Na svete žije oproti minulosti oveľa viac starých ľudí. Starnutie nie je choroba, ale fyziologický, zákonitý, nezvratný a postupný proces, teda prirodzené obdobie života. Starnutie sa dostáva do centra pozornosti v posledných rokoch v živote človeka. Každý jedinec starne inak a môžeme rozoznať veľké individuálne rozdiely. Konečnou etapou starnutia je staroba, ktorá je z gerontologického hľadiska komplexnou charakteristikou funkčného stavu orgánových systémov, ich adaptability, výkonnosti a rezerv z pohľadu času a výkonov.
Toto obdobie je alebo môže byť súčasne spoločenský aj individuálny problém, ktorý sa prejavuje fyzickými zmenami (vrásky, šedivé vlasy), psychologickými (apatia) a sociálnymi faktormi (napr. dom dôchodcov). Dôležité je, aby spoločnosť chápala starobu a sympatizovala s ňou. Starší človek sa musí zvyčajne prispôsobiť psychosociálnym zmenám. Pri starnúcej populácii nestačí mať zručnosť a základy z ošetrovateľskej starostlivosti, ale vyžaduje vysokohodnotnú, špeciálnu zdokonalosť o poznatkoch, ako sa starať o starých ľudí.
Gerontológia a geriatria: Vedy o starnutí a starostlivosti o seniorov
Veda, ktorá skúma všetky zmeny (psychické, somatické, sociologické) v tomto období, sa nazýva gerontológia. Mnohí gerontológovia sa snažili nájsť príčinu starnutia, no ich výskumy boli len čiastočné. Podľa nich starnutie znamená „priblíženie sa k vyčerpaniu rezervnej kapacity“.
Geriatria je názov lekárskej špecializácie, ktorá sa zaoberá diagnostikou a liečbou zdravotných problémov starých ľudí. Gerontologické ošetrovateľstvo (alebo geriatrické, gerontické ošetrovateľstvo) je zamerané na starostlivosť o chorých ľudí.
Geriatrický pacient je chorý človek, spĺňajúci kritériá kalendárnej staroby, charakteristický vekom, poly a multimorbiditou (množstvom rozličných ochorení u jedinca), zvýšenou mortalitou, funkčným stavom (zdravotným, psychologickým, emocionálnym, ekonomickým), bremenami staroby, sociálnym stavom a potrebou pomoci.
Obdobia ľudského života a sociálny status v starobe
Obdobie ľudského života z biologického hľadiska:
- Detstvo a dospievanie: 0 - 18 rokov
- Dospelosť: 19 - 45 rokov
- Stredný vek: 49 - 59 rokov
- Staroba: 60 rokov a viac
Staroba sa delí ďalej na:
- Včasnú starobu (60-74 r.)
- Vlastnú starobu (75-79 r.)
- Dlhovekosť (90 r. a viac)
Používa sa aj delenie na:
- Mladých starých ľudí (65-74 r.)
- Starých starých ľudí (75-84 r.)
- Veľmi starých ľudí (85 a viac r.)
Z ekonomického hľadiska je dôležité delenie na vek predproduktívny, produktívny a postproduktívny.
Sociálny status a rola starého človeka v spoločnosti
Sociálny status a rola starého človeka v spoločnosti sú ovplyvňované sociálnymi kontaktmi, sociálnou klímou, komunikáciou, sociálnymi konfliktmi a interakciou. Starý človek je charakteristický úbytkom fyzických a psychických síl, aj keď samozrejme v individuálnej rovine.
S odchodom do dôchodku každá sociálna pozícia nadobúda na dynamike vzťahov a v súčasnosti sa s narastajúcim vekom len ťažko udržiava. V starobe často prevláda pridelená sociálna pozícia vyjadrená sociálnym statusom seniora odkázaného na dôchodok. Práve z tohto dôvodu senior stráca prestíž. Materiálne chudobná spoločnosť podmieňuje stratu sociálnej pozície dôchodcu, na úroveň ktorej ho dostáva výška dôchodku a materiálne zabezpečenie seniora.
Sociálna rola je správanie očakávané od osoby v istom spoločenskom postavení. V starobe počet úloh, a tým aj sociálnych pozícií, ubúda. Senior často už neplní ani úlohu starého rodiča v rodine.
