Sociálne poistenie je rozsiahly systém sociálneho zabezpečenia občanov na Slovensku, upravený Zákonom o sociálnom poistení. Vzťahuje sa na väčšinu občanov, s výnimkou policajtov, profesionálnych vojakov a vojakov prípravnej služby. Povinnosť platiť sociálne poistenie vzniká prvým dňom pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého občan získava príjem, pričom minimálnu výšku príjmu určuje zákon. Odvody do Sociálnej poisťovne je možné platiť aj dobrovoľne.
Nemocenské poistenie je súčasťou sociálneho poistenia a slúži pracujúcim osobám, ktoré prídu o príjmy zo zdravotných dôvodov, či už vlastných alebo z dôvodu starostlivosti o inú osobu. V tomto článku sa zameriame na nemocenské poistenie, jeho fungovanie, podmienky a platby.
Kto platí nemocenské poistenie?
Nemocenské poistenie platia:
- Zamestnanci: Poistné za zamestnanca odvádza jeho zamestnávateľ.
- SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby): SZČO si platia nemocenské poistenie sami, a to buď povinne (ak spĺňajú podmienky stanovené zákonom) alebo dobrovoľne.
- Dobrovoľne poistené osoby: Osoby, ktoré nie sú zamestnancami ani SZČO, sa môžu prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie.
Kedy nevzniká povinnosť platiť nemocenské poistenie?
Existujú situácie, kedy zamestnávateľ nemusí platiť určité druhy poistného za zamestnanca:
- Dôchodkovo poistený zamestnanec: Zamestnávateľ neplatí poistné na invalidné poistenie za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.
- Zamestnanec s priznaným dôchodkom: Zamestnávateľ neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnanca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Ako sa platí nemocenské poistenie?
Poistné sa odvádza na bankový účet Sociálnej poisťovne. Za zamestnanca túto povinnosť plní jeho zamestnávateľ (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti). Poistné sa platí za kalendárny mesiac pozadu, a to buď bezhotovostným prevodom, poštovou poukážkou, alebo v hotovosti v Sociálnej poisťovni.
Pre účely sociálneho poistenia sa neplatia preddavky, takže výška odvedeného poistného je konečná. Uvedené povinnosti je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa. Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo urobené v súlade s dohodou, treba potvrdiť písomne najneskôr do 3 dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni. Informáciu odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) je zamestnávateľ povinný potvrdiť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr do 3 dní odo dňa jej odoslania Sociálnej poisťovni.
Termíny platenia
Poistné sa posiela mesačne na bankový účet príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. Platby na nemocenské poistenie (spolu s platbami na iné zložky sociálneho poistenia) sa uhrádzajú do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, na ktorý sa vzťahujú. Napríklad poistné za júl je splatné do 8. augusta. Platbu poistenia je potrebné označiť správnym variabilným symbolom prideleným Sociálnou poisťovňou a špecifickým symbolom označujúcim obdobie, za ktoré sa poistné platí (napríklad platba za júl 2023 bude mať špecifický symbol 072023, pri trvalom príkaze môžete použiť špecifický symbol 88).
Ako vyplniť peňažný poukaz
Minimálny a maximálny vymeriavací základ
Minimálny vymeriavací základ pre povinne poistenú SZČO a dobrovoľne poistenú osobu je od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 715,00 eur. Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je 8 992,50 eur. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca už s účinnosťou od 1. januára 2011 nie je určený.
Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama. To platí aj pre osobu, ktorá je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti.
Platenie poistného počas choroby (PN)
Pokiaľ ste práceneschopný, platíte poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie (a prípadne aj dobrovoľné poistné na poistenie v nezamestnanosti) len za dni, kedy ste neboli práceneschopný.
Nemocenské poistenie pre SZČO
Pri podnikaní ako SZČO odvádzate iba prvé dve zložky (nemocenské a dôchodkové poistenie) a ich platenie si strážite sami. To platí bez ohľadu na to, či ste povinne alebo dobrovoľne sociálne poistená SZČO.
Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia pre SZČO
Povinné sociálne poistenie SZČO vzniká od 1. júla (resp. od 1. októbra) kalendárneho roka, ak SZČO za predchádzajúci kalendárny rok mala príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Zánik povinného sociálneho poistenia SZČO nastáva dňom zániku oprávnenia na vykonávanie činnosti, alebo dňom, od ktorého už nie je vykonávaná táto činnosť.
Dobrovoľné nemocenské poistenie pre SZČO
Ak nie ste povinne sociálne poistenou SZČO a chcete mať nárok na nemocenské dávky, môžete sa na nemocenské poistenie prihlásiť dobrovoľne. Prihlášku k nemocenskému poisteniu vyplníte na formulári „Registračný list fyzickej osoby“ dostupného na webových stránkach Sociálnej poisťovne.
Príklad výpočtu nemocenského poistenia pre SZČO
Ročný vymeriavací základ povinne sociálne poistenej SZČO vypočítate tak, že k svojmu základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (zdaniteľné príjmy − daňové výdavky) uvedenom v poslednom daňovom priznaní pripočítate zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie a potom výsledok vydelíte koeficientom 1,486.
Príklad: Peter za uplynulý rok dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania vo výške 20 000 eur a daňové výdavky 10 000 eur, z toho 2 000 eur je zaplatené zdravotné a sociálne poistenie. K základu dane z príjmov 10 000 eur pripočíta zaplatené zdravotné a sociálne poistenie 2 000 eur, čoho výsledkom je suma 12 000 eur, ktorú vydelí koeficientom 1,486 a následne ešte číslom 12. Pretože Petrov mesačný vymeriavací základ 672,94 eura je vyšší ako minimálny vymeriavací základ v roku 2023 (605,50 eura), použije sadzbu 4,40 %.
