Tento článok sa zaoberá problematikou národných príspevkov, s dôrazom na príspevok vo výške 820 miliónov eur a jeho kontext v rámci širšieho hospodárenia štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a Európskej únie. Analyzuje sa štruktúra príjmov a výdavkov, efektívnosť podpory najmenej rozvinutých okresov a celkový dopad finančných mechanizmov na rozvoj krajiny.
Vývoj štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
Štátny rozpočet Slovenskej republiky vykazoval ku koncu apríla 2025 hotovostný schodok vo výške 2 084,7 mil. eur. V porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka došlo k nárastu príjmov o 1 714,0 mil. eur (+30,5 %) a nárastu výdavkov o 598,5 mil. eur (+6,8 %). Toto zlepšenie hospodárenia štátneho rozpočtu predstavuje medziročný rozdiel 1 115,5 mil. eur.
Daňové príjmy
Medziročný rast daňových príjmov dosiahol 1 289,5 mil. eur (+25,2 %). Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri:
- Dani z pridanej hodnoty: +776,9 mil. eur
- Dani z príjmov právnických osôb: +205,1 mil. eur
- Dani vyberanej zrážkou: +16,3 mil. eur
- Spotrebných daniach: +13,7 mil. eur
- Iných daniach na tovary a služby: +11,9 mil. eur
- Dani z príjmov fyzických osôb: +191,5 mil. eur (v súvislosti s nižším prevodom územnej samospráve a vyšším výberom)
- Osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach: +76,5 mil. eur
- Daniach z medzinárodného obchodu a transakcií, vrátane sankcií: +4,6 mil. eur
Negatívny vývoj bol zaznamenaný pri:
- Daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti: -5,0 mil. eur
- Solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií: -2,0 mil. eur
Príjmy z rozpočtu EÚ a ostatné príjmy
V rámci príjmov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému nárastu o 484,3 mil. eur. Príjmy z dividend medziročne klesli o 0,1 mil. eur (-98,5 %) a ostatné príjmy štátneho rozpočtu medziročne poklesli o 59,7 mil. eur (-12,8 %). Medziročný nárast administratívnych poplatkov vo výške 1,4 mil. eur čiastočne kompenzoval medziročný pokles kapitálových príjmov o 2,3 mil. eur a príjmov z podnikania o 1,5 mil. eur. V rámci iných nedaňových príjmov došlo k medziročnému poklesu o 29,1 mil. eur a pri úrokových príjmoch medziročný pokles predstavoval 11,8 mil. eur. Tuzemské granty a transfery zaznamenali medziročný pokles o 16,4 mil.
Výdavky štátneho rozpočtu
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali medziročný nárast o 224,6 mil. eur. V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 494,9 mil. eur (-46,9 %), pričom výdavky na spolufinancovanie spoločných programov SR a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 25,9 mil. eur. V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti došlo k medziročnému nárastu o 278,3 mil. eur (+630,4 %), s čím súvisí aj medziročný nárast výdavkov na DPH k prostriedkom z Plánu obnovy a odolnosti o 10,4 mil. eur. Platba do rozpočtu EÚ zaznamenala medziročný nárast o 75,8 mil. eur. Transfer Sociálnej poisťovni zaznamenal medziročný pokles o 100,0 mil. eur. Čerpanie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu medziročne vzrástlo o 578,4 mil. eur.
Viacročný finančný rámec Európskej únie (VFR)
Viacročný finančný rámec (VFR) je dlhodobý rozpočet Európskej únie, ktorý stanovuje priority a limity výdavkov na obdobie 7 rokov. Prijíma ho Rada EÚ po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, pričom sa uznáša jednomyseľne. Prvý návrh viacročného rozpočtu Európskej únie bol Európskou komisiou predstavený ešte v máji roku 2018.
VFR 2021-2027 a Plán obnovy EÚ
V roku 2020, poznačenom pandémiou COVID-19, sa Európska únia ocitla na prahu najťažšej ekonomickej krízy počas svojej existencie. Hospodárske dôsledky krízy si vyžadovali, aby Únia stanovila dlhodobý finančný rozpočet, ktorý by pripravil podmienky pre spravodlivú a inkluzívnu transformáciu na zelenú a digitálnu budúcnosť, podporil dlhodobejšiu strategickú autonómiu Únie a zabezpečil odolnosť Únie voči otrasom v budúcnosti. Lídri EÚ sa v júli 2020 dohodli na balíku VFR 2021-2027 a Plánu obnovy EÚ, ktorý má zabezpečiť hlavné investičné priority EÚ na obdobie 7 rokov a pomôcť vysporiadať sa s následkami spôsobenými touto pandémiou. Európska únia bude mať na podporu regiónov, poľnohospodárstva, vedu a výskum, študentov a bezpečnosť k dispozícii 1 211 mld. EUR. Štruktúra príjmov a výdavkov rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027 je upravená nariadením Rady (EÚ, Euratom) č. 30 % rozpočtu EÚ sa vynaloží na boj proti zmene klímy. Ide o tzv. „nadstavbu“ VFR 2021-2027, ktorá zabezpečí financovanie nepriaznivých hospodárskych následkov krízy COVID-19 a posilní ekonomiku o 806 mld. EUR, čo predstavuje 5% HDP EÚ, vo forme grantov a pôžičiek.
