Sociálny pracovník: Opatrovateľ alebo poskytovateľ služieb? Komplexný pohľad na profesiu

Sociálna práca je komplexná a dynamická oblasť, ktorá si vyžaduje od sociálnych pracovníkov širokú škálu zručností a rolí. Títo profesionáli sa stretávajú s ľuďmi v rôznych životných situáciách, často v núdzi, závislom postavení alebo v kríze. Cieľom sociálnej práce je zlepšiť ich životy prostredníctvom pomoci zameranej na rozvoj schopnosti robiť slobodné rozhodnutia.

V tomto článku sa pozrieme na rolu sociálneho pracovníka, jeho osobnosť, etické aspekty a na to, či je viac opatrovateľom alebo poskytovateľom služieb. Taktiež sa budeme venovať aktuálnym legislatívnym zmenám a praktickým výzvam, ktorým čelia sociálni pracovníci na Slovensku.

Základy sociálnej práce a jej vývoj

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW) definuje sociálnu prácu ako profesiu, ktorá podporuje sociálne zmeny na riešenie problémov v medziľudských vzťahoch a pomáha zlepšovať ľuďom život prostredníctvom pomoci zameranej na rozvoj schopnosti robiť slobodné rozhodnutia. Opierajúc sa o vedecké poznanie ľudského správania a sociálneho systému, zasahuje sociálna práca práve tam, kde prichádza k nezhodám v interakcii ľudí a ich okolia.

Každá národná asociácia má svoju definíciu sociálnej práce, ale všetky zdôrazňujú význam pomoci, ktorá smeruje ku skvalitneniu života jednotlivcov, rodín, skupín, komunít a tým celej spoločnosti. Z pôvodne represívne orientovanej sociálnej práce zameranej na odstraňovanie a nápravu nežiadúceho vývoja sa v poslednom období preorientovala sociálna práca na preventívne aktivity, ktoré sú zamerané na predchádzanie nežiadúceho vývoja v spoločnosti.

Sociálna práca je v súčasnosti vo svete vnímaná ako multidisciplinárna až transdisciplinárna vedná oblasť, ktorá disponuje špeciálnymi metódami práce a teoreticky je zameraná na oblasť sociálnej starostlivosti o jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť, ako aj na prípravu odborníkov do tejto oblasti. Je to aj praktická činnosť, ktorá je zameraná na predchádzanie alebo úpravu problémov jednotlivcov, rodín, skupín, komunít, na riešení ktorých sa sociálni pracovníci podieľajú prostredníctvom organizovaných sociálnych služieb.

Sociálna pomoc v praxi na Slovensku

V našich podmienkach je sociálna práca vnímaná ako činnosť, ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze, ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti (Zákon NR SR č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci - novela účinná od januára 2009 ako Zákon NR SR č. 448/2008). Základným cieľom je pomoc k svojpomoci.

Súčasná sociálna práca je charakteristická tým, že má:

• Verejný charakter: Je dostupná pre všetkých občanov, ktorí o nej vedia a v prípade potreby môžu navštíviť inštitúcie sociálnej práce.
• Inštitucionálnu formu: Na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcie (štátne, samosprávne) ako dôkaz garantovaných poskytovaných služieb pre klientov. Chýbajúce sociálne služby nahrádzajú mimovládne inštitúcie.
• Preventívny charakter: Sociálna práca má dve oblasti - oblasť prevencie a oblasť nápravy, resp. represie. Prevencia ako organizovaná plánovaná činnosť je zameraná na predchádzanie alebo minimalizovanie vývoja patologických javov v spoločnosti (drogy, alkohol, tabakizmus, AIDS...). Oblasť normotvorby pre ochranu občianskych, politických a sociálnych práv a sociálnej politiky (zdravotné, sociálne a dôchodkové poistenie).
• Pluralitu zdrojov: Využíva všetky dostupné zdroje pre potreby klientov sociálnej práce, zo štátnych, medzinárodných, nadačných, ale i súkromných zdrojov.
• Úzky vzťah medzi teóriou a praxou: Samotná prax sociálnej práce je základným prvkom pre rozvoj sociálnej práce ako vednej disciplíny.

