Dôchodkové poistenie študentov je téma, ktorá vyvoláva množstvo otázok. Mnohí študenti a ich rodičia sa pýtajú, či sú študenti povinne poistení, aké majú povinnosti voči Sociálnej poisťovni a či majú nárok na sociálne dávky. V tomto článku sa pozrieme na všetky dôležité aspekty dôchodkového poistenia študentov, vrátane zmien v podmienkach pri dohodách o brigádnickej práci, možnostiach dobrovoľného poistenia, nárokov na sirotský dôchodok a povinností absolventov po skončení štúdia.
Nepovinné sociálne poistenie študentov
Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nie je povinne poistený na sociálne poistenie. Len zo samotného postavenia študenta teda nevyplýva povinnosť platiť poistné na žiadny druh sociálneho poistenia. Z tohto dôvodu študent nemá voči Sociálnej poisťovni počas celého štúdia žiadne povinnosti prihlasovacie, oznamovacie ani odvodové. To znamená, že z dôvodu začiatku, ukončenia, prípadne prerušenia štúdia nemusí Sociálnej poisťovni nič oznamovať ani platiť žiadne poistné.
Táto povinnosť nevyplýva ani štátu, čiže študent nemá automaticky nárok na dávky zo sociálneho poistenia. Keďže študent sám neplatí poistné na žiadny druh sociálneho poistenia a neplatí ich za neho nikto, nemá ani nárok na žiadnu dávku zo Sociálnej poisťovne. Výnimkou je len študent poberajúci sirotský dôchodok, ktorý má oznamovacie povinnosti.
Od 1. 1. 2004 sa obdobie štúdia nezhodnocuje pri uplatňovaní si nároku na akúkoľvek dávku zo Sociálnej poisťovne. Tento princíp je dôležité pochopiť na nasledujúcich príkladoch:
- Príklad 1: Materské. Vysokoškoláčka otehotnie a v Sociálnej poisťovni si nárokuje dávku materské. Sociálna poisťovňa jej ju neprizná, pretože pre priznanie nároku na ňu je potrebné byť poistený v čase vzniku dôvodu na poskytnutie materského (spravidla 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu) a mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
- Príklad 2: Dávka v nezamestnanosti. Študent ukončí štúdium, nenájde si prácu a zaeviduje sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V Sociálnej poisťovni si uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa mu ju neprizná, pretože podmienkou jej priznania je trvanie poistenia v nezamestnanosti aspoň 730 dní v posledných troch rokoch pred zaevidovaním sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Dôchodkové poistenie pri brigádnickej práci študentov
Od 1. januára 2015 sa menia podmienky pri dohodách o brigádnickej práci študentov. Všetci študenti, bez ohľadu na vek, môžu využiť výnimku z platenia odvodov do Sociálnej poisťovne pri dohode o brigádnickej práci študentov, ak na ňu zarobia maximálne 200 eur mesačne. Táto odvodová odpočítateľná položka je maximálne 200 eur mesačne.
Naďalej platí, že v prípade, ak má žiak alebo študent uzatvorených viacero dohôd, výnimku na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie môže využiť iba pri jednej z nich. O výnimku žiada študent u svojho zamestnávateľa na tlačive „Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov“. Výnimka platí až do skončenia právneho vzťahu dohody alebo do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom ukončenie uplatňovania výnimky študent oznámi zamestnávateľovi. Zamestnávateľa informuje písomne aj v prípade, že výnimku si ďalej uplatňovať nechce.
Ako funguje odvodová úľava?
Ak má študent - brigádnik vymeriavací základ (odmenu v hrubom) na základe určenej dohody nižší ako 200 eur za mesiac, odvodová úľava je v sume tohto vymeriavacieho základu. V prípade, že je hrubá mzda vyššia ako 200 eur mesačne, odvody mu zamestnávateľ vyráta z rozdielu hrubej mzdy a sumy 200 eur. Pri platení poistného za zamestnávateľa na účely úrazového a garančného poistenia sa odvodovo odpočítateľná položka v sume 200 eur neodpočítava.
Príklad: 17-ročný žiak strednej školy má od októbra 2014 uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov s pravidelným mesačným príjmom, pričom už na začiatku dohody požiadal o výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie.
