Testovanie pohybových schopností osôb s mentálnym postihnutím: Výskum a trendy

Pohybové schopnosti sú základným aspektom ľudského fungovania, ktorý ovplyvňuje samostatnosť, zdravie a celkovú kvalitu života. U osôb s mentálnym postihnutím môže byť rozvoj týchto schopností obzvlášť dôležitý, no zároveň predstavuje výzvu. Presné a spoľahlivé testovanie pohybových schopností je preto nevyhnutné pre identifikáciu potrieb, plánovanie intervencií a monitorovanie pokroku.

Dôležité aspekty testovania

Pri testovaní pohybových schopností osôb s mentálnym postihnutím je kľúčové zamerať sa na niekoľko dôležitých aspektov:

  • Výber vhodných testovacích nástrojov: Je potrebné vyberať testy, ktoré sú validné, spoľahlivé a prispôsobené pre danú populáciu. Testy by mali byť jednoduché na pochopenie a realizáciu, s jasnými inštrukciami a minimálnym použitím verbálnej komunikácie.
  • Prispôsobenie testovacej procedúry: Testovacia procedúra by mala byť prispôsobená individuálnym potrebám a schopnostiam jedinca. To môže zahŕňať skrátenie testu, rozdelenie testu na menšie časti, použitie vizuálnych pomôcok alebo poskytnutie dodatočného času.
  • Použitie pozitívnej motivácie: Je dôležité vytvárať pozitívnu a podporujúcu atmosféru, ktorá motivuje jedinca k maximálnemu výkonu. Používanie odmien, povzbudzovania a pozitívnej spätnej väzby môže výrazne zlepšiť výsledky testovania.
  • Dôkladná príprava testovacieho prostredia: Testovacie prostredie by malo byť tiché, bez rušivých elementov a prispôsobené fyzickým potrebám jedinca. Dôležité je zabezpečiť dostatočný priestor pre pohyb a používanie potrebných pomôcok.
  • Spolupráca s odborníkmi: Testovanie by malo prebiehať v spolupráci s odborníkmi, ktorí majú skúsenosti s prácou s osobami s mentálnym postihnutím, ako sú fyzioterapeuti, ergoterapeuti, špeciálni pedagógovia a psychológovia.
Schéma proces testovania pohybových schopností u osôb s mentálnym postihnutím

Špecifické aspekty testovania rôznych pohybových schopností

Hrubá motorika

Hrubá motorika zahŕňa pohyby veľkých svalových skupín, ako je chôdza, beh, skákanie, hádzanie a chytanie. Testovanie hrubej motoriky u osôb s mentálnym postihnutím sa často zameriava na:

  • Rovnováhu: Testy rovnováhy môžu zahŕňať státie na jednej nohe, chôdzu po úzkej línii alebo vykonávanie špecifických pohybov s udržaním rovnováhy.
  • Koordináciu: Testy koordinácie môžu zahŕňať hádzanie a chytanie lopty, skákanie cez prekážky alebo vykonávanie komplexných pohybových sekvencií.
  • Silu a vytrvalosť: Testy sily a vytrvalosti môžu zahŕňať zdvíhanie závaží, vykonávanie opakovaných pohybov alebo udržiavanie určitej polohy po určitú dobu.
  • Lokomóciu: Testy lokomócie sa zameriavajú na hodnotenie schopnosti chôdze, behu, skákania a iných foriem pohybu z miesta na miesto.