Európska komisia si sumu požičia prostredníctvom finančných operácií na kapitálovom trhu počas rokov 2021-2026 a následne bude suma splácaná členskými štátmi EÚ buď priamo (za poskytnuté pôžičky) alebo prostredníctvom rozpočtu EÚ (za poskytnuté granty) najneskôr do decembra 2058. Celkove bude pre členské štáty sprístupnených 407,5 mld. EUR v grantoch (čo zahŕňa Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, React-EU, EAFRD, JTF) a 386 mld. EUR vo forme pôžičiek.
V rámci politík a programov financovaných prostredníctvom VFR a NGEU sa budú široko zohľadňovať opatrenia v oblasti klímy. Na celkovú sumu výdavkov z VFR a NGEU sa bude vzťahovať celkový cieľ v oblasti klímy vo výške 30 %, ktorý sa zohľadní v príslušných cieľoch v rámci sektorových právnych predpisov.
Pozícia Slovenskej republiky v rámci EÚ
Slovenská republika je od vstupu do EÚ v pozícii čistého prijímateľa prostriedkov. Aj v roku 2020 bola čistá finančná pozícia SR voči EÚ kladná - príjmy SR z rozpočtu EÚ boli ku dňu 10.12.2020 o 860 mil. EUR vyššie ako odvody do rozpočtu EÚ. Celková čistá finančná pozícia SR voči EÚ za obdobie od vstupu do EÚ do 10. decembra 2020 týmto dosiahla úroveň takmer 16,2 mld. EUR.
Plán obnovy a odolnosti Slovenska
Predseda vlády SR Eduard Heger v piatok podpísal dohodu o financovaní medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou, ktorá umožní, aby na Slovensko prišli prvé prostriedky z Fondu obnovy a odolnosti. Ako zdôraznil predseda vlády Eduard Heger: „Mnohí vnímajú plán obnovy iba ako veľký balík peňazí, z ktorého postavíme nové škôlky, opravíme školy a nemocnice, vybudujeme cyklotrasy a obnovíme rodinné domy. Plán obnovy je však najmä o reformách. Zmyslom plánu obnovy je zmeniť Slovensko k lepšiemu, priblížiť sa k najvyspelejším krajinám Európskej únie a pripraviť sa na budúcnosť.“
Dohoda obsahuje podmienky financovania, finančné toky a fungovanie finančných opráv plánu obnovy. Do roku 2026 bude Slovensko Európsku komisiu dvakrát ročne informovať o plnení vopred stanovených míľnikov a cieľov. Až po ich splnení môžeme požiadať o platby. Prvá žiadosť sa uskutoční v prvej polovici budúceho roka, konečná žiadosť o platbu bude do 30. Tento rok nás čaká 14 míľnikov, za splnenie ktorých dostaneme vyše 400 miliónov eur. Medzi prvými míľnikmi je aj zadefinovanie novej súdnej mapy, reforma Slovenskej akadémie vied či zavedenie výdavkových stropov. Zo stanovených míľnikov sme už splnili napríklad uvoľnenie obmedzení technických kapacít pre prenos elektriny v rámci elektrizačnej sústavy SR či reformu prípravy investičných projektov v doprave.
Slovensko odovzdalo Plán obnovy a odolnosti SR medzi prvými krajinami Európskej únie. Jeho hodnotenie prišla na Slovensko predstaviť predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Po tom, čo ho Európska komisia pozitívne vyhodnotila a označila za ambiciózny dokument s proreformným nábojom, bol schválený Radou pre hospodárske a finančné záležitosti. Súčasťou plánu obnovy sú desiatky reforiem v 5 prioritných oblastiach, rôznej náročnosti aj komplexnosti. Spoločným cieľom všetkých reforiem je zlepšiť fungovanie Slovenska pre jeho obyvateľov a urobiť ho odolnejším do budúcnosti. Plán sa zameriava na päť hlavných priorít:
- zelená ekonomika (2 301 mil. eur)
- vzdelávanie (892 mil. eur)
- veda, výskum a inovácie (739 mil. eur)
- zdravie (1 533 mil. eur)
- efektívna verejná správa (1 110 mil. eur)
- digitalizácia (615 mil. eur)
Je rozdelený na 18 častí, tzv. komponentov, ktoré zahŕňajú reformy a investície v celkovej hodnote vyše 6 miliárd eur.
