Sociálna a psychologická dráma: Hlboký ponor do ľudskej duše a spoločenských problémov

Sociálna a psychologická dráma predstavuje žáner, ktorý sa zameriava na prenikavé zobrazenie vnútorného sveta postáv v kontexte spoločenských problémov a konfliktov. Tento žáner sa snaží hlboko preniknúť do psychiky človeka, pričom ho zasadzuje do konkrétneho spoločenského prostredia, ktoré na neho vplýva a formuje jeho konanie.

Charakteristické znaky sociálno-psychologickej drámy

Sociálno-psychologická dráma sa vyznačuje niekoľkými kľúčovými znakmi:

• Dôraz na vnútorný svet postáv: Na rozdiel od diel, ktoré sa sústreďujú primárne na vonkajší dej a udalosti, sociálna a psychologická dráma sa zameriava na myšlienky, pocity, motivácie a vnútorné konflikty postáv. Snaží sa odhaliť ich psychické stavy a pochopiť, prečo konajú tak, ako konajú.
• Spoločenský kontext: Postavy sú vždy zasadené do konkrétneho spoločenského prostredia, ktoré na ne vplýva. Spoločenské normy, hodnoty, očakávania a problémy zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní ich charakterov a ovplyvňovaní ich rozhodnutí.
• Zobrazenie sociálnych problémov: Sociálna a psychologická dráma sa často zaoberá aktuálnymi spoločenskými problémami, ako sú chudoba, nerovnosť, útlak, predsudky, morálny úpadok a vplyv vojny na civilné obyvateľstvo.
• Kritika spoločenských pomerov: Diela tohto žánru často kritizujú spoločenské pomery a poukazujú na negatívne javy, ktoré ovplyvňujú životy ľudí. Snažia sa upozorniť na problémy a podnietiť diváka alebo čitateľa k zamysleniu sa nad nimi.
• Realistické zobrazenie života: Sociálna a psychologická dráma sa snaží realisticky zobraziť život obyčajných ľudí, ich problémy, radosti, starosti a vzťahy. Neidealizuje skutočnosť, ale ukazuje ju takú, aká je.
• Morálna dilema: Postavy sa často ocitajú v situáciách, ktoré si vyžadujú morálne rozhodnutia. Sú konfrontované s dilemami a musia si vybrať medzi rôznymi možnosťami, pričom každá z nich má svoje dôsledky.
• Psychologický realizmus: Tento žáner sa snaží o hlboký psychologický realizmus, čo znamená, že postavy sú vykreslené s komplexnosťou a hĺbkou, ich konanie je motivované realistickými psychologickými faktormi a ich vnútorné stavy sú presvedčivo zobrazené.

V slovenskej a svetovej literatúre existuje množstvo diel, ktoré možno zaradiť do žánru sociálno-psychologickej drámy. Medzi najznámejšie patria:

• Šagrénova koža (Honoré de Balzac)
• Pani Bovaryová (Gustave Flaubert)
• Červený a čierny (Stendhal)
• Nana (Émile Zola)
• Oliver Twist (Charles Dickens)
• Biedni ľudia (Fiodor Michajlovič Dostojevskij)
• Ponížení a urazení (Fiodor Michajlovič Dostojevskij)
• Idiot (Fiodor Michajlovič Dostojevskij)
• Zločin a trest (Fiodor Michajlovič Dostojevskij)
• Bratia Karamazovci (Fiodor Michajlovič Dostojevskij)
• Jozef Mak (Jozef Cíger Hronský)
• Živý bič (Milo Urban)
• Za vyšným mlynom (Štefan Letz)

