Pochopenie substitučného a dôchodkového efektu je kľúčové pre analýzu správania spotrebiteľov a firiem na trhu. Tieto dva efekty vysvetľujú, ako zmeny v cenách a príjmoch ovplyvňujú dopyt po tovaroch a službách, ako aj rozhodnutia o práci a spotrebe.
Dôchodkový efekt
Dôchodkový efekt dane vyjadruje skutočnosť, že daň subjektu odčerpáva časť jeho disponibilného dôchodku, buď priamo, alebo tým, že ho núti zaplatiť vyššiu cenu za spotrebovaný tovar. Posun po krivke dopytu je prejavom dôchodkového efektu, ktorý vyjadruje skutočnosť, že za rovnaký dôchodok je možné kúpiť väčšie množstvo statkov, ak cena klesla, alebo menšie množstvo statkov pri vzraste ceny. Môže teda byť kladný alebo záporný.
Dôchodkový efekt pôsobí na strane ponuky a má dlhodobejší charakter. V prípade miezd vyššia mzda znamená uspokojenie doterajších nárokov pri obmedzení ponuky.
Substitučný efekt
Substitučný efekt dane znamená, že poplatník mení svoje preferencie s tým, ako sa mení jeho úžitok zo spotreby výrobkov, výnosu práce a pod. Substitučný efekt vyvoláva posun krivky dopytu. Každý tovar má na trhu svoj substitút, a čím je dokonalejší, tým má väčší substitučný efekt. Zmena ceny statku A vyvolá posun po krivke dopytu statku A, ale súčasne aj posun celej krivky dopytu statku B.
Pri zvyšovaní mzdovej úrovne sa záujem o prácu zvyšuje. Pri vysokej mzde sú všetky ostatné alternatívy (ako napríklad voľný čas) relatívne drahšie kvôli vyšším nákladom ako pri situácii, keď mzdy boli nižšie. Subjekt dane môže náklady dane preniesť na niekoho iného - daňový posun (na spotrebiteľa - DPH, presun dane na dodávateľa, prípadne zamestnanca).
Nová daň spôsobuje zmeny v relatívnych výnosoch a úžitkoch. Tento jav pôsobí na ekonomické subjekty v tom zmysle, že začnú hľadať možnosti, ako sa daňovému zaťaženiu vyhnúť a pokúsia sa o substitúciu. Nahradia teda spotrebu zdaneného výrobku, služby iným výrobkom alebo službou.
Daňový dopad a daňová optimalizácia
Dôležité je, kto daň skutočne platí, nemusí ísť vždy o subjekt, ktorý daň štátu odvádza. Daňový dopad znáša vždy ten, kto daň hradí. Náklady mŕtvej straty súvisia s dopadom dane na subjekt, ktorý nesie daňové bremeno, taktiež nazývané aj nadmerné daňové bremeno. Dodatočné náklady, ktoré daňový systém vytvára, súvisia s administratívnou náročnosťou.
Pod pojmom daňové plánovanie možno rozumieť taký postup, aby z daní, ktoré vzhľadom na formu právnej subjektivity, výšku obchodného obratu, vybavenosť hmotným majetkom a predmet podnikateľskej činnosti je firma povinná platiť, zaplatila čo najmenej. Daňová optimalizácia je v princípe súhrn daňových trikov, ako uhradiť čo možno najmenší objem daní z celého daňového koša, ktorý je firma povinná platiť štátu podľa daňových zákonov vo väzbe na načrtnuté kritériá.
Za posledných desať rokov slovenské daňové subjekty značne pokročili vo využívaní daňovej optimalizácie. Stále však existuje potenciál na využívanie rezerv v tejto oblasti. Efekt daňovej optimalizácie sa prejavuje účinne najmä v dlhodobom časovom horizonte. Daňová optimalizácia sa realizuje na báze využitia domácej daňovej legislatívy.