Osobnosť a profesionálne role sociálneho pracovníka

Osobnosť sociálneho pracovníka

Osobnosť sociálneho pracovníka zohráva kľúčovú úlohu v jeho práci. Strieženec definuje, že osobnosť sociálneho pracovníka sa odvíja od kvalitného vzdelania, sociálneho rozhľadu, integrovaného súhrnu povahových čŕt (poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, vzbudzovanie dôvery ľudí), profesionálnych predpokladov a schopností, schopností komunikácie s klientom, inštitúciami a spoločenskými organizáciami.

Sociálny pracovník musí byť empatický, trpezlivý a schopný aktívne počúvať. Aktívne počúvanie nie je také ľahké, ako sa na prvý pohľad zdá. Ako profesionál vie, že to samo o sebe môže pôsobiť upokojujúco, terapeuticky, hojivo a pritom rozpúšťať problém.

Profesionálne role sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník pri výkone svojej práce zastáva niekoľko typov rolí, ako sú:

• sociálny pracovník ako úradník
• sociálny pracovník ako poradca
• sociálny pracovník ako manažér
• sociálny pracovník ako vedec
• sociálny pracovník ako pedagóg
• sociálny pracovník ako psychológ
• sociálny pracovník ako terapeut

Režníček uvádza viaceré typy rolí sociálneho pracovníka:

• Opatrovateľ alebo poskytovateľ sociálnych služieb: Pomáha klientom v ich bežnom živote pri zabezpečovaní dôležitých činností.
• Sprostredkovateľ služieb: Pomáha klientom získať kontakt s potrebnými sociálnymi zariadeniami, príp. s inými zdrojmi pomoci.
• Učiteľ sociálnej adaptácie: Pomáha klientom modifikovať ich správanie tak, aby mohli účinnejšie riešiť svoje problémy.
• Poradca alebo terapeut: Pomáha klientom získať vhľad na ich postoje, pocity, spôsoby konania so zámerom napomôcť ich osobnostnému rastu alebo adaptabilnejšiemu správaniu.
• Prípadový manažér: Usiluje sa o zaistenie, koordináciu, vhodný výber a súvislé poskytovanie služieb, najmä u klientely s väčším množstvom sociálnych a zdravotných potrieb.
• Manažér pracovnej náplne v zariadení: Organizuje a plánuje prácu, načasovanie a dávkovanie intervencie, sleduje kvalitu poskytovania.

Sociálny pracovník v našich podmienkach musí preberať zodpovednosť za riešenie prípadu, pričom je obmedzovaný vo svojich kompetenciách a možnostiach aj nedostatkom času, či množstvom klientov.

Etika sociálnej práce

Etika je súhrn pravidiel o spoločenskom správaní, ktoré sa týkajú vonkajšieho prejavu, vzťahu k ľuďom. Dodržiavanie etických zásad je pre sociálneho pracovníka nevyhnutné. Medzi základné etické princípy patrí:

• Rešpektovanie dôstojnosti a hodnoty každej osoby: Sociálny pracovník by mal ku každému klientovi pristupovať s úctou a rešpektom bez ohľadu na jeho pôvod, presvedčenie alebo životný štýl.
• Podpora sebaurčenia klienta: Sociálny pracovník by mal klientovi pomáhať robiť informované rozhodnutia a podporovať jeho autonómiu.
• Zachovávanie dôvernosti: Sociálny pracovník je povinný zachovávať dôvernosť informácií, ktoré získa od klienta.
• Profesionálna integrita: Sociálny pracovník by mal konať čestne a zodpovedne a vyhýbať sa konfliktom záujmov.
• Kompetentnosť: Sociálny pracovník by mal neustále rozvíjať svoje profesionálne zručnosti a vedomosti.

Psychologická príprava sociálnych pracovníkov

Psychologická príprava sociálnych pracovníkov je nevyhnutná pre efektívny výkon ich práce. Zahŕňa rôzne aspekty:

• Sociálny pracovník ako osobnosť
• Sociálny pracovník ako odborník v interakcii s inými (mal by byť teda aj sociálno-psychologickými poznatkami, zručnosťami a vedomosťami)
• Sociálny pracovník ako psychoterapeut a poradca
• Sociálny pracovník ako pedagóg
• Sociálny pracovník ako manažér
• Sociálny pracovník ako vedec a výskumník

Sociálny pracovník ako psychoterapeut a poradca

Poradenstvo sociálneho pracovníka je jedna z možných ciest pomoci človeku, ktorý má problémy. V tejto súvislosti psychologická literatúra doporučuje 6 typov stratégií pomoci sociálnych pracovníkov:

