Sociálna poisťovňa od 1. januára 2020 priznáva a prepočítava minimálne dôchodky po novom. Tieto zmeny sú súčasťou širších úprav v legislatíve, ktoré sa dotýkajú viacerých oblastí sociálnej a rodinnej politiky štátu, ako aj hospodárskeho prostredia Slovenska. Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení na roky 2020 - 2024 zaviazala podporovať rodinu ako základnú bunku spoločnosti a hlavnú nositeľku základných ľudských, kultúrnych, sociálnych, občianskych a duchovných hodnôt.
Podporu rodiny vníma vláda Slovenskej republiky ako prioritný nástroj na riešenie problematiky nepriaznivého demografického vývoja. Z uvedeného dôvodu je potrebné prispôsobovať sociálnu a rodinnú politiku štátu podpore rodiny a jednotlivé navrhované opatrenia efektívne a adresne cieliť na konkrétne okruhy subjektov pre dosiahnutie stanovených cieľov v oblasti podpory rodiny. Predmetom návrhu zákona je zavedenie nového druhu nemocenskej dávky „tehotenské“.
Zmeny v minimálnom dôchodku
Od 1. januára 2020 sa zmenili podmienky nároku na minimálny dôchodok. Poberateľ dôchodku splní podmienky nároku vtedy, ak získa najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Už nebude potrebné splniť podmienku 30 rokov tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia s určeným príjmom za jednotlivé kalendárne roky. Druhou podmienkou je, že výška dôchodkových príjmov je u neho nižšia ako výška minimálneho dôchodku a treťou, že požiadal o priznanie všetkých dôchodkov, na ktoré by mohol mať nárok.
Za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia bude od 1. januára 2020 platiť nová výška minimálneho dôchodku. Za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia nad základnú hranicu 30 rokov sa minimálny dôchodok zvýši o dve percentá sumy životného minima za 31. až 39. rok obdobia dôchodkového poistenia a o tri percentá sumy životného minima za 40. a ďalší rok. Avšak, v priebehu roku 2019 boli prijaté právne úpravy (zákon č. 382/2019 Z. z. a zákon č. 467/2019 Z. z.), ktorými sa naviazala suma minimálneho dôchodku na priemernú mzdu v národnom hospodárstve Slovenskej republiky a súčasne bola vypustená podmienka tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Tieto zmeny určovania sumy minimálneho dôchodku a zmeny v podmienkach nároku na minimálny dôchodok spôsobili významné narušenie princípu zásluhovosti v dôchodkovom poistení, ako aj samotného účelu zavedenia minimálneho dôchodku.
Vzhľadom na to, že vláda Slovenskej republiky sa v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020-2024 zaviazala „zaviesť spravodlivosť a upraviť podmienky poskytovania minimálneho dôchodku a zvážiť spravodlivú valorizáciu minimálnych dôchodkov“, navrhuje sa „zmrazenie“ nominálnych súm minimálneho dôchodku na úroveň roku 2020. Zároveň sa navrhuje opätovné zavedenie podmienky tzv. kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia.
Budúcnosť sporenia: Úloha dizajnu dôchodkového systému v starnúcom svete
Zmeny v sociálnych veciach a zamestnanosti
Dôvodom pre potrebu prijatia navrhovanej zmeny a doplnenia právnej úpravy je postupná obnova uplatňovania riadnych postupov a ustanovení na úseku štátnych sociálnych dávok, sociálnych dávok, pomoci v hmotnej núdzi, náhradného výživného a kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia tam, kde je to vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu možné a žiadúce. Návrhom nariadenia sa navrhuje zrušenie poskytovania tzv. pandemického rodičovského príspevku, keďže školské a predškolské zariadenia opätovne fungujú.
Od 1. januára 2020 sa suma základnej mesačnej minimálnej mzdy, t.j. minimálnej mzdy za prácu zaradenú do prvého stupňa náročnosti, zvyšuje z 520 EUR na 580 EUR a suma hodinovej minimálnej mzdy vzrastie z 2,989 EUR na 3,333 EUR. Minimálna mzda sa zvyšuje v závislosti od stupňa náročnosti práce vykonávanej zamestnancom. Mení sa aj spôsob výpočtu minimálnej mzdy. Ak nedôjde k dohode medzi zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov, použije sa nový valorizačný koeficient.
Novela Zákonníka práce zavádza 5 týždňovú základnú výmeru dovolenky aj pre zamestnancov, ktorí do konca príslušného kalendárneho roka ešte nedovŕšili najmenej 33 rokov, no trvalo sa starajú o dieťa. Novela zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2020 zavádza nový dobrovoľný príspevok zamestnávateľa na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca. Zamestnávateľ môže zamestnancovi na jeho žiadosť poskytnúť príspevok v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 EUR za kalendárny rok a v úhrne na všetky deti zamestnanca.
Od 1. decembra 2019 sú zamestnávatelia prísnejšie sankcionovaní za nesplnenie si zákonnej povinnosti mesačne zasielať Sociálnej poisťovni výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Výkaz musia Sociálnej poisťovni predložiť v lehote splatnosti nimi odvádzaného poistného. Ak tak v stanovenej lehote neučinia, Sociálna poisťovňa na nich bude nahliadať ako na dlžníkov a zaeviduje ich do zoznamu dlžníkov vedených Sociálnou poisťovňou bez ohľadu na to, či zamestnávateľ reálne poistné odviedol.
Novelou zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2020, došlo k rozšíreniu výnimky týkajúcej sa nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávania aj na spoločnosti s ručením obmedzeným (s. r. o.) najviac s jedným spoločníkom. Podmienkou je, že tento spoločník musí byť fyzickou osobou. Takéto s. r. o. môžu po novom zamestnávať bez pracovnej zmluvy alebo dohody príbuzného v priamom rade, súrodenca alebo manžela spoločníka, ak sú tieto osoby dôchodkovo poistené, sú poberateľom dôchodku alebo žiakom či študentom do 26 rokov veku.