Dane pre výrobcov – mikrotéma 2.8
Trh práce a jeho fungovanie
Fungovanie trhu práce sa pomerne výrazne odlišuje od trhu s chlebom. V moderných ekonomikách väčšine trhov produktov dominujú veľké firmy, ktoré čelia klesajúcej krivke dopytu. Na trhu práce aktívne vstupujú do vzájomných vzťahov domácnosti (predstavujú ponuku práce), firmy (ktoré determinujú dopyt po práci), odbory a štát (ktoré ovplyvňujú tak ponuku, ako aj dopyt po práci vo vzájomných tripartitných rokovaniach).
Trh práce je kľúčovou súčasťou ekonomiky, pretože zamestnanci sú zdrojom, ktorý podniky využívajú na výrobu tovarov a služieb. Asi najdôležitejším subjektom sú domácnosti, ktoré na trhu práce tvoria ponuku. Veľkosť ponuky práce súvisí v prvom rade s hraničnými nákladmi domácnosti pri vynakladaní práce a odmenou za vykonanú prácu. Domácnosť je v rovnováhe, ak námaha pri práci sa rovná efektu, ktorý práca prináša.
Príklad rodiny Greyovcov
Rozmach a úpadok ekonomického bohatstva rodiny Greyovcov predstavuje príklad fungovania trhu práce v ťažobnom a stavebnom priemysle v Západnej Austrálii a Severnom teritóriu. Vzostup cien rudy spôsobil, že ťažba bola vysoko zisková, čo viedlo k silnému dopytu po práci, ktorý nakoniec vyčerpal zásobu nezamestnaných montérov a vodičov nákladných vozidiel. Pokles v cenách komodít sa začal v polovici roka 2011 a nezamestnanosť začala stúpať.
Z udalostí na austrálskom trhu práce sme zistili, že mzdy s klesajúcou nezamestnanosťou rastú. V prípade nízkej nezamestnanosti v ekonomike musia firmy nastaviť vyššie mzdy, aby zabezpečili, že zamestnanci budú pracovať usilovne a kvalitne. Prácu si vždy bude hľadať viac ľudí, než je voľných pracovných miest.
Miera nezamestnanosti a zamestnanosti
Nezamestnanosť je stav na trhu práce, keď je ponuka práce vyššia ako dopyt po práci, v dôsledku čoho je časť ľudí bez práce. Dopyt po práci je vzhľadom na ponuku práce nedostatočný. Nezamestnanosť má mikroekonomický aj makroekonomický rozmer. Mikroekonomický vyplýva z toho, že nezamestnanosť je vždy spätá s jednotlivcom a jeho schopnosťou, ochotou a možnosťou, či záujmom vykonávať určité ekonomické činnosti a získať z ich výsledkov úžitky v podobe peňažných i nepeňažných príjmov. Makroekonomický rozmer nezamestnanosti sa spája s podstatou fungovania ekonomiky ako jedného celku.
Definície pojmov na trhu práce
- Nezamestnanosť: Situácia, keď osoba, ktorá je schopná a ochotná pracovať, nie je zamestnaná.
- Populácia v produktívnom veku: Štatistická skupina, ktorá v mnohých krajinách predstavuje všetkých ľudí vo veku od 15 do 64 rokov.
- Pracovná sila: Počet ľudí v populácii v produktívnom veku, ktorí pracujú alebo chcú pracovať mimo domácnosti. Sú buď zamestnaní (vrátane živnostníkov), alebo nezamestnaní.
- Neaktívna populácia: Ľudia v produktívnom veku, ktorí nie sú zamestnaní ani si aktívne nehľadajú platenú prácu.
- Miera participácie: Pomer počtu ľudí v pracovnej sile k počtu obyvateľov v produktívnom veku.
- Miera nezamestnanosti: Pomer počtu nezamestnaných k celkovej pracovnej sile.
- Miera zamestnanosti: Podiel počtu zamestnaných a populácie v produktívnom veku.
