Svetová zdravotnícka organizácia a komplexný pohľad na mentálne postihnutie

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zohráva kľúčovú úlohu v medzinárodnom úsilí o zlepšenie zdravia a kvality života ľudí na celom svete. V kontexte zdravotného postihnutia WHO vyvíja štandardy, klasifikácie a programy, ktoré majú za cieľ podporovať rovnaké príležitosti a integráciu osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti. Mentálne postihnutie, označované aj ako duševná zaostalosť, predstavuje zníženie rozumových schopností, zastavenie, oneskorenie alebo nedokončenie vývinu intelektu.

Definícia a klasifikácia mentálneho postihnutia

Väčšina definícií mentálneho postihnutia vychádza z medicínskeho modelu zdravotného postihnutia. Podľa Warda má mentálne postihnutie dve hlavné charakteristiky: funkcie intelektu sú výrazne pod priemerom a znížená schopnosť adaptability. Prvá charakteristika zahŕňa oslabenú koncentráciu, krátkodobú pamäť, problémy s učením a chápaním abstraktných myšlienok. Druhá charakteristika sa týka zníženej schopnosti prispôsobiť sa kultúrnym požiadavkám spoločnosti.

Mentálne postihnutie nie je choroba. Môže byť spôsobené genetickými príčinami (napr. Downov syndróm), poškodením mozgu, chorobami, úrazmi alebo neznámymi príčinami. Podľa niektorých definícií sa za mentálne postihnutie považujú len prípady, keď k oslabeniu intelektu prišlo v útlom veku, zatiaľ čo iné definície zahŕňajú aj prípady do 18. roku života.

Stupeň zaostalosti sa meria pomocou inteligenčných testov a výsledok sa vyjadruje tzv. inteligenčným kvocientom - IQ. Hodnoty tohto kvocientu stanovuje jednotne pre celý svet Svetová zdravotnícka organizácia WHO v Ženeve a sú uverejnené v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (aktuálne platí od roku 1992 10. revízia tejto klasifikácie).

Stupne mentálneho postihnutia podľa WHO:

• Mierna duševná zaostalosť (ľahká mentálna retardácia) - IQ 50-69
• Stredne ťažká duševná zaostalosť - IQ 35-49
• Ťažká duševná zaostalosť - IQ 20-34
• Hlboká duševná zaostalosť - IQ je nižšie ako 20

Terminológia WHO v oblasti zdravotného postihnutia

Svetová zdravotnícka organizácia zohráva kľúčovú úlohu pri definovaní a štandardizácii terminológie v oblasti zdravotného postihnutia. Cieľom je zabezpečiť jednotné chápanie a používanie pojmov, čo je nevyhnutné pre efektívne riešenie problémov zdravotne postihnutých osôb na medzinárodnej úrovni. WHO definuje zdravie ako stav úplnej fyzickej, psychickej a sociálnej pohody (wellbeing).

V roku 1980 WHO schválila Medzinárodnú klasifikáciu porúch, zdravotných postihnutí a handicapov (ICIDH), ktorá priniesla presnejší prístup. Klasifikácia jasne rozlišuje medzi poruchou, zdravotným postihnutím a handicapom:

• Porucha (Impairment): Znamená každé poškodenie štruktúry a fungovania ľudského organizmu, mentálne a fyzické.
• Zdravotné postihnutie (Disability): Znamená zníženie alebo stratu funkčnej schopnosti, alebo aktivity následkom poruchy. Je charakterizované nadbytkom alebo deficitmi správania sa, alebo normálnych funkcií očakávaných od osoby.
• Handicap: Označuje stratu alebo obmedzenie príležitosti mať rovnaký podiel na živote spoločnosti ako ostatní.

Úloha a štruktúra Svetovej zdravotníckej organizácie

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) je medzinárodná organizácia, ktorej hlavným cieľom je dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň zdravia pre všetkých ľudí. WHO plní túto úlohu prostredníctvom rôznych aktivít, vrátane výskumu, tvorby politík, technickej pomoci a monitorovania zdravotných trendov. Aktivity WHO sú prepojené s inými sektormi, ktoré ovplyvňujú príležitosti a výsledky v oblasti zdravia.

