Telesné postihnutie: Komplexný pohľad na medicínske aspekty a sociálnu podporu

Závažné telesné postihnutie (ŤZP) predstavuje komplexnú problematiku, ktorá zasahuje do rôznych oblastí života jednotlivca. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na definíciu ŤZP, jeho druhy, ako aj na možnosti kompenzácie a podpory, ktoré sú osobám s ŤZP dostupné na Slovensku.

Definícia ťažkého zdravotného postihnutia

Za osobu s ŤZP sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Miera funkčnej poruchy určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách. Do 31.8.2025 bola miera funkčnej poruchy upravená v Prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. (do 31.8.2025). Od 1.9.2025 je zoznam ťažkých zdravotných postihnutí uvedený v Prílohe č. 1 zákona č. 376/2004 z. z.

Dôležitým aspektom je sociálny dôsledok ŤZP, ktorý predstavuje znevýhodnenie v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je osoba s ŤZP schopná prekonať sama. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť.

Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať. Osoba, ktorá je uznaná za invalidnú, nemusí byť uznaná aj za osobu ťažko zdravotne postihnutú a naopak. O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite Sociálna poisťovňa a rozhodujú podľa dvoch rôznych zákonov. Osobou s ťažkým zdravotným postihnutím môže byť dieťa aj dospelý. Aj v tom spočíva rozdiel oproti invalidnému dôchodku - kým poberať invalidný dôchodok môže iba dospelá osoba, poberateľom príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia môže byť aj dieťa (príspevky sa poukazujú do rúk jeho zákonného zástupcu).

Integrovaná posudková činnosť

Proces posudzovania ŤZP prešiel reformou s cieľom odstrániť nejednotnosť, zlepšiť koordináciu a zefektívniť posudzovanie. Posudzovanie zabezpečujú výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík. Dôležitou zmenou je zavedenie integrovanej posudkovej činnosti, ktorá je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. a ktorej podrobnosti výkonu sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z. Táto činnosť zahŕňa sociálnu a lekársku posudkovú činnosť.

• Lekárska posudková činnosť: vykonáva ju posudkový lekár príslušného úradu práce. Posudkový lekár posúdi zdravotný stav a určuje mieru funkčnej poruchy v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia (príloha č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. do 31.8.2025, po 1.9.2025 podľa prílohy č. 1 zákona č. 376/2004 Z.z.). Ak má osoba viac ochorení (viac funkčných porúch), rozhodujúce je ochorenie s najvyššou poruchou. K nemu sa pripočíta maximálne 10% za všetky ostatné ochorenia, avšak iba vtedy, ak ovplyvňujú ochorenie s najvyššou funkčnou poruchou. Posudkový lekár môže predvolať osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť jeho objektívnosť alebo úplnosť. V ostatných prípadoch vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej osoby. Lekár je povinný pozvať ju, ak tá o to písomne požiada.
• Sociálna posudková činnosť: vykonáva ju sociálny pracovník príslušného úradu práce, ak je osoba posúdená ako fyzická osoba s ŤZP. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie a potrieb človeka. Posudzujú sa individuálne predpoklady osoby s ŤZP (napríklad: schopnosť a úsilie riešiť situáciu vlastným pričinením); rodinné prostredie (napríklad: rozsah pomoci, ktorú je schopná poskytnúť jej rodina); prostredie, ktoré ovplyvňuje začlenenie osoby s ŤZP do spoločnosti; všetky druhy odkázanosti; navrhujú sa kompenzácie v jednotlivých oblastiach kompenzácie.

Závery vyplývajúce zo sociálnej posudkovej činnosti sú obsiahnuté v integrovanom posudku. Na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru príslušný úrad práce vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje: mieru funkčnej poruchy; vyjadrenie, že ide o osobu s ŤZP; sociálne dôsledky ŤZP vo všetkých oblastiach kompenzácie; návrh druhu príspevku; vyjadrenie, či osoba s ŤZP je odkázaná na sprievodcu; vyjadrenie, či osoba s ŤZP je odkázaná na individuálnu prepravu autom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí; termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí lekár, a odôvodnenie komplexného posudku.

