Živnostníci, podobne ako zamestnanci, majú v prípade práceneschopnosti (PN) nárok na nemocenské dávky. Avšak, pre SZČO je táto oblasť spojená s viacerými špecifikami a možnosťami, ktoré je dôležité poznať. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na nemocenské dávky počas PN a o možnostiach poistenia práceneschopnosti pre živnostníkov. Zároveň sa venujeme aj daňovým aspektom používania firemného auta na súkromné účely a uplatňovaniu nákladov na auto počas podnikania.
Nárok na Nemocenské Dávky Počas PN
Za práceneschopného sa považuje živnostník z dôvodu choroby, choroby z povolania, úrazu, pracovného úrazu, alebo ak má nariadené karanténne opatrenie. V týchto prípadoch môže mať nárok na nemocenskú dávku, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa.
Kto Má Nárok?
Nárok však Sociálna poisťovňa prizná iba tomu živnostníkovi, ktorý má lekárom potvrdenú dočasnú pracovnú neschopnosť a je povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistený. Okrem toho živnostník nesmie poberať materské a musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie včas a v správnej výške, pričom sa toleruje suma dlžného poistného iba nižšia ako 5 eur.
Už pri poistení nastáva problém, pretože tá SZČO, ktorá by chcela dávku získať a je dobrovoľne nemocensky poistená, musí mať najmenej 270 dní poistenia v posledných dvoch rokoch. Ak živnostník dosiahol v roku 2024 príjem do limitu, pre ktorý v roku 2025 nevzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, nemá nárok na nemocenské.
Ochranná Lehota
Po zániku poistenia ešte existuje ochranná lehota, ktorá trvá až 7 dní po zániku poistenia. Počas nej máte nárok na nemocenské plnenie. Existujú však prípady, kedy ochranná lehota je kratšia alebo dlhšia ako 7 dní:
- ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 dní, pričom dĺžka lehoty je rovnaká ako dĺžka poistenia (napríklad, keď poistenie trvalo 3 dni, tak ochranná lehota je 3-dňová),
- ak nemocenské poistenie zaniklo počas tehotenstva, vtedy je ochranná lehota 8 mesiacov.
Ako Vybaviť PN-ku, keď Podnikáte?
Keď živnostník spĺňa vyššie uvedené podmienky a ochorie, základom je návšteva lekára. Ten vypíše elektronickú PN-ku, tzv. ePN, a oznámi živnostníkovi dátum najbližšej kontroly. Živnostník môže požiadať lekára o vytlačenie Odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky. V tomto dokumente nájde všetky dôležité údaje o svojej PN-ke: dátum vzniku PN, čas vychádzky, nasledujúce lekárske kontroly. Ak lekár vystaví potvrdenie o vzniku dočasnej PN-ky, tzv. ePN, živnostník nedoručuje žiadne potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti pobočke Sociálnej poisťovne, inštitúcie si všetky informácie o jeho PN-ke vymenia medzi sebou vo vlastnej réžii.
Pri vzniku prvej ePN by mal živnostník nahlásiť spôsob výplaty nemocenskej dávky. Táto dávka môže byť vyplácaná na bankový účet živnostníka prevodom (povinnosť nahlásiť číslo účtu prostredníctvom zriadeného elektronického účtu poistenca) alebo na adresu trvalého pobytu poštou.
Výpočet Sumy Nemocenskej Dávky
Na rozdiel od zamestnancov, pre živnostníkov nárok na nemocenské vzniká po splnení podmienok už od 1. dňa dočasnej PN. Výška nemocenskej dávky však vychádza z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
DVZ, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, sa spočítajú a vydelia počtom dní rozhodujúceho obdobia. Do počtu dní sa nezapočítavajú dni neplatenia poistného, napr. dni dočasnej pracovnej neschopnosti. DVZ sa následne zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
PDVZ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pri výpočte dávok sa namiesto DVZ použije PDVZ, napríklad v prípade, ak živnostník nedosiahol v rozhodujúcom období vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie. Taktiež sa PDVZ využije, ak dobrovoľne poistený živnostník nebol nepretržite poistený 26 týždňov. Pri PDVZ je následne rovnaký výpočet ako pri DVZ.
Výška nemocenskej dávky sa líši podľa toho, koľko dní trvá PN a akým spôsobom si práceneschopnosť človek privodil:
- od 1. do 3. dňa PN bude živnostník poberať 25 % denného vymeriavacieho základu,
- od 4. dňa PN sa výška nemocenskej dávky zvyšuje na 55 % denného vymeriavacieho základu.