Na čele WHO stojí generálny riaditeľ, ktorým je od 1. mája 2022 Dr. Tedros Adhanom Ghebreyesus. Európsky regionálny riaditeľ WHO je od 1. februára 2020 Hans Henri P. Kluge. Na Slovensku pôsobí Kancelária WHO, ktorej riaditeľkou je Dr. Egídia Hanzlíková.

Najvyšším rozhodovacím orgánom WHO je Svetové zdravotnícke zhromaždenie (WHA), ktoré sa skladá z delegácií všetkých členských krajín. Hlavnou úlohou WHA je určovať politiky organizácie, schvaľovať programový rozpočet a voliť členov Výkonnej rady. Výkonná rada WHO má 34 členov, ktorí sú volení na trojročné obdobie. Sídlo organizácie je v Ženeve a má 6 regionálnych úradov.

Zastúpenie Slovenska v WHO

V roku 2022 Slovensko po prvý raz získalo zastúpenie vo Výkonnej rade WHO. Túto pozíciu zastáva prof. MUDr. Jozef Šuvada, PhD., MPH, MBA.

Prevencia, rehabilitácia a vytváranie rovnakých príležitostí

WHO zdôrazňuje význam prevencie, rehabilitácie a vytvárania rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím.

• Prevencia: Činnosť zameraná na zabránenie vzniku telesnej, intelektovej, psychickej alebo zmyslovej poruchy (primárna prevencia) alebo na zabránenie toho, aby poruchy spôsobili trvalé funkčné obmedzenie alebo zdravotné postihnutie (sekundárna prevencia).
• Rehabilitácia: Proces, ktorého cieľom je umožniť zdravotne postihnutým osobám, aby dosiahli a udržali si optimálnu telesnú, zmyslovú, rozumovú, duševnú a/alebo sociálnu úroveň funkcií, a tým im umožniť zmenu v živote smerom k dosiahnutiu väčšej nezávislosti.
• Vytváranie rovnakých príležitostí: Proces, ktorý sprístupňuje ľuďom, zvlášť osobám so zdravotným postihnutím, rôzne systémy spoločnosti a prostredie (služby, informácie a pod.).

Potreby zdravotne postihnutých ľudí a spoločenské normy

Ľudia so zdravotným, predovšetkým s ťažkým zdravotným postihnutím patria vo všetkých krajinách sveta k najohrozenejším skupinám obyvateľstva. Musia čeliť hrozbe vyčleňovania z hlavného spoločenského prúdu, ako aj zvýšenému nebezpečenstvu chudoby. Problémy, s ktorými sa zdravotne handicapovaní ľudia a ich okolie stretávajú, by sme mohli zaradiť do týchto kategórií: prostredie s fyzickými bariérami, zdravotnícka starostlivosť, prístup ku vzdelaniu, pracovné uplatnenie, poskytovanie sociálnych služieb, kompenzácia sociálnych dôsledkov postihnutia.

Ľudí s mentálnym postihnutím zvyknú v spoločnosti nazývať „iní“. Každá spoločenská doba má svoje ideály krásy a hodnoty - byť mladý, krásny, bohatý, zdravý, vzdelaný, úspešný, mocný. Väčšina zdravotných postihnutí prináša aj určité fyzické znaky. Limity vo vzdelaní, kariére či úspechu znamenajú odlišovať sa od týchto ideálov.

