Sú nemocenské dávky zdaniteľným príjmom? Podrobný prehľad legislatívy a praxe na Slovensku

V slovenskom právnom systéme, konkrétne v zákone o dani z príjmov (ZDP), nie je explicitne uvedený zoznam príjmov, ktoré sú považované za zdaniteľné. Avšak, z ustanovení ZDP, najmä z § 32 ods. 4, možno odvodiť, ktoré príjmy sú od dane oslobodené. Tento článok sa zameriava na to, či sú nemocenské dávky považované za zdaniteľné príjmy a ako sa táto problematika rieši v kontexte slovenského daňového systému.

Príjmy oslobodené od dane a daňové priznanie

Podľa zákona o dani z príjmov je príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Nie každý príjem je však aj zdaniteľným príjmom daňovníka. Daňové priznanie k dani z príjmov je v zmysle § 32 ods. 1 ZDP povinný podať každý, kto za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy zahrnované do základu dane, presahujúce stanovenú sumu. Pre rok 2019 to bolo 1 968,68 eura. Fyzická osoba daň neplatí, ak za zdaňovacie obdobie daň nepresiahne sumu 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu sumu 1 968,68 eura. Vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne sumu 5 eur. Správca dane vráti v prípade, ak je väčší ako 5 eur.

Existujú však situácie, kedy daňovník nie je povinný podať daňové priznanie. Ide napríklad o prípady, keď daňovník dosiahol len príjmy, ktoré sú od dane oslobodené. Príkladom môže byť osoba, ktorá poberala dávku v nezamestnanosti a nemala žiadne iné príjmy. V takomto prípade, podľa zaužívanej praxe, sa dávka v nezamestnanosti v daňovom priznaní neuvádza. V daňovom priznaní sa neuvádzajú príjmy, ktoré nie sú zdaniteľné, teda vôbec nepodliehajú zdaneniu, resp. príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (napr. zdedenie majetku).

Príjmami oslobodenými od dane z príjmov fyzických osôb sú aj príjmy z tzv. sociálnych dávok a určitej pomoci štátu vybraným skupinám daňovníkov.

Nemocenské dávky a ich zdaňovanie

V kontexte tohto prehľadu je dôležité zdôrazniť, že dávky zo sociálneho poistenia, vrátane nemocenských dávok, sú od dane oslobodené. To znamená, že príjem z nemocenského poistenia nie je potrebné uvádzať v daňovom priznaní a nepodlieha zdaneniu. Konkrétne, od dane sú oslobodené dávky, podpory a služby z nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia vyplácané podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Praktický príklad

Zamestnanec ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur. Náhrada za 1. až 3. deň práceneschopnosti a nemocenská dávka od 11. dňa sú príjmom, ktorý je oslobodený od dane.

Iné príjmy oslobodené od dane

Okrem sociálnych dávok existujú aj ďalšie príjmy, ktoré sú oslobodené od dane. Tieto sú taxatívne vymenované v § 9 zákona o dani z príjmov, a okrem nich aj príjmy taxatívne vymenované v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Medzi ne patria napríklad:

• Suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa.
• Hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov.
• Hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku.
• Nepeňažný príjem plynúci z možnosti použitia rekreačných, zdravotníckych, vzdelávacích, predškolských, telovýchovných alebo športových zariadení zamestnávateľa.
• Poistné a príspevky, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca.
• Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom podľa zákona č. 462/2003 Z. z.
• Príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
• Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993.
• Príjem z prevodu opcií, z prevodu cenných papierov a z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur.
• Plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu (zákona č. 129/2022 Z. z.).
• Prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov.
• Štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií, občianskych združení, neziskových organizácií, rozpočtov obcí, VÚC a štátnych fondov okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nejde o platby poskytnuté podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z.
• Výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov a obdobné výhry zo zahraničia.
• Príspevok za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa § 1 zákona č. 228/2019 Z. z. o príspevku za zásluhy v oblasti športu.
• Jednorazový príspevok 10 000 eur za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa § 9 zákona č. 228/2019 Z. z. o príspevku za zásluhy v oblasti športu.
• Nepeňažné plnenia nadobudnuté daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Dávky sociálneho poistenia a zdravotného poistenia

Dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia sú poskytované v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2004 Z. z. a) povinné verejné zdravotné poistenie a dobrovoľné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len „poistenec“) za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotná starostlivosť“) v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je napr. zákon č. 577/2004 Z. z. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Sociálne poistenie a jeho rozsah určuje zákon č. 461/2003 Z. z., teda všetky dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti (napr. nemocenské, ošetrovné, materské, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, úrazová renta, dávka garančného poistenia, dávka v nezamestnanosti).