Minimálna výška pri výpočte nie je stanovená. Ak však dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2024, DVZ ani PDVZ nesmie byť vyšší ako 85,7425 eur. Celková maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň teda predstavuje v 1. až 3. deň dočasnej PN sumu 21,435625 eur. Od 4. dňa je to 47,158375 eur.
Príklad výpočtu nemocenskej dávky
Adam je živnostník a platí minimálne odvody do Sociálnej poisťovne. Ochorie a lekár ho uzná práceneschopným na 1 týždeň. Má nárok na nemocenskú dávku? Koľko dostane?
Minimálny mesačný vymeriavací základ pre rok 2025 je 715 €. Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako 715 x 12 / 365 = 23,50 €.
| Deň PN | Výpočet | Suma |
|---|---|---|
| 1. - 3. deň | 23,50 € × 0,25 × 3 dni | 17,63 € |
| 4. - 7. deň | 23,50 € × 0,55 × 4 dni | 51,70 € |
| Celkovo za 7 dní | 69,33 € | |
Za sedem dní trvania pracovnej neschopnosti dostane Adam nemocenské vo výške 69,33 €.
Kedy Prídu Prvé Peniaze z PN-ky?
Ak PN začala v priebehu marca 2025, prvá dávka nemocenského je vyplácaná nasledujúci mesiac za predchádzajúci mesiac. To znamená, že prvé nemocenské dorazí v priebehu apríla 2025. Dátumovo sa toto obdobie u každého líši.
Kedy Sociálna Poisťovňa nepreplatí celú výšku PN-ky?
V momente, keď si ochorenie a s ním spojenú PN-ku spôsobíte sami nadmerným požívaním alkoholu a návykových látok, Sociálna poisťovňa zníži vyplácanie PN-ky na polovicu počas celej doby práceneschopnosti. Zároveň ak ste „vypísaný/á“, musíte dodržiavať liečebný režim a z domova sa vzďaľovať iba v čase predpísaných vychádzok. Sociálna poisťovňa môže vykonať kontrolu a keď vás pracovník poisťovne nenájde doma, stopne vám poisťovňa vyplácanie nemocenskej dávky na dobu 30 dní. Zároveň si vás predvolá na vysvetlenie príčiny, prečo ste v čase kontroly neboli doma. Toto je maximálna lehota, na ktorú môžu pozastaviť vyplatenie dávky.
PN a daňové priznanie
Vyplácanie nemocenských dávok patrí pod štátne sociálne dávky, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov.
Živnostník pre začiatočníkov (Čo je živnostník a ako ho môžem založiť?)
Povinnosti Počas Poberania Nemocenskej Dávky
Rovnako ako zamestnanec, aj živnostník je počas poberania nemocenskej dávky povinný dodržiavať liečebný režim určený jeho ošetrujúcim lekárom. SZČO sa musí počas tohto obdobia zdržiavať na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo ohlásenej pri vzniku dočasnej PN v Elektronickom účte poistenca. Kontroly sa vykonávajú 7 dní v týždni.
Pri kontrole je nutné sa preukázať občianskym preukazom alebo iným dokladom. Živnostník je povinný dodržiavať čas povolených vychádzok a podľa povahy ochorenia sa vyhýbať fajčeniu, alkoholickým nápojom a vyhnúť sa zdržiavaniu v pohostinských zariadeniach. Taktiež sa musí dostaviť na kontrolnú prehliadku k ošetrujúcemu lekárovi. Ak živnostník poruší v akomkoľvek bode liečebný proces, poisťovňa mu nevyplatí nemocenské dávky a dokonca mu môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eur.
Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne počas PN
SZČO (živnostník), ktorý je dočasne PN alebo je na OČR-ke nemusí počas tejto doby platiť odvody do Sociálnej, ani do zdravotnej poisťovne. V prípade, ak však SZČO (živnostník) počas doby ošetrovania alebo počas doby uznania za dočasne PN nepoberá dávku, t. j. nemocenskú dávku alebo ošetrovné (nemá na ňu nárok), musí si naďalej platiť preddavky do zdravotnej poisťovne. Počas tohto obdobia však odvody do Sociálnej poisťovne neplatí.
