Materská dávka je dôležitou súčasťou sociálneho zabezpečenia pre rodičov na Slovensku. Tento článok sa zameriava na podmienky poberania materského z dvoch pracovných pomerov a s tým súvisiace aspekty. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre zamestnancov, zamestnávateľov a živnostníkov.
Úvod do Materskej Dovolenky
Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka sú tri samostatné pracovnoprávne inštitúty upravené v Zákonníku práce. Materské je nemocenská dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia, ktorú matka alebo iná osoba poberá z dôvodu tehotenstva a starostlivosti o dieťa v prvých mesiacoch jeho života. Výška materského sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu (PVZ) a poskytuje sa za kalendárne dni.
Zamestnanec je povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi predpokladaný deň nástupu na materskú, otcovskú alebo rodičovskú dovolenku, ako aj predpokladaný deň ich prerušenia a skončenia, a to najmenej mesiac vopred. Pri nástupe na materskú dovolenku je potrebné predložiť tlačivo Sociálnej poisťovne "Žiadosť o materské", ktoré vystaví gynekológ.
Počas otcovskej dovolenky je mimo práce otec, ktorý sa stará o narodené dieťa. Obdobie čerpania materskej/otcovskej dovolenky je považované za výkon práce podľa § 144a ods. 1 Zákonníka práce. Na rozdiel od toho, doba rodičovskej dovolenky sa ako výkon práce na účely dovolenky neposudzuje.
Dôležité je tiež vedieť, že zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, ktorá zahŕňa tehotenstvo, materskú dovolenku, rodičovskú dovolenku zamestnankyne a zamestnanca, alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Rodičovská dovolenka sa poskytuje do dňa, v ktorom dieťa dovŕši 3 roky veku, alebo až do šiestich rokov veku dieťaťa v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa. Na rodičovskú dovolenku sa nemusí nastúpiť bezprostredne po materskej dovolenke; zamestnávateľ môže zamestnancovi umožniť čerpať aj klasickú dovolenku.
Možnosť Súbežných Pracovných Pomerov
Zamestnanec môže mať uzatvorených aj niekoľko pracovných pomerov. V súbežnom pracovnom pomere môže zamestnávateľ zamestnať zamestnanca na plný aj skrátený pracovný úväzok. Jednotlivé pracovné pomery sa posudzujú samostatne, čiže je legálne mať aj niekoľko pracovných pomerov. Zákonník práce však viaže možnosť uzatvorenia dvoch alebo viacerých pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa na druh práce - pre ďalší pracovný pomer sa vyžaduje splnenie podmienky, že musí ísť o činnosti spočívajúce v práci iného druhu.
Zároveň každý pracovný pomer zamestnanca sa považuje za samostatné poistenie. Z tohto dôvodu musíte každý pracovný pomer prihlasovať do Registra poistencov Sociálnej poisťovne zvlášť, a to aj v prípade, že súbeh pracovných pomerov je uzatvorený u jedného zamestnávateľa. V prípade, že zamestnanec má viacero pracovných pomerov, vo vzťahu k maximálnej výške vymeriavacieho základu sa maximálna suma vymeriavacieho základu určuje z úhrnu príjmov zo všetkých pracovných pomerov zamestnanca. U zamestnávateľa sa vymeriavací základ posudzuje za každý pracovný pomer samostatne. Z tohto dôvodu by zamestnávateľ mal byť informovaný o tom, že zamestnanec má viac súbežných zamestnaní.
Častým prípadom je, že zamestnanec sa rozhodne popri zamestnaní vykonávať zárobkovú činnosť. Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže udelený súhlas z vážnych dôvodov písomne odvolať; v písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť tieto dôvody. Po odvolaní súhlasu zamestnávateľom je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu inú zárobkovú činnosť skončiť.