Druhy postihnutí

Postihnutia sa dajú rozdeliť do nasledovných skupín:

• Telesné postihnutie
• Zdravotné postihnutie
• Mentálne postihnutie
• Staroba ako špecifická forma postihnutia
• Viacnásobné postihnutia

Telesné postihnutie

Telesným postihnutím sa zvyčajne rozumie stav, kedy človek nemôže fyzicky vykonávať nejaké činnosti. Môže ísť o poruchu pohybového ústrojenstva. Neskúma sa, či je to porucha svalov, skeletu, alebo ide o neurologické (a teda zdravotné) poškodenie. Telesne postihnutý môže teda človek byť nielen v dôsledku ochorenia (napríklad obrna) ale aj z dôvodov úrazu (napríklad miechy). Postih môže mať rôzny rozsah a od istého rozsahu poškodenia je taký človek úplne odkázaný na pomoc druhých.

Príčiny telesných postihnutí môžu byť rôzne. Môžu byť vrodené, kedy ide o geneticky zdedené poškodenie, alebo vzniknuté ešte počas tehotenstva, trebárs vplyvom toxínov, či radiácie. Z hľadiska praktického života je možné poúrazové postihnutie deliť na: postihnutie horných končatín (alebo oboch horných končatín), dolných končatín (alebo obidvoch), postihnutie chrbtice (bez porušenia miechy či koreňov, s poruchami nervových koreňov či s poruchami miechy) a postihnutia mozgu (najčastejšie s jednostrannou poruchou hybnosti, často so všetkými poruchami hybnosti).

Ak dôjde k porušeniu miechy, čo je väčšinou len pri ťažkých úrazoch, vzniká ochrnutie dolnej polovice tela (paraplégia) v rozsahu, závislom na výške poškodenia miechy. Pri porušenia miechy v krčnej oblasti dochádza aj k ochrnutiu horných končatín (quadruplégia - tetraplégia - ochrnutie všetkých končatín, samozrejme aj trupu). Ochrnutie postihuje aj zvierač konečníka a močového mechúra (inkontinencia - neudržanie moču a stolice) a sexuálnej funkcie. Liečba týchto úrazov (ale aj neúrazových postihnutiach miechy) je záležitosťou dlhodobej odbornej starostlivosti. Liečebná rehabilitácia končí tým, že bol dosiahnutý maximálne možný úspech, čo je v priaznivejších prípadoch, že môže byť obnova všetkých postihnutých funkcií, v minimálnych prípadoch (pri úplnom alebo rozsiahlom porušeniu miechy), je ochrnutie trvalé a úlohou rehabilitácie bolo docieliť maximálne možnú sebestačnosť využitia funkcie zachovalých svalov nad miestom postihnutia. Takto postihnutých ľudí pripravuje rehabilitácia (liečebná, psychologická, pracovná a sociálna) pre život so zmenenými podmienkami, napr. pri možnej chôdzi len s opornými pomôckami, alebo pri možnosti pohybu len na invalidnom vozíku.

Zdravotné postihnutie

Zdravotným postihnutím sa zvyčajne rozumejú stavy, ktoré súvisia s inými funkciami tela, než je pohybový aparát. Zrak je základnou potrebou. Ak je narušený, alebo chýba, postihnutý je najmä spočiatku úplne odkázaný na pomoc ošetrovateľov. Sú rôzne stupne poškodenia zraku: miernejšie sú stavy s poruchami bipolárneho videnia a čiastočne nevidiaci. Horšia je slabozrakosť a najhorším stavom je slepota. Sluchové postihnutie, v závislosti na stupni poruchy, môže ísť o nedoslýchavosť, čiastočnú alebo úplnú stratu sluchu. Postihnutie ďalších orgánov (hmat, chuť, čuch) sú zvyčajne bez potreby opatrovania.

Chronické ochorenia väčšinou ide o nevyliečiteľné choroby, alebo o choroby, ktoré sa liečia mimoriadne dlho. V rôznom stupni potom môžu strpčovať a komplikovať život postihnutého. Mnohé dlhodobé ochorenia nevyžadujú žiadnu starostlivosť opatrovateľa. Napríklad astma, celiakia, či cukrovka. Iné môžu spôsobovať progresívne zhoršovanie stavu. Niekedy sa kombinuje viacero problémov naraz, kedy hovoríme o kombinovaných postihnutiach.