Daňové Aspekty Používania Firemného Auta na Súkromné Účely
Ak živnostník používa firemné auto aj na súkromné účely, vzniká mu nepeňažný príjem, ktorý je potrebné zdaniť. Tento nepeňažný príjem sa zahŕňa do základu dane a zdaňuje sa ako súčasť mzdy. Mesačná výška nepeňažného príjmu sa stanovuje ako 1 % zo vstupnej ceny vozidla, vrátane DPH, za každý aj začatý kalendárny mesiac. Ak je vozidlo prenajaté, vychádza sa z obstarávacej ceny u prenajímateľa. Vstupnou cenou je obstarávacia cena, ktorá zahŕňa cenu, za ktorú bolo vozidlo obstarané, a náklady súvisiace s jeho obstaraním (napr. náklady na dopravu, montáž, clo).
Príklad:
Živnostník si kúpil auto v januári 2019 za 20 000 € s DPH a zaradil ho do obchodného majetku 1.2.2019. Mesačný nepeňažný príjem z používania auta na súkromné účely je 200 € (1 % z 20 000 €). Tento príjem sa zdaňuje každý mesiac.
Daň z Motorových Vozidiel Počas PN
Daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel nezaniká pri prerušení činnosti podnikateľa z dôvodu jeho práceneschopnosti. Takisto ani pri ďalších dôvodoch ako sú sezónne práce podnikateľa, nedostatok pracovných príležitostí či z dôvodu voľných dní.
Finančné riaditeľstvo SR dodáva, že daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel vzniká dňom použitia vozidla na podnikanie a zaniká dňom, ktorým sa vozidlo prestalo používať. Ak bolo vozidlo predmetom dane počas celého zdaňovacieho obdobia, daňovník zaplatí daň za celý kalendárny rok vo výške ročnej sadzby dane v súlade so všeobecne záväzným nariadením príslušného vyššieho územného celku.
Uplatňovanie Nákladov na Auto Počas Podnikania
Živnostník, ktorý využíva na podnikanie svoje auto, má na výber z dvoch možností, akým spôsobom bude účtovať náklady. Ak auto zaradí do obchodného majetku, môže si vo forme odpisov počas štyroch rokov dať do nákladov celú cenu auta. V prvom roku si však dá do nákladov len pomernú časť odpisu podľa toho, kedy auto kúpil. Ak ho kúpi napríklad v apríli, dá si do nákladov len tri štvrtiny z celoročného odpisu.
Ak podnikateľ auto nezaradí do obchodného majetku, dáva si do nákladov len spotrebované pohonné hmoty a paušálnu náhradu, ktorá je od 1. júla 2019 vo výške 0,193 eura za každý prejdený kilometer. Do obchodného majetku sa tak oplatí zaradiť predovšetkým nové auto. Ak, naopak, používa živnostník na podnikanie staršie auto, môže byť preňho výhodnejšie, ak si ho ponechá ako svoje súkromné auto a bude si do nákladov dávať paušálnu náhradu. Ak napríklad za rok najazdí 30-tisíc kilometrov, vo forme paušálnej náhrady si odpočíta 5 790 eur. Ak prejde 50-tisíc kilometrov, bude to až 9 650 eur. Ak má niekto auto zaradené v obchodnom majetku, musí ho v prípade predaja zdaniť.
Daňovo Uznateľné Výdavky Súvisiace s Motorovým Vozidlom
Samostatne zárobkovo činné osoby si môžu do svojich daňových výdavkov uplatniť výdavky spojené s používaním motorového vozidla, ktoré používajú na dosiahnutie zdaniteľných príjmov. Pravidlá pre určenie daňovo uznateľných výdavkov (nákladov) spojených s používaním motorových vozidiel stanovuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Každá fyzická osoba, ktorá používa auto evidované v SR, či už zaradené alebo nezaradené do obchodného majetku, na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, je povinná zaplatiť daň z motorových vozidiel.
Daň z motorových vozidiel, ktorú SZČO zaplatí je daňovým výdavkom. Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel sa podáva za uplynulý kalendárny rok do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka.
Vozidlo Zaradené do Obchodného Majetku
Vozidlo zaradené do obchodného majetku je vozidlo, ktoré používa SZČO na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, účtuje o ňom v účtovníctve alebo ho eviduje v daňovej evidencii a má ho vo svojom vlastníctve.
Pri výdavkoch na pohonné hmoty si môže SZČO uplatniť:
- výdavky na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze (v prípade absencie údajov sa vychádza z doplňujúcich údajov výrobcu/predajcu a spotreba sa zvyšuje o 20 % - vyžaduje sa vedenie knihy jázd),
- paušálne výdavky na spotrebované pohonné látky do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie (nie je potrebné viesť knihu jázd).