Legislatíva a podpora zdravotne postihnutých na Slovensku

Všeobecné práva zdravotne handicapovaných sú zakotvené v Ústave SR v Čl. 38 v ods. 1. Legislatíva na zabezpečovanie sociálnej starostlivosti sa opiera o od 1. júla 1999 v Slovenskej republike účinný zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorého časť je venovaná sociálnym službám a peňažným príspevkom na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím

Každý rodič, ktorý má podozrenie, že vývin intelektových schopností jeho dieťaťa nezodpovedá celkom bežnému štandardu, by mal čo najskôr vyhľadať odborníka - psychológa, ktorý pomocou testov zmeria IQ dieťaťa a odborne rodičovi poradí, ako čo najlepšie a najúčinnejšie rozvíjať aktuálne schopnosti dieťaťa do maximálne možnej miery. Intelektové schopnosti sa vplyvom cvičení, učenia či rehabilitácie môžu časom meniť, aj zlepšiť. Odborníci - špeciálni pedagógovia - zasa poradia, ako čo najlepšie postupovať vo vzdelávaní dieťaťa podľa stupňa jeho mentálneho postihnutia, nastavia jeho vzdelávací program a rodičovi vysvetlia, aké sú možné postupy.

Špecifiká vo vzdelávaní: Kde sa môžu vzdelávať

Deti s týmito diagnózami sa môžu vzdelávať:

• v špeciálnej škole pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím (tu má dieťa do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia)
• v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú)
• v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky (podmienkou je, že škola musí mať školského špeciálneho pedagóga)

Pri vzdelávaní dieťaťa s touto diagnózou je vždy dôležitá a rozhodujúca najmä aktuálna úroveň jeho intelektu - teda či sa jedná o ľahký, stredný, ťažký alebo hlboký stupeň mentálneho postihnutia. Z toho potom vychádza nastavenie vzdelávacieho programu, podľa ktorého sa bude dieťa vzdelávať. Vzdelávací program pre žiakov s MP sa člení na tri varianty v závislosti od tohto stupňa mentálneho postihnutia:

• vzdelávanie podľa Variant A - vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie
• vzdelávanie podľa Variant B - vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie
• vzdelávanie podľa Variant C - vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie

Ak sa žiak s MP vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa týchto vyššie uvedených vzdelávacích programov - vždy podľa príslušného variantu, na základe ktorého má vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP). Pri ťažších stupňoch mentálneho postihnutia je vzdelávanie formou integrácie náročné - najmä na organizáciu vzdelávania zo strany školy aj na personálne zabezpečenie. Niekedy práve prvotné vzdelávanie v špeciálnej škole môže byť veľmi dobrým východiskom pre ďalšiu integráciu dieťaťa do bežného života, medzi bežnú, intaktnú populáciu.

Vyučovací predmet pracovné vyučovanie patrí medzi hlavné vyučovacie predmety. Plní aj dôležitú rehabilitačnú funkciu a najmä vedie žiaka k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností, ktoré majú pre jeho ďalší život rozhodujúcu úlohu. Má tri základné zložky: práce v dielni, pestovateľské práce a práce v domácnosti. Vo vyšších ročníkoch je tento predmet predprofesionálnou prípravou na budúce povolanie. Ukončením posledného ročníka ZŠ žiaci s MP nadobúdajú primárne vzdelanie - nie nižšie sekundárne, ako ostatní bežní žiaci základnej školy. Preto v ďalšom vzdelávaní nemôžu pokračovať - a to ani formou integrácie - v bežných stredných školách, pretože v týchto je predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie stredné vzdelanie. Žiaci s mentálnym postihnutím môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti, alebo v praktickej škole. Špeciálne odborné učilište poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností a žiaci sa uplatnia v ďalšom bežnom živote na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovných síl.

Komplexný prístup EÚ k duševnému zdraviu

Európska komisia 7. júna 2023 prijala oznámenie o komplexnom prístupe k duševnému zdraviu, ktoré pomôže členským štátom a zainteresovaným stranám prijať rýchle opatrenia na riešenie výziev v oblasti duševného zdravia. Oznámenie je východiskovým bodom pre nový prístup zameraný na prevenciu, do ktorého sú zapojené viaceré zainteresované strany. V rámci tohto nového prístupu sa uznáva, že duševné zdravie úzko súvisí s mnohými oblasťami politiky, ako sú zamestnanosť, vzdelávanie, výskum, digitalizácia, územné plánovanie, kultúra, životné prostredie a klíma. Tento medziodvetvový prístup je zameraný na zosúladenie postavenia duševného zdravia s postavením telesného zdravia.

Iniciatíva vychádza z existujúcich politík, prístupov a opatrení. Oznámenie zahŕňa 20 hlavných iniciatív s možnosťami financovania vo výške 1,23 miliardy eur, ktoré priamo a nepriamo podporia členské štáty pri zabezpečovaní komplexného prístupu k duševnému zdraviu. Komisia zároveň zabezpečuje koordináciu a poskytuje horizontálnu podporu v spolupráci s medzinárodnými partnermi, ako je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca a UNICEF.

Situácia v oblasti duševného zdravia v Európe

Správa o zdravotných profiloch krajín z roku 2023, ktorú v rámci projektu Stav zdravia v EÚ vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Európske stredisko pre monitorovanie politík a systémov v oblasti zdravia, obsahuje prehľad situácie v oblasti duševného zdravia vo všetkých členských štátoch EÚ, v Nórsku a na Islande. Obavy, úzkosti a pocity depresie v dôsledku ničivých účinkov pandémie, útočnej vojny Ruska voči Ukrajine, zmeny klímy a straty biodiverzity, nezamestnanosti a rastúcich životných nákladov, tlakov digitálnej sféry a sociálnych médií zhoršili už aj tak zlú úroveň duševného zdravia, a to najmä u detí a mladých ľudí.

Problémy s duševným zdravím nie sú medzi skupinami obyvateľstva rozložené rovnomerne, napríklad depresia býva častejšia u žien a v skupinách obyvateľstva s nižšími príjmami a úrovňami vzdelania. Na potrebu konať upozornil nedávny prieskum Eurobarometra o duševnom zdraví (október 2023). Vyplynulo z neho, že za posledných dvanásť mesiacov 46 % Európanov malo emocionálny alebo psychosociálny problém, ako je pocit depresie alebo úzkosti. Každý druhý človek, ktorý riešil problémy s duševným zdravím, nevyhľadal odbornú pomoc. Už pred pandémiou COVID-19 trpel každý šiesty obyvateľ EÚ problémami s duševným zdravím, na ktorých riešenie sa vynaložili 4 % HDP. Celkové náklady spojené s problémami v oblasti duševného zdravia sa v 27 krajinách EÚ a v Spojenom kráľovstve odhadujú na viac ako 4 % HDP (viac ako 600 miliárd eur) (správa Zdravie v skratke: Európa z roku 2018).

Prehľad nákladov na duševné zdravie v EÚ (2018)

Zo správy Zdravie v skratke za rok 2022 vyplynulo, že takmer každý druhý mladý Európan má nenaplnené potreby z hľadiska starostlivosti o duševné zdravie. Podiel mladých ľudí, ktorí hlásia príznaky depresie, sa pritom počas pandémie vo viacerých krajinách EÚ viac ako zdvojnásobil. Je preto potrebné ďalej investovať do starostlivosti o duševné zdravie a do reforiem systémov zdravotníctva vrátane pracovníkov v oblasti duševného zdravia, ako aj odstrániť stigmatizáciu a diskrimináciu, ktoré duševné zdravie obklopujú. Rozsah aktuálnych problémov si vyžaduje ďalšie kroky s cieľom predísť trvalým následkom u mladších generácií. To si vyžaduje, aby sme za prvoradú začali považovať prevenciu, ktorej súčasťou je boj proti behaviorálnym rizikovým faktorom, ako aj sociálnym, environmentálnym a obchodným determinantom a ambiciózne iniciatívy na podporu duševného zdravia a prevenciu duševných chorôb. To nám pomôže dosiahnuť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a ciele WHO v oblasti neprenosných chorôb.

Prehľad opatrení v oblasti duševného zdravia

Duševné zdravie je jednou z priorít Komisie, ktorá v posledných 25 rokoch podporovala opatrenia a projekty zamerané na zlepšenie duševného zdravia ľudí.

