Všeobecné princípy účtovania DPH
Nárok na vrátenie dane upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v § 55f. Podľa zákona o DPH platitelia DPH, ktorí si počas roka uplatňovali nárok na odpočítanie DPH na vstupy koeficientom, musia vykonať celoročný prepočet koeficientom a zistené rozdiely nároku na odpočítanie DPH podľa celoročného koeficientu a koeficientov jednotlivých zdaňovacích období vysporiadať so štátnym rozpočtom (§ 50 zákona o DPH). V nadväznosti na zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov sa na účte 343 - DPH účtuje nárok na odpočítanie dane, ako aj daňová povinnosť účtovnej jednotky. Na účte 343 sa účtuje aj oprava základu dane pri zvýšení alebo znížení daňovej povinnosti.
V praxi je nutné rozlišovať termíny, ako je odpočítanie DPH a vrátenie DPH. Cieľom tohto príspevku je vysvetliť základné postupy a požiadavky pri vrátení DPH z iných členských štátov pre tuzemského platiteľa DPH, poskytnúť informácie o postupe pri podávaní žiadosti o vrátenie DPH. Osobitná časť článku rieši problematiku aj z účtovného hľadiska s následným vplyvom na základ dane z príjmov.
Podnikatelia v postavení platiteľov DPH, ktorí v roku 2022 kúpili tovary a služby v členských štátoch s príslušnou (zahraničnou) DPH, prípadne realizovali dovoz tovaru do iného štátu Európskej únie a bola im pri dovoze tovaru vyrubená daň, majú právo požiadať o vrátenie tejto zahraničnej DPH do 30. 9. Ak majú plnenia so zahraničnou DPH v roku 2023, požiadať môžu o vrátenie dane do 30. 9. nasledujúceho roka.
Platiteľ registrovaný podľa § 4 alebo 4b uplatňuje nárok na vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického portálu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.
Žiadosť o vrátenie dane môže podať platiteľ, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava. Žiadosť podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane.
Podmienky pre vrátenie DPH zo zahraničia
Aké sú podmienky pre vrátenie DPH zo zahraničia? Akým spôsobom a z akých nákupov sa môže DPH žiadať naspäť? V zahraničí sa DPH žiada späť z nákupu tovarov a služieb, pri ktorých bola DPH zaplatená a zároveň vzniká nárok na jej odpočítanie v danom členskom štáte EÚ. Sem patria napríklad pohonné látky, služby, taxi služba a pod. Existujú však aj určité výnimky, napr. pri nákupoch tovarov a služieb zábavného charakteru a pod., pri ktorých sa DPH nevracia, resp. vracia za určitých podmienok.

Platiteľ môže podať žiadosť o vrátenie dane za obdobie jedného roka, ale aj za obdobie kratšie ako jeden rok, avšak nie kratšie ako tri kalendárne mesiace. Ak sa žiadosť vzťahuje na obdobie jedného roka, minimálna suma DPH, ktorej vrátenie môže platiteľ žiadať, je 50 EUR (alebo ekvivalent prepočítaný na menu danej krajiny). Žiadateľ môže do žiadosti o vrátenie dane za príslušné obdobie zahrnúť aj tzv. „zabudnuté“ faktúry z predchádzajúceho obdobia, ale len v tom prípade, ak sa týkajú obdobia príslušného kalendárneho roka, za ktoré sa podáva žiadosť o vrátenie dane. Tzn. do žiadosti o vrátenie dane podanej za IV. štvrťrok 2019 je možné zahrnúť aj faktúry príp. dovozné doklady z I., II. alebo III. štvrťroka.
Podmienky členských štátov sa tu opäť líšia a môžu sa meniť. Je dôležité si overiť aktuálne podmienky v konkrétnom členskom štáte.
Účtovanie nároku na vrátenie DPH
Postupy účtovania pre podnikateľov na účte 343 - Daň z pridanej hodnoty neupravujú účtovanie nároku na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v zahraničí. Z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu platiteľa dane z pridanej hodnoty registrovaného podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorému vzniká nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty zo štátu, v ktorom bol tovar alebo služba obstarané, vydalo Ministerstvo financií SR usmernenie o účtovaní nároku na vrátenie DPH č. MF/014716/2006-721.
Účtovná jednotka o nároku na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v zahraničí účtuje na ťarchu účtu 378 - Iné pohľadávky súvzťažne v prospech účtu 648 - Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Nárok na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v zahraničí vzniká v cudzej mene a pohľadávka sa účtuje kurzom NBS platným v deň účtovného prípadu. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa postupuje pri účtovaní nároku na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v zahraničí podľa § 2a ods. 1 postupov účtovania.

Ak platiteľovi nárok na vrátenie DPH zaplatenej v inom členskom štáte:
- vznikol (splnil všetky podmienky, suma DPH je 50 eur a viac a podal žiadosť o jej vrátenie) - DPH je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie.
- vznikol, ale nepožiadal o jej vrátenie - je to nedaňový výdavok.
Daňové hľadisko
Zaplatená DPH v inom členskom štáte, na ktorú nie je nárok na odpočítanie v tuzemsku, sa podľa § 19 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov považuje za daňový výdavok za predpokladu, že samotné obstaranie predmetov alebo služieb v zahraničí je uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 zákona. Nárok na uplatnenie vrátenia (refundáciu) dane vzniká v príslušnom členskom štáte podľa práva členského štátu, ale zvyčajne až v nasledujúcom kalendárnom roku pri splnení podmienok požadovaných legislatívnou úpravou príslušného členského štátu. Uplatnenie nároku na vrátenie teda neznamená, že daň bude automaticky aj vrátená.
Vrátenie DPH slovenskému platiteľovi dane v zahraničí sa zahrnie do príjmov - základu dane, v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k jej vráteniu na základe oznámenia príslušného členského štátu.
Praktické príklady účtovania
Príklad 1: Nákup PHL v Českej republike
Dopravná firma, platiteľ DPH na území SR, vykonáva prepravu v zahraničí. Z nákupu pohonných látok v zahraničí si zatiaľ neuplatňovala odpočet DPH. Pri uplatnení nároku na vrátenie DPH zaplatenej v zahraničí je potrebné vychádzať zo zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Ďalej je potrebné zistiť, či v danom štáte z nakúpeného tovaru alebo služby daná krajina daň vracia alebo nie a v akej výške.
Účtovná jednotka si bude nárokovať na vrátenie daň zaplatenú v CZK vo výške 7 000 CZK. Podľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene.
Pohľadávka sa ocení kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Ak si DPH bude nárokovať v ten istý deň, v ktorom zaúčtovala nákup PHL, nárok na vrátenie DPH ocení rovnakým kurzom: 7 000 CZK : 25,947 CZK/€ = 269,78 €. Túto sumu zaúčtuje na stranu Má dať účtu 378 - Ostatné pohľadávky a zároveň do výnosov na účet 648.
Príklad 2: Viacero nárokov na vrátenie DPH za účtovné obdobie
Účtovnej jednotke za účtovné obdobie vznikli nasledovné nároky na vrátenie dane v Českej republike: 2 000 CZK, 8 640 CZK, 3 680 CZK, 2 640 CZK. Dňa 28. 12. účtovná jednotka požiada o vrátenie DPH v celkovej výške 16 960 CZK, pričom použije kurz zo dňa 27. 12. Účtovná jednotka požiadala o vrátenie dane za celé účtovné obdobie. Jednotlivé sumy dane vyjadrené v CZK spočíta, ocení kurzom CZK/€ a zaúčtuje nárok na účet pohľadávky a do výnosov.
Príklad 3: Nezaúčtovaný nárok na vrátenie DPH v minulom období
Ak účtovná jednotka nezaúčtovala nárok na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v zahraničí počas účtovného obdobia a neurobila tak ani v rámci účtovných operácií podľa § 2a ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov (závierkové a upravujúce závierkové účtovné prípady) a v nasledujúcom účtovnom období si uplatňuje nárok na vrátenie DPH z iného členského štátu, postupuje pri významnej sume podľa § 59 ods. 14 postupov účtovania a účtuje nárok ako opravu chyby minulých účtovných období voči nerozdelenému výsledku hospodárenia minulých rokov.

Ako fungujú podvody s DPH? | Ako funguje DPH?
Praktické rady a odporúčania
- Zistiť si podmienky vrátenia DPH: Účtovná jednotka najskôr musí zistiť, či má nárok na vrátenie dane zaplatenej v zahraničí, teda musí byť dôsledne oboznámená so zákonom o DPH platným na území SR a so zákonom o DPH platným v štáte, v ktorom si bude nárokovať vrátenie DPH.
- Analytické účtovanie: Ak účtovná jednotka má nárok na vrátenie dane zaplatenej v zahraničí, jej výšku zaúčtuje do nákladov na príslušný nákladový účet, ktorého sa účtovný prípad týka, len na osobitný analytický účet z dôvodu, aby vedela, akú výšku dane si má nárokovať.
- Oceňovanie v cudzej mene: Pri ocenení nároku na vrátenie dane v cudzej mene a prijatím sa postupuje ako pri bežnom spôsobe účtovania a oceňovania majetku vyjadreného v cudzej mene.
- Oprava chýb minulých období: Ak účtovná jednotka nezaúčtovala nárok na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v zahraničí počas účtovného obdobia a neurobila tak ani v rámci účtovných operácií podľa § 2a ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov (závierkové a upravujúce závierkové účtovné prípady) a v nasledujúcom účtovnom období si uplatňuje nárok na vrátenie DPH z iného členského štátu, postupuje pri významnej sume podľa § 59 ods. 14 postupov účtovania a účtuje nárok ako opravu chyby minulých účtovných období voči nerozdelenému výsledku hospodárenia minulých rokov.
- Zahraničná DPH a daňové výdavky: Ak platiteľovi nárok na vrátenie DPH zaplatenej v inom členskom štáte vznikol (splnil všetky podmienky, suma DPH je 50 eur a viac a podal žiadosť o jej vrátenie) - DPH je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie.