Zamestnancovi, ktorý popri zamestnaní vykonáva zárobkovú činnosť nevzniká hneď povinnosť platiť sociálne odvody. Povinnosť platiť sociálne odvody sa posudzuje až na základe výšky príjmov zo živnosti a to k 1.7. (resp. k 1.10.) roka nasledujúceho po podaní daňového priznania za predošlý rok. Živnostník, ktorý je zároveň aj zamestnaný je zdravotne poistený u zamestnávateľa. V prípade súbehu živnosti a pracovného pomeru nemôže daňovník požiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane svojho zamestnávateľa a má povinnosť podať vlastné daňové priznanie (typu B).
Nárok na Materské z Viacerých Zamestnaní
Ak ste zamestnaná a máte dve zamestnania, za určitých okolností môžete mať nárok na materské z oboch.
Podmienky pre Získanie Materského z Dvoch Zamestnaní
Pre získanie nároku na materské z oboch pracovných pomerov musíte splniť nasledovné:
- Splnenie podmienky 270 dní nemocenského poistenia: V obidvoch zamestnaniach musíte splniť podmienku minimálne 270 dní nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred nástupom na materskú dovolenku. Do obdobia 270 dní trvania nemocenského poistenia sa môže započítať aj doba štúdia na strednej alebo vysokej škole. Platí to vtedy, ak išlo o štúdium považované za sústavnú prípravu na povolanie a poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. Štúdium musí byť úspešne ukončené.
- Trvanie oboch pracovných pomerov: Oba pracovné pomery musia trvať v čase nástupu na materskú dovolenku.
Určenie Rozhodujúceho Obdobia a Vymeriavacieho Základu
Z každého zamestnania sa určí samostatné rozhodujúce obdobie a vymeriavací základ, z ktorého sa bude materské vypočítavať.
Prvý pracovný pomer:
- Ak pracovný pomer začal 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho roku, v ktorom začínate poberať materské (alebo skôr), rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa začína poberať materské. Napríklad, ak ste začali pracovať 1.1.2021 alebo skôr a na materskú idete v roku 2023, rozhodujúce obdobie je rok 2022.
- Ak ste začali pracovať v priebehu roka predchádzajúceho roku, v ktorom sa začína poberať materské, rozhodujúce obdobie je od vzniku pracovného pomeru do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom ste začali poberať materské. Napríklad, ak ste začali pracovať niekedy v roku 2021 a na materskú ste išli 17.12.2022, rozhodujúce obdobie je od vzniku pracovného pomeru v roku 2021 do 11/2022.
Druhý pracovný pomer:
- Ak ste nastúpili počas roka predchádzajúceho roku, v ktorom sa začína poberať materské a poistné sa platilo za viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúce obdobie je od vzniku pracovného pomeru do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom ste začali poberať materské.
Príklad z praxe
Žena je zamestnaná na trvalý pracovný pomer u zamestnávateľa A od roku 2015. V roku 2022 bola na rodičovskej dovolenke a od 1. januára 2023 opäť nastúpila do zamestnania. Žena sa 19. septembra 2023 zamestnala na skrátený úväzok u zamestnávateľa B, čiže má dva súbežné pracovné pomery. Je tehotná a plánovaný nástup na materskú dovolenku je december 2023, keď by začala aj poberať materský príspevok. Ak žena pôjde na materskú dovolenku v decembri 2023, tak bude mať nárok na výplatu materského z oboch pracovných pomerov, teda aj z toho, ktorý bol uzavretý 19. septembra 2023, pretože splní podmienku 270 dní nemocenského poistenia.
Zamestnankyňa pracuje ako hlavný kontrolór obce na kratší pracovný čas a neuplatnila si z tohto pracovného pomeru materské. Materské si uplatnila len u zamestnávateľa, kde pracuje na plný úväzok. Má nárok na výplatu materského aj z pracovného pomeru na kratší pracovný čas? Áno, má. Nárok na nemocenskú dávku (materské) sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov a vypláca sa len jedna. Ak má zamestnankyňa viac pracovných pomerov súčasne, má nárok na materské z každého z nich, čiže aj z viacerých nemocenských poistení, ak o materské z každého nemocenského poistenia osobitne požiada.
Práca Počas Poberania Materského
Práca popri materskej dovolenke je možná, a to aj u toho istého zamestnávateľa, ale na inú pracovnú pozíciu ako predtým. Môžete uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu buď u pôvodného zamestnávateľa na inej pozícii, alebo u nového zamestnávateľa.
Osoba, ktorá poberá materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca, nemôže mať v tomto čase príjem za prácu v danom zamestnaní. Inými slovami, v dňoch, kedy poberá materské, nemôže v tomto zamestnaní aktívne pracovať. Môže mať v tomto zamestnaní vyplatený príjem, pokiaľ nejde o príjem za prácu vykonávanú počas poberania materského. Môže mať vyplatené napríklad odmeny za prácu, ktorú vykonala ešte pred začatím čerpania materského, môže poberať napr. ročnú odmenu - za prácu, ktorú vykonala ešte pred materskou.
Žena, ktorá poberá materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca, môže mať v tomto čase príjem za prácu v inom zamestnaní, z ktorého nepoberá materské - je jedno, či materské nepoberá preto, lebo by z iného zamestnania nesplnila podmienky na priznanie materského (270 dní poistenia), alebo preto, lebo sa vedome rozhodla z iného zamestnania nepožiadať o materské, aj keď na materské mala nárok.
V prípade otca je to zložitejšie, pretože ak má otec príjem z iného zamestnania, z ktorého si materské neuplatnil, Sociálna poisťovňa posudzuje, či sa skutočne stará o dieťa - ak niekde pracuje.
Pani Dana je tehotná. Má dve zamestnania - pracovný pomer u zamestnávateľa ABC a dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa XYZ. Z oboch zamestnaní je nemocensky poistená a z oboch zamestnaní by splnila podmienky na priznanie materského. Pani Dana sa však rozhodne požiadať o materské len z nemocenského poistenia u zamestnávateľa ABC. V tomto zamestnaní (pracovný pomer) počas poberania materského nemôže pracovať. Z nemocenského poistenia na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa XYZ sa pani Dana rozhodla nepožiadať o materské. Dôležitá poznámka: V súlade s § 140 ods. 5 ZSP (vylúčenie povinnosti platiť poistné sa posudzuje osobitne z každého zamestnania, resp. poistenia), pani Dana v horeuvedenom príklade z príjmu na dohodu o pracovnej činnosti v čase, kedy sa jej vypláca materské, s účinnosťou od 1.1.2023 platí poistné do Sociálnej poisťovne a poistné platí aj jej zamestnávateľ XYZ.
Podnikanie Počas Materskej Dovolenky
Podľa zákona o sociálnom poistení, ak ste podnikateľka, nemáte povinnosť prerušiť svoju činnosť počas poberania materskej dávky. Môžete teda ďalej podnikať bez prerušenia, alebo si počas materskej založiť živnosť.
V prípade SZČO, ktorá poberá materské z povinného nemocenského poistenia SZČO, nie je v zákone podmienka "nemať príjem" z podnikania. Znamená to, že SZČO môže v čase, kedy poberá materské, mať príjem zo svojho podnikania, a to bez akéhokoľvek obmedzenia. Pozor, v prípade otca, ktorý ako SZČO poberá materské, však môže Sociálna poisťovňa preverovať, či sa "stará o dieťa".
Zamestnanec vs. SZČO - Rozdiely pri Materskej
Najzásadnejší rozdiel medzi zamestnancom a SZČO pri nástupe na materskú je v možnosti pracovať. Zamestnanec nemôže počas materskej vykonávať rovnakú prácu na rovnakej pozícii, zatiaľ čo živnostníčka nemusí prerušiť živnosť.
Otcovské Materské
Status „otec na materskej“ je čoraz bežnejší a medzi rodičmi získava na popularite. Podmienky na priznanie materského a výpočet jeho výšky sú u otca úplne rovnaké ako u matky - posudzuje sa výška vymeriavacieho základu, existencia nemocenského poistenia (alebo ochranná lehota) a splnenie podmienky 270 dní poistenia.
Rozdiel nastáva v dĺžke poberania materského:
- 28 týždňov pri bežnej situácii,
- 31 týždňov, ak ide o osamelého otca,
- 37 týždňov, ak sa stará o dve alebo viac detí naraz.
Otec si však nemôže požiadať o materské hneď po narodení dieťaťa - urobiť tak môže až po tom, ako matke uplynie jej nárok na materské, prípadne sa ho písomne vzdá. V praxi sa otcovia často rozhodujú pre materské po skončení materskej matky a pred začiatkom čerpania rodičovského príspevku. Výnimkou je situácia, keď každý z rodičov poberá materské na iné dieťa, napríklad matka na mladšie a otec na staršie.
Dôležité je však vedieť, že počas čerpania materského nemôže rodič súbežne poberať rodičovský príspevok. V prípade, ak v rodine je viac detí a na staršie deti sa poberá rodičovský príspevok, tak platí, že za mesiac, za ktorý celý matka alebo otec poberajú materské, nie je možné poberať rodičovský príspevok.
Ako Získať Maximálne Materské
Zvýšenie materskej a získanie maxima je možné u zamestnankyne aj u SZČO. Dôležité je splniť podmienky a optimalizovať vymeriavací základ.
Zamestnankyňa
- Aktívne nemocenské poistenie: Musí byť nemocensky poistená (t. j. aktívne nemocenské poistenie).
- Vymeriavací základ: Optimalizovať vymeriavací základ, t. j. len v maximálnej výške.
- Maximálny denný vymeriavací základ: Denný vymeriavací základ (aj pravdepodobný DVZ) nesmie presiahnuť maximálnu výšku.
SZČO
- Prerušenie živnosti: Ak chce získať maximálne materské, nesmie mať aktívne nemocenské poistenie zo SZČO.
- Zamestnanie na trvalý pracovný pomer: Môže sa popri vykonávaní SZČO zamestnať aj na trvalý pracovný pomer.
- Materské z oboch zamestnaní: V prípade splnenia podmienok má nárok na materské z oboch "zamestnaní".
Ako dosiahnuť maximálne materské v roku 2025?
Maximálna výška materskej dávky sa od 1. januára 2025 zvýšila na sumu 2 135,30 eur (pri 31-dňovom mesiaci). Pre rok 2025 je aktuálny maximálny DVZ vo výške 91,9676 eur. Maximálna denná výška materského sa tak zvýši na sumu 68,9757 eur, čo predstavuje 75 % zo sumy 91,9676 eur. Nárok na maximálne materské v roku 2025 má osoba, ktorej vymeriavací základ v rozhodujúcom období bol vo výške 2 796 eur mesačne. Úplne postačuje, ak bude priemer vymeriavacích základov za celé rozhodujúce obdobie v sume 2 796 eur.
Ďalšou možnosťou, ako zoptimalizovať výšku materského, je zmena zamestnania. Žena môže ukončiť pracovný pomer, v ktorom má nižší vymeriavací základ (nižšiu hrubú mzdu), a uzatvoriť nový pracovný pomer s vyššou hrubou mzdou. Aby sa však nový príjem zohľadnil, musí byť v novom zamestnaní nemocensky poistená minimálne 90 kalendárnych dní pred vznikom nároku na materské.
Čo robiť v prípade nízkeho materského?
V prípade, že má žena nižšie materské ako je rodičovský príspevok, príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny jej doplatí rozdiel medzi materským a rodičovským príspevkom. Od 1. januára 2025 platí, že rodičovský príspevok je vo výške: bežný rodičovský príspevok: 478,60 eur mesačne, zvýšený rodičovský príspevok (pri dvojičkách alebo pri predošlom poberaní materského): 597,30 eur mesačne. Ak teda materské je nižšie ako 478,60 eur, štát doplatí rozdiel. V prípade, že sa žene narodia dvojičky, alebo ak splní zákonom stanovené podmienky na zvýšený rodičovský príspevok, môže byť tento doplatok až do výšky 597,30 eur.