Splnenie míľnikov a čerpanie prostriedkov
Slovensko splnilo ďalší dôležitý cieľ v rámci plánu obnovy. Vďaka tomuto pokroku smeruje do slovenskej ekonomiky a verejných služieb suma vo výške stoviek miliónov eur. Hospodársky a finančný výbor Rady EÚ schválil stanovisko k siedmej žiadosti Slovenska o platbu z Plánu obnovy a odolnosti v celkovej hodnote 761 miliónov eur (658 miliónov eur v čistom vyjadrení). Slovensko splnilo väčšinu míľnikov, konkrétne 17 z 18 stanovených míľnikov a cieľov.
„Slovensko potvrdzuje status lídra v čerpaní z Plánu obnovy. Komisia ukázala potrebu dodatočných prác iba pri jednom z 18 cieľov - modernizácii policajných budov. Slovensko má teraz časový priestor na to, aby tento cieľ splnilo. Po obdržaní platby za siedmu žiadosť bude mať Slovensko na účte už vyše 5,2 miliardy z celkových 6,4 miliardy eur.“ Uviedol minister školstva poverený vedením ÚPPV pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Tomáš Drucker.
Regionálny príspevok a podpora najmenej rozvinutých okresov
Podpora štátu prostredníctvom regionálneho príspevku najmenej rozvinutým okresom na Slovensku je oblasť, ktorá si vyžaduje kritické zhodnotenie. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) konštatuje, že proces tvorby a schvaľovania projektov nie je transparentný, ale byrokratický a zdĺhavý. Kontrola z roku 2020, zameraná na napĺňanie cieľov definovaných v zákone o podpore najmenej rozvinutých okresov, odhalila nedostatky v efektívnosti vynaložených prostriedkov.
Kritika a nedostatky
Vláda SR dvadsiatim okresom rozdelila za posledných päť rokov viac ako 62 miliónov eur, no udržateľnému rastu zamestnanosti v regiónoch to nepomohlo. Podľa predsedu NKÚ Karola Mitríka, okresy z týchto zdrojov riešili skôr kritickú situáciu zanedbanej infraštruktúry namiesto realizácie projektov podporujúcich vytváranie pracovných miest. Dôvodom bolo aj to, že štát nestanovil záväzné merateľné kritériá a v zložitom procese schvaľovania boli odsúhlasené aj také projekty, ktoré od začiatku nepočítali s aktívnou podporou zamestnanosti.
Kontext najmenej rozvinutých okresov
Najmenej rozvinuté okresy Slovenska trpia vysokou mierou nezamestnanosti, nedostatkom investícií a podnikateľských aktivít, čoho dôsledkom je odchod mladých ľudí za prácou do iných častí Slovenska. Na podporu týchto zaostávajúcich regiónov bol v roku 2015 prijatý zákon o podpore Najmenej rozvinutých okresov (NRO). Na Slovensku bolo takto definovaných 20 okresov s viac ako 13 % mierou evidovanej nezamestnanosti. Vláda na základe akčných plánov ponúkla týmto okresom možnosť zvýhodneného čerpania eurofondov, výhodnejšie podmienky pre investičné stimuly či možnosť čerpať regionálny príspevok.
Efektívnosť podpory
Kontrolóri NKÚ sa zamerali na proces poskytovania regionálneho finančného príspevku okresom, ktorý zastrešuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). Na základe výsledkov kontroly je zrejmé, že nástroje štátu na podporu týchto regiónov nie sú dostatočne efektívne a účinné. „Systém podpory chudobných regiónov hodnotíme ako byrokratický. V procesoch boli mojimi kolegami identifikované riziká spojené s nedodržiavaním princípov transparentnosti. Zložité a často aj zdĺhavé rozhodovanie okresných úradov až po vládu sa nakoniec negatívne premietlo do skutočnosti, že potenciálni prijímatelia dokázali využiť len necelých 62 z alokovaných 74 miliónov eur“, približuje výsledky kontroly predseda slovenských kontrolórov K. Mitrík. Namiesto aktívnej pomoci štátu najmenej rozvinutým okresom prevažovali pasívne nástroje v podobe poskytovania príspevkov, ktoré primárne neriešili výzvy trhu práce, podpory zamestnanosti a s tým previazaný sociálno-ekonomický rast regiónu. Z prvých 12 okresov zapísaných do zoznamu problematických regiónov až jedenásť zostáva aj po piatich rokoch v kategórii najmenej rozvinutého okresu. Prax ukázala, že aplikácia tohto zákona a poskytnutá finančná pomoc nenaplnili ciele zamerané na podporu vzniku a udržania pracovných miest. Analýza NKÚ porovnala vývoj v okresoch podporených vládou so situáciou v susediacich okresoch. Na základe získaných dát konštatuje, že nepodporené okresy napredovali rýchlejšie, tie menej rozvinuté so sebou nepotiahli a aj bez pomoci štátu zaznamenali hospodársky rast, zvýšila sa v nich kvalita života.
