Substitučný a dôchodkový efekt na trhu práce

Trh práce je kľúčovou súčasťou ekonomiky, pretože zamestnanci sú zdrojom, ktorý podniky využívajú na výrobu tovarov a služieb. Trh práce je dynamický mechanizmus, v ktorom sa stretáva ponuka práce zo strany domácností s dopytom zo strany podnikov a ďalších inštitúcií. Jeho fungovanie ovplyvňuje množstvo ekonomických, sociálnych aj politických faktorov. Trh práce je pod vplyvom rovnakých zákonitostí ako ostatné trhy, ale prejavuje sa špecifikami, ktoré vyplývajú z osobitostí práce ako výrobného faktora. Na trhu práce aktívne vstupujú do vzájomných vzťahov domácnosti (predstavujú ponuku práce), firmy (ktoré determinujú dopyt po práci), odbory a štát (ktoré ovplyvňujú tak ponuku, ako aj dopyt po práci vo vzájomných tripartitných rokovaniach). Tieto všetky subjekty sa podieľajú na vytváraní makroekonomickej rovnováhy. Okrem toho, že tieto zmeny pôsobia v rámci mikroekonómie (na tzv. dielčie trhy), tak vyvolávajú aj zmeny z makroekonomického hľadiska (majú dopad na agregátne trhy).

Charakteristika a subjekty trhu práce

Práca je primárny výrobný faktor a je tiež nazývaná ľudským kapitálom. Je to cieľavedomá fyzická, respektíve duševná činnosť človeka pri tvorbe statkov a služieb. Ľudská práca je vynakladaním pracovnej sily, ktorá je súhrnom fyzických a duševných schopností človeka. Práca predstavuje významný výrobný faktor, má svoje osobitosti, ktoré vyplývajú z toho, že nositeľom pracovnej sily je človek, ktorý disponuje určitými biologickými, psychickými a inými dispozíciami, ktoré determinujú pôsobenie tohto výrobného faktora na trhu práce.

Na trhu práce sa predávajú a kupujú služby práce, nie samotní ľudia. Cena práce je mzda. Osobitosti tohto výrobného faktora vyplývajú z toho, že nositeľom pracovnej sily je človek. Na trhu práce aktívne vstupujú do vzájomných vzťahov domácnosti (predstavujú ponuku práce), firmy (ktoré determinujú dopyt po práci), odbory a štát (ktoré ovplyvňujú tak ponuku, ako aj dopyt po práci vo vzájomných tripartitných rokovaniach). Trh práce je kľúčovou súčasťou ekonomiky, pretože zamestnanci sú zdrojom, ktorý podniky využívajú na výrobu tovarov a služieb.

Dopyt po práci

Hlavnou časťou dopytu na trhu práce sú firmy. Základný činiteľ, ktorý vo veľkej miere ovplyvňuje tento dopyt, je úroveň mzdovej sadzby. Tu treba uviesť, že sa vo všeobecnosti rozlišuje cena práce pri dokonalej konkurencii a cena práce pri nedokonalej konkurencii. Pri dokonalej konkurencii je cena práce stanovená trhom a jednotlivá firma nemá možnosť sa od rovnovážnej ceny odchýliť. Dopyt po práci je odvodeným dopytom, to znamená, že závisí od dopytu po výsledkoch tejto práce (výrobky, služby). Takže keď sa dopyt po výrobkoch zvýši, zvýši sa aj dopyt po pracovníkoch.

Pri určovaní krivky dopytu po práci je potrebné vychádzať z hraničného produktu práce, ktorý je definovaný ako prírastok produktu pri zamestnaní dodatočnej jednotky práce. Takže v konečnom ponímaní krivka hraničného produktu práce je krivkou dopytu po práci. Pri dokonalejšej technológii bude dopyt po pracovnej sile nižší, ale náročnejší na stupeň kvalifikácie, pri menej náročných technológiách bude, naopak, dopyt po pracovných silách vyšší.

Elasticita dopytu po práci vyjadruje citlivosť zmien dopytovaného množstva práce na zmenu mzdovej sadzby. Určuje, o koľko percent sa zmení dopyt po práci pri zmene mzdy o 1 %.