Sociálny rozmer starnutia: Problémy a potreby
Sociálny rozmer starnutia prináša so sebou mnohé problémy a výzvy. Odchod do dôchodku spôsobuje prudký pokles príjmov, zmenu spoločenského postavenia, syndróm prázdneho hniezda (odchod detí z domova), stratu životného partnera a závislosť na cudzej pomoci. K ďalším problémom patria:
- Pokles financií
- Energetický pokles
- Osteoporóza
- Degeneratívne choroby: diabetes, artróza, Alzheimerova choroba
- Problémy s deťmi a rodinou, neschopnosť postarať sa o starých ľudí
- Strata dychu s dobou - staromódnosť
- Strata partnera a rodičov
- Neschopnosť vedenia domácnosti
- Strach zo smrti
- Pasivita starých ľudí, snaha prekonať starnutie, agresivita obrátená proti sebe samým
Potreby a rizikové skupiny starých ľudí
Základné potreby starých ľudí zahŕňajú:
- Stravovanie
- Hygiena
- Bezpečnosť
- Zdravotnícka starostlivosť
Rizikové skupiny starých ľudí sú:
- Osoby nad 80 rokov veku
- Staré osoby v jednočlenných domácnostiach
- Osamelé alebo ovdovené staré ženy
- Starí ľudia žijúci v ústavoch
- Bezdetní starí ľudia
- Staré páry, kde jeden je ťažko chorý
- Starí ľudia so zdravotnými problémami
- Starí ľudia s minimálnym príjmom
Komunikácia a zlé zaobchádzanie
Komunikácia u seniorov môže byť narušená zo sociálnych príčin, vývojom kognitívnych porúch (sluch, zrak), demenciou, stráca sa schopnosť zapamätať si, čo druhý hovorí. U starých ľudí dochádza k poruchám v komunikácii - stráca sa slovná zásoba, geront začína používať jednoduché vety so všeobecným významom.
Efektívne komunikačné zručnosti na pracovisku | Komunikácia v práci
Zlé zaobchádzanie so starými ľuďmi je závažný problém. Objavuje sa nový fenomén - syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného geronta. Tento problém sa týka etických noriem spoločnosti a má výrazný vplyv na zdravotný a sociálny stav obete.
Zlé zaobchádzanie môže byť:
- Pasívne: nedostáva potrebné lieky, je zanedbávaný po spoločenskej stránke.
- Aktívne: psychické alebo fyzické násilie, finančné vydieranie, zlosť a vyhrážanie sa, časté zranenia, dekubity a pod. Prejavuje sa u nich syndróm vyhasnutia - pasivita, apatia, nezáujem.
Starostlivosť o seniorov a sociálna práca
Starostlivosť o seniorov by mala byť v štyroch oblastiach: individuálnej, sociálnej, zdravotnej a hmotnej. Z historického hľadiska bola v prvom rade riešená oblasť materiálna, neskôr zdravotná. Vývoj starostlivosti o seniorov prešiel dlhou cestou, od tradičnej rodinnej starostlivosti, cez stredoveké starobince, chudobince a špitály, až k novodobým formám ústavnej a domácej starostlivosti. V súčasnosti sa na starostlivosti o starých občanov participuje rodina spolu s rôznymi zdravotníckymi a sociálnymi inštitúciami.
Formy pomoci a služby pre seniorov
Neinštitucionalizovaná pomoc je poskytovaná odborníkmi v domácom prostredí. Zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách definuje:
- Opatrovateľská služba
- Prepravná služba
- Sprievodcovská a predčitateľská služba
- Tlmočnícka služba
- Sprostredkovanie tlmočníckej služby
- Sprostredkovanie osobnej asistencie
- Požičiavanie pomôcok
Veľkú časť poradenskej činnosti pre seniorov a poskytovania sociálnych služieb poskytujú aj zariadenia sociálnych služieb pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom:
- Zariadenie podporovaného bývania
- Zariadenie pre seniorov
- Zariadenie opatrovateľskej služby
- Rehabilitačné stredisko
- Domov sociálnych služieb
- Špecializované zariadenie
- Denný stacionár
V týchto zariadeniach sa poskytuje sociálne poradenstvo, rehabilitácia, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba šatstva a bielizne, zdravotná starostlivosť. Základom sociálnej práce so staršími ľuďmi je práca so vzťahom a dôverou, práca s jeho rodinou.