1. Poskytovanie rád v akejkoľvek oblasti, ktorej sa sociálny či psychologický problém týka.
2. Poskytovanie informácií v oblasti sociálnej, právnej, pracovnej a pod. na zorientovanie klienta v danej problematickej oblasti.
3. Usmerňovanie správania za účelom získania možných sociálnych výhod zo strany rôznych organizácií, nadácií, bánk a pod.
4. Učenie s cieľom získať novú kvalifikáciu, nové vedomosti, zručnosti za účelom znovuzaradenia sa do spoločnosti a získania nového zamestnania.
5. Zmena systému práce klienta.
6. Poradenstvo, ktorého podstata spočíva vo vysvetlení problému, postihnutia jeho jadra, vysvetlenia úlohy klienta pri riešení daného problému a v spoločnom hľadaní samotného riešenia problému.

Sociálny pracovník ako pedagóg

Sociálny pracovník v styku s klientom je veľmi často nútený vystupovať ako odborník, ktorý, vo všeobecnosti vzaté, učí klienta žiť po novom. Ide hlavne o získanie nových zručností a návykov, ktorých zákonitosti zmien a nadobúdania by mal sociálny pracovník poznať. Často táto časť práce predstavuje to najťažšie z hľadiska neviditeľnosti, čo musí sociálny pracovník urobiť, nakoľko odstránenie starých problematických návykov trvá dlho a je často málo efektívne.

Sociálny pracovník ako manažér

Rola sociálneho pracovníka si vyžaduje osobnú zaangažovanosť a vlastnú schopnosť utvoriť si pracovné vzťahy a pozíciu v tej ktorej inštitúcii. Každý, kto chce postupovať vo svojej profesionálnej kariére, potrebuje a stane sa v priebehu svojho pracovného života manažérom, resp. ovládať určité manažérske postupy s cieľom zvýšiť možnosti svojho odborného rastu.

Sociálny pracovník ako vedec a výskumník

Sociálny pracovník počas svojej praxe musí uskutočniť prieskumy, resp. výskumy určitých sociálnych alebo dokonca psychologických faktov, ktoré mu majú dopomôcť k získaniu širšej poznatkovej základni o určitých sociálnych problémoch.

Sociálna starostlivosť vs. sociálna pomoc

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc sú dva najčastejšie používané termíny v sociálnej práci. Často sa v praxi zamieňajú i napriek tomu, že sa vzťahujú k presne vymedzeným situáciám.

Sociálna starostlivosť

V sociálnej starostlivosti má sociálny pracovník dominantné postavenie a rozhoduje o výbere foriem sociálnej starostlivosti, o miere a dĺžke poskytnutej sociálnej starostlivosti a podobne. Klient, ktorý starostlivosť prijíma, je vnímaný ako ten, ktorý nedokáže, nevládze, nie je schopný hľadať riešenia vlastného problému. Klient je odkázaný na starostlivosť odborníka - sociálneho pracovníka, čiže je v pasívnej pozícií.

Sociálna starostlivosť je činnosť, ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. objektívne sociálne potreby (udalosti) občanov. Sociálna starostlivosť môže byť zameraná na:

• Klienta - jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť.
• Sociálne prostredie v prípade, že toto pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti (asociálne).

Terminologické spojenie sociálna starostlivosť zdôrazňuje celospoločenský charakter starostlivosti. Na jej podporu existujú sociálne inštitúcie, organizácie alebo občianske združenia, ktoré vytvárajú sociálnu sieť, prostredníctvom ktorej sa sociálna starostlivosť realizuje. Na realizácii sociálnej starostlivosti sa podieľajú:

• Štát, prostredníctvom štátnej správy a jej zariadení.
• Obce a nimi zriaďované sociálne inštitúcie.
• Sociálna poisťovňa.
• Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
• Cirkevné alebo charitatívne inštitúcie a organizácie.
• Občianske združenia, nadácie, spolky.

Sociálnu starostlivosť vo vnútri štátu môžeme chápať ako:

• Určitý dohľad či patronát štátu nad osudmi svojich občanov, ak ide o vzťah štát - občan.
• Formu občianskej solidarity, ak ide o vzťah občan - občan.