Čílska dráma Plávaj ku mne je drsná adaptácia románu, ktorá rozoberá morálnu nejednoznačnosť a zložité postavy. Už čoskoro uvedie Netflix čílsku psychologickú drámu Plávaj ku mne (Swim to Me, Limpia), ktorá je omnoho hlbšia, než sa na prvý pohľad zdá. Snímka čerpá inšpiráciu z úspešného románu od talentovanej Alii Trabucco Zerán a má za sebou už aj slávnostnú premiéru na 73. ročníku filmového festivalu v San Sebastiáne. Hlavnú hrdinku Estelu (hrá ju María Paz Grandjean) spoznávame v Santiagu, kam sa presťahovala z juhu Čile, aby pracovala ako služobná pre jednu prominentnú rodinu. Júliini rodičia sú pohltení svojimi starosťami, takže dieťa rovnako ako Estela trpí osamelosťou. Napriek tomuto vzťahu ovláda Estelinu realitu sociálna nerovnosť a nespravodlivosť.

Dominga Sotomayor sa snažila vytvoriť realistický a morálne nejednoznačný príbeh: „Chcela som natočiť film so zložitými postavami, bez vyzdvihovania obetí.“ Dodáva, že práve táto nejednoznačnosť je výzvou: „V tejto morálnej nejednoznačnosti môžeme všetci cítiť väčšiu výzvu. Postavy konajú podľa svojho vlastného presvedčenia a každá z nich má pocit, že robí správnu vec.“ Vo filme sa okrem Maríy Paz Grandjean objavia aj Ignacia Baeza, Rosa Puga Vittini, Benjamín Westfall a Rodrigo Palacios.

Pripravte sa na intenzívny filmový zážitok.

Sociálno-psychologický realizmus v slovenskej literatúre

V slovenskej literatúre medzi dvoma svetovými vojnami sa rozvíjal sociálno-psychologický realizmus ako jedna z hlavných tendencií. Autori tohto prúdu sa snažili o prienik do vnútra človeka v stave spoločenského ohrozenia. Medzi jeho hlavných predstaviteľov patria Milo Urban, Jozef Cíger Hronský a Štefan Letz. Ich diela sa vyznačujú:

• Sociálnou tematikou: Zameriavajú sa na zobrazenie života na dedine a sociálnych problémov.
• Pohľadom do hĺbky človeka: Sústreďujú sa na vnútorný svet postáv, ich psychické stavy a city.
• Hrdinami z ľudu: Hlavnými postavami sú obyčajní ľudia s mravnou prevahou nad bohatstvom a mocou.
• Expresionistickými tendenciami: V dielach sa objavujú prvky expresionizmu, ako sú vyhrotené psychické situácie a silné emócie.

V celom diele je veľmi silná myšlienka osudovosti (fatality) - ukrižované ruky, osud sa nedá zmeniť. Okrem symbolu ukrižovaných rúk je významným symbolom aj inovať spätá s Jožovou ženou Julou (Petriskovou). Pri Jožovej svadbe biely závoj ako inovať. Keď Jula nakoniec zomrela, je bledá, tuhá a studená ako inovať. Významným dejateľom je aj príroda, v románe nájdeme množstvo lyrizovaných pasáží.