Ak je vozidlo obstarané cez finančný leasing, je možné uplatniť si rovnaké výdavky na motorové vozidlo ako pri obstaraní kúpou.
Vozidlo Nezaradené do Obchodného Majetku
V situácii, kedy nie je vlastné motorové vozidlo zaradené do obchodného majetku, si môže SZČO uplatniť výdavky ako cestovné náhrady, na ktoré má SZČO nárok počas pracovnej cesty, a to podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z.
Výpožička Vozidla
Výpožička je iný spôsob obstarania vozidla. Je bezodplatná a ide o vypožičanie a vrátenie rovnakej veci späť majiteľovi v dohodnutom čase a za dohodnutých podmienok v zmluve o výpožičke podľa Občianskeho zákona. Takéto vozidlo nie je možné zaradiť do obchodného majetku. Do daňových nákladov je možné uplatniť len náklady na pohonné hmoty, prípadne na diaľničnú známky, parkovné, daň z motorových vozidiel a pod.
Poistenie Práceneschopnosti pre SZČO
Poistenie práceneschopnosti môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť dvoma spôsobmi: platením odvodov do Sociálnej poisťovne alebo komerčným poistením PNky v poisťovniach. Živnostníkom môže v prípade choroby alebo úrazu s dlhšou dobou rekonvalescencie komplikovať život slabé poistné krytie. Najmä mladší ľudia nepočítajú s dlhotrvajúcou chorobou alebo s rizikom úrazu, pričom si neuvedomujú, že práve v produktívnom veku mávajú najviac záväzkov ako hypotéka, leasing na auto či pôžička na rozbeh podnikania.
Po oznámení zvýšených minimálnych odvodov u živnostníkov sa očakáva, že veľa z nich prejde práve na jednoosobové s.r.o., kde si môžu efektívnejšie optimalizovať výšky svojich odvodov. Zároveň si drvivá časť zo živnostníkov, ktorí si nejaké odvody platia, nastavujú daňové priznania tak, že platia odvody v minimálnej výške.
Na Slovensku je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená temer každá SZČO. Povinnosť platiť sociálne odvody vzniká SZČO po podaní daňového priznania a prekročení zákonom stanovenej hranice príjmu pre konkrétny rok. Živnostníci si často platia len minimálne alebo veľmi nízke nemocenské poistenie. „Nemocenské vypláca Sociálna poisťovňa nemocensky poisteným SZČO, ak majú zaplatené poistné na nemocenské poistenie včas a v správnej výške.“
„Prvé týždne choroby alebo úrazu obvykle zvládnu ľudia pokryť z krátkodobej finančnej rezervy. V prípade SZČO preto platí ešte viac ako u zamestnancov, že musia mať vytvorenú solídnu finančnú rezervu, a to ideálne tri až šesť ich podnikateľských príjmov. SZČO by mal mať pod sebou väčší finančný vankúš ako zamestnanec.“
Nemocenské Poistenie v Sociálnej Poisťovni vs. Komerčné Poistenie
Na Slovensku bolo v roku 2024 aktívnych 377 324 živností. Nemocenské poistenie, z ktorého je pri PN vyplácaná nemocenská dávka, sa počíta z vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2025 715€. Samotné nemocenské poistenie sú 4,4% z vymeriavacieho základu, čiže poistenca to stojí 31,46€ mesačne. Mesačná nemocenská dávka za takúto čiastku vychádza približne na iba 335€/mesačne. V praxi teda môžeme vidieť, že suma je veľmi nízka. Ak by živnostník, ktorý je mesiac na PN a tým pádom nemôže zarábať, dostal 335€ a s tým by mal pokryť svoje a rodinné mesačné výdavky, tak by nastal problém. Musel by siahnuť do rezervy, ktorá je určená na iné veci.
Priemerná doba trvania PNky na Slovensku bola v prvom polroku 2025 necelých 44 dní. Najdlhšie maródujú ľudia z Prešovského kraja, naopak najkratšie v Bratislavskom kraji. Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) to znamená reálne riziko výpadku príjmu. Ak patríte do kategórie, ktorá svoje odvody optimalizuje, ale zároveň chcete mať istotu, že v prípade dlhodobej PN budete mať dostatok financií na pokrytie výdavkov, chodu rodiny a liečby, tak je pre Vás riešením poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni.
Koľko Stojí Komerčné Poistenie Práceneschopnosti?