Sociálna pomoc

Sociálna pomoc je aktívna spolupráca sociálneho pracovníka a klienta pri riešení problémových situácií v živote človeka, ktorú môžeme vymedziť pojmami: partnerská pomoc, sprevádzanie, napomáhanie. V sociálnej pomoci pomáhajúci čiže aktér poskytujúci podporu vystupuje v partnerskej rovine - navrhuje, odporúča a spolupôsobí pri realizácii optimálnej forme pomoci, a prijímateľ pomoci je aktívnym článkom a rozhoduje:

• O tom v čom chce pomôcť.
• Akú formu pomoci potrebuje.
• Volí si pomáhajúcu osobu.

Sociálnu pomoc chápeme ako sociálnu prevenciu, sociálne poradenstvo, sociálne služby, riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze vrátane sociálnej núdze občanov s ŤZP, v dôsledku ktorej si občan sám, alebo ani s pomocou rodiny nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky, a to: jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Strieženec definuje sociálnu pomoc ako súbor činností, ktoré občanovi pomáhajú zabezpečiť základné životné podmienky, nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť a sociálnu suverenitu. Sociálna pomoc sa nevzťahuje na formy susedskej či rodinnej pomoci. Ide o pomoc pri bežných životných situáciách predovšetkým náklady na potraviny, ubytovanie, oblečenie, hygienu, nábytok, kúrenie a osobné potreby bežného života napríklad na kultúrnom živote.

Zlepšenie súčasného stavu sociálnej práce

Pre profesionalizáciu sociálneho pracovníka v SR je mimoriadne dôležité vytvoriť profesijné štandardy, ktorých úlohou je nielen vymedziť profesiu sociálneho pracovníka, ale aj stanoviť základné kritériá na výkon.

Niektoré konkrétne návrhy na zlepšenie súčasného stavu:

• Zviditeľnenie profesijnej organizácie (Asociácia sociálnych pracovníkov Slovenska).
• Široká odborná diskusia (napr. na stránkach Práce a sociálnej politiky) o niektorých dôležitých problémoch a otázkach - napr. Etický kódex sociálnych pracovníkov SR.
• Zdokonaľovanie príslušnej legislatívy v spolupráci s odborníkmi z praxe a akceptovaním ich názorov a pripomienok v konečnom znení právnych noriem.
• Zvyšovanie kvalifikačnej úrovne sociálnych pracovníkov - vymedzením jasne formulovaných požiadaviek na kvalifikáciu sociálneho pracovníka na určité pracovné miesto - zamedziť prílevu ďalších nekvalifikovaných sociálnych pracovníkov do praxe.

Funkčné zaradenie a náplň sociálneho pracovníka závisí od požiadaviek a predstáv konkrétneho zamestnávateľa. Náplň práce sociálneho pracovníka predovšetkým v orgánoch miestnej štátnej správy a subjektoch - poskytovateľoch sociálnych služieb, ktorých zriaďovateľom je štát, je často hybridom viacerých profesií. Sociálna práca v zmysle priameho kontaktu s klientom často nie je v centre záujmu sociálneho pracovníka i z objektívnych dôvodov. Tento pri plnení svojich pracovných povinností už na vlastnú sociálnu prácu nemá čas ani energiu.

Legislatívne zmeny a nové výzvy v sociálnych službách

Od 1. septembra 2025 nadobudne účinnosť Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zjednocuje posudkovú činnosť v rámci pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR), a to aj v oblasti sociálnych služieb. V nadväznosti na vyššie uvedené je s účinnosťou od 1. septembra 2025 novelizovaný aj zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

MPSVR SR pripravilo stručný informačný materiál za účelom vysvetlenia zmien a potrebných procesných postupov v oblasti poskytovania a zabezpečovania sociálnych služieb súvisiacich s vykonávaním integrovanej posudkovej činnosti v pôsobnosti ÚPSVR. Materiál je primárne určený pre samosprávu (obce a vyššie územné celky), ale tiež informatívne pre fyzické osoby a poskytovateľov sociálnych služieb.

V súvislosti s odlišným označovaním stupňov odkázanosti podľa zákona o sociálnych službách (t.j. v doteraz vydávaných rozhodnutiach o odkázanosti na sociálnu službu a v zmysle prechodných ustanovení zákona o IPČ aj v rozhodnutiach vydaných v rámci dokončenia konania aj po 31.8.2025 - stupne II až VI) a podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti (stupne I až V) bude potrebné vykonať aj úpravu Informačného systému sociálnych služieb a to konkrétne formulárov týkajúcich sa vedenia evidencie prijímateľov (P03) a žiadateľov (P05,O05, V05). Zmeny sa budú týkať nových evidencií a zmien existujúcich. Zmena evidencie doposiaľ evidovaných prijímateľov a žiadateľov („prečíslovanie“ stupňov odkázanosti) sa realizovať v IS SoS nebude. O realizovanej úprave IS SoS budú respondenti včas informovaní.

Zmeny v poskytovaní sociálnych služieb od 1. júna 2024

Dňa 1. júna 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 120/2024 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátane zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (v čl. IV). Tieto zmeny zahŕňajú:

• V § 61 ods. 10 sa upravuje oprávnenosť opatrovateľov v zariadeniach poskytovať vybrané úkony dodržiavania liečebného režimu podľa prílohy č. 4 zákona (ktoré mohol doposiaľ poskytovať len opatrovateľ v domácnosti), a to na základe poverenia poskytovateľa sociálnej služby udeleného na návrh kvalifikovanej osoby zodpovednej za odborné poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení.
• V § 26 ods. 7 sa upravuje, že povinnosť zabezpečiť, aby do výrobných a skladovacích priestorov nevstupovali neoprávnené osoby sa nevzťahuje na zariadenia rodinného typu, a to na vstup zamestnancov a prijímateľov sociálnej služby v tomto zariadení.
• Prijímateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb rodinného typu sa môže zúčastňovať prípravy alebo podávania pokrmov alebo nápojov a súvisiacej manipulácie s potravinami, ak má potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti.

Kvalifikačné predpoklady pre opatrovateľa

Na pozíciu opatrovateľa/-ky sú kladené požiadavky na kvalifikačné predpoklady uvedené v zákone č. 448/2008 Z. z o sociálnych službách, alebo spĺňa kvalifikačné predpoklady v zmysle prechodného ustanovenia § 110b zákona o sociálnych službách, ktorý ustanovuje výnimku z kvalifikačných predpokladov opatrovateľa podľa § 84 ods. 8 zákona o sociálnych službách. V prípade ak fyzická osoba, ktorá k 29. februáru 2012 dovŕšila vek 55 rokov a opatrovala tri roky fyzickú osobu odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, čo sa v prípade neformálnych opatrovateľov dá preukázať napr. potvrdením z príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z.

Opatrovateľská služba je určená osobám, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a majú stupeň odkázanosti najmenej II. podľa prílohy č. 3 Zákona č. 448/2008 Z. z., alebo sú odkázané na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách podľa prílohy č. 4 Zákona č. 448/2008 Z. z.

Praktické otázky a riešenia v sociálnych službách

Umiestnenie do zariadení pre seniorov a karanténne miesta

Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava-Petržalka uznesením č. 12 zo dňa 1. 3. 2003 zriadilo rozpočtovú organizáciu Stredisko sociálnych služieb Petržalka. Stredisko poskytuje sociálne služby v súlade so zákonom č. 448/2008 o sociálnych službách a Všeobecne záväzným nariadením mestskej časti Bratislava-Petržalka č. 1/2024 zo dňa 6. 2. 2024 o poskytovaní sociálnych služieb a určovaní úhrad za ich poskytovanie.

Mesto nad 20 000 obyvateľov, ktoré má zriadené karanténne miesta na základe požiadaviek a v súčinnosti s obcami z príslušného okresu určí fyzické osoby, ktoré sú bezodkladne odkázané na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby. Pri rozhodovaní sa o potrebe umiestnenia fyzickej osoby na karanténne miesto nie je rozhodujúce, či je žiadateľ obyvateľom mesta, ktoré karanténne miesto zriadilo, alebo obyvateľom inej obce/mesta v okrese, resp. v najkratšej vzdialenosti od danej obce/mesta - t. j. môže ísť aj o mesto na území iného kraja, avšak najbližšie k danej obci. Mesto, ktoré je povinné službu pre svojho odkázaného obyvateľa zabezpečiť, požiada mesto nad 20 000 v najkratšej vzdialenosti, ktoré karanténne miesta má o prijatie jej občana na karanténne miesto, pričom by ale malo byť zrejmé do akého ZSS pôjde po ukončení preventívnej karantény.