Problémy s merateľnými ukazovateľmi a transparentnosťou
Závažným nedostatkom bolo, že pre poskytnutie regionálneho príspevku neboli stanovené žiadne merateľné ukazovatele, dokonca ani povinnosť vytvoriť minimálny počet pracovných miest. Takto bolo zazmluvnených až 40 % projektov v objeme 23 mil. eur. Cez regionálny príspevok sa neraz financovala chýbajúca infraštruktúra, alebo sa riešili dlhodobo zanedbané investičné aktivity miestnej samosprávy. Akokoľvek bola takáto snaha z pohľadu menej rozvinutých regiónov legitímna, riešenie zamestnanosti cez napr. nákup traktora, rozšírenie čističky odpadových vôd či výmenou zastaranej výrobnej technológie v súkromnej spoločnosti nepovažuje NKÚ za účelné a hospodárne použitie štátnych financií. Projekty, v ktorých sa realizátori zaviazali vytvoriť pracovné miesta, boli podporené v objeme 34 mil. eur a mali vytvoriť 1700 pracovných miest. V priemere tak bolo jedno nové pracovné miesto podporené sumou 20 tisíc eur.
NKÚ považuje systém poskytovania príspevku pre okresy za komplikovaný, byrokratický, zdĺhavý a vyvolávajúci pochybnosti aj o transparentnosti. Výzvy boli zverejňované veľmi neprehľadným a často skrytým spôsobom v podstránkach okresných úradov v rámci webového sídla ministerstva vnútra. Vo výzvach chýbali aj transparentné kritériá. Žiadateľ tak nevedel, aké záväzné podmienky má splniť, na čo sa má sústrediť, aby bol jeho projekt úspešný, ani akú výšku finančného príspevku môže očakávať.
Odporúčania a návrhy na zlepšenie
Výsledky kontroly zaslal predseda NKÚ Karol Mitrík na prerokovanie poslancom parlamentného výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorým zároveň odporúča, aby zaviazali MIRRI spracovať komplexnú analýzu uvedeného zákona. Na základe jej záverov a aj zistení národných kontrolórov by tak malo dôjsť k potenciálnej zmene platného zákona. Aktívne využívanie informačných systémov štátu by zároveň znížilo administratívnu záťaž a zjednodušilo manažment procesov. Zároveň by to bol krok k lepšej internej kontrole a cielenému monitoringu nakladania s verejnými financiami.
Programy podpory sociálnej ekonomiky a všeobecne prospešných služieb
Ministerstvo financií vyhlasuje výzvy na podporu všeobecne prospešných služieb a na individuálne potreby miest a obcí. Celkovo je na tieto obe výzvy vyčlenených 5 miliónov eur. Najúspešnejší žiadatelia môžu získať dotáciu až do výšky 15 000,- eur na predložené projekty. Miera spolufinancovania zo strany žiadateľa predstavuje najmenej 5 % z poskytnutej sumy dotácie.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) spolu s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) spustilo výzvu vo výške viac ako 8 miliónov eur na podporu sociálnej ekonomiky a sociálneho podnikania vo všetkých regiónoch Slovenska. „Sociálne podniky sú pre nás dôležité fabriky, preto sme sa spojili, aby sme mohli mobilizovať potenciál a príležitosti, ktoré sa v regiónoch ponúkajú. Spoločne chceme podporiť lokálnu produkciu, miestnu ekonomiku a prezentovať príklady dobrej praxe, ktoré sú najlepšou inšpiráciou pre ostatných. Chceme podporiť úspešných a motivovať šikovných. Sociálna ekonomika pomáha najzraniteľnejším, aby sa mohli uplatniť na trhu práce. Sociálne podniky nielen vytvárajú pracovné miesta pre znevýhodnené a zraniteľné skupiny, ale zohrávajú aj dôležitú úlohu pri riešení sociálnych, ekonomických a environmentálnych výziev.“
„Cieľom dopytovo-orientovanej výzvy, ktorú sme spustili symbolicky počas Svetového dňa sociálneho podnikania, je podporiť rozvoj sociálnej ekonomiky a sociálneho podnikania vo všetkých regiónoch SR. Sumou viac ako 8 miliónov eur podporíme samosprávy a nimi zriadené organizácie, pretože práve oni najlepšie poznajú situáciu vo svojom kraji a vedia, na čo sa majú zamerať. Na Slovensku je v súčasnosti 567 registrovaných sociálnych podnikov. Väčšina z nich patrí medzi integračné sociálne podniky.“