Nemocenské poistenie a výsluhové zabezpečenie

Dávky výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. (vyplácané profesionálnym vojakom a policajtom) sú taktiež oslobodené od dane. Medzi oslobodené príjmy patria aj dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vyplácané za podmienok ustanovených osobitným predpisom, napr. starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a pozostalostný dôchodok (vdovský, vdovecký, sirotský) a taktiež medzi oslobodené príjmy patria aj plnenia zo starobného dôchodkového sporenia. Ide o plnenie dediča v prípade, ak zomrel sporiteľ alebo poberateľ starobného, resp. predčasného starobného dôchodku ako disponibilného prebytku, ak niet osôb, ktorým by sa vyplácal vdovský, vdovecký, resp. sirotský dôchodok ako disponibilný prebytok.

Dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze

Dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze vyplácané podľa zákona č. 599/2003 Z. z. sú oslobodené od dane. Poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke upravuje zákon č. 599/2003 Z. z. Tento zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Aktivačný príspevok na podporu získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností alebo pracovných návykov na účely pracovného uplatnenia počas pomoci v hmotnej núdzi je tiež oslobodený od dane.

Sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

Sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie vyplácané podľa zákona č. 195/1998 Z. z. (neskôr zrušený a nahradený zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia) sú oslobodené od dane. Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Ustanovenie § 19 zákona vymedzuje peňažné príspevky na kompenzáciu, ktorými sú peňažný príspevok na osobnú asistenciu, na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky, na úpravu a opravu pomôcky, na kúpu zdvíhacieho zariadenia, na kúpu osobného motorového vozidla, na úpravu osobného motorového vozidla, na prepravu, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu, na úpravu garáže, na kompenzáciu zvýšených výdavkov, na opatrovanie. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je podľa odborného lekárskeho posudku odkázaná na osobnú asistenciu. Na základe rozhodnutia dostáva príspevok na osobnú asistenciu v súlade so zákonom č. 477/2008 Z. z. Tento príspevok je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov. Odmena, ktorá je vyplácaná osobnému asistentovi, nie je však už oslobodeným príjmom, ale zdaniteľným príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Štátne dávky a štátne sociálne dávky

Štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi sú oslobodené od dane, ako napríklad:

• Rodičovský príspevok, ktorým štát prispieva rodičom na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa - zákon č. 280/2002 Z. z.
• Príspevok pri narodení dieťaťa, ktorým štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca podľa zákona č. 235/1998 Z. z.
• Zaopatrovací príspevok, ktorým štát prispieva na uspokojenie potrieb rodiny občana a ďalších osôb, ktoré sú od neho výživou závislé, v čase výkonu základnej služby alebo náhradnej služby v ozbrojených silách alebo v čase výkonu civilnej služby podľa zákona č. 236/1998 Z. z.
• Príspevok na pohreb, ktorým štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého podľa zákona č. 238/1998 Z. z.
• Prídavok na dieťa a príplatok k prídavku, ktorým štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z.
• Vianočný príspevok poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku podľa zákona č. 592/2006 Z. z.
• Príplatok k dôchodku na zmiernenie krívd spôsobených komunistickým režimom v období od 25. 2. 1948 do 31. 12. 1989 politickým väzňom a osobám pozostalým po popravenom alebo usmrtenom politickom väzňovi počas výkonu trestu a ich rodinným príslušníkom za znevýhodnenie na trhu práce a nižší dôchodok podľa zákona č. 274/2007 Z. z.

Ďalšie sociálne dávky

Medzi sociálne dávky patrí napr. osobitný príspevok baníkom, ktorý je poskytovaný baníckymi organizáciami pracujúcim v baníctve na zmiernenie hmotných a sociálnych dôsledkov spojených so zmenou zamestnania alebo s uvoľnením na výkon verejnej funkcie podľa zákona č. 98/1987 Zb.

Zdaňovanie dávok zo zahraničia

V prípade, ak sú vyplácané dávky, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, ale pochádzajú zo zahraničia, posudzuje sa ich zdanenie aj podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak sú vyplácané štátom, s ktorým má Slovenská republika zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zdanení aj v súlade s príslušnými článkami konkrétnej zmluvy. Vo väčšine zmlúv je takýto príjem iným príjmom (článok 21 Modelovej zmluvy OECD), ktorý sa zdaňuje v štáte rezidencie. Záleží však aj od konkrétne uzavretej zmluvy, či nerieši takýto príjem v inom článku.

Príklad zdaňovania rodičovského príspevku a prídavku na dieťa z ČR

Daňovníčke s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident SR) na území Slovenskej republiky bol vyplácaný rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v Českej republike podľa českých vnútroštátnych predpisov. Podľa zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku tento príjem je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o dieťa. Podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. ide tiež o štátnu sociálnu dávku. Keďže ide o zmluvný štát, pri zdanení sa postupuje aj podľa príslušnej zmluvy. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku č. 238/2003 Z. z. Podľa uvedeného právo na zdanenie predmetného rodičovského príspevku a prídavku na dieťa z Českej republiky má Slovenská republika podľa slovenských vnútroštátnych právnych predpisov. V ustanovení § 9 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov je upravené oslobodenie od dane z príjmov taxatívne vymenovaných plnení, t. j. dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze, sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie, štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými prepismi a ďalšie sociálne dávky. Keďže však podľa tohto ustanovenia medzi oslobodené príjmy nepatria plnenia rovnakého druhu vyplácané zo zahraničia. Keďže sa táto dávka vypláca na základe rozhodnutia štátneho orgánu (predpokladáme, že aj v ČR), potom dokladom preukazujúcim výšku tohto príjmu by mohla byť kópia takéhoto rozhodnutia. Uvedený doklad však nie je povinnou prílohou k daňovému priznaniu, a preto ho daňovníčka k priznaniu ani neprikladá.

Daňový bonus na dieťa

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v roku 2025 tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov sa považuje nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. ak dieťa uzavrelo manželstvo a manžel alebo manželka tohto dieťaťa nemá príjmy, pri ktorých možno uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich, pričom daňový bonus môže uplatniť po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia druhý z daňovníkov. Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období (napr. dieťa narodené alebo osvojené v priebehu zdaňovacieho obdobia), možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti len o sumu vo výške jednej dvanástiny daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, v ktorom boli splnené podmienky na jeho uplatnenie.

Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo ich úhrn, môže pri podaní daňového priznania k dani z príjmov navýšiť svoj základ dane o úhrn základov dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti.

V prípade, ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky dosahuje príjmy aj v zahraničí a podľa zahraničných vnútroštátnych predpisov mu vzniká nárok na daňový bonus, resp. dávku založenú na princípoch poskytovania daňového bonusu na našom území, neznamená uvedené vyplatenie takéhoto bonusu v zahraničí stratu nároku na uplatnenie daňového bonusu na území Slovenskej republiky. Zákon o dani z príjmov však takýto vyplácaný daňový bonus neoslobodzuje od dane z príjmov. Od dane z príjmov je podľa § 9 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov oslobodená len suma daňového bonusu vyplácaná na území Slovenskej republiky podľa § 33 zákona o dani z príjmov. Spôsob preukázania výšky vyplateného daňového bonusu zo zahraničia nie je a ani nemôže byť určený na území Slovenskej republiky. Tento určujú predpisy, na základe ktorých je bonus v zahraničí vyplatený.

Príklad zdaňovania daňového bonusu z Českej republiky

Daňovníčke bol priznaný a vyplatený daňový bonus v Českej republike. Keďže je daňový bonus vyplácaný v Českej republike, s ktorou má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia č. 238/2003 Z. z., postupuje sa pri zdanení tohto príjmu aj podľa článkov zmluvy. Takýto príjem sa bude posudzovať podľa článku - Iné, podľa ktorého príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu, nech majú zdroj kdekoľvek, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte, t. j. v Slovenskej republike. Keďže však podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodená len suma daňového bonusu vyplácaná na území Slovenskej republiky podľa § 33 zákona o dani z príjmov (nie je uvedené, že aj obdobné plnenie vyplácané zo zahraničia).

Zamestnanecká prémia

Zamestnanecká prémia je suma priznaná a vyplatená zamestnancovi podľa § 32a ZDP. Na uplatnenie zamestnaneckej prémie za rok 2019 musí byť výška posudzovaných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti dosiahnutých z tejto činnosti vykonávanej len na území SR aspoň 3 120 eur. Zamestnanecká prémia sa zaviedla zákonom č. 563/2008 Z. z. Ak zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) a f) zákona o dani z príjmov (t. j. príjmy zo závislej činnosti a príjmy plynúce z činnosti, z ktorej plynú príjmy podľa § 5), a neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, t. j. nezahrnul si príjmy vysporiadané zrážkou do daňového priznania za súčasného uplatnenia zrazenej dane ako preddavku na daň, ktorý si započítal na úhradu daňovej povinnosti, s výnimkou príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. j), ktorými sú príjmy zo závislej činnosti zdaňované podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov daňou vyberanou zrážkou (zamestnanec nemal podpísané vyhlásenie a príjmy nepresiahli za kalendárny mesiac úhrnnú sumu 165,97 €).

Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca počas práceneschopnosti

Ak sa zamestnanec pre chorobu alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie.

Postup pri práceneschopnosti

• Elektronická Práceneschopnosť (ePN): Od 1. januára 2023 sa používa výlučne elektronická práceneschopnosť (ePN), ktorá nahrádza predchádzajúce papierové potvrdenie.
• Automatický Prenos: Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
• Náhrada Príjmu a Nemocenské:
  • Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácaná zamestnávateľom od 1. najviac do 10. dňa.
  • Nemocenská dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa.

Podmienky nároku na náhradu príjmu a nemocenské

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Výpočet náhrady príjmu a nemocenského

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa.

• 25 % denného vymeriavacieho základu od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
• 55 % denného vymeriavacieho základu od 4. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie je:

• kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.
• obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie vzniklo v priebehu kalendárneho roka.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.

Ročné zúčtovanie vs. daňové priznanie

Ak zamestnanec dosiahol v príslušnom zdaňovacom období zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti na území SR a nepožiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za príslušný kalendárny rok, je povinný podať daňové priznanie typu A. Podkladom na vyplnenie tohto priznania je tlačivo Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (POT395v23 v1.1 (financnasprava.sk)), ktoré je zamestnávateľ povinný doručiť zamestnancovi najneskôr do 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie, ak nepožiada zamestnanec o jeho vyhotovenie skôr, v prípade, ak žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa. Nepožiadal som zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2025, môj ročný príjem zo zamestnania bol 7 125,32 eur. Poberal som aj nemocenské dávky. Ak ste nepoberali iné príjmy okrem uvedených, máte povinnosť do 31. marca 2026 podať daňové priznanie typu A z dôvodu, že zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti za rok 2025 presiahli sumu 2 876,90 eur. Povinnou prílohou priznania je kópia Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za rok 2025, ktoré je povinný vystaviť zamestnávateľ. Podľa § 5 ods. 7 písm. f) zákona o dani z príjmov je oslobodeným príjmom aj náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu (zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca). Zamestnávateľ mi vystavil potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2025, na ktorom je uvedená (dopísané) výplata náhrady príjmu pri dočasnej PN v sume 165,82 eur. V daňovom priznaní sa uvádzajú len zdaniteľné príjmy. Počas PN klesá zdaniteľný príjem zo mzdy, čím sa často zníži skutočná ročná daňová povinnosť oproti sumáru mesačných preddavkov. Výsledkom býva preplatok, ktorý sa vráti po ročnom zúčtovaní alebo daňovom priznaní.

tags: #su #nemocenske #davky #zdanitelnym #prijmom