Mentálne postihnutie

Mentálne postihy sa radia do zdravotných problémov, ale pre prehľadnosť ich dávame do samostatnej kategórie. Často vyžadujú celkom odlišný prístup práce ošetrovateľa. Môžeme ich rozdeliť do dvoch podkategórií:

• Poškodenie mentálnych (rozumových) schopností: Spravidla ide o trvalú poruchu. Sem patria rôzne druhy demencie, alebo mentálnej retardácie. Intelekt je v týchto prípadoch veľmi znížený, ale citová zložka, prežívanie a reakcie môžu byť prakticky normálne. Porušenie mentálnych funkcií zhoršuje komunikáciu s okolím a v horších prípadoch môže byť postihnutý neschopným zvládať aj základnú samoobslužnú činnosť. Potom je plne odkázaný na pomoc opatrovateľa, často 24 hodinovú. Neraz je vážne riziko, že opatrovateľovi utečie a nechtiac ohrozí seba alebo iných.
• Psychické problémy: O tomto stave hovoríme vtedy, keď mentálne funkcie môžu byť síce blízko normy, ale človek trpí niektorou nevyliečiteľnou psychickou chorobou. Intelektuálne funkcie teda sú zachované, poškodená však je zložka citov, prežívania, či správania. Sem sa dajú zaradiť rôzne psychické stavy ako schizofrénia, depresia, či rôzne psychopatie. Niektoré stavy môžu byť aj nebezpečné. Môže hroziť riziko sebevraždy, alebo ohrozenia druhých. Vážnejšie stavy zvyčajne nemôžu zostať v domácej opatere.

Človek s mentálnym postihnutím má k dispozícii viacero možností, ktoré môže využiť pre úspešné začlenenie sa do spoločnosti, vzdelávacieho procesu, zamestnania. Jednou z nich je osobná asistencia, prostredníctvom ktorej sa zvyšuje kvalita života ľudí so zdravotným postihnutím tým, že v dospelosti môžu viesť relatívne samostatný život.

Staroba ako špecifická forma postihnutia

Staroba sama o sebe nemusí byť dôvod na to, že niekto bude postihnutý, alebo že by potreboval opatrovateľa. Žiaľ, s pribúdajúcim vekom často ubúda síl. Preto niektorí starí ľudia postupne slabnú, neraz sa pridružia rôzne chronické ochorenia, mozgové či srdcové príhody a podobne.

Medzi najčastejšie stavy, ktoré si u starších ľudí vyžadujú opateru patria:

• Onkologické ochorenia, kedy je častým javom progresívne zhoršovanie sa celkového stavu pacienta.
• Stavy po cievnych príhodách, či trombózach, kedy môže nastať porucha niektorej časti mozgových funkcií.
• Stavy po úrazoch, ktoré sú u starších ľudí často sprevádzané zlomeninami a dlhodobou imobilitou.
• Rôzne druhy demencií, ako napríklad Alzheimerova choroba.

Viacnásobné postihnutia

Pojem viacnásobné postihnutia označuje rôznu kombináciu viacerých súbežných postihnutí u jednotlivca. Často sa za najzávažnejšie považujú rôzne druhy telesného alebo zmyslového postihnutia v kombinácii s mentálnym postihnutím (nevidiaci s mentálnym postihnutím, nepočujúci s mentálnym postihnutím a pod.). Ale aj bez prítomnosti mentálneho postihnutia sú rôzne kombinácie postihnutí veľmi závažné z pohľadu výchovy, vzdelávania a spoločenského začlenenia: napríklad kombinácia zmyslových postihnutí (hluchoslepota), postihnutie reči v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, poruchy správania v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, telesné alebo zmyslové postihnutie v kombinácii s chronickou chorobou, alebo rôzne kombinácie telesného a zmyslového postihnutia. Variácií je veľké množstvo. Používa sa aj kategorizácia ľahko viacnásobne postihnutí a ťažko viacnásobne postihnutí. Medzi najzávažnejšie postihnutia sa radí hluchoslepota.

Z pohľadu školského je najdôležitejšie určenie, ktorá diagnóza je primárnou, rozhodujúcou vzhľadom k možnostiam výchovy a vzdelávania dieťaťa. Takáto diagnostika patrí do rúk odborníkov - psychológa a špeciálneho pedagóga v poradni, samozrejme na základe lekárskych vyšetrení. Proces výchovy a vzdelávania je následne založený na takých metódach a formách práce so žiakom, ktoré rešpektujú jeho postihnutia, jeho možnosti a schopnosti, individuálne danosti a predpoklady, ale aj jeho potreby smerom k budúcemu životu. Vzdelávanie žiakov s viacnásobným postihnutím sa teda riadi najmä primárnou diagnózou a stupňom závažnosti postihnutí a obmedzení. Dieťa s viacnásobným postihnutím sa môže vzdelávať:

• v špeciálnej škole - obvykle podľa druhu primárnej diagnózy (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety),
• v špeciálnej triede - obvykle podľa druhu primárnej diagnózy - zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú),
• v bežnej škole formou školskej integrácie, ak to charakter kombinácie postihnutí dovoľuje a ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky.

Viacnásobne postihnutý žiak môže mať do svojho vzdelávania zaradené akékoľvek špecifické predmety, ktoré potrebuje z dôvodu jednotlivých svojich postihnutí, ochorení alebo oslabení. Ak však je kombinácia postihnutí taká vážna, že zdravotný stav dieťaťu neumožňuje zaradenie do špeciálnej školy, triedy alebo ani vzdelávanie formou integrácie s vypracovaným IVP, po odporúčaní lekára a poradne môže byť takýto žiak oslobodený od povinnosti dochádzať do školy (nie však oslobodený od povinnej školskej dochádzky). K žiakovi môže domov dochádzať učiteľ alebo školský špeciálny pedagóg na niekoľko hodín týždenne a učiť ho v domácom prostredí, alebo sa mu vzdelávanie až do pominutia dôvodom neposkytuje.

Pomoc a kompenzácie pre osoby s ŤZP

Zhoršený zdravotný stav vedie k hľadaniu podpory zo strany štátu nielen zo zdravotného hľadiska, ale rovnako aj z hľadiska sociálneho. Štát poskytuje osobám s ŤZP pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z. Na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ktoré vychádza z komplexného posudku, môže byť priznaný preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), parkovací preukaz a peňažné príspevky na kompenzáciu zdravotného postihnutia.

Peňažné príspevky sa neposkytnú, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €.

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom). O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (odlišuje sa oranžovým pruhom) môže požiadať osoba s ŤZP, ak je odkázaná na pomoc inej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Sprievodca sa pri sprevádzaní osoby s ŤZP prepravuje zadarmo.

Výhody pre držiteľov preukazu ŤZP

S preukazom si osoba s ŤZP uplatňuje nárok na rôzne výhody a zľavy:

• Zľavy pri cestovaní: Železnice Slovenskej republiky - 60 % zľava z cestovného v 2. triede, 25% v 1. triede. Na uplatnenie zľavy sa stačí preukázať pri kúpe lístka preukazom ŤZP. Ak je občan invalidným dôchodcom, cestuje v 2. triede zadarmo. Na uplatnenie zľavy pri cestovaní je potrebné sa preukázať vopred vystaveným preukazom. Na jeho vybavenie je potrebné pri registrácii v pokladnici predložiť: potvrdenie o poberaní dôchodkových dávok zo Sociálnej poisťovne nie staršie ako 30 dní, preukaz totožnosti a fotografiu 2×3 cm. V pokladnici bude vystavený preukaz pre poberateľa dôchodku -62 r. Pred každou cestou vlakom je potrebné si zabezpečiť cestovný lístok na 100 % zľavu z cestovného. Vo vlaku cestujúci predloží sprevádzajúcemu personálu s cestovným lístkom aj vydaný preukaz. V mestách je to buď doprava zadarmo (napr. Košice), inde zľava z cestovného (napr. Bratislava).
• Daňové úľavy: Obec môže znížiť daň alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov stavby na bývanie, byty a garáže vo vlastníctve občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, rovnako môžu platiť aj nižšie miestne poplatky (alebo žiadne), napr. aj nižší (alebo žiadny) poplatok za psa a poplatok za odvoz komunálneho odpadu. O konkrétnej výške zliav rozhoduje obec, informácie poskytnú na obecnom (miestnom) úrade, alebo sú zverejnené na webovom sídle obce v príslušnom všeobecne záväznom nariadení.
• Odvodové úľavy na poistnom na zdravotné poistenie: Na osobu so zdravotným postihnutím sa vzťahujú nižšie sadzby poistného na zdravotné poistenie - od 1.1.2026 je to 5,5% pre zamestnávateľa za zamestnanca ŤZP a 2,5% pre zamestnanca ŤZP. V prechodnom období od 1.1.2024 do 31.12.2027 boli tieto odvody pre zamestnávateľa zvýšené na 5,5%. (§ 38ezg ods. 4 zákon č. 580/2004 Z.z.). Rovnaké odvody sa vzťahujú aj na osobu uznanú za invalidnú. Poistenec musí zdravotnej poisťovni oznámiť, že sa mu mení sadzba poistného kvôli uznaniu za ťažko zdravotne postihnutého. Tlačivo oznámenia je zverejnené na web stránke zdravotnej poisťovne. Od januára 2026 sa mení výška mesačného poistného na zdravotné poistenie. Poistné sa vypočítava z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, t.j. z priemernej mesačnej mzdy z roku 2024, ktorá bola podľa Štatistického úradu SR vo výške 1 524,00 €.

• Ďalšie výhody: Držitelia preukazu ŤZP sú oslobodení od poplatku za vydanie stavebného povolenia na zmeny stavieb na bývanie a od poplatku za vydanie kolaudačného rozhodnutia na zmeny dokončených stavieb. Držitelia preukazu ŤZP odkázaní na individuálnu prepravu sú oslobodení od úhrady za dopravu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Nárok na parkovací preukaz majú aj pacienti s hematoonkologickým ochorením počas akútnej liečby, udržiavacej liečby alebo pri obmedzení pohyblivosti a výkonnosti pri bežnom a ľahkom zaťažení, s kachexiou alebo s inými komplikáciami. Onkologickí pacienti už nemusia dokazovať, že majú zníženú imunitu, ťažkosti pri chôdzi alebo iné problémy, pre ktoré je pre nich nevhodné cestovanie v hromadnej doprave.

Odkázanosť na pomoc druhej osoby

Ak v dôsledku svojej choroby človek potrebuje pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará môže poberať príspevok na opatrovanie. Rozdiel medzi nimi je v tom, že osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do aktívneho života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je pomáhať opatrovanému pri bežných denných úkonoch, ktoré si nedokáže zabezpečiť sám (napr. pri vstávaní, líhaní, obliekaní, chôdzi, hygiene, toalete, varení, upratovaní, nakupovaní a pod.).

Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať. Prehľad posudzovania odkázanosti nájdete na príslušných úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny.

Príspevok na osobnú asistenciu poberá osoba s ŤZP, ktorá potom vypláca z tohto príspevku odmenu asistentovi na základe uzatvorenej zmluvy o výkone osobnej asistencie. Príspevok na opatrovanie poberá opatrovateľ (od 1.1.2027 bude tento príspevok vyplácaný opatrovanej osobe).

Príspevky sa odlišujú aj postavením rodinného príslušníka. Člen rodiny osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže byť jeho osobným asistentom iba v rozsahu štyri hodiny denne a vo zvyšnom čase asistenciu vykonáva iná osoba. Opatrovateľom naopak môže byť iba rodinný príslušník osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo osoba, ktorá s ním býva v jednej domácnosti.

Opatrovaný môže počas dňa navštevovať zariadenie dennej pobytovej sociálnej služby (napríklad denný stacionár) alebo školské zariadenie. Taktiež mu môže byť poskytovaná opatrovateľská služba od obce v rozsahu najviac 40 hodín mesačne. Poberanie peňažného príspevku na opatrovanie je nezlučiteľné s poberaním príspevku na osobnú asistenciu a s poskytovaním týždennej alebo celoročnej pobytovej sociálnej služby. Nie je teda možné poberať opatrovateľský príspevok za opatrovanie osoby, ktorá žije v domove sociálnych služieb. Opatrovateľ môže popri opatrovaní študovať alebo byť zamestnaný, jeho mesačný príjem však nesmie byť vyšší ako 2,5 násobok životného minima (po 1.1.2027 nebude už príjem opatrovateľa posudzovaný). Štúdium alebo výkon zamestnania musia opatrovateľovi umožňovať vykonávať opatrovanie.