Nárok na materské pre absolventky stredných a vysokých škôl
Do obdobia 270 dní trvania nemocenského poistenia, ktoré je potrebné na vznik nároku na materské (pri aktívnom nemocenskom poistení alebo v ochrannej lehote), sa môže započítať aj doba štúdia na strednej alebo vysokej škole. Platí to vtedy, ak išlo o štúdium považované za sústavnú prípravu na povolanie a poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. K žiadosti o materské je potrebné priložiť:
- potvrdenie školy o dobe štúdia,
- doklad o ukončení štúdia (napr. maturitné vysvedčenie, vysvedčenie o záverečnej skúške alebo vysokoškolský diplom).
Štúdium musí byť úspešne ukončené. Stále však platí, že základnou podmienkou nároku na materské je existencia nemocenského poistenia alebo plynutie ochrannej lehoty v deň vzniku dôvodu na poskytnutie ...
Nemocenské pri dvoch pracovných pomeroch
Ak máte dva pracovné pomery a ste na PN, platí to pre obidvoch zamestnávateľov. Je potrebné žiadať vystaviť PN 2x a doručiť obidvom zamestnávateľom. Inak je to porušenie liečebného poriadku.
Ak ste povinne nemocensky poistený živnostník (SZČO) a súčasne aj zamestnaný, a v čase uznanej PN si chcete v Sociálnej poisťovni (SP) uplatniť nárok na nemocenské dávky z obidvoch poistných vzťahov, teda aj ako SZČO a zároveň aj ako zamestnanec, musíte si od lekára vyžiadať dve žiadosti - Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti - pre každé nemocenské poistenie zvlášť. Dôvodom toho, že musí osobitne odovzdať dve potvrdenia, spočíva predovšetkým v tom, že uznanie jednej PN-ky neznamená automaticky nárok aj na druhú PN. Môže však nastať aj taký prípad, kedy toto rozhodnutie nezáleží na vôli poistenca, ale ošetrujúci lekár uzná fyzickú osobu za dočasne PN iba na výkon niektorej z viacerých zárobkových činností.
Prečo je potrebné osobitné potvrdenie o PN pri viacerých zamestnaniach?
Nie je možné, aby Sociálna poisťovňa na základe uplatnenia si nároku na jednu dávku automaticky túto žiadosť preniesla aj do druhého poistného vzťahu tohto poistenca a vybavila ju bez toho, aby si osobitne požiadal aj o druhú PN-ku. Preto musí fyzicky žiadať o obidve nemocenské dávky osobitne.
Výpočet nemocenského
Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, príjem z ktorého sa použije pri výpočte dávky (spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky). Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55 % DVZ alebo PDVZ od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa).
Špecifické situácie a kombinácie poistení
Pri kombinácii viacerých nemocenských poistení (napr. dva pracovné pomery alebo pracovný pomer a povinné poistenie SZČO) Sociálna poisťovňa najskôr posúdi samostatne nárok na nemocenskú dávku z každého z nich. Ak poistenec nárok spĺňa z viacerých nemocenských poistení, výška jeho dávky sa potom určí zo súčtu denných vymeriavacích základov vypočítaných z hrubých príjmov dosiahnutých v príslušnom pracovno-právnom vzťahu v rozhodujúcom období.
Maximálna výška dávky
Sociálna poisťovňa upozorňuje, že pri oboch typoch dávok je určená maximálna možná suma dávky. V roku 2019 je to pri 31-dňovom mesiaci najviac 1 069,60 eura pri dávke nemocenské, pri materskom je to 1458,50 eura a pri dávke ošetrovné je to 345,10 eura za 10 kalendárnych dní. Tieto sumy sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka, na rozdiel od dávky v nezamestnanosti, ktorá sa mení vždy k 1. júlu kalendárneho roka.
tags: #subeh #dvoh #zamestnani #nemocenske