Ponuka práce

Ponuku práce vytvárajú spotrebitelia (domácnosti). Asi najdôležitejším subjektom sú domácnosti, ktoré na trhu práce tvoria ponuku. Domácnosti ako spotrebitelia závisia od dôchodku (mzda je jeho podstatnou časťou), sú nútené vstupovať na trh práce a ponúkať prácu. Domácnosti ponúkajú prácu, aby mohli získavať príjmy. Veľkosť ponuky práce súvisí v prvom rade s hraničnými nákladmi domácnosti pri vynakladaní práce a odmenou za vykonanú prácu. Domácnosť je v rovnováhe, ak námaha pri práci sa rovná efektu, ktorý práca prináša.

Tvar krivky ponuky práce je trochu atypický a je výsledkom charakteristického správania sa domácnosti na trhu práce. Jedná sa o vzťah medzi množstvom práce a danou mzdovou sadzbou. Na grafe je vidno, že s rastom reálnej mzdy ponuka práce rastie, ale od istého bodu začína ponuka klesať. Na tento trochu atypický jav existuje vysvetlenie: pri vysokých mzdách klesá ponuka práce žien, lebo mzdy mužov sú dostatočné na zabezpečovanie životnej úrovne rodiny.

Substitučný a dôchodkový efekt

Na krivku ponuky práce pôsobia v konečnom dôsledku dva efekty, a to dôchodkový zmeny miezd a substitučný zmeny miezd, ktoré pôsobia navzájom protichodne. Vzniká horizontálnym súčtom všetkých individuálnych kriviek ponuky práce, predstavuje rôzne množstvá práce, ktoré sú jej vlastníci ochotní ponúknuť pri meniacej sa mzdovej sadzbe.

• Substitučný efekt: Znamená, že pri zvýšení mzdy ponuka práce do určitej úrovne rastie. Pri vysokej mzde za prácu sa všetky alternatívy práce stávajú relatívne drahšími, teda využívanie voľného času, šport, kultúra. Alternatívne náklady na voľný čas sa stávajú vyššími v porovnaní so situáciou, keď bola mzda nižšia. Spotrebiteľ, ktorý predáva prácu, by sa musel vzdať väčšieho objemu spotreby. Tento efekt hovorí, že pri zvyšovaní mzdovej úrovne sa záujem o prácu zvyšuje. Vo väčšine prípadov prevláda substitučný efekt.
• Dôchodkový efekt: Vyššia mzda zabezpečí spotrebiteľovi, že doterajšie nároky svojej spotreby zabezpečí pri nižšom objeme ponúkanej práce. Práca sa tak stáva pre spotrebiteľa príťažlivejšia. Pod dôchodkovým efektom rozumieme, že vyššia mzda znamená uspokojenie doterajších nárokov pri obmedzení ponuky.

Na predchádzajúcom obrázku krivky ponuky práce pôsobí po bod C substitučný efekt a od bodu C začína pôsobiť dôchodkový efekt. To je prejav dôchodkového efektu.

Úloha štátu a odborov na trhu práce

Štát je ďalším subjektom, ktorý vstupuje na trh práce. Tieto zásahy štátu ovplyvňujú fungovanie trhu práce aj na strane ponuky, aj na strane dopytu. Základný význam tohto subjektu je, že vytvára právny rámec trhu práce a ekonomickými nástrojmi ho ovplyvňuje. Štát reguluje trh práce prostredníctvom legislatívy, inštitucionálneho rámca a ekonomických opatrení.

• Na strane dopytu: Priame pôsobenie - štát zamestnáva časť pracovnej sily v štátnom sektore. Nepriame pôsobenie - prostredníctvom nástrojov, ktoré ovplyvňujú dopyt po práci (podpora rozvoja malých a stredných podnikov, podpora súkromného podnikania, regionálna politika, atď.). Štát môže ovplyvňovať trh práce aj daňovou politikou a systémom štátnych dotácií.
• Na strane ponuky: Zásahy štátu sú oveľa širšie. Jedná sa hlavne o uskutočňovanie politiky vzdelávania a rekvalifikácie, o finančnú politiku (dôchodkovú a daňovú) a podobne. Okrem toho, že sa štát podieľa na raste kvalifikovanej pracovnej sily, ovplyvňuje aj úroveň inputu a outputu - prostredníctvom politiky zamestnanosti (jeho kvalitatívnu, aj kvantitatívnu stránku). Vplyv štátu je uskutočňovaný napríklad aj sociálnou politikou. Najvýznamnejším regulačným nástrojom zo strany vlády je určenie minimálnej mzdy.