Jozef Cíger Hronský a jeho Jozef Mak

Jozef Cíger Hronský patrí k najvýznamnejším predstaviteľom sociálno-psychologického realizmu v slovenskej literatúre. Jeho román Jozef Mak je vrcholným dielom tohto žánru. Román zobrazuje osud Jozefa Maka, obyčajného človeka „človeka milión“. Je symbolom človeka činorodého. Voči svojmu trpkému osudu je však pasívny. Jeho údelom je trpieť. „Trp Jozef Mak“ Jozef Mak musí od svojej mladosti znášať veľkú biedu. Narodil sa ako nemanželský syn chudobnej vdovy. Od narodenia nedokáže svoje city vyjadriť slovami. Detstvo J. Maka bolo nešťastné. Staral sa oňho brat Jano, ktorý sa k nemu často správal nevľúdne. Jozef ho mal napriek tomu rád. Matka poslala J. Maka slúžiť do hôr. Ako pastier sa tu cíti slobodne. Keď Makovým zhorel dom pri požiari, bývali u Jozefovej krstnej mamy. Tu sa Jozef M. zaľúbi do jej dcéry Maruše, ktorá mu lásku opätovala. Jozef M. postaví nový dom na mieste starého, to je však Janov pozemok. Krátko nato odchádza na vojenčinu. Keď sa vrátil domov, dozvedel sa, že Maruša sa vydala za brata Jana a matka medzitým zomrela. Jano milostivo dovolí Jozefovi M. bývať s nimi v dome, ktorý postavil sám Jozef. Maruša sa medzitým zmenila. Má škaredú tvár, je chudá, zanedbaná a často opitá. Stala sa z nej bezcitná žena, nevšímavá ani k vlastnému dieťaťu. J. Mak sa oženil s pokornou a pracovitou Julou, ktorú však nemal rád. Jula svoj osud znášala bez slov, no po čase začala chorľavieť. Jozefovi po čase začalo byť ľúto svojej dobrej ženy, ale nedokázal ani k nej, ani voči synovi prejaviť svoje city. Maruša sa mu zhnusila a odvráti sa od nej. Maruša spácha samovraždu. J. Mak odchádza do služby, aby odkúpil späť polovicu domu. Vrátil sa, keď sa mu narodil syn. Až teraz si našiel cestu k Jule. Avšak neskoro. Jula po pôrode zomrela. Zabila ju Jozefova neláska, ale zomiera s úsmevom na tvári, lebo sa presvedčila, že Jozef ju predsa má rád. Jozef musí znášať zradu milej / Maruša/, bratovu zradu, matkinu a ženinu smrť, lebo jeho údelom je trpieť. Vzdoruje iba mlčky. Bráni sa lem príležitostnými výbuchmi, inštinktom. Napriek všetkému sa román nekončí tragicky. Hronský v tomto románe lyrizuje prózu, zameriava sa na duševné stavy a city svojich hrdinov, ktorí často konajú pudovo inštinktívne. Prežívajú zložité protikladné pocity.

Milo Urban a Živý bič

Milo Urban je ďalším významným predstaviteľom sociálno-psychologického realizmu. Jeho román Živý bič podáva nepriame svedectvo o neľudskosti vojny. Dej sa odohráva v dedine Ráztoky počas 1. svetovej vojny. Autor zachytáva dopad vojny na civilné obyvateľstvo, ďaleko za frontovou líniou. Z nič nehovoriacej vojny, ktorá sa ich netýkala, zjavia sa prví zranení /Ondrej Koreň/, zabití, znásobí sa bieda a hlad /Eva Hlavajová so synkom/, pribudne dezercia /Adam Hlavaj/, choroby /červienka, pri ktorej umiera veľa detí z dediny/, bohatnutie obchodníkov, nekontrolovaná moc štátnej správy, skazené mravy, alkoholizmus /Kúrňava/, vraždy /Štefan Ilčík/, samovraždy /Eva Hlavajová/. Ľud Ráztok hovorí a koná ako jedna postava, tento druh románu sa označuje aj ako unanimistický, z lat. una anima = jedna duša.

Adam Hlavaj je symbolom vzbury proti útlaku - prvýkrát sa o slobode nerojčí, ale chápe sa ako skutočnosť. S ním vzburu reprezentuje Ilčíčka a jej syn Štefan. Na konkrétnych udalostiach demonštruje vplyv vojny na život v dedine. Po zbehnutí z vojny prechádza protest a hnev do pomsty. Eva Hlavajová hrdo znáša svoj osud, po odchode muža na front sa jej žije ťažko a poprosí notára Okolického, aby jej vyreklamoval muža. On jej to sľúbi, zneuctí ju, ale vo veci muža nič nepodnikne. Eva otehotnie, celá dedina ju odsúdi, iba Ilčíčka jej pomáha. Eve sa narodí dieťa, ale skoro zomiera počas epidémie. Aj osud Evy sa tragicky zavŕšil, utopila sa. Ilčíčka je vdova, ktorá lipne na synovi Štefanovi. Je to žena činu, hrdá, odbojná, nikoho sa nebojí, ani vrchnosti, vo svojom žiali (smrť syna) je dôstojná. Burcuje dedinu a zomiera v závere románu počas rabovačky u krčmára Árona, keď ju prebodne bodák vojaka.

Štefan Letz a Za vyšným mlynom

Štefan Letz sa vo svojej tvorbe zaoberá problematikou viny a trestu. Jeho novela Za vyšným mlynom sa stala predlohou pre operu Krútňava od Suchoňa. Ondrej Zimoň sa dopustí vraždy, od tej chvíle nenachádza pokoj, pije, aby zabudol, ubližuje manželke i dieťaťu, veľmi sa chce priznať, ale zároveň sa bojí odhalenia. Autor v tomto diele preniká do vnútra vraha a zobrazuje jeho psychické stavy a výčitky svedomia.

Vplyv expresionizmu

V dielach sociálno-psychologického realizmu sa často prejavuje vplyv expresionizmu. Expresionistické postavy konajú pudovo, málo rozmýšľajú o svojej situácii a viacej konajú. Pociťujú silný cit, všetko sa koná vo vybičovanej atmosfére. Príkladom môže byť Eva Hlavajová, ktorá sa hádže do vody, alebo notár, ktorý dostane porážku od silného strachu. V dielach sa kladie veľký dôraz na temperament, ľudská krv sa búri pri láske alebo zlosti, pri nenávisti, ruky človeka sú plné krvi.

Sociálna dráma v súčasnosti

Belgičanom svet závidí ich sociálne drámy. Prečo je ten istý žáner na Slovensku nadávkou? Vžite sa do situácie - v sobotu vám zavolajú, že vás možno vyhadzujú z práce. Krehká nádej v slove „možno“ stojí na tom, že musíte do pondelka poobiehať kolegov a nejako ich presvedčiť, nech sa vzdajú prémií. To je totiž cena vášho miesta. Tu štartuje veľká dráma a zároveň experiment. Čo zvíťazí v zamestnancoch? Bonusových tisíc eur? Alebo skôr solidárnosť, aj keby to znamenalo utiahnuté opasky? A teraz si predstavte, že nie vy kolegom, ale vám klopú s prosbou na dvere. Je od manažérov fér vyhýbať sa rozhodnutiam a hádzať tú nepríjemnosť pracovníkom na hlavu?

Dva dni, jedna noc je jeden z top európskych filmov minulého roka, ktorý Francúzke Marion Cotillard za jej výkon priniesol už druhú nomináciu na Oscara. Vznikol podľa krátkej správy v novinách a žánrovo predstavuje samý vrchol realizmu v sociálnej dráme. Tento žáner prekvitá aj u nás, ale k svetoznámym Belgičanom však Slovákom kus chýba.

Náš film žije misiou, ktorou má byť zobrazovať spoločenské dno. Ako keby len tam dolu panovala autentická realita, dostatočne zlá a krutá, aby pohla naším svedomím. Ukážkou je domáci film Zázrak spred dvoch rokov režiséra Juraja Lehotského. Cigarety, vulgarizmy, tetovanie, rohypnol. Dardennovci zastupujú úplne iný realizmus. Nenápadný, civilný a tlmený. Ich hrdinka nevláči na svojich bedrách celú ťarchu vesmíru. Menej už však ukazuje, prečo je to tak. Maximálne je v ňom obeť, ktorú máme ľutovať, ktorá za nič nemôže a kvárená prostredím sa prepadáva na dno. Stará pravda, že človek je produkt prostredia, je u bratov Dardennovcov jemnejšia a hlbšia. Tí hrdinov neľutujú, len ich chladne pozorujú a sledujú reťazenie príčiny a následku.

Šesťdesiatnici v obľúbených džínsových bundách spolu pracujú od 70. rokov. Starší Jean-Pierre vyštudoval divadlo, mladší Luc má diplom z filozofie. Dôverne poznajú prostredie svojich filmov. Vždy je to valónske mestečko Seraing, v ktorom bývajú. Nejde to bez dôkladného kastingu s tisíckami účastníkov. Hercom nikdy nedávajú scenár do ruky, nechajú ich pred kamerou scény iba odohrať, aby mali pocit, že sa začína vždy od nuly. Väčšinou pri tom nie je zvukár, osvetľovač ani kameraman.

„Nudné“, „nezáživné“, „neúspech“, „stále to isté“. Výsledky prieskumu na bratislavskom gymnáziu, o ktorom sa dočítate v magazíne Kinečko, nie sú vôbec povzbudivé a väčšina z asociácií akoby platila na nenávidenú nálepku „slovenská sociálna dráma“. Čo je inde bežný názov pre žáner, má u nás pachuť nadávky. Väčšina z tých reakcií je od divákov, ktorým by sa nezdal ani Fellini, pretože sa chcú zabávať na žánrových filmoch, najmä komédiách. Druhá vec sú režiséri podozrivo posadnutí sociálnymi témami. Keď vlani v skladačke Slovensko 2.0 nezávisle viacerí zasadili svoje poviedky medzi ľudí bez peňazí, bez práce alebo na dôchodku, len ťažko to môžeme pokladať na náhodu. Prečo je to tak? Dôvody sú rôzne, jeden prozaický. Že je neférové porovnávať neduživé domáce filmové prostredie so slávnymi majiteľmi dvoch Zlatých paliem z Cannes? Stačí sa vrátiť do sedemdesiatych rokov, keď boli belgické filmy asi také dôležité pre svet filmu, ako sú tie naše dnes. Nie, slovenské sociálne drámy nie sú zlé.

Rok 2020 priniesol aj množstvo zaujímavých trilerov, drám alebo hororov, ktoré spája mysteriózna temná nálada a výrazný psychologický aspekt. Pripravili sme výber najvýraznejších filmov a seriálov, ktoré sa hrajú s divákom a jeho pozornosťou. Pri týchto filmoch a seriáloch sa budete zamýšľať, či vôbec rozumiete, čo sa odohráva pred vami na obrazovkách. Následne, ak aj pochopíte, znova príde množstvo zvratov a v závere čaká na divákov uspokojivý koniec plný odhalení. Aj tento rok u nás môžete nájsť rebríčky toho najlepšieho, čo kinematografia priniesla.

Hlavná hrdinka filmu Cecilia sa na vlastnej koži presvedčí o tom, čo skutočne znamená toxický vzťah. Keď si uvedomí, že jej priateľ, u ktorého žije, je psychopat, rozhodne sa za každú cenu zachrániť a začať žiť odznova, bez neho. To sa jej úspešne podarí. Čo sa však môže zdať ako pozitívny začiatok, rýchlo vystrieda ešte horšie pokračovanie. Priateľ si totiž po jej odchode podreže žily a spokojne žiť ju nenechá ani po smrti. Aj keď to môže znieť ako dôvod na radosť, v hlavnej hrdinke sa prebudia nepríjemné pocity a paranoja, ktorá sa stáva stále skutočnejšou.

Hlavným hrdinom tohto mysteriózneho seriálu z dielne Netflixu je Adam, ktorého kontaktuje tajomná cudzinka a prezradí mu tajomstvo o jeho manželke. Postupne sledujeme, ako cudzinka, ktorá pozná tie najväčšie tajomstvá, prichádza aj k ďalším ľuďom. Čo ich však spája? A kto je ona? Sieť záhad sa postupne rozplieta a na diváka čaká množstvo prekvapení a zvratov.

Fanúšikovia strašidelnej série Hill House si tento rok mohli vychutnať aj jeho druhú sériu, ktorá sa odohráva v sídle Bly Manor. Tu žije dvojica malých súrodencov, ktorí prišli o rodičov. Z domu nechcú odísť, a preto sa o nich musí starať opatrovateľka. Okrem hororovej atmosféry vám niektoré časti zaručene popletú hlavy natoľko, že nebudete vôbec ani tušiť, o čo v ňom ide. Okrem hlavnej zápletky seriál prináša viacero motívov k zamysleniu. Ako napríklad vyrovnávanie sa s minulosťou alebo odpustenie. Nechýba ani tajomno a ťaživá atmosféra.