- V októbri a v novembri 2014 zarobil 65 eur - poistné na dôchodkové poistenie neplatí (príjem nižší ako 68 eur pre rok 2014).
- V decembri 2014 zarobil 100 eur - zaplatí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu 32 eur (rozdiel medzi príjmom 100 eur a hraničnou sumou 68 eur pre rok 2014), t. j. poistné na starobné a invalidné poistenie spolu v sume 2,24 eur.
- V januári 2015 zarobil 150 eur - za január 2015 sa hraničná suma zvýši na 200 eur, preto z dosiahnutého príjmu v sume 150 eur nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie.
Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov sú poistení a povinní platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné), poistné za nich odvádza zamestnávateľ. Títo študenti sami žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni nemajú, plní ich zamestnávateľ.
Pracovný pomer a podnikanie počas štúdia
Ak študent popri štúdiu začne vykonávať nejaký druh zárobkovej činnosti, povinnosti mu vzniknú. Ak sa študent počas štúdia zamestná na základe pracovnej zmluvy, nadobúda v sociálnom poistení právne postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia.
Študent nemá voči Sociálnej poisťovni prihlasovacie, oznamovacie, odhlasovacie a odvodové povinnosti. Tieto plní jeho zamestnávateľ, to znamená, že zamestnávateľ odvádza Sociálnej poisťovni poistné, ktoré je povinný platiť študent ako zamestnanec. Študent v postavení zamestnanca je povinne poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávateľ okrem poistného do uvedených fondov platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Obdobie pracovného pomeru sa zhodnocuje na nárok na dôchodok.
Študent - podnikateľ sa v zmysle zákona č. 461/2006 Z.z. „o sociálnom poistení“ stáva povinne poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO), ak jeho príjem v predchádzajúcom kalendárnom roku bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu (vymeriavacím základom je suma najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere). Povinnosť na sociálnom poistení SZČO tak vzniká od 1. júla v bežiacom kalendárnom roku a trvá do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.
Študent - SZČO je povinný sa prihlásiť v Sociálnej poisťovni príslušnej podľa miesta jeho trvalého pobytu do 8 dní od vzniku týchto poistení (keďže povinné poistenie vzniká dňom 1. júla, je študent - SZČO povinný sa prihlásiť do 8. júla). V prípade vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia je povinný platiť poistné každý mesiac do 8. dňa kalendárneho mesiaca.
Dobrovoľné dôchodkové poistenie a dodatočné zaplatenie poistného
Ak študent chce byť zúčastnený na sociálnom poistení v období štúdia (a následne - po splnení všetkých podmienok - mať nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne), môže využiť dobrovoľné poistenie. Zákon ustanovuje možnosť dobrovoľne sa poistiť nemocensky, dôchodkovo a pre prípad nezamestnanosti.
Dobrovoľné dôchodkové poistenie nezaniká automaticky pri vzniku pracovného pomeru, t. j. pri vzniku povinného poistenia zamestnanca, prípadne vzniku iného povinného poistenia. Trvá až do dňa odhlásenia sa z dôchodkového poistenia, keďže spätne sa odhlásiť (ani prihlásiť) z dobrovoľného poistenia nie je možné.
Za obdobie štúdia si možno kedykoľvek v budúcnosti zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne, napríklad aj pri spisovaní žiadosti o dôchodkovú dávku. Doplatiť si ho možno za obdobie od 1. 1. 2004. So žiadosťou o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia je potrebné obrátiť sa na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska s vyplneným tlačivom „Žiadosť o dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie“. Doplatenie poistného je možné len v prípade dôchodkového poistenia.
Pri dodatočnom zaplatení poistného si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ, z ktorého si zaplatí poistné na dôchodkové poistenie dodatočne.
Príklad: Fyzická osoba si chce doplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie štúdia v roku 2009. Najmenej z takéhoto vymeriavacieho základu osoba zaplatí poistné. Minimálny vymeriavací základ pre dodatočné zaplatenie poistného stanovený pre rok 2009 je v sume 334,36 eur. Zo sumy 334,36 eur zaplatí na starobné poistenie 18 % a na invalidné poistenie 6 %.