Výška opatrovateľského príspevku sa líši podľa toho, či opatrovateľ opatruje jednu alebo viacero osôb s ŤZP. Základná výška peňažného príspevku je od 1. 7. 2025 mesačne: 663,50 € pri opatrovaní jednej osoby s ŤZP, 882,50 € pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb s ŤZP.

Odkázanosť na individuálnu prepravu

Ak podľa integrovaného posudku je osoba odkázaná na individuálnu prepravu, môže požiadať o príspevok na kúpu motorového vozidla, príspevok na úpravu motorového vozidla, príspevok na prepravu alebo o príspevok na pohonné hmoty (príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla).

Osoba s ŤZP je odkázaná podľa integrovaného posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná z dôvodu ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb (napríklad autobus, električka, vlak, trolejbus) a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z takéhoto vozidla alebo duševnej poruchy s často opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo ťažkej poruchy oboch zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo imunologického ochorenia ťažkého stupňa prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

• Príspevok na kúpu auta: možno priznať iba osobe, ktorá bude využívať vozidlo najmenej dvakrát v týždni na prepravu do zamestnania a zo zamestnania, školského zariadenia, domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára. Maximálna výška príspevku je 13 277,58 € (vozidlo s manuálnou prevodovkou) a 16 596,96 € (automatická prevodovka).
• Príspevok na prepravu: možno poskytnúť vtedy, ak osoba s ŤZP nie je vlastníkom ani držiteľom osobného motorového vozidla a preprava je uskutočňovaná iným subjektom, ktorý má na to oprávnenie, napríklad taxislužbou. Výdavky na prepravu je úradu potrebné vydokladovať, keďže príspevok sa vypláca na základe potvrdení o jednotlivých výdavkoch na prepravu. Peňažný príspevok je možné poskytnúť mesačne najviac vo výške 51,02 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 144,97 €.
• Príspevok na pohonné hmoty: (na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla) osoba s ŤZP môže a nemusí byť vlastníkom vozidla. Vlastník vozidla však nesmie mať oprávnenie na vykonávanie prepravy (nemôže ísť napr. o vozidlo taxislužby). Vlastníkom vozidla môže byť napríklad rodinný príslušník žiadateľa. Príspevok sa poskytuje každý mesiac v rovnakej výške, nákup pohonných hmôt sa nedokladuje. Výška peňažného príspevku je mesačne 16,70 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 47,45 €.

Odkázanosť na zdravotnícku pomôcku a zdvíhacie zariadenie

Ak je osoba s ŤZP odkázaná podľa integrovaného posudku na pomôcku, môže jej byť poskytnutý príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky. Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňujú ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo svoju domácnosť, ktoré by inak nemohol vykonávať alebo by mu išli len veľmi ťažko. Ide pritom o iné veci, ako sú zdravotnícke pomôcky preplácané zdravotnou poisťovňou. Pomôckou je napríklad aj vybavenie domácnosti (práčka, umývačka riadu, mixér), predmety na uľahčenie úkonov sebaobsluhy (držiak kľúčov, otvárač dverí) a hygieny (prenosná vaňa, suché WC). Pomôcky, na ktoré môže osobe s ŤZP prispieť štát, sú uvedené v Opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (zoznam pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia).

• Výška peňažného príspevku na kúpu a opravu pomôcky je najviac 8 630,42 €.
• Výška peňažného príspevku určeného na kúpu: druhého mechanického vozíka je najviac 1 659,70 €, druhého elektrického vozíka je najviac 4 979,09 € a druhého načúvacieho aparátu je najviac 331,94 €.

Osobe s ŤZP odkázanej na zdvíhacie zariadenie, môže byť poskytnutý peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia. Peňažný príspevok sa poskytuje najviac vo výške 11 617,88 €. Výška sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny zdvíhacieho zariadenia a príjmu fyzickej osoby s ŤZP.

Úprava bytu, rodinného domu, garáže

Príspevok na úpravu bytu, príspevok na úpravu rodinného domu a príspevok na úpravu garáže slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými. Aj osoba s onkologickým ochorením môže byť odkázaná na takúto úpravu. Žiadateľ musí mať v byte alebo dome trvalý pobyt, ak ide o garáž, musí byť jej vlastníkom.

Špecifické aspekty edukácie telesne postihnutých

Špecifické postavenie u detí s DMO má pohybová výchova, ktorá vychádza z kinezioterapie (z gr. kinézis - pohyb). Pohybová výchova je zameraná na:

• rozvoj jemnej motoriky (rúk, prstov, manipulačná schopnosť),
• rozvoj hrubej motoriky (sedenie, lezenie, otáčanie, státie, chôdza),
• koordináciu pohybových návykov.

Zásady pohybovej výchovy:

• Zásada vývinu: rešpektovať prirodzený rozvoj hybnosti (napr. nenútime dieťa stáť a chodiť, ak ešte nevie sedieť, nenútiť ho do rôznych činností rukami kým nevie podávať, chytať predmety všetkými prstami atď.).
• Zásada reflexnosti: pri nácviku pohybových zručností treba upraviť polohu dieťaťa tak, aby bolo pri všetkých úkonoch uvoľnené. Ak má dieťa ťažkosti pri nácviku pohybu v stojacej polohe, treba ho cvičiť v sedacej polohe a ležmo.
• Zásada rytmizácie: rytmus má priaznivý vplyv pri nácviku pohybových aj rečových zručností. Je vhodné rytmizovať pohyby aj reč pomocou riekaniek, spevu, hudby a pod. Odporúča sa podávať tenisové loptičky, tlieskať, rytmicky kráčať podľa riekaniek, pesničiek.

Rozvoj poznávacích procesov - pociťovanie, vnímania, rozvoj psychických procesov - pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie, reč. Rozvoj sebaobslužných návykov a manipulačných schopností. Sebaobsluha zahŕňa:

• Sebaobsluha pri stolovaní (jedenie, pitie),
• Sebaobsluha pri obliekaní,
• Hygienické návyky (napr. umývanie, utieranie rúk, tváre),
• Manipulačné schopnosti - uchopiť, položiť predmet, ukladať predmet, presýpať, vysýpať drobný materiál, prelievať tekutinu.

Výchova rozvíjania hudobných schopností má zdravotný význam - pomáha uvoľňovať svalové napätie, aktivizuje dieťa k pohybu a výchovný význam - umožňuje rozvíjať hudobnosť dieťaťa, sluchové vnemy, pozornosť. Rozvoj výtvarných schopností rozvíja spontánnu tvorivosť, vyvoláva radosť z výtvarného prejavu. Súbežným cieľom je rozvoj vnímania, myslenia a motoriky ruky. Uplatňuje sa čmáranie, maľovanie, modelovanie.

Výchova k citovej a sociálnej adaptácii dieťaťa by mala posilňovať pocit istoty, rozvíjať vzťah k deťom, ku kolektívu a pestovať lásku a sympatiu k človeku. Výchova k akceptovaniu telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie - akceptovanie postihnutia vedie postihnutého k praktickému využitiu všetkých zostávajúcich životných možností a obmedzení. V rodinách s postihnutým dieťaťom sa veľmi často uplatňuje nadmerne ochranný štýl výchovy. Dieťa z takejto rodiny je nesamostatné, ťažko prispôsobivé a pasívne.

Sociálna rehabilitácia

Jedna z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov, je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viacdňovým programom. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote.

Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Použitím metódy a programov sociálnej rehabilitácie klienti budú môcť rozvíjať svoje schopnosti a získavať potrebné pracovné návyky.

Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť - primeranú pomoc svojim potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo jestvuje veľa typov telesného postihnutia. Pohybové poruchy, odlišnosť jedinca od ostatných, priebeh liečby, izolácia a iné činitele môžu nepriaznivo ovplyvniť aj osobnostný vývin jedinca. Potreby takto postihnutého jedinca sa vo väčšej či menšej miere týkajú patričnej zdravotníckej starostlivosti, úprave fyzického prostredia (bezbariérovosť, úprava bytu - nábytku, prispôsobenie nástrojov a pomôcok na vykonávanie istých činností, úpravy pracovísk a pod.), formovania spoločenských vzťahov (akceptovanie jedinca ak je žiak, zo strany rovesníkov a akceptovanie zdravej populácie vo sfére života) a pod. Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov.

tags: #telesne #postihnutie #z #medicinskeho #hladiska