Mohyla Milana Rastislava Štefánika sa nachádza na vrchu Bradlo v Myjavskej pahorkatine, dominujúcom krajine svojou nadmorskou výškou 543 metrov, nad cestou medzi mestom Brezová pod Bradlom a Košariskami. Je najvýznamnejšou pamiatkou mesta Brezová pod Bradlom a symbolom slobody a nezávislosti Slovenska.
Milan Rastislav Štefánik: Génius a národný hrdina
Milan Rastislav Štefánik, rodák z Košarísk, bol vedec, politik, diplomat a predstaviteľ zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Významne sa podieľal na vzniku Československej republiky. Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách a zomrel 4. mája 1919 pri leteckom nešťastí v Ivanke pri Dunaji. Bol vojenský letec, astronóm, vedec, spoluzakladateľ Medzinárodnej astronomickej únie a fotograf. Vplýval na európsku politiku, s myšlienkami, názormi aj činmi ho môžeme považovať za prvého „Európana“. Predpokladal, že nastane harmónia národov v Európe - europeizácia. Žil podľa slov: Veriť, milovať, pracovať. Jeho životný príbeh je inšpiratívnym príkladom odhodlania a vášne pre vedecký a kultúrny rozvoj.
Tragická smrť a posledné miesto odpočinku
Nedožil sa však návratu do oslobodenej vlasti; jeho lietadlo havarovalo 4. mája 1919 neďaleko Bratislavy za dosiaľ nevyjasnených okolností. Tragická smrť a pohreb M. R. Štefánika 11. mája na Brezovej a Košariskách sa stali celonárodnou udalosťou. Myšlienka miesta, hrobu a pomníka Milana Rastislava Štefánika bola prejavom lásky a úcty k pamiatke na ich spoločné detstvo. Predtým tu bol jednoduchý hrob v tvare kríža, kde bol Štefánik pochovaný s troma talianskymi vojakmi (Aggiusti Gabriele, Mancinelli Scotti a Merlini Umberto) len niekoľko dní po svojej smrti. Jedného z talianskych vojakov na žiadosť rodiny v roku 1921 previezli do Talianska.
101. výročie tragickej smrti M. R. Štefánika
Vznik a architektúra Mohyly Dušana Jurkoviča
V roku 1918 obyvatelia Brezovej s nadšením privítali vznik samostatnej Československej republiky, pri zrode ktorej stál aj rodák zo susednej obce Košariská M. R. Štefánik. Myšlienku pochovania Štefánika na Bradle predostrel architekt Dušan Jurkovič už 5. mája 1919. Základný kameň stavby položil minister zahraničia ČSR Eduard Beneš 4. mája 1924. V rokoch 1927 - 1928 bola mohyla vybudovaná na Bradle. Stavba mohyly trvala 280 pracovných dní a bola slávnostne odovzdaná 23. septembra 1928. Majestátnu mohylu z bieleho spišského travertínu postavili v roku 1928 podľa projektu významného slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Mohyla, ktorá tvorí jeden z vrcholov mnohostrannej architektonickej tvorby Dušana Jurkoviča, je národnou kultúrnou pamiatkou.
Architektonické detaily
Mohyla sa skladá z dvoch obdĺžnikových terás (spodná má rozmery 93 x 62 m) a tumby, na ktorej sú umiestnené pamätné dosky s nápismi. Obidve terasy sa dvíhajú šikmými stenami, vybudovanými z hrubých kvádrov. Z druhej terasy vyrastá na temene kopca vlastná kamenná mohyla. Z každého rohu mohyly sa týčia 12 metrov vysoké obelisky. Tieto štyri obelisky symbolizujú štyri obete leteckého nešťastia a zároveň štyri krajiny, v ktorých Štefánik pôsobil. Vrchol mohyly tvorí náhrobok. Telesné pozostatky Štefánika sa nachádzajú asi v hrobke v 10 metrovej hĺbke pod vrcholom mohyly, spolu s ďalšími dvomi talianmi.
Rekonštrukcia a význam pre súčasnosť
V rokoch 1988 - 1996 bola realizovaná jej komplexná rekonštrukcia. Verejnosti bola opäť sprístupnená 4. mája 1996. Dušan Jurkovič predložil po skončení druhej svetovej vojny návrh na úpravu mohyly, aby rozšírila svoj význam o pripomienku padlých československých letcov a legionárov, ale projekt sa nerealizoval.
Priebeh rekonštrukcie (1989-1996)
S obnovou Mohyly na Bradle sa začalo v júli 1989. Za sedem rokov prác bola vymenená viac ako štvrtina travertínových blokov (celkovo 280 metrov kubických) a bola na novo vyšpárovaná plocha pamätníka s rozlohou 4 163 m². Vykonaná bola revízia odvodňovacieho systému, kanalizačných šachiet, vymenené boli schodiskové dosky, upravené vatrové komory. Plášť dostal chemický hydrofóbny náter chrániaci pred vlhkosťou. Inštalovalo sa nové osvetlenie. Pôvodné dosky s nápismi a reliéfy vencov boli nahradené kópiami. Finančné náklady sa zastavili na sume 47 240 000 Slovenských korún (cca 1 570 000 EUR).
Mohyla ako pamätné miesto
Mohyla M. R. Štefánika sa stala miestom pravidelných pietnych spomienok pri príležitosti výročí úmrtia M. R. Štefánika, osláv vzniku ČSR, ale aj pamätným miestom, na ktoré prichádzali tisíce ľudí uctiť si pamiatku, vzdať úctu a vďaku za vykonanú prácu tejto významnej osobnosti našich i európskych dejín. Vždy v máji sa tu konajú celonárodné stretnutia. Mohyla M.R. Štefánika je miestom pripomínajúcim významnú osobnosť, ktorá mala pozitívny vplyv nielen na Slovensko, ale aj svet. Jeho telesné pozostatky tu boli uložené 11. mája 1919. Mohyla stojí ako vďačnosť a spomienka Slovákov, Čechov a iných Európanov na pozoruhodného Milana Rastislava Štefánika.
Návšteva Mohyly a okolia
K Mohyle (543 m n. m.) vedie udržiavaná 4-kilometrová komunikácia. K mohyle sa dá dostať úplne pohodlne autom asfaltovou cestou z Brezovej pod Bradlom. Takmer úplne pri pamätníku je aj záchytné parkovisko. Návštevu historickej a kultúrnej pamiatky je možné spojiť aj s turistickým zážitkom a vybrať sa na vrch Bradla peši. Počas zimnej a letnej turistickej sezóny je možnosť občerstviť sa na chate Bradlo a zakúpiť si propagačné materiály a suveníry v Centre informačných služieb. Sprievodcovskú službu zabezpečuje MsÚ Brezová pod Bradlom.
Náučný chodník
Súčasťou náučného chodníka sú aj informačné tabule o M. R. Štefánikovi. Na pietnom mieste stojí drevená rozhľadňa Hrajky pri Turej Lúke. Z vyhliadkovej plošiny rozhľadne spočinie pohľad na zvlnenú siluetu rozľahlých kopcov. Pri západe slnka, keď obloha mení farbu na žltočervenú, zatúžite zotrvať tu dlhšie a v tichosti rozjímať.
Múzeum Dušana Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom
V Brezovej pod Bradlom sa nachádza múzeum venované architektovi Dušanovi Jurkovičovi. Múzeum predstavuje Jurkovičov život a dielo, ako aj minulosť Brezovej pod Bradlom. V tomto meste vyrastal, je pochovaný a existuje tu sedem jeho diel, vrátane toho najznámejšieho - Mohyly M. R. Štefánika na Bradle. Prostredníctvom expozície, ktorej súčasťou sú aj moderné digitálne technológie, múzeum predstavuje Jurkovičov život i dielo a minulosť Brezovej pod Bradlom.
Iné pamätníky a zaujímavosti v okolí
V obci Most pri Bratislave sa nachádza symbolický pamätník na mieste, kde tragicky zahynul M. R. Štefánik (pri havárii jeho lietadla Caproni 450 v Ivánke pri Dunaji). Za návštevu určite stojí aj Pomník padlým vo vojnách 1848 - 1849, Veľkej vojny, 2. svetovej vojny a SNP od Dušana Jurkoviča na cintoríne v Brezovej pod Bradlom. Repliku lietadla Caproni 450 môžete vidieť zavesenú pod stropom odletovej haly Letiska M.R. Štefánika v Bratislave.
Novovybudovaný infobod na Bradle slúži ako potrebné zázemie pre návštevníkov areálu, nachádza sa pri jeho vstupe, pri parkovisku. Ide o infostánok s predajom suvenírov, ktorý je využívaný aj ako výstavný priestor. Rovnako si tam môžete pozrieť krátky film zo života M.R. Štefánika.
Význam pre budúce generácie
M. R. Štefánik je jednou z tých osobností v našich dejinách, ktorá nás učí, že odhodlanie, vášeň a hrdosť na svoju kultúru a národ môžu viesť k významným úspechom a k tomu, že naša krajina môže zanechať trvalý odkaz vo svete. Aj po vyše sto rokoch sú stále aktuálne slová o tom, aby sme nezabíjali Štefánika presadzovaním lži, alebo návraty ku oslavám jeho 140. výročia narodenia, ktoré by určite „najväčší Slovák“ ocenil.
tags: #telesne #pozostatky #mr #stefanika