Sirotský dôchodok
O sirotský dôchodok môže študent požiadať v prípade úmrtia rodiča alebo osvojiteľa. Žiadosť o sirotský dôchodok spisuje pobočka Sociálnej poisťovne v mieste trvalého pobytu žiadateľa. Dieťa, ktoré dosiahlo 15 rokov veku a je spôsobilé na právne úkony, si uplatňuje nárok na sirotský dôchodok vo vlastnom mene. Pri žiadaní o dôchodok študent preukáže, že je nezaopatreným dieťaťom a že sa sústavne pripravuje na povolanie.
Ak študuje v zahraničí, potvrdenie o štúdiu sa posudzuje na základe rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní. Ak študuje v Českej republike na škole, ktorá sa nachádza v zozname uznaných vysokých škôl z Českej republiky, nie je potrebné žiadať Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní o posúdenie daného štúdia.
Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká dňom, keď jeho poberateľ prestáva byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením štúdia. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa začalo znovu byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj osvojením nezaopatreného dieťaťa. Sirotský dôchodok sa prestane vyplácať od výplatného termínu dôchodku nasledujúceho po dni, keď tieto skutočnosti nastanú.
Poberateľ dôchodkovej dávky je povinný v lehote do ôsmich dní oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Poberateľ sirotského dôchodku je povinný v tejto lehote vždy oznámiť, že štúdium zanechal (štúdium skončil skôr, ako je predpísaná dĺžka štúdia), prípadne štúdium prerušil. Sociálna poisťovňa za termín ukončenia stredoškolského štúdia považuje posledný deň letných prázdnin po záverečnom roku štúdia.
Rovnaké povinnosti ako pri sirotskom dôchodku spojené s preukazovaním nezaopatrenosti v prípade štúdia má aj žiak alebo študent, ktorý je poberateľom pozostalostnej úrazovej renty prekvalifikovanej od 1. 1. 2004.
Povinnosti absolventov voči Sociálnej poisťovni po skončení štúdia
Štandardne platí, že povinnosti voči Sociálnej poisťovni bezprostredne po ukončení štúdia študenti nemajú - čakajú na ne až po uplatnení sa na pracovnom trhu podľa konkrétnej situácie, v ktorej sa ocitnú.
Absolvent odchádza do zahraničia
Ak si študent po škole plánuje užiť voľno, nepracovať, cestovať doma či po svete alebo na dlhšiu dobu odísť študovať či pracovať do zahraničia, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti (okrem poberateľa sirotského dôchodku, ktorý končí štúdium). Nemusí jej nič nahlasovať, ani sa registrovať a ani platiť poistné na sociálne poistenie.
Absolvent končí alebo prerušuje štúdium a poberá sirotský dôchodok
Osobitné pravidlá platia pre absolventov štúdia, ktorí sú poberateľmi sirotského dôchodku. Ak študent poberá sirotský dôchodok, nahlasuje Sociálnej poisťovni ukončenie štúdia v prípade, ak ho zanechá predčasne alebo ak štúdium preruší. Sumy sirotského dôchodku, ktoré mu Sociálna poisťovňa vyplatila navyše, bude povinný vrátiť, keďže mu už nepatrili. Nárok na výplatu sirotského dôchodku totiž zaniká dňom, keď poberatelia sirotského dôchodku prestávajú byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením či prerušením štúdia. Nárok na sirotský dôchodok rovnako zaniká dovŕšením veku 26 rokov.
To, či sirota-študent ešte študuje, sa overuje potvrdením školy. Sociálna poisťovňa si to spravidla zisťuje sama v registri ministerstva školstva, a teda študent nemá žiadne povinnosti. Výnimkou sú študenti, ktorí zanechajú štúdium predčasne alebo ho prerušia, ako aj študenti-siroty, ktoré študujú v zahraničí alebo na školách, ktoré v tomto registri nie sú (zväčša ide o školy v pôsobnosti rezortov ministerstva vnútra a obrany). Tieto siroty sú však povinné potvrdenie o návšteve školy, resp. o jeho prerušení alebo predčasnom ukončení, predložiť Sociálnej poisťovne sami.
Poberatelia sirotských dôchodkov a brigády
Poberatelia sirotských dôchodkov, ktorí dovŕšili 15 rokov veku a ukončili obdobie školského vyučovania posledného školského roka ich povinnej školskej dochádzky, môžu počas letných prázdnin pracovať. Výplata sirotského dôchodku im nebude počas týchto letných prázdninových mesiacov zastavená a sirotský dôchodok im bude riadne vyplácaný. Sociálna poisťovňa k 31. máju 2025 vyplácala 19 994 dávok sirotské v priemernej výške 210,48 eur.