Podmienky nároku na nemocenské dávky
Nárok na niektoré z dávok nemocenského poistenia vám vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia k dobrovoľnému poisteniu alebo vzniku povinného poistenia. Dobrovoľne sociálne poistená osoba má nárok na nemocenské, ošetrovné, tehotenské aj materské až vtedy, ak bola v posledných dvoch rokoch nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do týchto dní sa započítavajú aj iné dni nemocenského poistenia, napríklad keď bola osoba zamestnancom.
Keď človek ochorie a lekár mu vystaví „péenku“, okrem zdravotných obáv zvyčajne prichádza aj praktická otázka: Koľko peňazí dostanem, keď nebudem môcť pracovať? PN je skratka pre dočasnú pracovnú neschopnosť. To znamená, že zamestnanec alebo poistenec nemôže dočasne vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo zdravotného stavu, ktorý mu bráni pracovať. Počas PN má nárok na nemocenské dávky alebo náhradu mzdy, aby bol aspoň čiastočne finančne zabezpečený.
Výška nemocenských dávok
Výška dávok sa odvíja od počtu dní ich poberania, výšky denného vymeriavacieho základu (DVZ) a percentuálnej sadzby denného vymeriavacieho základu konkrétnej nemocenskej dávky. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých bolo zaplatené poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Nemocenské dávky sa vypočítavajú z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
Pre zamestnancov
U zamestnancov predstavuje nemocenské 55 % DVZ alebo PDVZ, pričom od 11. dňa PN dávku vypláca Sociálna poisťovňa, zatiaľ čo od 1. do 10. dňa PN dostávajú náhradu príjmu od zamestnávateľa. Základom výpočtu je tzv. denný vymeriavací základ (DVZ) - teda priemerný denný zárobok, z ktorého ste platili poistné v predchádzajúcom kalendárnom roku.
Počas dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu nasledovne:
- 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
- 4. - 10. deň (vrátane): 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Od 11. dňa PN mu vyplatí Sociálna poisťovňa nemocenské, ktoré je 55 % DVZ. V niektorých prípadoch môže kolektívna zmluva určiť nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN.
Pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby
V ostatných prípadoch (SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, fyzická osoba v ochrannej lehote alebo zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých 10 dní PN) platí:
- od 1. do 3. dňa PN je nemocenské 25 % DVZ alebo PDVZ
- od 4. dňa PN je nemocenské 55 % DVZ alebo PDVZ
Celková výška PN je približne 442 eur v príklade zamestnanca s hrubou mzdou 1 200 eur mesačne, ktorý zostane PN tri týždne (21 dní) a jeho denný vymeriavací základ je približne 39,60 eura.
Maximálny a minimálny denný vymeriavací základ pre rok 2025
Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenskej dávky, sú stanovené limity. Pre výpočet náhrady príjmu slúži pravdepodobný denný vymeriavací základ, ktorý sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu (napr. 715,00 eur pre rok 2025). Ak máte nižší príjem, poisťovňa môže vyplácať denné odškodné - pevne stanovenú sumu za každý deň PN.
Výška náhrady príjmu počas dočasnej PN, resp. nemocenskej dávky v roku 2025, vypočítaná z maximálneho DVZ, je uvedená v nasledujúcej tabuľke:
| Obdobie PN | Výška náhrady príjmu / nemocenskej dávky |
|---|---|
| 1. - 3. deň | 25 % DVZ (max. 53,24 eur) |
| 4. - 10. deň | 55 % DVZ (max. 117,14 eur) |
| od 11. dňa | 55 % DVZ (max. 117,14 eur) |
PN sa vypláca maximálne 52 týždňov. Počas PN platí zákaz pracovať, a ak lekár určí povolené vychádzky, treba ich striktne dodržiavať.
ePN - elektronická práceneschopnosť
Od 1. januára 2024 platí povinnosť vystavovania ePN už pre všetkých lekárov: všeobecní lekári, dorastoví lekári, ambulantní lekári - špecialisti, nemocniční lekári - špecialisti. Takzvaná elektronická PN je elektronickým záznamom v Elektronickej zdravotnej knižke občana, ktorá je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Vďaka ePN už nie je potrebné doručovať tlačivá zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. Vystavenie ePN sa automaticky oznamuje Sociálnej poisťovni, ktorá následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa. V ePN je zároveň zahrnutá žiadosť o dočasnú PN a tiež za žiadosť o nemocenskú dávku.
Čo treba urobiť pri ePN?
- Zamestnanec: kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN, dodržiavanie liečebného režimu, prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“.
- Zamestnávateľ: oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti, poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN, obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania). Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní. Zamestnávateľ môže sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
Dôležité upozornenia
Mnohí ľudia zistia až počas choroby, že ich nemocenské dávky sú nižšie, než predpokladali. Dôvodom bývajú neúplné odvody, chyby v údajoch alebo krátke poistenie. Stačí nesprávny údaj o mzde a výpočet PN bude nižší. Poisťovňa vychádza z dát od zamestnávateľa, preto sa oplatí ich preveriť. Chýbajúci dátum alebo nesprávne vyplnená elektronická PN môže oneskoriť výplatu dávky. Vyžiadajte si rozhodnutie o výške dávky a skontrolujte výpočet. Najčastejšou príčinou nižšej PN sú nezaplatené odvody alebo administratívne chyby. Ak zamestnávateľ prihlási do Sociálnej poisťovne zamestnanca oneskorene, dopúšťa sa nelegálneho zamestnávania.