Porovnanie trhov práce v Nemecku a Španielsku
Model, ktorý zostrojíme v tejto kapitole, nám pomôže vysvetliť, prečo sa z dlhodobého hľadiska miery nezamestnanosti medzi krajinami líšia. Napríklad v Španielsku bola miera nezamestnanosti 13,8 %, zatiaľ čo v Nemecku 5,5 %.
Nórsko a Španielsko ilustrujú dva bežné prípady. Nórsko je ekonomikou s nízkou nezamestnanosťou a vysokou zamestnanosťou (podobne ako Švédsko, Dánsko, Fínsko a Austrália). Španielsko je krajina s vysokou nezamestnanosťou a nízkou zamestnanosťou (ďalšími príkladmi sú Portugalsko, Taliansko a Grécko).
Miera nezamestnanosti = nezamestnaní ÷ pracovná sila a miera zamestnanosti = zamestnaní ÷ populácia v produktívnom veku.
| Krajina | Miera participácie (%) | Miera nezamestnanosti (%) | Miera zamestnanosti (%) |
|---|---|---|---|
| Nórsko | 77.2 | 4.5 | 73.7 |
| Španielsko | 58.6 | 13.8 | 50.5 |
| Nemecko | 79.4 | 5.5 | 75.0 |
| Austrália | 68.3 | 5.1 | 64.8 |
| Švédsko | 76.9 | 6.8 | 71.7 |
| Dánsko | 75.6 | 5.3 | 71.6 |
| Fínsko | 70.3 | 7.2 | 65.2 |
| Portugalsko | 62.4 | 6.7 | 58.2 |
| Taliansko | 61.6 | 9.8 | 55.6 |
| Grécko | 56.3 | 16.4 | 47.0 |
Model agregátnej ekonomiky (WS/PS model)
Na zistenie, prečo bola miera nezamestnanosti z dlhodobého hľadiska v niektorých krajinách (ako Španielsko) oveľa vyššia ako v iných (ako Nemecko), vytvoríme si model pre celú ekonomiku. Označuje sa ako model agregátnej ekonomiky, resp. makroekonomiky.
Aktéri na trhu práce zahŕňajú zamestnancov, majiteľov a manažérov jednotlivých firiem. V rámci vedenia firmy existujú dvaja hlavní aktéri: oddelenie ľudských zdrojov stanovuje výšku miezd a kontroluje, ako zamestnanci pracujú.
Mzdová krivka predstavuje hranicu medzi dvoma plochami. Priesečník týchto dvoch kriviek (mzdovej a cenovej) predstavuje úroveň zamestnanosti (a nezamestnanosti) a reálnej mzdy, pri ktorej sú rozhodnutia oboch oddelení konzistentné. Ide o rovnováhu celej ekonomiky. Tieto dve krivky, teda mzdovú a cenovú, vrátane súvisiacej argumentácie nazývame modelom agregátnej ekonomiky (model WS/PS).
Na grafe 8.4 vodorovná os predstavuje podiel populácie v produktívnom veku a stúpa až k hodnote 1. Rastúcu krivku na grafe nazývame mzdová krivka. Pri pomerne vysokej miere nezamestnanosti (napr. 12 %) je rezervačná mzda zamestnanca nízka a za pomerne nízku odmenu vynaloží vysoké úsilie. Pri pomerne nízkej miere nezamestnanosti (napr. 5 %) je rezervačná mzda zamestnanca vysoká a v práci nevynaloží dostatočné úsilie, ak nebude dostávať vysokú odmenu.
Pracovníkova funkcia najlepšej reakcie (na mzdy) je množstvo práce, pre ktoré sa pracovník rozhodne v rámci svojej najlepšej reakcie na každú mzdu, ktorú mu zamestnávateľ môže ponúknuť.