Zákonník práce s účinnosťou od 1. augusta 2024 ohraničuje možnosť zamestnávania mladistvých po dovŕšení 15 rokov veku, avšak najskôr dňom ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka ich povinnej školskej dochádzky, t. j. už počas letných prázdnin (júl a august) a nemusia čakať na oficiálne ukončenie školského roka (31. august).
Pätnásťroční môžu pracovať na dohodu o brigádnickej práci študenta. Tá je pre nich výhodná aj preto, že do výšky 200 eur mesačne je oslobodená od sociálnych odvodov. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere a pracovný čas u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín.
Pri uzatvorení pracovnej zmluvy s mladistvým je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie (nie súhlas) jeho zákonného zástupcu (napr. rodiča, poručníka). Mladiství nemôžu pracovať nadčas ani v noci. Rovnako nemôžu mať dohodnutú pracovnú pohotovosť, nesmú prísť do styku s alkoholom, pracovať s hotovosťou môžu, ale nie sú zodpovední za hotovosť.
Absolvent sa stáva po skončení školy nezamestnaným
Keďže počas štúdia nie je študent automaticky poistený na sociálne poistenie a nikto zaňho poistné neplatí, absolvent strednej či vysokej školy nemá po ukončení štúdia automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti či iné dávky, ktoré sú podmienené predchádzajúcim uhrádzaním poistného.
Študent sa môže už od 16-tich rokov veku v Sociálnej poisťovni poistiť dobrovoľne na jednotlivé druhy poistenia. Ak mu dobrovoľné poistenie trvalo dostatočné obdobie, môže získať napr. nárok na dávky v nezamestnanosti. Pri tejto dávke musí získať najmenej 730 dní poistenia a zároveň sa evidovať na úrade práce. Štát platí za študenta len zdravotné poistenie, ktoré mu zabezpečí zdravotnú starostlivosť (v prípade choroby, či úrazu, liečby a pod.). Zdravotné poistenie však nepatrí do kompetencie Sociálnej poisťovne.
Absolvent začína podnikať
Ak študent začne po škole podnikať, povinnosti prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne a platiť poistné na sociálne poistenie mu vzniknú až na budúci rok (2026) podľa dosiahnutých príjmov z podnikania uvedených v daňovom priznaní za rok 2025. Aby sa živnostník, resp. SZČO nestal povinným platiteľom sociálnych odvodov v roku 2026, jeho príjem za rok 2025 nesmie prekročiť sumu 9 144 eur.
Ak hranicu príjmov podnikateľ prekročí, vznik povinného sociálneho poistenia a presnú výšku odvodov oznámi na budúci rok samotná Sociálna poisťovňa. Samozrejme, rovnako má možnosť na preklenutie najbližšieho roku zvoliť si podľa svojej situácie aj dobrovoľné poistenie. Dobrovoľné platenie poistného sa mu zúročí v budúcnosti pre prípadný nárok na dávky (nemocenské, materské či dávku v nezamestnanosti) a zaráta sa mu aj do obdobia dôchodkového poistenia pre budúci nárok na dôchodok.
Absolvent uzatvorí pracovný pomer alebo dohodu
Ak sa hneď po škole, resp. po letných prázdninách študent zamestná na trvalý pracovný pomer alebo uzavrie so zamestnávateľom príslušnú dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadnu oznamovaciu povinnosť. Povinnosti zaňho bude automaticky plniť zamestnávateľ, ktorý ho prihlási do Sociálnej poisťovne a bude zaňho platiť aj poistné na sociálne poistenie z dohodnutej mzdy (vymeriavacieho základu).
Ak bývalý študent sa zamestná na pracovný pomer alebo dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ, a to od prvého dňa zamestnania. Ak bývalý študent začne podnikať alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť a nadobudne na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO, plní si povinnosti ako každá iná SZČO.
Dôležité: Ak už osoba nemá štatút študenta, nie je možné uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študenta (a využiť úľavu na odvodoch), potrebné je použiť dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti.