzi základné nástroje práce terénneho sociálneho pracovníka patria:

• Rozhovor: Získavanie informácií, podpora a motivácia klienta.
• Administratívne úkony: Štúdium dokumentácie, vypĺňanie formulárov, písanie žiadostí.
• Jednanie s úradmi: Účasť na jednaniach, vedenie jednania alebo poradenstvo klientovi.
• Sprevádzanie: Doprevádzanie klienta na úrad, do školy, do nového zamestnania.
• Koordinácia činností: Koordinácia činností, do ktorých sa zapájajú klienti.

Rozdiely medzi prácou pre rôzne organizácie

Práca TSP sa môže líšiť v závislosti od toho, pre akú organizáciu pracuje. Rozlišujeme najmä:

• ÚPSVaR (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny): TSP na ÚPSVaR sa zameriavajú na poskytovanie pomoci ľuďom v hmotnej núdzi. Ich práca je často spojená s administratívou a kontrolou dodržiavania podmienok pre poskytovanie dávok.
• SPODaSK (Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela): TSP na SPODaSK sa zameriavajú na ochranu práv a záujmov detí. Ich práca je často spojená s intervenciami v rodinách, ktoré čelia problémom v oblasti výchovy a starostlivosti o deti.
• Obec: TSP pracujúci pre obec sa zameriavajú na riešenie sociálnych problémov v danej obci. Ich práca je veľmi rôznorodá a závisí od potrieb obyvateľov obce.
• Tretí sektor (neziskové organizácie): TSP v treťom sektore sa zameriavajú na prácu s konkrétnymi cieľovými skupinami, ako sú ľudia bez domova, migranti, obete domáceho násilia a pod. V treťom sektore možno nie je taký tlak na administratívu ako na úradoch, ale zas má to svoje špecifiká (projekty a pod...).

Kvalifikačné požiadavky na terénneho sociálneho pracovníka

Terénny sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie a intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov a sociálnych procesov.

• Vzdelanie: Vyžaduje sa vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca.
• Znalosť legislatívy: Je potrebné ovládať príslušné zákony, najmä zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.
• Prax: Odporúča sa absolvovať prax v oblasti sociálnej práce, napríklad formou dobrovoľníctva alebo stáže.
• Osobnostné vlastnosti: TSP by mal byť empatický, trpezlivý, komunikatívny, odolný voči stresu a schopný pracovať v tíme.
• Pevné nervy a trpezlivosť: Práca TSP je často náročná a vyžaduje si pevné nervy, trpezlivosť a schopnosť zvládať stresové situácie.
• Ochota pracovať v teréne: TSP by mal byť ochotný pracovať v teréne, aj v náročných podmienkach, ako sú osady, byty v zlom stave a pod.

Riziká a výzvy terénnej sociálnej práce

Práca TSP je spojená s určitými rizikami a výzvami:

• Psychická náročnosť: Práca s ľuďmi, ktorí čelia ťažkým životným situáciám, môže byť psychicky náročná. TSP by mal mať dostatočnú psychickú odolnosť a schopnosť zvládať stres.
• Riziko vyhrážok a násilia: V niektorých prípadoch môže byť TSP vystavený vyhrážkam alebo násiliu zo strany klientov alebo ich rodinných príslušníkov. Je dôležité, aby TSP vedel, ako sa v takýchto situáciách správať a ako sa chrániť.
• Nízke platové ohodnotenie: Platové ohodnotenie TSP je často nízke v porovnaní s náročnosťou práce. To môže viesť k frustrácii a vyhoreniu.
• Byrokracia: TSP sa často stretávajú s byrokraciou a administratívnymi prekážkami, ktoré im sťažujú prácu.
• Nedostatok zdrojov: TSP často čelia nedostatku zdrojov, ako sú financie, materiálna pomoc a odborná podpora. To im sťažuje poskytovanie kvalitných služieb klientom.

Ako zvládnuť prácu terénneho sociálneho pracovníka

Na zvládnutie práce TSP je potrebné:

• Mať rád svoju prácu: Práca TSP by mala byť pre človeka poslaním a mala by ho baviť.
• Mať pevnú oporu v tíme a v supervízii.
• Vedieť si stanoviť hranice a nebrať si problémy klientov príliš osobne. Inak sa človek veľmi rýchlo vyčerpá.
• Nájsť si čas na oddych, relaxáciu a aktivity, ktoré ho bavia.
• Učiť sa novým veciam a neustále sa vzdelávať.

Legislatívny rámec sociálnej práce

Výkon sociálnej práce je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.

Terénna sociálna práca v Liptovskom Mikuláši: Príklad dobrej praxe

Korene terénnej sociálnej práce v Liptovskom Mikuláši možno hľadať v septembri roku 2006, kedy vznikli na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši, s finančnou podporou Fondu sociálneho rozvoja, nové pracovné pozície: komunitný sociálny pracovník a asistent. Následne bolo v roku 2006 vybudované a uvedené do prevádzky Komunitné centrum priamo v marginalizovanej rómskej komunite v Hlbokom. Svoje miesto si tu našli i komunitní pracovníci, ktorí sa venovali cieľovej skupine priamo v jej prirodzenom prostredí. Mesto Liptovský Mikuláš poskytlo terénnej práci podporu a rozhodlo o jej pokračovaní. Udržateľnosť a podpora terénnej sociálnej práci bola vyjadrená aj v Komunitnom pláne sociálnych služieb mesta Liptovský Mikuláš na roky 2010 - 2015. Počet pracovníkov poskytujúcich odbornú pomoc priamo v teréne nebol vzhľadom na veľkosť cieľovej skupiny postačujúci. Mesto Liptovský Mikuláš zareagovalo na potrebu znevýhodnených občanov a prostredníctvom projektu Pomoc a podpora sociálne-znevýhodnených skupín obyvateľstva formou komunitnej sociálnej práce, rozšírilo rady pracovníkov v teréne o 2 členov. Projekt trval 2 roky (2010 - 2012) a tesne pred svojím ukončením našiel svoje plynulé pokračovanie v NP TSP, ktorý trval od septembra 2012 do októbra 2015. V tomto období rozšíril personálne rady ďalší terénny sociálny pracovník. Tím TSP veľmi úzko spolupracuje so zamestnancami komunitného centra. Významnou pomocou v každodennej práci je asistentka sociálnej pracovníčky, ktorá pochádza priamo z komunity. Ako pozitívna sa ukázala aj veková skladba pracovného tímu, kde sa vzájomne výborne dopĺňali čerstvo nadobudnuté odborné vedomosti a teoretické znalosti, s praktickými skúsenosťami a nadobudnutými zručnosťami. Rôznorodosť pováh a osobnostných čŕt rozšírila paletu komunikačných prostriedkov v práci s klientom. Pre kvalitný výkon TSP je výrazným prínosom aj dobrá komunikácia v širšom kruhu odborníkov, ako sú zamestnanci MSÚ Liptovský Mikuláš, pracovníci ÚPSVaR, príslušníci mestskej polície, príslušníci policajného zboru SR, dobrovoľníci z Farskej charity, dobrovoľníci z Bratskej jednoty baptistov a miestneho združenia YMCA v Liptovskom Mikuláši. Na výkon TSP dohliada okrem priameho nadriadeného na pracovisku aj regionálna koordinátorka. Výsledky terénnej sociálnej práce možno najvýraznejšie badať na zlepšenej komunikácii. Vďaka pôsobeniu terénnych pracovníkov dokážu klienti lepšie odkomunikovať svoje potreby a požiadavky. Pri riešení svojich problémov sú motivovaní k vlastnej aktivite a činnosti, vďaka čomu sa dokážu v riešení problému sami lepšie orientovať. To, že sú klienti pripravení reagovať a tlmočiť jednotlivé úlohy ich vedie k zodpovednosti a zároveň im poskytuje sebestačnosť v riešení problémov. Samozrejme situácia nie je ideálna a väčšina klientov potrebuje pomoc a odborné nasmerovanie. Za obdobie od septembra 2012 bolo v zmysle podmienok zaevidovaných 454 spisov klientov. Terénni sociálni pracovníci sa snažia pracovať so všetkými klientmi, ktorí prejavia o ich pomoc záujem a sami sa aktívne zapájajú do riešenia svojich problémov.

tags: #terenny #socialny #pracovnik #modrykonik