Vyššia miera nezamestnanosti znižuje výšku rezervačnej mzdy, lebo pracovník čelí v prípade straty práce dlhšiemu obdobiu nezamestnanosti. Oslabuje to vyjednávaciu silu zamestnanca a krivku najlepšej reakcie posúva doľava.
Mzdovú krivku sme si odvodili ako súčasť modelu pracovnej disciplíny, ktorý bol zostrojený s cieľom ilustrovať interakcie medzi zamestnancami a zamestnávateľmi pri určovaní výšky miezd a úrovne pracovného nasadenia. Rovnaký model použijeme aj na opis vládnych opatrení na úpravu úrovne nezamestnanosti v celej ekonomike.
Reálna mzda je nominálna mzda upravená tak, aby zohľadňovala zmeny v cenách medzi rôznymi časovými obdobiami. Meria množstvo tovarov a služieb, ktoré si pracovník dokáže kúpiť. Keď zamestnávateľ stanoví výšku mzdy, je vyjadrená nominálne, teda napríklad v eurách, dolároch či pesos. Pracovníkom však záleží na tom, čo si za mzdu môžu kúpiť. Zaujíma ich reálna mzda, ktorú možno vyjadriť ako w = W/P, pričom P predstavuje cenovú úroveň v ekonomike.
Na grafe 8.6 vodorovná os explicitne zobrazuje mieru nezamestnanosti, ktorá zľava doprava klesá. Na zvislej osi je zachytená reálna mzda vyjadrená v reálnych ročných príjmoch.
Zamestnanecká renta je ekonomická renta, ktorú získa pracovník, keď čistá hodnota jeho zamestnania prevyšuje čistú hodnotu ďalšej najlepšej alternatívy (teda nezamestnanosti).
Čo určuje výšku mzdovej krivky? Ak je napríklad z dôvodu nižšej podpory v nezamestnanosti nákladnejšie prísť o zamestnanie, zamestnanecká renta je vyššia a firma môže stanoviť nižšiu mzdu a pracovník aj tak bude pracovať a nebude sa ulievať. Zníženie podpory v nezamestnanosti by krivku najlepšej reakcie posunulo doľava. Ak sa s nezamestnanosťou spája vysoká stigma, funkcie najlepšej reakcie pracovníkov by sa posunuli doľava.
Na určenie úrovne zamestnanosti v modeli samotná mzdová krivka nestačí - ekonomika by sa mohla nachádzať v ktorejkoľvek kombinácii zamestnanosti a reálnej mzdy na tejto krivke. Cenová krivka uvádza reálnu mzdu, ktorá je výsledkom rozhodnutia marketingového oddelenia firmy o cene jej produktov, ktorá maximalizuje zisk.
Tieto dve krivky sa pretínajú v bode s reálnou mzdou a úrovňou zamestnanosti (a teda príslušnou mierou nezamestnanosti), ktoré si ekonomika dokáže udržať. Keď sa ekonomika nachádza na priesečníku mzdovej a cenovej krivky, zamestnanci vynaložia adekvátne úsilie a firmy sú ochotné zamestnať daný počet pracovníkov. Túto situáciu označujeme ako štruktúrna nezamestnanosť, lebo ide o rovnovážnu mieru nezamestnanosti určenú týmito dvoma krivkami, ktoré predstavujú štruktúru ekonomiky.
Hraničné náklady
Hraničné náklady sú prírastkom celkových nákladov, ktoré vznikajú zvýšením výroby o jednu jednotku. Pri nízkych úrovniach outputu klesajú, po dosiahnutí svojho minima však začínajú rásť. Príčinou takéhoto priebehu krivky je zákon klesajúcich výnosov. V úvode klesajú, keďže stroje a zariadenia nie sú budované na nízku úroveň outputu, pri ktorej je výroba veľmi nákladná. V konečnom dôsledku ale rastú, pretože využitie výrobných kapacít sa stáva nadmerným.
tags: #substitucny #a #dochodkovy #efekt #graf