Posledným, tiež dôležitým subjektom na trhu práce sú odbory, ktoré pôsobia hlavne ako regulátory trhu. Odbory sú združenia, ktoré zakladajú pracovníci na ochranu a obhajobu svojich záujmov. Zohrávajú kľúčovú úlohu v kolektívnom vyjednávaní a ochrane práv zamestnancov. Jedná sa hlavne o tzv. tripartitné rokovania, ktorých sa zúčastňujú zamestnávatelia, odbory a vláda. Na týchto tripartitných rokovaniach sa prerokúvajú hlavne otázky vývoja, kde stanovenie, prijatie a podpísanie podmienok sa vyjadruje určitou generálnou dohodou, ktorá by mala byť prísne dodržiavaná. Odbory sú v ekonomickej teórii považované za jednu z vyrovnávajúcich síl na trhu práce. Ide o takzvanú protiváhu zamestnávateľov, stelesňujúcu práva zamestnancov. Zohrávajú dôležitú úlohu pri riešení mzdových otázok (jedná sa prioritne o zvyšovanie miezd):

• Obmedzovaním ponuky práce (jedná sa o pokles ponuky, ktorý sa prejaví v zvýšení miezd, pričom však dochádza k poklesu práce).
• Použitím sily kolektívnej zmluvy pri zvyšovaní základných mzdových sadzieb.
• Odporovaním zamestnávateľom, ktorí vlastnia monopolnú silu.
• Pôsobením na zamestnávateľov, aby zvyšovali dopyt po práci.

V konečnom dôsledku však pôsobenie odborov, aj keď znamená na jednej strane zvýšenie mzdových sadzieb, na druhej strane dochádza k poklesu zamestnanosti, k poklesu produktu a k nižšej reálnej mzde, takže konečný efekt ich pôsobenia je sporný.

Členenie trhu práce a nezamestnanosť

Trh práce sa člení na rôzne druhy:

• Vnútorný trh práce: Je to zbieranie pracovnej sily z vnútra podniku.
• Vonkajší trh práce: Je to zbieranie pracovnej sily zvonka, tam patria domácnosti alebo aj čerství absolventi.
• Trh primárneho sektora: Je charakterizovaný dobrými pracovnými podmienkami a štedrou mzdou.
• Trh sekundárneho sektora: Je charakterizovaný dobrými pracovnými podmienkami a nízkou mzdou.

Nezamestnanosť je súčasne sociálnym javom, ale aj sociálnym problémom. Vysoká miera nezamestnanosti má závažné dôsledky pre spoločnosť. Môžeme ju charakterizovať ako stav na trhu práce, keď je ponuka práce vyššia ako dopyt po práci, v dôsledku čoho je časť ľudí bez práce. Dopyt po práci je vzhľadom na ponuku práce nedostatočný.

Nezamestnanosť má mikroekonomický aj makroekonomický rozmer:

• Mikroekonomický rozmer: Vyplýva z toho, že nezamestnanosť je vždy spätá s jednotlivcom a jeho schopnosťou, ochotou a možnosťou, či záujmom vykonávať určité ekonomické činnosti a získať z ich výsledkov úžitky v podobe peňažných i nepeňažných príjmov. K nezamestnanosti sa viažu podnety jednotlivca pracovať alebo nepracovať, byť alebo nebyť zamestnaný.
• Makroekonomický rozmer: Spája sa s podstatou fungovania ekonomiky ako jedného celku a s riešením otázky využívania všetkých disponibilných zdrojov s cieľom produkovať statky a uspokojovať potreby obyvateľstva ako celku.

Určitá miera nezamestnanosti je sprievodným javom aj v pružne sa rozvíjajúcich trhových, zmiešaných ekonomikách. Hovorí sa o tzv. prirodzenej miere nezamestnanosti, ktorá súvisí s trvalou mikroštrukturálnou adaptáciou ekonomiky, s obmedzovaním a zánikom určitých výrob a s rozvojom nových výrob, ale aj s prirodzenou mobilitou pracovnej sily. O výške nezamestnanosti, ktorá zodpovedá tejto prirodzenej miere, sa veľa diskutuje, väčšinou sa však hovorí o 2 - 4 percentách práceschopného obyvateľstva.

tags: #substitucny #a #dochodkovy #efekt #trhu #prace