1. Najlepšie a sľubné postupy

Portál s najlepšími postupmi, ktorý spravuje Európska komisia, uľahčuje zber najlepších a sľubných postupov v členských štátoch EÚ, výmenu týchto postupov medzi členskými štátmi a ich vykonávanie. Členské štáty EÚ v roku 2018 stanovili duševné zdravie za prioritnú oblasť v rámci vykonávania najlepších postupov. Z troch postupov, ktoré získali najvyššie hodnotenie, sa v súčasnosti realizujú dve iniciatívy vďaka finančnej podpore z ročného pracovného plánu na rok 2020 v rámci tretieho programu v oblasti zdravia. Prostredníctvom jednotnej akcie ImpleMENTAL sa zavádza belgická reforma systému v oblasti duševného zdravia, ktorej cieľom je posilnenie komunitných služieb zameraných na klienta, ako aj rakúsky viacúrovňový program prevencie samovrážd. Na uvedenej akcii sa zúčastňuje 21 členských štátov a finančný príspevok na jej podporu dosahuje 5,4 milióna eur. Regionálny úrad WHO pre Európu podporuje činnosti v rámci jednotnej akcie ImpleMENTAL zamerané na odbornú prípravu a budovanie kapacít na základe dohody o príspevku na riešenie problematiky duševného zdravia vo všetkých oblastiach politiky. Tento príspevok dosahuje v rámci pracovného programu EU4Health na rok 2022 výšku 11 miliónov eur.

Súčasťou projektu najlepších postupov Európskej aliancie proti depresii je program zahŕňajúci zavedenie nástroja iFightDepression na zvládanie miernej až stredne ťažkej depresie vlastnými silami. Do tohto projektu s finančným príspevkom Európskej komisie vo výške 1,6 milióna eur je v súčasnosti zapojených 10 členských štátov. Pokiaľ ide o osobitné potreby detí a mladých ľudí, na zlepšenie duševného zdravia a duševnej pohody mladých ľudí sa zameriavajú projekty Icehearts Europe a Let’s Talk About Children. V júli 2023 bola zverejnená výzva na predkladanie najlepších a sľubných postupov v oblasti duševného zdravia. Za najlepšie alebo sľubné postupy bolo označených 29 postupov.

2. Iniciatíva „Spoločne zdravšie“

Komplexný prístup k duševnému zdraviu vychádza aj z iniciatívy Komisie v oblasti neprenosných ochorení - „Spoločne zdravšie“, ktorá bola predstavená v júni 2022. Táto iniciatíva pomáha členským štátom pri určovaní a vykonávaní účinných politík a opatrení na zníženie záťaže spojenej so závažnými neprenosnými ochoreniami, zlepšenie zdravia a duševnej pohody občanov a zníženie nerovností v oblasti zdravia. „Duševné zdravie a neurologické poruchy“ tvoria jednu z piatich kľúčových oblastí, ktorým sa táto iniciatíva venuje. Vznikla v spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami a podporuje vykonávanie opatrení s veľkým vplyvom v celej škále oblastí: od podpory duševnej pohody a proaktívnej prevencie až po sociálne začlenenie osôb s dlhodobými ochoreniami. V oblasti duševného zdravia sa činnosť v rámci tejto iniciatívy zameria na štyri prioritné oblasti: podpora priaznivých podmienok pre duševné zdravie a zvyšovanie odolnosti a zohľadňovanie duševného zdravia vo všetkých politikách, podpora duševnej pohody a prevencia porúch duševného zdravia, zlepšenie včasného a spravodlivého prístupu ku kvalitným službám v oblasti duševného zdravia, ochrana práv, posilnenie sociálneho začlenenia a boj proti stigmatizácii spojenej s problémami duševného zdravia. Príslušné kroky v týchto oblastiach už prebiehajú a budú pokračovať do roku 2027.

3. Budovanie kapacít a odborná príprava v oblasti duševného zdravia

Na podporu vnútroštátnych opatrení v oblasti duševného zdravia Komisia v spolupráci s WHO a OECD vytvorila projekty s cieľom poskytnúť každému členskému štátu individualizovanú podporu vo forme technickej pomoci a budovania kapacít pri výmene a uplatňovaní najlepších postupov v oblasti duševného zdravia. Projekt EU-PROMENS, ktorý sa začal v januári 2024, ponúkne multidisciplinárnu odbornú prípravu v oblasti duševného zdravia pre zdravotníckych pracovníkov, učiteľov, pedagógov a sociálnych pracovníkov. Okrem toho ponúkne programy výmeny odborníkov v oblasti duševného zdravia. Uvedený program odbornej prípravy a výmeny sa financuje z programu EU4Health s príspevkom EÚ vo výške 9 miliónov eur.

4. Podporný balík EÚ na boj proti stigmatizácii a diskriminácii

Hoci informovanosť o otázkach duševného zdravia sa zlepšila, stigmatizácia a diskriminácia v súvislosti s duševným zdravím naďalej sťažujú jednotlivcom vyhľadanie pomoci. Jedna z 20 hlavných iniciatív oznámenia o komplexnom prístupe k duševnému zdraviu sa osobitne zaoberá významom boja proti stigmatizácii súvisiacej s duševným zdravím. S cieľom podporiť členské štáty v ich boji proti stigmatizácii a diskriminácii v oblasti duševného zdravia Komisia vytvorila osobitnú redakčnú skupinu v rámci podskupiny pre duševné zdravie, ktorá je jednou z podskupín expertnej skupiny pre verejné zdravie. Táto redakčná skupina bola zapojená do vypracovania podporného balíka EÚ, ktorý bol predstavený počas spoločného podujatia spoluorganizovaného so Svetovou zdravotníckou organizáciou a s organizáciou Mental Health Europe, ktoré sa konalo pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia (10. októbra 2024). Balík pozostáva z týchto prvkov: prehľad situácie v EÚ v rámci súboru nástrojov WHO o stigmatizácii a diskriminácii, mediálna informačná kampaň o stigmatizácii (#InThisTogether), výber najlepších a sľubných postupov na podporu opatrení členských štátov EÚ a zainteresovaných strán v boji proti stigmatizácii a diskriminácii, diskusný dokument o riešení stigmatizácie a diskriminácie.

Financovanie projektov v oblasti duševného zdravia

Komisia poskytuje v rámci ročných pracovných programov EU4Health členským štátom a zainteresovaným stranám finančnú podporu na vykonávanie činností zameraných na prevenciu a riadenie otázok duševného zdravia. Za posledné tri roky sa už na projekty zamerané na aspekty verejného zdravia týkajúce sa duševného zdravia vrátane reformy systému v oblasti duševného zdravia pridelilo viac ako 30 miliónov eur. V rámci pracovného programu EU4Health 2023 bola na financovanie podpory duševného zdravia a prevencie problémov s duševným zdravím poskytnutá suma 18,5 milióna eur. 6 miliónov eur bolo vyčlenených pre orgány členských štátov na spoluprácu v rámci jednotnej akcie zameranej na riešenie výziev v oblasti duševného zdravia, 4,5 milióna eur je určených pre zainteresované strany na podporu projektov týkajúcich sa podpory duševného zdravia, prevencie a riešenia problémov s duševným zdravím. Činnosti v rámci obidvoch opatrení budú zamerané na zraniteľné skupiny, ako sú migranti, utečenci, Rómovia a osoby vysídlené z Ukrajiny. 8 miliónov eur sa vyčlenilo na projekty zamerané na riešenie psychických problémov onkologických pacientov a osôb, ktoré sa vyliečili z rakoviny, ako aj ich opatrovateľov a rodín. V rámci pracovného programu EU4Health 2024 sa finančná podpora poskytne aj členským štátom na spoluprácu v rámci jednotnej akcie zameranej na podporu komplexného prístupu k duševnému zdraviu zameraného na prevenciu, ktorý je určený na pomoc zraniteľným skupinám (6 miliónov eur). Ďalšie dva milióny eur budú mať k dispozícii zainteresované strany na vykonávanie projektov na podporu úsilia členských štátov pri podpore duševného zdravia. Tieto projekty financované z prostriedkov EÚ riadi Európska výkonná agentúra pre zdravie a digitalizáciu (HADEA).

tags: #svetova #zdravotnicka #organizacia #mentalne #postihnutie