Jemná motorika

Jemná motorika zahŕňa pohyby malých svalových skupín, ako sú ruky a prsty. Testovanie jemnej motoriky u osôb s mentálnym postihnutím sa často zameriava na:

  • Úchop: Testy úchopu môžu zahŕňať držanie ceruzky, naberanie predmetov alebo manipuláciu s malými predmetmi.
  • Koordináciu ruka-oko: Testy koordinácie ruka-oko môžu zahŕňať kreslenie, strihanie nožnicami alebo navliekanie korálikov.
  • Manuálnu zručnosť: Testy manuálnej zručnosti môžu zahŕňať skladanie papiera, viazanie šnúrok alebo zapínanie gombíkov.
  • Bilateralnú koordináciu: Testy bilaterálnej koordinácie sa zameriavajú na hodnotenie schopnosti používať obe ruky súčasne a koordinovane.
Infografika: Rozdelenie pohybových schopností

Orálna motorika

Orálna motorika zahŕňa pohyby svalov úst, tváre a hrdla. Testovanie orálnej motoriky u osôb s mentálnym postihnutím sa často zameriava na:

  • Žuvanie a prehĺtanie: Testy žuvania a prehĺtania sa zameriavajú na hodnotenie schopnosti prijímať a spracovávať potravu a tekutiny.
  • Artikuláciu: Testy artikulácie sa zameriavajú na hodnotenie schopnosti správne vyslovovať hlásky a slová.
  • Sací reflex: Testy sacieho reflexu sa zameriavajú na hodnotenie schopnosti sať tekutiny z fľaše alebo prsníka.
  • Kontrolu slín: Testy kontroly slín sa zameriavajú na hodnotenie schopnosti udržať sliny v ústach a zabrániť slintaniu.

Výskum a národné testovanie pohybových predpokladov

Výskum v oblasti testovania pohybových schopností u osôb s mentálnym postihnutím sa neustále vyvíja. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) realizuje projekt testovania žiakov prostredníctvom svojej priamo riadenej organizácie Národného športového centra (NŠC) v spolupráci s vysokými školami telovýchovného zamerania, Slovenským olympijským a športovým výborom a Slovenským paralympijským výborom. Tento projekt bol legislatívne upravený zákonom o športe na základe Koncepcie práce so športovo talentovanou mládežou na roky 2015 - 2020. NŠC je príspevkovou organizáciou pôsobiacou vo verejnom záujme v oblasti podpory elitných športovcov a v oblasti vzdelávania športových odborníkov.

Na jeseň školského roku 2018/2019 sa uskutočnilo testovanie pohybových predpokladov žiakov prvých ročníkov základných škôl. Od tohto školského roka je testovanie podľa zákona o športe povinné pre všetky deti 1. ročníkov ZŠ, ktoré absolvujú o dva roky rovnaké testy aj v 3. ročníku. Zámerom ministerstva školstva je prostredníctvom národného testovania zistiť úroveň pohybovej výkonnosti detí v Slovenskej republike, priviesť deti k športu, aby sa pohybová aktivita dostala do ich denného režimu a zároveň zvýšiť pravdepodobnosť identifikovania športovo nadaných detí. „Projekt sa bude ďalej rozvíjať a prinesie regionálne mapovanie, ako aj možnosť využívať športové poukazy,“ povedala Martina Lubyová, vtedajšia ministerka.

Začiatkom šk. roka 2018/2019 boli rozposlané na všetky základné školy prístupové kódy z Rezortného informačného systému ministerstva školstva a 23.10.2018 bola sprístupnená ostrá verzia informačného systému testovania žiakov (ISTŽ), kam sa začali vkladať výsledky z testovaní na približne 2 500 základných školách. ISTŽ umožňuje zadávať výsledky on-line aj priamo v telocvični, ak je tam zabezpečený prístup k internetu. Súčasťou softvéru je osvedčenie, ktoré obsahuje odporúčanie vhodných športov, resp. športových disciplín pre žiaka na základe dosiahnutých výsledkov. Víziou do budúcnosti je sprostredkovať informáciu o dostupných športových kluboch v regióne, kde môže svoje dieťa rodič prihlásiť. Osvedčenie si môžu školy vytlačiť prostredníctvom ISTŽ už ku koncoročnému vysvedčeniu. „Každý rodič bude mať prehľad o svojom dieťati. Je to dobrá rada pre rodičov, aby netápali a boli tiež viac motivovaní k podpore dieťaťa v športovej aktivite,“ uviedla ministerka Martina Lubyová. Sprístupnenie súhrnných výsledkov testovania žiakov pre verejnosť, bude ešte potrebné pripraviť prostredníctvom internetového portálu, čo je naplánované v budúcom šk. roku.

Plne pripravený bude v školskom roku 2021/2022, v ktorom budú testovaní už aj žiaci tretích ročníkov základných škôl.

Výsledky celonárodného testovania

V testovaní pohybových predpokladov žiakov 1. ročníkov v školskom roku 2018/2019 chlapci dosiahli horšie výsledky vo všetkých štyroch možných porovnateľných testoch uskutočnených v 90. rokoch. Horšie výsledky dosiahli v úrovni silovo-statickej schopnosti, vytrvalosti, rýchlostno-silovej schopnosti, ako aj v úrovni pohyblivosti. Z výskumu spred 40 rokov vieme u chlapcov porovnať len úroveň rýchlostno-silovej schopnosti, ktorá je bohužiaľ rovnako v súčasnosti výrazne horšia. Pri porovnaní celonárodného testovania s normami pre českú populáciu z roku 1996, ktoré sa tvorili z časti aj z výsledkov výskumov na Slovensku, dosahuje súčasná populácia 7-ročných chlapcov v porovnateľných testov podpriemerné, dokonca až výrazne podpriemerné výsledky.

Výsledky testov z celonárodného testovania, ktoré vieme porovnávať s výsledkami z rokov 1993-1994 naznačujú, že dievčatá sú rovnako horšie vo všetkých štyroch možných sledovaných testoch. Horšie výsledky dosiahli v úrovni silovo-statickej schopnosti, vytrvalosti, rýchlostno-silovej schopnosti, ako aj v úrovni pohyblivosti. Rovnako ako u chlapcov aj u dievčat vieme spred 40 rokov porovnať len úroveň rýchlostno-silovej schopnosti. Opäť je to však výrazne horší výsledok. Keď porovnáme výsledky celonárodného testovania s normami pre českú populáciu z roku 1996, ktoré sa tvorili z časti aj z výsledkov výskumov na Slovensku, dosahuje súčasná populácia 7-ročných dievčat v porovnateľných testov identické výsledky ako v prípade chlapcov.

Testovanie pohybových predpokladov žiakov ZŠ - predklon v sede

Projekt Olympijský odznak všestrannosti (OLOV)

Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) realizoval v školskom roku 2019/2020 pilotné testovanie žiakov vo veku 11 a 12 rokov v rámci svojho projektu Olympijský odznak všestrannosti (OLOV). Ide o dobrovoľný športový projekt, ktorý sa primárne realizuje na základných školách a osemročných gymnáziách počas školského roka aj na hodinách telesnej výchovy. Vďaka projektu je možné utvoriť si komplexný obraz o pohybových schopnostiach mladej populácie, ako aj porovnať pohybové schopnosti mládeže na Slovensku so zahraničím. Výber disciplín je koncipovaný tak, aby zahŕňal pohybové schopnosti, ktoré ukazujú úroveň všeobecnej pohybovej výkonnosti. Zohľadňuje možnosti realizácie na základných školách a z väčšej časti je kompatibilný s testovacou batériou Eurofit. Batéria testov OLOV obsahuje tieto disciplíny: skok do diaľky z miesta, ľah-sed (za 30 s), vytrvalostný člnkový beh, hod medicinbalom vzad, výdrž v zhybe nadhmatom a člnkový beh 10 x 5 m. Hodnotenie Olympijského odznaku všestrannosti je odvodené od reprezentatívnych prieskumov realizovaných na školskej populácii na Slovensku. V prípade hodu medicinbalom je odvodený od prieskumov na školskej populácii v Českej republike. Primárnym cieľom projektu je mapovať úroveň rozvoja pohybových schopností detí, či už sú to tie, ktoré pravidelne športujú, alebo deti, ktoré vo svojom voľnom čase nešportujú vôbec. Na získanie niektorého z odznakov všestrannosti je preto nutné uspieť vo všetkých disciplínach aspoň minimálnym výkonom. Bodovacia tabuľka je navrhnutá tak, aby sa bolo možné porovnávať medzi jednotlivými ročníkmi a sledovať, či sa jednotlivci v jednotlivých ročníkoch zlepšujú od priemeru a naopak. Minimálne bodové hranice pre získanie odznaku boli po odporúčaniach nastavené tak, aby boli dosiahnuteľné aj žiakmi, ktorí sa nevenujú systematickému tréningu.

Pozitívny priebeh testovania OLOV

Do pilotného testovania sa zapojilo 1707 detí (878 chlapcov a 829 dievčat) z 39 škôl. Žiaci sa projektu zúčastnili dobrovoľne a počas merania nemali žiadne zdravotné ťažkosti a obmedzenia. Jednotlivé kraje boli v testovaní zastúpené približne rovnakým pomerom. Sledovaná množina sa delila podľa veku a pohlavia. V pilotnom ročníku sa ešte nekládol dôraz na somatometrické údaje, ako sú telesná výška a telesná hmotnosť. V ďalších ročníkoch by sa už mali zbierať aj tieto údaje, čo by malo umožniť lepšie porovnávanie výsledkov. Merania realizovali učitelia telesnej výchovy. Otestovanie všetkých disciplín v rámci jednej triedy (25 žiakov) si vyžiadalo približne dve vyučovacie hodiny s dvoma učiteľmi, resp. štyri vyučovacie hodiny s jedným učiteľom. Samotný priebeh pilotného ročníka sa niesol v neobyčajne pozitívnej atmosfére. Ukázalo sa, že možnosť získať odznak s olympijskou symbolikou, je pre žiakov silný motivačný faktor. Dokonca aj pre tých, ktorí počas školského roka často absentovali na hodinách telesnej výchovy. Podľa vyjadrení niektorých učiteľov, také nasadenie u žiakov nezaznamenali počas celého roka. V pilotnom ročníku získalo z celkového počtu 1707 žiakov bronzový odznak 299 žiakov, strieborný 141 a zlatý odznak 53 žiakov. Systém bol nastavený tak, aby bol motivačný pre čo najväčší počet žiakov, pričom výsledky potvrdili očakávania, keď ocenenie získalo približne 30 % žiakov, ktorí sa zúčastnili testovania.

Výsledky pilotného testovania OLOV
Odznak Počet žiakov Percentuálny podiel (%)
Bronzový 299 17.5
Strieborný 141 8.3
Zlatý 53 3.1
Celkom ocenených 493 28.9
Celkom zúčastnených 1707 100

Porovnanie s výsledkami testov Eurofit

SOŠV vykonal porovnanie výsledkov testovania OLOV s výsledkami meraní, ktoré boli realizované v rámci testovania Eurofit z roku 1993. Nakoľko niektoré z disciplín použité v rámci OLOV mali odlišnú metodiku ako v testovacej batérii Eurofitu, porovnané boli iba výsledky disciplín použitých v oboch batériách. Toto porovnanie poukázalo na pokles vo všetkých piatich porovnávaných disciplínach, a to tak u chlapcov ako aj u dievčat. Najmarkantnejší pokles bol však zaznamenaný vo vytrvalostnom člnkovom behu, kde priemerný pokles dosiahol úroveň 30 % a vo výdrži na hrazde, kde priemerný pokles dosiahol až 51 %.

Reakcie odborníkov na výsledky

Odborníci sa vyjadrili k zisteniam testovania OLOV. M. Vanderka sa vyjadril, že „pokles aeróbnej vytrvalosti hodnotenej Legerovým testom (vytrvalostný člnkový beh) korešponduje aj s našimi výsledkami a je podobný ako v iných krajinách EÚ... Pokiaľ ide o výdrž v zhybe, skutočnosť je taká, že statická sila pletenca hornej končatiny je tiež problém a jej pokles sa tiež dá ľahko odargumentovať, keďže deti už takmer vôbec nelezú a nešplhajú...“ I. Čillík na margo meraní testovania OLOV dodal: „Mňa výsledky neprekvapujú. U detí pomaly výkonnosť vo všetkom klesá a vytrvalosť najviac. Deti majú málo pohybu, málo hodín telesnej výchovy, málo detí chodí na krúžky a spontánna pohybová aktivita je len tam, kde sú rodičia športovo založení...Deti ale aj dospelí majú celkovo málo pohybu, preto najviac zaostávajú vo vytrvalostných schopnostiach. Z toho vyplýva aj zvýšený počet detí a dospelých, ktorí majú nadhmotnosť a obezitu, či iné zdravotné problémy... Odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie o týždennom objeme pohybovej aktivity nenapĺňajú ani deti, ktoré chodia dvakrát do týždňa na pravidelné tréningy.“

E. Laczo na základe výsledkov tiež poukázal na celkový pokles vybraných základných pohybových schopností 11 a 12-ročných detí. Najvýraznejší pokles zaznamenaný vo vytrvalostnom člnkovom behu, podľa neho vysvetľuje štatisticky významný regres aeróbnej vytrvalosti detí. Pokles je zaznamenaný aj v jednorazovom výbušnom prejave dolných končatín meraným skokom do diaľky z miesta, ako aj v motorickom teste ľah-sed. „Ukazuje sa, že za posledných 15 až 20 rokov celková zdatnosť motorickej výkonnosti detí značne poklesla, čo naznačuje slabú orientáciu populácie na pravidelnú systematickú pohybovú aktivitu so všestranným obsahom. Pravdepodobne je tento pokles badateľný aj vo vyšších vekových kategóriách, nakoľko pravidelná pohybová aktivita nie je u nás súčasťou životného štýlu.“

J. Šimonek k výsledkom dodal: „V posledných desaťročiach zaznamenávame úbytok vytrvalostných schopností u oboch pohlaví. Je to celosvetový trend, ktorý vyplýva z mechanizovaného spôsobu života, ktorý žijeme v dobe moderných technológií a prístrojov.“ Tiež poznamenal, že „najviac zdevastovaná je dynamická sila horných končatín najmä u dievčat. Vyplýva to z charakteru dnešných pubertálnych dievčat, ktoré keď majú urobiť nejaký prudší pohyb, ohrnú nos a povedia, že majú dlhé nechty, a že by sa spotili, čo by im spôsobilo kožnú alergiu.“

Graf porovnania pohybových schopností detí v priebehu rokov

Nejednotná metodika výdrže v zhybe

V súvislosti s testovaním výdrže v zhybe je potrebné upozorniť na rozdiel v metodike medzi projektom OLOV a Eurofit. V prípade OLOV-u sa testovanie realizovalo nadhmatom, ktorý je pre deti náročnejší než podhmat, čo mohlo mať vplyv na horšie výsledky. I. Čillík v tejto súvislosti skonštatoval: „Aj v našich výskumoch boli deti, ktoré sa neudržali na hrazde. My sme však robili výdrž podhmatom, čo je ľahšie. Toľko nulových hodnôt sme však nemali... V tomto prípade je to aj otázka motivácie. Pri našom testovaní sa deti vo výdrži v zhybe zlepšili oproti predchádzajúcim meraniam a nemáme na to iné logické vysvetlenie, než to, že ich kolega výrazne povzbudzoval a motivoval...“ J. Šimonek dodáva: „Pre žiaka je jednoduchšie vykonávať bicepsový zhyb a výdrž ako nadhmatom. Pri výdrži v zhybe podhmatom sa zaťažuje hlavne biceps brachii, zatiaľ čo pri nadhmate sa zapájajú iné svaly - predlaktia a deltový sval... Treba však upozorniť, že deti sú každých 20 až 30 rokov v priemere ťažšie a vyššie ako ich predchodcovia, čo sťažuje vykonanie výdrže v zhybe, nakoľko výkonnosť svalov sa z generácie na generáciu pri moderných technologických výdobytkoch zhoršuje, a potom sa nestačíme diviť, že dnešné deti sú slabšie, pomalšie a menej vytrvalé a nekoordinované. Somatické zmeny sú aj dôsledkom dobrej stravy, lepšej zdravotníckej starostlivosti a rýchlejšieho dozrievania mladého organizmu. Veď kedysi deti vstupovali do puberty o 2 až 3 roky neskôr, ako je tomu dnes. Potom je potrebné brať aj tieto zmeny do úvahy.“ M. Vanderka tiež poukázal na skutočnosť, že výdrž v zhybe nadhmatom je náročnejšia, keďže sa tam zapájajú iné svalové skupiny. „Ak sa deti neudržali v zhybe podhmatom, potom sa nadhmatom neudržia už vôbec...“ Tiež pripomenul, že v pôvodnej verzii testovania Eurofitu sa výdrž v zhybe realizovala nadhmatom. Podhmatom sa realizoval iba u nás.

Opodstatnenosť projektu OLOV

Tieto výsledky poukazujú na dôležitosť a užitočnosť takýchto meraní a poukazujú na opodstatnenosť projektov, ku ktorým sa radí aj OLOV. Význam tohto projektu umocnilo aj rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR udeliť mu štatút národného projektu, čím by mal získať dlhodobú podporu ako nástroj prispievajúci k rozvoju zdravia a pohybových schopností detí. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že jeho prínos je v súlade so sociálnou dimenziou trvalej udržateľnosti, keďže pomáha napĺňať niektoré z globálnych cieľov Agendy 2030 OSN. V tomto duchu realizácia projektu OLOV zapadá aj do cieľov pripravovanej stratégie udržateľnosti SOŠV.

Budúce trendy vo výskume

Využívanie technológií, ako sú senzory, kamery a počítačové programy, sa čoraz viac využívajú na objektívne a presné meranie pohybových schopností. Testovanie sa čoraz viac zameriava na hodnotenie funkčných schopností, ktoré sú relevantné pre každodenný život jedinca. Testovanie sa prispôsobuje individuálnym potrebám a schopnostiam každého jedinca. Testovanie prebieha v spolupráci medzi rôznymi odborníkmi, ako sú fyzioterapeuti, ergoterapeuti, špeciálni pedagógovia a psychológovia. V budúcnosti sa očakáva, že testovanie pohybových schopností u osôb s mentálnym postihnutím bude ešte viac individualizované, objektívne a zamerané na funkčné schopnosti.

Najmodernejším trendom teórie a tvorby metodiky v oblasti overovania pohybovej výkonnosti detí s TZ je v poslednom období rokov 2022-2023 tvorba nového nástroja, ktorým je mobilná testovacia jednotka, ktorú predstavuje mobilný tím so špeciálnym vybavením pre testovanie všeobecnej a špeciálnej pohybovej výkonnosti. Tento mobilný tím je spôsobilý realizovať výjazdy na školy, športové kluby, alebo aj do rodín s TZ dieťaťom, pričom získané výsledky budú zhromažďované v rámci databázového systému DATATALENT.

Metodika testovania pohybových predpokladov žiakov

Testovanie by sa malo uskutočniť naraz v jeden deň s tým, že meranie výšky, hmotnosti a predklon v sede s dosahovaním je možné uskutočniť deň vopred (napr. aj v triede), aby sa znížila časová náročnosť.

Potrebné pomôcky

  • štartové čísla
  • váha
  • antropometer/pásová miera
  • lavička
  • žinenky
  • gymnastické tyče
  • hrazda (alebo závesná hrazda)
  • pásmo
  • kužele (min 10 ks)
  • stopky (min 5 ks)
  • pravítko
  • 3 basketbalové lopty (veľkosť č. 5)

Popis jednotlivých testov

Telesná výška

Proband stojí naboso chrbtom k antropometru, resp. k pásovej miere v maximálnom vystretí, v stoji spojnom, päty spolu. Ak je pri stene, dotýka sa jej pätami, sedacími svalmi a chrbtom. Probanda meriate v maximálnom nádychu, nahmatáte vertex (najvyšší bod na temene hlavy), priložíte naň rameno antropometra, resp. pravítko.

Telesná hmotnosť

Proband stojí naboso na plošine v strede váhy, je vzpriamený a uvoľnený.

Predklon v sede s dosahovaním

Test sa vykonáva v predklone v sede s predpažením, pričom testovaná osoba sa snaží čo najďalej dosahovať rukami. Je potrebný testovací stolík alebo lavička (výška zariadenia nesmie testovaného obmedzovať). Ak proband nedosiahne nulový bod (úroveň chodidiel), získava negatívne skóre, naopak v prípade presahu získava pozitívne skóre. Testovaná osoba urobí predklon v sede, chodidlá opreté o lavičku, vystreté ruky sa dotýkajú jej hornej hrany. Tlakom prstov posúva horizontálne umiestnené meradlo po stupnici. Predklon vykoná pomaly, plynulo, bez pokrčenia nôh v kolenách. Examinátor sa postaví vedľa testovaného a rukou kontrolujte, aby mal proband neustále vystreté nohy v kolenách. Výsledkom testu je najväčší dosah stredných prstov rúk v predklone zaregistrovaný na mierke. Hodnotí sa lepší výsledok z dvoch pokusov s presnosťou na jeden centimeter. Výsledkom môže byť kladná aj záporná hodnota. Pomôcky: Žinenky (mäkké sú nevhodné, odporúčané sú tvrdé žinenky, resp. karimatky).

Kotúľ vpred

Na štartovací povel prekračuje testovaný tyč do polohy vpredu dole vodorovne, potom rýchlo vykoná sed - ľah (kolísku) na chrbte, pričom súčasne prevlečie obidve nohy nad tyč a vstane. Takto sa dostane naspäť do základnej polohy. Cvičí sa zásadne bez obuvi. Ak testovaný neudrží tyč, musí celú zostavu opakovať. Meria sa čas piatich opakovaných zostáv vykonaných po sebe bez prerušenia s presnosťou záznamu na 0,1 s. Pred meraním je potrebné, aby si probandi celú zostavu aspoň raz vyskúšali.

Výdrž v zhybe nadhmatom

Testovaný zaujme s pomocou examinátora základnú polohu - zhyb na hrazde, držanie nadhmatom, brada nad hrazdou (brada sa nesmie opierať o hrazdu) a v tejto polohe sa snaží udržať čo najdlhšiu dobu. Základná poloha sa zaujíma s dopomocou (s použitím stoličky a pod.). Nohy sa nesmú dotýkať podložky. Test končí, ak brada klesne pod úroveň hrazdy.

Skok do diaľky z miesta

Merá sa vzdialenosť od čiary odrazu k poslednej stope doskoku. Odraz je z rovnej, nešmykľavej a neposuvnej podložky, ktorá je na rovnakej úrovni ako je doskok. Probandi majú 3 pokusy, hodnotí sa najlepší z nich.

Ľah-sed za 1 minútu

Základná poloha - ľah na chrbte pokrčmo, paže skrčiť vzpažmo zvnútra, ruky v týl, zopnúť prsty, lakte sa dotýkajú podložky. Na povel testovaný vykonáva opakovane sed-ľah tak, že v sede sa pravý lakeť dotýka ľavého kolena a naopak, v ľahu sa lopatky a chrbty rúk dotýkajú podložky. Cvičenie sa opakuje so snahou o maximálny počet opakovaní v trvaní 1 minúty. Zmeny polohy sa vykonávajú plynule (nie odrazom pomocou lakťov, nôh a pod.) Po 15 sekundách sa odporúča hlásiť priebežný čas. Pomôcky: stopky, 3 basketbalové lopty (veľkosť č. 5).