Sociálne poradenstvo a zdravotnícka starostlivosť
Žiadna právna úprava v našom štáte neukladá zainteresovaným subjektom poskytovať sociálne poradenstvo pre skupinu osôb vo vyššom veku. Táto pomoc sa zabezpečuje prostredníctvom posudzovania starých ľudí v súvislosti s poskytovaním dávok hmotnej núdze, príspevku na bývanie, ale najmä poskytovaním niektorých sociálnych služieb, predovšetkým opatrovateľskej, ošetrovateľskej a prepravnej služby. Veľkú časť poradenskej činnosti preberajú priamo zariadenia sociálnych služieb ako napr. domovy dôchodcov, alebo stanice opatrovateľskej služby.
Zdravotnícka starostlivosť je zabezpečovaná lekármi a špecialistami. Geriatria má oddelenia: liečebne pre dlhodobo chorých, geriatrické oddelenie (krátkodobé pobyty), zaistenie domáceho ošetrovateľstva, neinštitucionálna starostlivosť (pomôcky), poloinštitucionálna starostlivosť (denný pobyt), inštitucionálna starostlivosť.
Aktívne starnutie a metódy aktivácie seniorov
Aktívny prístup k starobe sa ukazuje ako kľúčový faktor pre udržanie kvality života seniorov a ich plnohodnotné fungovanie v spoločnosti. Pre zabezpečenie aktívneho a plnohodnotného života seniorov je dôležité využívať rôzne metódy aktivácie, ktoré podporujú ich fyzické, psychické a sociálne zdravie.
Vzdelávanie a celoživotné učenie
Vzdelávanie seniorov je dôležitou súčasťou aktívneho starnutia. Umožňuje im uplatniť svoje vedomosti a znalosti, prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam a rozvíjať svoje záujmy. Gerontagogika, veda zaoberajúca sa edukáciou seniorov, zdôrazňuje, že vzdelávanie v staršom veku je nutnou podmienkou pochopenia života v meniacom sa svete. Ponuka vzdelávacích programov by mala byť široká a zameraná na rôzne oblasti, ako napríklad počítačová gramotnosť, trénovanie pamäte, jazykové kurzy, umelecké aktivity a iné.
Pohyb, rehabilitácia a arteterapia
Pohyb je dôležitý pre udržanie fyzickej a psychickej pohody seniorov. Pravidelné cvičenie pomáha zlepšiť pohyblivosť, silu, rovnováhu a koordináciu. Rehabilitačné strediská ponúkajú rôzne programy a aktivity zamerané na zlepšenie zdravotného stavu seniorov.
Arteterapia je psychoterapeutická metóda, ktorá využíva umenie a tvorivosť na terapeutické účely. Umožňuje seniorom vyjadriť svoje pocity, myšlienky a spomienky neverbálnym spôsobom. Pri arteterapeutickej práci so seniormi sa kladie dôraz na samotný proces tvorby a radosť z tvorby, nie na výsledný produkt.
Tréning pamäti a kognitívne funkcie
Tréning pamäti je dôležitý pre udržanie kognitívnych funkcií a spomalenie ich úpadku. Tréning pamäti môže prebiehať skupinovou formou alebo individuálne. Dôležité je, aby boli cvičenia zábavné a motivujúce.
Sociálna interakcia a zmysluplné zamestnávanie
Sociálna interakcia je dôležitá pre udržanie psychickej pohody a prevenciu sociálnej izolácie. Seniori by mali mať možnosť stretávať sa s inými ľuďmi, zapájať sa do spoločenských aktivít a udržiavať kontakty s rodinou a priateľmi.
Ergoterapia (pracovná terapia) je činnosť zameraná na zmysluplné zamestnávanie seniorov. Pomáha im obnoviť, udržať alebo rozvíjať svoje fyzické, mentálne a pracovné schopnosti i zručnosti. Ergoterapia môže zahŕňať rôzne aktivity, ako napríklad ručné práce, záhradníctvo, varenie, pečenie a iné.