Karanténne miesto nemusí byť určené iba v „karanténnom centre“, ale aj u poskytovateľa (verejného ale aj neverejného), ktorý má v súlade s § 104a ods. 3 zákona o sociálnych službách vytvorené miesto/priestory, v ktorých môže klient absolvovať 14-dňové preventívne oddelenie (karanténu) od ostatných prijímateľov a testovanie na Covid-19 a následne byť presunutý k ostatným prijímateľom sociálnych služieb. Klient absolvuje preventívnu karanténu a testovanie v tom istom zariadení, v ktorom sa mu následne bude poskytovať sociálna služba aj v „bežnom“ režime a nie je potrebný jeho prevoz z jedného zariadenia do iného.

Testovanie na karanténnom mieste výterom absolvuje klient iba 1 krát - najneskôr 12-ty deň pobytu na karanténnom mieste (nie po príchode na karanténne miesto). Po presune FO z karanténneho miesta do pobytového ZSS po absolvovaní 14 dňovej preventívnej karantény a testovania (PCR testom-výterom) s negatívnym výsledkom na COVID-19 už nie je potrebné jeho ďalšie preventívne oddelenie od ostatných prijímateľov SS.

Denné centrá a domáce prostredie

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydalo k problematike poskytovania finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou ambulantnou sociálnou službou oznámenie so všetkými potrebnými informáciami.

V zmysle plánu je súčasťou IV. fázy uvoľňovania otvorenie všetkých druhov a foriem sociálnych služieb, pričom do tejto oblasti uvoľňovania opatrení patria aj denné centrá. Denné centrum pre seniorov bude možné opätovne otvoriť až od 1. júla 2020, s tým, že začiatok každej nasledujúcej fázy, resp. pokračovanie aktuálnej fázy uvoľňovania opatrení bude pravidelne prehodnocované a bude závisieť od aktuálnej epidemiologickej situácie. Začiatok uvoľnenia opatrenia v stanovenom termíne u konkrétneho poskytovateľa je dobrovoľný, t.j. je na rozhodnutí poskytovateľa kedy sa začne, na základe dopytu po službe zo strany jeho klientov, možností a schopností prijímateľov dodržiavať hygienicko-epidemiologické opatrenia a jeho priestorových, materiálno-technických a personálnych možností.

Uznesením vlády SR 343/2020 boli od 4.6.2020 zrušené karanténne miesta na prijímanie nových klientov do zariadení podmienených odkázanosťou. Ako postupovať u klientov, ktorí sú aktuálne na karanténnych miestach umiestnení pred začatím poskytovania sociálnej služby v normálnom režime?

Pri poskytovaní sociálnej služby je vhodné zabezpečiť vytvorenie menších skupiniek klientov, rozšírenie poskytovania sociálnych služieb. Príjem klientov odporúčame vykonávať mimo samotného zariadenia vo vysunutých stanoviskách príjmu, napr. v provizórnom prístrešku, na príjazdovej ceste a v bezpečnej vzdialenosti od zariadenia. Vhodným spôsobom odporúčame vytvoriť prostredníctvom pások koridor pre vstup a zabezpečiť, aby boli medzi osobami počas čakania vytvorené dostatočné rozostupy, min. 2 metre.

Špecifické sociálne služby

V zariadení podporovaného bývania sa poskytuje sociálna služba osobe odkázanej podľa integrovaného posudku na dohľad (na základe posúdenia úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo odkázanej na túto sociálnu službu (rozhodnutie vydané pred septembrom 2025 vyšším územným celkom), od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku. Zámerom tohto druhu zariadenia sociálnych služieb je poskytnúť jej klientom a klientkám náležitý dohľad a podmienky simulujúce prirodzené rodinné/komunitné prostredie v čo najväčšej možnej miere. Táto sociálna služba sa poskytuje najviac pre 40 klientov a klientok v jednej budove zariadenia a poskytuje sa v nej sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, ako aj osobné vybavenie a zabezpečuje sa záujmová činnosť, rozvoj pracovných zručností. V prípade, že klient/klientka dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania služby, poskytuje sa jej naďalej.