Člnkový beh 4x10 metrov s prekážkami

Dve méty rozmiestnime podľa nákresu, vyznačíme rovinu štartu a cieľa a na štartovú čiaru položíme 3 basketbalové lopty. Priestor by mal byť vymedzený stenou alebo lavičkami (mantinely), min. však 3 metre od mét. Šírka mét je v rozmere vrchnej časti švédskej debny cca 115 cm. Použijeme švédsku debnu alebo kužele. Proband zaujme polohu polovysokého štartu. Na štartový povel čo najrýchlejšie vybieha smerom k protiľahlej čiare, ktorú prekročí oboma nohami a beží späť. Test pokračuje bez prerušenia až do absolvovania štyroch cyklov. Test sa vykonáva jedenkrát. Stopky sa zastavia v okamihu, keď proband pretne cieľovú rovinu.

Vytrvalostný člnkový beh na 20 metrov

Testovaný opakovane prekonáva vzdialenosť 20 metrov (od jednej vyznačenej čiary k druhej), pričom časové intervaly na prebehnutie vyznačenej vzdialenosti sa postupne skracujú. Dieťa musí oboma nohami prejsť za métu 20 m na oboch stranách. Test pre dieťa končí, ak nie je schopné dva razy po sebe dosiahnuť úroveň čiary v danom časovom limite. Pri dobehnutí je povolený rozdiel maximálne dvoch krokov. Odporúča sa, aby prvé úseky absolvoval s deťmi učiteľ (asistent) a určil správne tempo. Optimálne je vhodné použiť 2 asistentov, ktorí držia pred deťmi natiahnuté lano ako prekážku, aby deti udržiavali správne tempo, resp. aby nebežali rýchlejšie, než je potrebné. Zvukový signál je možné púšťať cez ozvučenie telocvične, resp. z mobilného telefónu. V prípade nedostatočného vybavenia môže učiteľ použiť píšťalku, pomocou ktorej zvýrazňuje signály softvéru. Detí končia test postupne podľa svojich individuálnych schopností a zapisovateľ priebežne zaznamenáva výsledky. Zaznamenáva sa počet prebehnutých úsekov. Započítavajú sa aj posledné 2 nedobehnuté úseky.

Hra na vlajky (5 minút)

Hrá ideálne okolo 10 detí (maximálny počet je 11, minimálny počet 6). Rozmer ihriska je 9 x 9 metrov (polovica volejbalového ihriska). Dievčatá a chlapci hrajú spolu (koedukovane) po dobu 5 minút spôsobom „každý proti každému“. Pre hru je potrebné zabezpečiť látkové pásy - vlajky (optimálne z tenkej látky, aby dieťa udržalo v jednej ruke väčší počet vlajok). Pre hru je potrebné mať k dispozícii dostatočné množstvo vlajok (cca 10 na 1 dieťa, tzn. min. 100 ks pre hru 10 detí). Deti hrajú každé za seba. Snažia sa zobrať čo najviac vlajok ostatným deťom a zároveň sa snažia ubrániť tú svoju. Bez vlajky deti nesmú hrať. V momente, keď im súper vezme ich vlajku, ihneď musia dobehnúť k pomocníkovi s vlajkami, ktorý by mal byť od vymedzeného ihriska vzdialený cca 10 m. Pri pomocníkovi musí dieťa spraviť 3 drepy a následne mu pomocník zasunie za pás novú vlajku. Dieťa sa vracia do hry a opäť sa snaží získať cudzie vlajky. Získané vlajky dieťa drží v ruke. Vlajku nie je možné získať nasilu - „zápasením“, keď jedno dieťa premôže druhé dieťa hrubou silou. Rozhodcovia dozerajú na dodržiavanie pravidiel ako je „zápasenie“ o vlajku, či hranie bez vlajky za pásom. Hodnotí sa počet získaných cudzích vlajok. Dieťa, ktoré nie je aktívne, nezíska žiadnu vlajku. Rovnako dieťa, ktoré má len obrannú stratégiu vlastnej vlajky. Dieťa, ktoré sa bude sústrediť len na útok, bude veľmi rýchlo pripravené o svoju vlajku a musí bežať pre novú. Toto zdržanie by malo byť cca 15-20 sek.

tags: #testy #pohybovych #schopnosti #mentalne #postihnutych #vyskum