Hypotéza permanentného príjmu

Hypotéza permanentného príjmu je ekonomická teória Miltona Friedmana, ktorá sa snaží vysvetliť, ako spotrebitelia riadia svoje výdavky počas svojho života.

Príjem sa skladá z dvoch častí: permanentnej časti (predpokladanej a plánovanej) a prechodnej časti (neplánovanej a neočakávanej). V hypotéze permanentného príjmu je kľúčovým faktorom pre osobnú spotrebu práve dlhodobý / permanentný príjem. Krátkodobému čiže prechodnému príjmu ľudia podľa hypotézy venujú menej pozornosti a neupravujú podľa neho radikálne svoju súčasnú spotrebu.

Permanentný príjem je závislý na fyzických (majetok), finančných (akcie, podiely) a ľudských (vzdelanie a skúsenosti) prednostiach. Všetky tieto časti ovplyvňujú výšku príjmu spotrebiteľa a na ich základe môže túto výšku spotrebiteľ do určitej miery odhadnúť.

Jej predpoklad vyrovnávania spotreby, kedy ľudia rozkladajú prechodné zmeny v príjme do dlhšieho časového obdobia, sa odchyľuje od tradičného keynesiánskeho dôrazu na hraničný sklon k spotrebe. V jednoduchom keynesiánskom rámci sa predpokladá, že hraničný sklon k spotrebe je konštantný, takže dočasné zníženie daní môže mať veľký povzbudzujúci účinok na dopyt.

Definícia a zložky

Spotreba predstavuje spotrebné výdavky, t. j. hodnotu spotrebovaných služieb a tovarov nakúpených domácnosťami. Autonómna spotreba (CA) sú spotrebné výdavky, ktoré nezávisia na príjme.

Úspory vyjadrujú zmenu v celkovom bohatstve za určitý časový úsek. Vzťah medzi úsporami a investíciami je veľmi labilný, neexistuje rovnosť medzi úsporami a investíciami.

Čistý export je rozdiel medzi exportom a importom. Import predstavuje tovary a služby vyrobené v zahraničí, ale spotrebované domácimi spotrebiteľmi, je súčasťou agregátnej ponuky.

Súhrn všetkých aktív, ktorými domácnosť disponuje k určitému okamihu, predstavuje jej bohatstvo.

Pracovné dôchodky a dôchodky z majetku tvoria časť bohatstva domácností.

Na meranie majetkovej nerovnosti sa využíva Giniho koeficient.

Ilustrácia k hypotéze permanentného príjmu

Teoretické východiská

Hypotéza permanentného príjmu je spojená s prácou amerického ekonóma Miltona Friedmana. Dôležitý je aj prínos ekonómov ako J. M. Keynes, J. J. S. F. Modigliani, A. Ando, R. R. Harrod a A. Marshall.

Zvažme (potenciálne nesmrteľného) spotrebiteľa, ktorý maximalizuje svoj očakávaný celoživotný spotrebný úžitok zo tovarov medzi časovými obdobiami, určený užitkovou funkciou za jedno obdobie. Spotrebný úžitok v budúcich časových obdobiach je diskontovaný mierou. Nakoniec ukazuje predstava závislá na informáciách dostupných v danom období. Pre daný konečný časový úsek sme stanovili s pochopením, že spotrebiteľ utratí všetko svoje bohatstvo do konca posledného časového obdobia.

Oba výrazy zachycujú podstatu hypotézy permanentného príjmu: súčasný príjem je určený kombináciou súčasného nehumánneho bohatstva a bohatstva ľudského kapitálu.

Porovnanie s Keynesom

Hypotéza permanentného príjmu sa odchyľuje od tradičného keynesiánskeho dôrazu na hraničný sklon k spotrebe. V jednoduchom keynesiánskom rámci sa predpokladá, že hraničný sklon k spotrebe je konštantný, takže dočasné zníženie daní môže mať veľký povzbudzujúci účinok na dopyt. Naopak, Friedmanova teória naznačuje, že spotrebitelia reagujú primárne na zmeny v permanentnom príjme, a preto dočasné opatrenia môžu mať menší vplyv na spotrebu.

Aplikácia a dôsledky

Chudoba je stav, keď príjem a spôsob života niektorých ľudí je oveľa horší, než priemerná životná úroveň v krajine alebo regióne, v ktorom žijú. Hypotéza permanentného príjmu môže pomôcť pochopiť dynamiku chudoby a jej regionálne aspekty.

Netrhové činitele môžu tiež ovplyvňovať príjem a spotrebu domácností, čo je dôležité zohľadniť pri analýze ekonomického správania.

Systémy zdaňovania, ako napríklad nepriame zdaňovanie a spotrebné dane, môžu mať vplyv na disponibilný príjem a následne na spotrebné rozhodnutia.

Plánovaný stav dôchodkovej a majetkovej nerovnosti je dôležitým aspektom makroekonomickej analýzy, kde hypotéza permanentného príjmu môže poskytnúť cenné poznatky.

Graf porovnávajúci Keynesovu a Friedmanovu teóriu

Medzi kľúčových ekonómov spojených s rozvojom týchto teórií patria J. M. Keynes, J. J. S. F. Modigliani, A. Ando, R. R. Harrod a M. Friedman.

Vlastníctvom akcie je príklad finančného majetku, ktorý prispieva k permanentnému príjmu.

tags: #teoria #pernametneho #dochodku