V dennom stacionári sa sociálne poradenstvo poskytuje aj rodine a osobe, ktorá zabezpečuje pomoc klientovi/klientke v domácom prostredí. Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať v určitých prípadoch (napr. pri poberaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu). Súbeh opatrovateľskej služby je možný s peňažným príspevkom na opatrovanie. Ide o prípady, keď je poberateľ peňažného príspevku v nemocnici alebo z dôvodu potreby odľahčenia od systematického opatrovania. Vtedy je možné poskytovať aj opatrovateľskú službu v rozsahu 40 hodín mesačne alebo maximálne 30 dní v roku (aj po jednotlivých hodinách). Počas tohto obdobia je poberateľovi peňažného príspevku poskytovaná odľahčovacia služba, čo vo vzťahu k opatrovanej osobe znamená, že je jej poskytovaná opatrovateľská služba.

Prepravná služba sa poskytuje osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu a osobám s nepriaznivým zdravotným stavom ovplyvňujúcim ich mobilitu a orientáciu. V praxi to znamená, že prepravnú službu môžu využívať aj osoby, ktoré majú problémy s mobilitou len krátkodobo (napr. pri fraktúre dolnej končatiny).

Sprievodcovskú a predčitateľskú službu možno poskytovať ako samostatnú sociálnu službu, a nielen ako jeden z úkonov opatrovateľskej služby. Okrem osôb, ktorým sa tradične úkony sprievodu a predčítania poskytujú (nevidiace osoby), je možné túto sociálnu službu poskytovať aj osobám s mentálnym postihnutím. Sprievod sa poskytuje na lekárske vyšetrenie, vybavenie úradných záležitosti, do školy, zo školy, do zamestnania, zo zamestnania a na záujmovú činnosť; predčítanie možno poskytnúť napr. pri vybavovaní úradných záležitosti, úradnej a osobnej korešpondencie a pri nakupovaní. Príslušné zdravotné postihnutie sa preukazuje potvrdením ošetrujúceho lekára alebo integrovaným posudkom.

Ďalšími sociálnymi službami sú sprostredkovanie tlmočníckej služby a osobnej asistencie. Obe tieto sociálne služby, aj keď sa poskytujú rozdielnym cieľovým skupinám, je možné poskytovať aj prostredníctvom agentúr špecializujúcich sa výlučne na uvedené činnosti. Ich poskytovanie však môže byť jednou z viacerých aktivít príslušného subjektu, napr. občianskeho združenia alebo neziskovej organizácie, ktorá ich poskytuje bez zriadenia agentúry.

• Sprostredkovanie tlmočníckej služby sa poskytuje osobám odkázaným na tlmočenie.
• Sprostredkovanie osobnej asistencie je určené fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na osobnú asistenciu.

Obsahom oboch uvedených sociálnych služieb je pomoc pri vykonávaní administratívnych úkonov, najmä pri príprave návrhov zmlúv medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a poskytovateľom tlmočníckej služby alebo osobným asistentom, pri vyhľadávaní tlmočníkov a osobných asistentov a vedenie ich databázy, pomoc pri spracúvaní výkazov, pri vyplácaní odmeny osobnému asistentovi, ďalej vzdelávanie fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, tlmočníkov a osobných asistentov a samozrejme aj poskytovanie základného sociálneho poradenstva. Okruh osôb oprávnených k uvedenému druhu sociálnej pomoci je vymedzený pomerne široko. Ide o osoby s nepriaznivým zdravotným stavom alebo odkázané na pomôcku, čo sa preukazuje potvrdením lekára alebo integrovaným posudkom na určitú prechodnú dobu.

Financovanie sociálnych služieb a pandemická situácia

Neverejný poskytovateľ sociálnych služieb je oprávnený žiadať finančnú podporu z projektu Prvá pomoc v rámci zmeny projektu, ak sú oprávnenými žiadateľmi aj poskytovatelia terénnej opatrovateľskej služby, ktorým skončilo oprávnené obdobie realizácie aktivít podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku poskytovaného z Európskeho sociálneho fondu na základe vyhlásenej výzvy Podpora opatrovateľskej služby II č. OP ĽZ DOP 2021/8.1.1/01.

V elektronickom formulári uvádzate počet opatrovateliek v prepočte na celé pracovné úväzky, ktoré plánujeme v rámci jedného mesiaca podporiť. Maximálny žiadaný počet nesmie prekročiť počet v projekte na základe výzvy Podpora opatrovateľskej služby II č. OP ĽZ DOP 2021/8.1.1/01. Maximálne do výšky alokácie. Sumu výšky zálohovej platby si je potrebné zvážiť, nakoľko pri zúčtovaní zálohovej platby nie je možné žiadať vyššiu čiastku ako bola poskytnutá v zálohovej platbe. Žiadosť môžete zasielať najneskôr do 21.11.2023. Zaslať ju však môžete aj bezprostredne po obdržaní schvaľovacieho stanoviska Vašej Žiadosti o zapojenie sa.