Starnutie spoločnosti a diskriminácia
Starnutie populácie predstavuje celosvetový demografický trend, ktorý prináša so sebou nové výzvy a príležitosti. Starnutie sa stáva charakteristickou črtou pre našu dobu, počas ktorej narastá podiel staršieho obyvateľstva. Vek patrí u nás medzi najčastejšie dôvody diskriminácie na trhu práce, nasleduje hneď po diskriminácii na základe pohlavia a etnického pôvodu. Diskriminácia priamo zasahuje do dôstojnosti človeka ako ľudskej bytosti.
Napriek snahe výsledky zhromaždenia neboli dostačujúce už len vzhľadom na to, že najmä európske krajiny odmietali priznať právo na prácu starších. Napriek tomu práva starších na medzinárodnej úrovni takmer nejestvujú. Všeobecne sú tieto práva chránené v rámci medzinárodnej ľudsko-právnej legislatívy.
Právna ochrana seniorov na medzinárodnej a európskej úrovni
Medzinárodné dohovory, ako napríklad Dohovor o ochrane práv migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín (1990) a Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (2008), zakazujú diskrimináciu na základe veku a zabezpečujú práva seniorov na ochranu pred zneužívaním, regeneráciu, rehabilitáciu a prístup k sociálnym programom.
Európska sociálna charta Rady Európy zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe veku, hovorí o rešpektovaní a uznávaní práva starších ľudí na dôstojný a nezávislý život a na participáciu na spoločenskom a kultúrnom živote. Článok 34 ods. 1 je venovaný rešpektovaniu nároku na sociálne zabezpečenie v starobe.
Efektívne komunikačné zručnosti na pracovisku | Komunikácia v práci
Slovenská republika a antidiskriminačný zákon
Slovenská republika jednotlivé antidiskriminačné smernice previedla do svojho právneho poriadku v roku 2004, kedy prijala zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon). Obsahuje zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá je premietnutá aj do čl. 1 Zákonníka práce a vyúsťuje z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v čl. 12 ods. 1 spomína, že ľudia sú si rovní v dôstojnosti i právach.
Ekonomické aspekty starnutia populácie
Starnutie obyvateľstva sa prejavuje aj na trhu práce. Podľa analytikov sa tak súčasná generácia bude musieť preškoľovať oveľa častejšie ako ich rodičia. Zmena demografie spôsobí najmä väčší nápor na sociálny systém, ktorý bude podľa analytikov treba zreformovať.
Ak chceme dôchodky zvyšovať, tak budeme musieť predlžovať odpracované roky alebo zvyšovať odvody počas pracovného života. Jedným z riešení je aj zvýšiť produktivitu práce, napríklad aj vďaka využitiu moderných technológií ako je umelá inteligencia. Pri takejto zmene vie pomôcť aj štát.
Sociálna adaptácia a jej faktory
Sociálna adaptácia nemôže byť plnohodnotná bez aktívneho vzťahu seniora k sociálnemu prostrediu. Adaptácia seniora súvisí s tým, ako zachováva, plní a rozvíja svoju zmenenú funkciu, ako sa zúčastňuje na živote rodiny, aké má kontakty s inými ľuďmi, ako udržiava svoje fyzické a duchovné schopnosti na základe uspokojovania vlastných potrieb. Subjektom sociálnej adaptácie môže byť tak spoločnosť, ako celok, sociálna skupina, ako aj osobnosť.
Dôležitou podmienkou adaptácie je optimalizácia vzťahov, ktoré možno dosiahnuť na základe hlbokého vzájomného emocionálneho pochopenia. Na základe týchto podmienok, človeku odchádzajúcemu do dôchodku by mali byť vytvorené vhodné podmienky na adaptáciu na nový životný štýl, nové sociálne postavenie, status a rolu, ktorú bude v danom spoločenstve zohrávať.
Konečnou fázou adaptačného procesu je úplné vyrovnanie, včlenenie nových podmienok, parciálna adaptabilita alebo inadaptabilita. Sociálna adaptabilita je závislá od štruktúry subjektu, veľkosti zmien, priaznivých podmienkach adaptácie a od ochoty pomôcť.