Trh Práce a Rozhodovanie Domácností
Trh práce je pod vplyvom rovnakých zákonitostí ako ostatné trhy, ale prejavuje sa špecifikami, ktoré vyplývajú z osobitostí práce ako výrobného faktora. Práca je cieľavedomá činnosť človeka zameraná na tvorbu materiálnych a nemateriálnych statkov a služieb. Nositeľom pracovnej sily je človek, ktorý disponuje určitými biologickými, psychickými a inými dispozíciami, ktoré determinujú pôsobenie tohto výrobného faktora na trhu práce.
Na trhu práce aktívne vstupujú do vzájomných vzťahov domácnosti, ktoré predstavujú ponuku práce, a firmy, ktoré determinujú dopyt po práci. Domácnosti ako spotrebitelia závisia od dôchodku (mzda je jeho podstatnou časťou), sú nútené vstupovať na trh práce a ponúkať prácu.
Pri rozhodovaní spotrebiteľa budeme vychádzať z princípu racionálneho správania, to znamená, že spotrebiteľ má snahu maximalizovať svoju užitočnosť. Spotrebiteľ je pri tomto rozhodovaní determinovaný časovou obmedzenosťou (deň má 24 hodín). Deň spotrebiteľa sa skladá z dvoch častí: voľného času (H) a práce (L), prostredníctvom ktorej sa realizuje spotreba (C). Platí vzťah L + H = 24. Ak mzdová sadzba spotrebiteľa, ktorý predáva prácu, je W, potom rozsah spotreby je C = wL. Maximálny úžitok (U) spotrebiteľa bude funkciou C a H, teda U = f (C, H).
Mzda: Nominálna a Reálna
Mzda je cenou práce, ktorá je výsledkom fungovania trhu, vzťahom vyplývajúcim z ponuky práce a dopytu po práci. Suma peňazí, ktorú pracovník dostáva, sa označuje pojmom nominálna mzda.
Suma statkov, ktoré si pracovník za svoju nominálnu mzdu môže kúpiť, predstavuje reálnu mzdu. Reálna mzda je ukazovateľom spotreby pracovníka a je rozhodujúca pre jeho životnú úroveň. Úroveň reálnej mzdy závisí od:
- výšky nominálnej mzdy,
- úrovne cien statkov a služieb,
- daňového zaťaženia v ekonomike.
Pri danej úrovni cien sa reálna mzda mení priamoúmerne so zmenou nominálnej mzdy. Pri danej úrovni nominálnej mzdy sa mení nepriamoúmerne k zmenám cien statkov a služieb.
Prečo ceny neprestanú rásť? Vysvetlenie inflácie
Krivka Individuálnej Ponuky Práce
Tvar krivky individuálnej ponuky práce je výsledkom charakteristického správania domácností na trhu práce. Zvláštny tvar krivky ponuky práce vyjadruje vzťah medzi množstvom práce (L), ktoré sú ochotné pracovné sily odpracovať (určitý počet pracovných hodín) a danou mzdovou sadzbou.
S rastom reálnej mzdy ponuka práce rastie, od istého bodu (typicky označovaného ako bod C) však s rastom reálnej mzdy ponúkané množstvo práce, naopak, klesá. Domácnosti pri dostatočne vysokej úrovni reálnych miezd dávajú prednosť voľnému času určenému na vedenie domácnosti a výchovu detí a zvýšenej spotrebe statkov.
Táto zmena úrovne mzdy sa prejaví na ponuke práce prostredníctvom dvoch protichodných efektov: substitučného efektu a dôchodkového efektu. Na túto krivku pôsobia v konečnom dôsledku tieto dva efekty zmeny miezd.
Substitučný Efekt Zmeny Mzdy
Pôsobí tu substitučný efekt: zvýšenie mzdy zdraží voľný čas, a to človeka motivuje k tomu, aby voľný čas nahrádzal, substituoval ostatnými statkami. Substitučný efekt zmeny mzdy znamená, že pri zvýšení mzdy ponuka práce do určitej úrovne rastie.
Pri vysokej mzde za prácu sa všetky alternatívy práce (ako napríklad využívanie voľného času, šport, kultúra) stávajú relatívne drahšími. Alternatívne náklady na voľný čas sa stávajú vyššími v porovnaní so situáciou, keď bola mzda nižšia. Spotrebiteľ, ktorý predáva prácu, by sa musel vzdať väčšieho objemu spotreby C, ak by si vybral viac voľného času. To znamená, že človek je motivovaný viac pracovať a menej si užívať voľného času.
Dôchodkový Efekt Zmeny Mzdy
Mzda je súčasne dôchodkom. Keď sa zvýši, máme vyšší dôchodok a človek si môže užívať viac voľného času a menej pracovať. Dôchodkový efekt zmeny mzdy znamená, že vyššia mzda zabezpečí spotrebiteľovi, že doterajšie nároky svojej spotreby zabezpečí pri nižšom objeme ponúkanej práce. Práca sa tak stáva pre spotrebiteľa menej príťažlivou, pokiaľ ide o dodatočné hodiny práce. Tento efekt vedie k poklesu ponúkaného množstva práce.
Interakcia Efektov a Tvar Krivky Ponuky
Substitučný a dôchodkový efekt pôsobia navzájom protichodne. V počiatočnej fáze, pri nižších mzdách, zvyčajne prevláda substitučný efekt - rast mzdy vedie k zvýšeniu ponuky práce, pretože alternatívne náklady voľného času sú vysoké. Od istého bodu (typicky bod C na krivke ponuky práce), keď mzdy dosiahnu dostatočne vysokú úroveň, začne prevažovať dôchodkový efekt. Spotrebiteľ si môže dovoliť viac voľného času, a tak s ďalším rastom mzdy ponúkané množstvo práce klesá.
Výsledkom tohto správania domácností je spätne zakrivená krivka individuálnej ponuky práce. Tento atypický tvar krivky ponuky je výsledkom charakteristického správania sa domácnosti na trhu práce, ktoré je ovplyvnené vzťahom medzi množstvom práce a danou mzdovou sadzbou.
Prečo ceny neprestanú rásť? Vysvetlenie inflácie
Širší Kontext Trhu Práce
Na trhu práce aktívne vstupujú do vzájomných vzťahov domácnosti (predstavujú ponuku práce), firmy (ktoré determinujú dopyt po práci), odbory a štát (ktoré ovplyvňujú tak ponuku, ako i dopyt po práci vo vzájomných tripartitných rokovaniach). Trh práce je kľúčovou súčasťou ekonomiky, pretože zamestnanci sú zdrojom, ktorý podniky využívajú na výrobu tovarov a služieb. Medzi práceschopné obyvateľstvo sa zaraďuje aktívne pracujúce, ale aj nezamestnané práceschopné obyvateľstvo.
Dopyt po práci je odvodeným dopytom, to znamená, že závisí od dopytu po výsledku tejto práce, po statkoch, ktoré sa týmito faktormi vyrábajú.
tags: #dochodkovy #a #substitucny #efekt