Ďalšie legislatívne zmeny
Dňa 1. januára 2020 nadobudol účinnosť nový zákon o ukončení niektorých exekučných konaní. Starú exekúciu zákon definuje ako exekúciu, ktorá bola začatá pred 1. aprílom 2017 a je vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. K zastaveniu starej exekúcie dochádza priamo zo zákona, ak uplynula rozhodná doba piatich rokov odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a súčasne nebol v posledných 18 mesiacoch dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur (nemajetná exekúcia). V súvislosti so zastavením starej exekúcie bude oprávnený (veriteľ) povinný znášať paušálne trovy starej exekúcie vo výške 35 EUR.
Novela zákona o účtovníctve účinná od 1. januára 2020 liberalizuje podmienky pre povinné overovanie účtovných závierok. S účinnosťou od 1. októbra 2020 Spoločnosť vstúpi do likvidácie až dňom zápisu likvidátora do Obchodného registra. Likvidáciu bude možné ukončiť najskôr uplynutím 6 mesiacov od oznámenia o vstupe spoločnosti do likvidácie. Novela zavádza novú povinnosť zložiť preddavok na odmenu likvidátora do notárskej úschovy. V rámci opatrení na prečistenie Obchodného registra registrový súd vymaže z Obchodného registra „mŕtve“ spoločnosti.
Účinnosťou novej právnej úpravy dochádza k úplnému vylúčeniu podávania návrhov na zápis, zmenu alebo výmaz zapísaných údajov v listinnej forme. Podľa predmetnej novely Obchodného zákonníka sa do Obchodného registra nezapisujú fyzické osoby. Zároveň osoba, voči ktorej je vedená exekúcia, už nebude môcť založiť spoločnosť s ručením obmedzeným ani disponovať s obchodným podielom v spoločnosti s ručením obmedzeným.
Návrhom zákona sa navrhuje ukončiť uplatňovanie osobitného určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu alebo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021.
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z., je transponovať smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 a 2018/844, týkajúce sa energetickej efektívnosti a hospodárnosti budov. Upravuje sa pravidelnosť, rozsah, obsah a postup kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov. Zrušuje sa požiadavka na vypracovanie dlhodobej stratégie obnovy budov a zavádza sa povinnosť inštalácie individuálnych meracích zariadení v budovách aj pre nové budovy, ako aj digitalizácia meradiel. Pre nebytové budovy s inštalovaným výkonom vykurovacích a klimatizačných systémov vyšším ako 290 kW sa zavádza povinnosť mať nainštalovaný systém automatizácie a riadenia budovy.
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z., je reagovať na aktuálnu situáciu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19 a zmierniť niektoré podmienky investičnej pomoci pre jej prijímateľov, ktorí boli pandémiou ovplyvnení. Účelom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z., je zvýšenie atraktivity nájomného bývania a zefektívnenie čerpania podpory obstarávania nájomných bytov. Navrhuje sa úprava počtu pásiem pre stanovenie podielu poskytnutej dotácie, čo môže viesť k zvýšeniu poskytovanej dotácie. Upravuje sa aj rozsah oprávnených fyzických osôb, ktorým môže byť nájomný byt pridelený, čo zvýši dostupnosť verejného nájomného bývania.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, si kladie za cieľ navrhnúť úpravu podmienok pre podporu obstarávaných nájomných bytov s cieľom zvýšiť podiel nájomných bytov na Slovensku. Navrhuje sa výrazné zvýšenie výšky úveru na výstavbu zariadení sociálnych služieb a zavedenie možnosti poskytnutia úveru aj na obstaranie technickej vybavenosti a kúpy pozemku. Navrhuje sa aj zvýšenie výšky podpory pri väčšine účelov podpory a zjednodušenie a urýchlenie postupu pri poskytovaní podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z., má za cieľ implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/880 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty a zapracovanie poznatkov z praxe štátnych archívov. Doterajšia povinnosť žiadať o povolenie na vývoz registratúrnych záznamov sa mení na oznamovaciu povinnosť. Upravuje sa aj oblasť prístupu k archívnym dokumentom, ktorý sa umožňuje bez obmedzenia aj na účely historického alebo iného vedeckého výskumu.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z., má za účel zefektívniť výmenu informácií medzi zdravotnými poisťovňami a ústrednými orgánmi štátnej správy v celom sektore zdravotníctva a zasielanie údajov iba v elektronickej podobe. Zvyšuje sa miera povinnej tvorby rezervného fondu na 30 % a explicitne sa určuje povinnosť použitia rezervného fondu iba na krytie strát. Navrhovaná úprava vymedzuje okruh osôb, ktoré majú právo požiadať o vykonanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a verejným zdravotným poistením a posilňuje ich právne postavenie pri dohľade.
Účelom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, je úprava niekoľkých oblastí v systéme verejného zdravotného poistenia, predovšetkým elektronizácia vo vzťahu k poistencovi, platiteľovi poistného, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a zdravotným poisťovniam. Návrh zákona ďalej upravuje riešenie duplicitných hlásení povinností platiteľov poistného a následné zavedenie časového limitu pre inštitúcie, ktoré poskytujú sociálne zabezpečenie poistencom a termíny na predkladanie údajov do ročného zúčtovania prostredníctvom online pobočiek, prerozdeľovací mechanizmus, do ktorého sa zavádza koncept nadlimitnej sumy, určenie postupu pre zníženie minimálneho vymeriavacieho základu, dopĺňa súlad údajov a informácií na preukaze poistenca s údajmi uvedenými na prihláške do zdravotnej poisťovne.