Zo začiatku možno táto snímka pôsobí ako idylický rodinný film, o pár minút však nebudete vedieť, o čo v ňom ide. Dvojica hlavných hrdinov sa uprostred snehovej búrky rozhodne navštíviť Jakeovu rodinu, ktorá žije na farme. Jakeovi rodičia sú zvláštni a rovnako tak aj ich pes. Netrvá dlho, kým sa aj ústrední hrdinovia nezačnú správať ešte zvláštnejšie. Asi to ukončím je dôsledne nakrútenou sondou do životov hlavných hrdinov, ktorí diskutujú o rôznych až filozofických otázkach. Postavy miznú a znova sa vracajú na plátno, čím druhá polovica filmu zamotá hlavu aj tomu najpozornejšiemu divákovi.

Školské vyučovanie naruší útok jednej z mladých študentiek, pri ktorom zomrie učiteľ aj jej niekoľko spolužiakov. Keď do triedy vtrhne polícia, takmer všetci sú mŕtvi. Maja si však toho spočiatku veľa nepamätá, a preto sa snažíme rozlúštiť túto skladačku spoločne s ňou. Celá od krvi a traumatizovaná je odvedená okamžite do väzenia s najväčším stupňom ochrany. Seriál ukazuje súdny proces a snaží sa zreprodukovať, čo k tomuto incidentu predchádzalo. Na divákov čaká pri sledovaní množstvo zvratov, od tohto príbehu sa však nebudete vedieť odtrhnúť.

Snímku Lov kritizoval aj americký prezident Donald Trump, pretože sa mu zdala rasistická. Jej hlavnými hrdinami je dvanásť úplne cudzích ľudí, ktorí sa prebudia na lesnej pustatine. Nevedia, ako a prečo sa tam dostali. Lov v tejto snímke dostáva úplne iný význam, než ho bežne poznáme. Jeho terčom totiž nie sú zvieratá, ale ľudské bytosti, s ktorými sa počas sledovania čoraz viac zbližujeme a spoznávame ich príbehy. Nechýba v ňom množstvo zvratov a, samozrejme, násilia, ktoré s týmto námetom súvisí.

Jeden z najočakávanejších filmov roka dorazil aj napriek nepriaznivej situácii do kín. A bol to skutočne intenzívny zážitok. Tenet by sa dal opísať ako špionážny akčný triler o záchrane sveta. V skutočnosti je to však oveľa zamotanejšie. V tejto extrémne komplikovanej misii totiž neplatia bežné pravidlá času a priestoru. Aby sme túto mozaiku čo najpresnejšie poskladali, musíme byť neustále pozorní a všímať si detaily.

Tom Holland, Robert Pattinson a Bill Skarsgård v napínavom gotickom príbehu zo Stredozápadu. Atmosférický triler z dielne Netflixu je adaptáciou knihy Donalda Ray Pollocka a rozpráva na jednej strane o viere v Boha ako nádeji a pomoci chorému, na druhej o koketovaní s nadprirodzenom, čo môže mať aj veľmi zlé následky. Nálada filmu je depresívna a smutná a v rozprávaní sa prelína niekoľko príbehov.

Dráma je filmový žáner zameraný na vážne, emocionálne a často konfliktné situácie, ktoré zobrazujú ľudské vzťahy, vnútorné dilemy a spoločenské problémy. V centre deja bývajú realisticky vykreslené postavy a ich vývoj, pričom dôraz sa kladie na psychológiu, morálne rozhodnutia a osobné tragédie. Dráma môže byť rodinná, historická, spoločenská, psychologická alebo romantická a často sa prelína s inými žánrami. Charakterizuje ju pomalšie tempo, silné dialógy, intenzívne emócie a dôsledné budovanie atmosféry.

tags: #socialny #a #psychologicka #drama