Poskytovateľ je povinný uhradiť oprávnené výdavky z poskytnutej Žiadosti o zálohu za obdobie 12/2023 do 30.12.2023. V prípade, ak bude pri zúčtovaní zálohovej platby na predložených dokladoch (bankovom výpise) identifikovaný neskorší termín úhrady ako je 30.12.2023, budú tieto výdavky neoprávnené a poskytovateľ je povinný ich vrátiť v plnej výške.

V zmysle PRÍRUČKY PRE ŽIADATEĽA O NENÁVRATNÝ FINANČNÝ PRÍSPEVOK vo všeobecnosti sú oprávnené výdavky, ktoré vznikli a boli skutočne vynaložené (uhradené) zo strany žiadateľa v období najskôr od 1.1.2014 do ukončenia realizácie aktivít projektu, pričom za žiadnych okolností nesmie prekročiť termín stanovený v čl. 65 ods. 2 všeobecného nariadenia, t.j. 31.12.2023, ak podmienky poskytnutia NFP vo výzve/vyzvaní neuvádzajú inak. Počas ošetrovania člena rodiny môže vzniknúť nárok na dávku nemocenského poistenia tzv. OŠETROVNÉ, ktorú vypláca sociálna poisťovňa. V súvislosti s realizáciou NP TOS nie je preplácaný transfer za tie dni, kedy opatrovateľka z dôvodu dôležitej osobnej prekážky v práci - ošetrovania člena rodiny (OČR) poberá dávku nemocenského poistenia.

Príklady z praxe a riešenia počas pandémie

Spoločnosť Hilfswerk je všeobecne prospešná organizácia a najväčší rakúsky poskytovateľ služieb v oblasti poskytovania starostlivosti a opatrovania. Ich úlohou je sprostredkovať prácu opatrovateľky/opatrovateľa u klientky či klienta. Ako osobná opatrovateľka/osobný opatrovateľ potrebujete mať v Rakúsku prihlásenú zodpovedajúcu živnosť a byť poistení v rakúskom systéme sociálneho poistenia. Vaše činnosti ako osobná opatrovateľka/opatrovateľ zahŕňajú varenie, nákupy, pranie bielizne, rozhovory s klientom a spoločnosť. V dôsledku pandémie vírusu covid-19 sa predpisy upravujúce možnosť pricestovania do Rakúska priebežne menia.

Uznesením vlády SR č. 113/2020 uložila Ministerstvu zdravotníctva SR obmedziť všetky plánované zdravotné výkony, ktoré neohrozujú život a zdravie, ako jeden z dôležitých nástrojov na ochranu života a zdravia v súvislosti so šírením ochorenie COVID-19. V súlade s týmto uznesením MZ SR vydalo dňa 17. 03. 2020 opatrenie, ktorým obmedzuje poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v poskytovaní výkonov a operácií, ktoré strpia odklad. Na základe tohto uznesenia by rovnako klienti zariadení počas mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID - 19 nemali absolvovať žiadne zdravotné výkony a ošetrenia mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb, ktoré strpia odklad.

Pokiaľ ide o neodkladné výkony, vrátane absolvovania dialýzy, tieto je potrebné zabezpečiť v súčinnosti so zdravotníckym zariadením kde majú byť realizované, vrátane zabezpečenia prevozu/sprievodu do/zo zdravotníckeho zariadenia pri dodržaní všetkých hygienických a bezpečnostných opatrení. Pokiaľ ide o výkony, ktoré znesú odklad, alebo ktoré je možné po vyhodnotení a konzultácií s ošetrujúcim lekárom vykonať aj ošetrovateľským personálom v zariadení (napr. preväz rany), nie je potrebné navštevovať zdravotnícke zariadenie. Uvedené odporúčanie je v súlade s opatrením Úradu verejného zdravotníctva SR z 24.03.2020, ktorým sa prikazuje poskytovateľom sociálnych služieb dôsledne dodržiavať hygienicko-epidemiologický režim.

tags: #role #socialneho #pracovnika #opatrovatel #alebo #poskytovatel