Každých 10 € dennej dávky poistenia PNky stojí mesačne cca 10 € (s narastajúcim vekom cena narastá). Ak by ste teda ako SZČO platili rovnakých 31 € za poistenie práceneschopnosti do komerčného poistenia, viete z neho dostať mesačnú dávku cca 900 €.
Príklady z praxe:
- Kaderník, 35 rokov: Nepriznáva všetok príjem a oficiálne zarába ročne do 9000€, aby sa vyhol plateniu odvodov. Ak by sa ocitol na PN, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Mesačné výdavky má na úrovni 1000€ a nemá vybudovanú rezervu. Ak by si platil poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni na poistnú sumu 35€/deň (čo je za mesiac niečo viac ako 1000€), stálo by ho to mesačne približne 38€.
- 40 ročný IT-čkar a konateľ jednoosobovej s.r.o.: Na sročku prešiel kvôli konsolidácii a optimalizácii odvodov. Platí si vďaka tomu minimálne odvody, aj keď má ročný príjem 36 000€. Jeho mesačné výdavky sú 1800€. Má zainvestovaných 30 000€ v ETF fondoch. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do svojich investovaných peňazí. Odporúčaným riešením, je preňho komerčné poistenie práceneschopnosti. Aby týmto poistením dokázal pokryť svoje mesačné náklady, potrebuje ho mať nastavené na dávku 60€/deň. To ho bude stáť približne 65€/mesačne.
- 30 ročný živnostník, lešenár v Nemecku: Má ročný príjem 50 000€. Jeho mesačné fixné náklady sú 1500€ a má na bežnom účte rezervu 10 000€. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do rezervy, ktorá je určená na iné veci. Ak by mal komerčné poistenie práceneschopnosti, do rezervy by siahať nemusel. V jeho prípade je však kľúčová voľba správnej poisťovne, keďže len málo poisťovní na trhu dokáže kryť PN mimo územia SR. Takisto treba pri poistení správne uviesť povolanie, keďže lešenár je pre poisťovne rizikové povolanie a poisťovne na neho dávajú prirážku. Na vykrytie svojich mesačných výdavkov, potrebuje tento klient dávku vo výške 50€/deň. To ho bude stáť v poisťovni, ktorá vie kryť PN na území celej EÚ, 68€/mesačne. V tejto cene už je zahrnutá aj prirážka za rizikové povolanie.
Poisťovňa na základe vstupných údajov od klienta, môže dávať prirážku k cene podľa rizikového povolania a zdravotného stavu. Rizikové povolanie chápeme tak, že je pri ňom zvýšené riziko úrazu oproti napríklad administratívnej práci - napríklad výškové práce, elektrikár, lešenár,… avšak, na trhu existuje poisťovňa, ktorá nedáva prirážku za rizikové povolanie. Poisťovne pri vstupe do poistenia vyžadujú overenie príjmu od klienta - podľa daňového priznania, alebo niektoré podľa faktúr. Niektoré pri uzatváraní poistenia nevyžadujú skúmanie príjmu. Každá poisťovňa má však stanovený iný limit dennej dávky od ktorej skúmajú príjem. Jedna poisťovňa vyžaduje dokladovanie príjmu už pri dávke od 6€/deň, viaceré od 11€/deň.
Podmienky Komerčného Poistenia Práceneschopnosti
- Čakacia doba: Doba, počas ktorej sa poisťovne chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s tým, že už má nejakú diagnózu z ktorej si chce uplatniť poistné plnenie. Ak by došlo k poistnej udalosti počas čakacej doby, poisťovňa nebude plniť. V čakacích dobách sú medzi poisťovňami veľké rozdiely (napr. pre ochorenia chrbtice, tehotenstvo).
- Karenčná doba: Obdobie, ktoré stanovuje, v akej minimálnej dĺžke musí trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila. Najčastejšia karenčná doba u poistenia PN je 29 dní s plnením spätne od prvého dňa.
- Limit na poistenie PN: Poisťovne nastavujú limit - v akej maximálnej cene môže byť poistenie PN oproti ostatným pripoisteniam na zmluve. Niektoré poisťovne majú napríklad také nastavenie, že cena za pripoistenie PN nesmie byť vyššia, ako 40% z ceny celej poistky.
- Územná platnosť: Určuje, v akých krajinách je klient krytý, ak sa tam stane práceneschopný. Niektoré poisťovne vedia kryť klienta iba na území SR so slovenským obvodným lekárom. Iné poisťovne dokážu kryť klienta na území EÚ a dokonca akceptujú aj to, ak má klient obvodného lekára v rámci EÚ.
- Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia, t.j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté.