Nemocenské poistenie na Slovensku je kľúčovou súčasťou systému sociálneho zabezpečenia. Poskytuje finančnú ochranu v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu, karantény alebo ošetrovania člena rodiny. Pochopenie spôsobu výpočtu a podmienok získania nemocenských dávok je preto dôležité pre každého občana.
Kto má nárok na nemocenské dávky?
Na nemocenské dávky a preplácanie PN má nárok:
- zamestnanec
- povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)
- dobrovoľne nemocensky poistená osoba
- fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote
Nemocenská dávka je druh dávky zo sociálneho poistenia, ktorá sa vypláca týmto osobám, ak boli pre chorobu alebo úraz ošetrujúcim lekárom uznaní dočasne práceneschopnými alebo im bola nariadená karanténa. Dočasnú práceneschopnosť potvrdzuje lekár zdravotníckeho zariadenia, ktorý to musí aj potvrdiť na oficiálnom tlačive. Nárok si potom poistenec môže uplatniť v Sociálnej poisťovni podľa svojho bydliska. Zamestnanec žiada Sociálnu poisťovňu iba vtedy, ak PN trvala viac ako 14 dní.
Výpočet nemocenskej dávky
Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri zamestnancoch je to hrubá mzda, z ktorej platia sociálne odvody. Pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to vymeriavací základ. Vo väčšine prípadov sa berie hrubá mzda, resp. vymeriavací základ z predchádzajúceho kalendárneho roka.
DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.
Rozhodujúce obdobie
Na to, aby sme správne vypočítali DVZ a teda i ošetrovné, resp. nemocenské, musíme najskôr správne určiť tzv. rozhodujúce obdobie. A to sa určí podľa toho, kedy začalo nemocenské poistenie, z ktorého sa dávka priznáva. Rozhodujúce obdobie sa určuje vzhľadom na nemocenské poistenie, z ktorého sa priznalo ošetrovné, resp. nemocenské.
Čiže - kedy začalo zamestnanie zamestnanca (resp. SZČO).
Príklady určenia rozhodujúceho obdobia:
- Pani Zora poberá ošetrovné po dobu 14 dní od 16.3.2020. V roku 2019 bol celkový vymeriavací základ (súčet hrubej mzdy za celý rok) pani Zory vo výške 8600 eur. Rozhodujúce obdobie je rok 2019 (pretože zamestnanie začalo ešte pred 1.1.2019).
- Pán Gejza je povinne nemocensky poistený SZČO od 1.7.2019. Rozhodujúce obdobie na určenie DVZ je obdobie od 1.7.2019 do 31.12.2019.
- Pani Veronika sa na dobrovoľné poistenie prihlásila k 1.7.2019. Mesačný vymeriavací základ si určila vo výške 1000 eur. Predtým bola v roku 2019 nemocensky poistená ako zamestnanec, zamestnanie ukončila 30.6.2019. Od 1.7.2019 do 15.3.2020 (deň pred nástupom na ošetrovné) prešlo 26 týždňov, preto rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.7.2019 do 31.12.2019.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ)
Ak zamestnanec nemal v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (nemal príjem), výška materského sa určí z pravdepodobného DVZ. Rovnako, ak SZČO nemala v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, výška ošetrovného, resp. nemocenského sa určí z pravdepodobného DVZ.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného, resp. nemocenského.
Súčasne však platí, že pravdepodobný DVZ je najviac jedna tridsatina aktuálne platného minimálneho základu. Pravdepodobný DVZ však v takýchto prípadoch nemôže byť vyšší ako pravdepodobný DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať ošetrovné, resp. nemocenské.
Príklady výpočtu z PDVZ:
- Pani Dorota je zamestnankyňa a poberá ošetrovné od 16.3.2020. Rozhodujúce obdobie je rok 2019 (pretože zamestnanie začalo ešte pred 1.1.2019). Pani Dorota v roku 2019 dlhodobo maródovala a potom si vzala neplatené voľno. Ošetrovné sa preto určí z pravdepodobného DVZ. Keby pani Dorota nešla v mesiaci marec 2020 na ošetrovné, poistné by sa platilo z vymeriavacieho základu 700 eur (hrubý príjem za celý mesiac marec 2020 by bol 700 eur).
- Pani Vanda je zamestnankyňa, pracovný pomer začal ešte v roku 2014 a na ošetrovné nastupuje 16.3.2020. Pretože v roku 2019 nemala pani Vanda žiaden vymeriavací základ, ošetrovné sa určí z pravdepodobného DVZ. Vymeriavací základ nemala z dôvodu rodičovskej dovolenky, preto sa pravdepodobný DVZ neohraničí sumou vypočítanou z minimálneho základu a pravdepodobný DVZ môže byť vyšší ako 16,88 eura.
Percentuálna výška nemocenského
Výška nemocenskej dávky sa líši v závislosti od dĺžky trvania PN a typu poistenca:
| Obdobie PN | Výška nemocenského (zamestnanci) | Výška nemocenského (SZČO, DNPO, FO v ochrannej lehote) |
|---|---|---|
| 1. až 3. deň | Náhrada príjmu od zamestnávateľa (25 % DVZ/PDVZ) | 25 % DVZ/PDVZ |
| 4. až 10. deň | Náhrada príjmu od zamestnávateľa (55 % DVZ/PDVZ) | 55 % DVZ/PDVZ |
| Od 11. dňa | 55 % DVZ/PDVZ (vypláca Sociálna poisťovňa) | 55 % DVZ/PDVZ |
V prípade, že sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, vypláca sa nemocenská dávka v polovičnej výške.
Maximálna výška nemocenského
Výška nemocenskej má aj svoju maximálnu hranicu. Určuje ju takzvaný maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa mení vždy k 1. januáru daného roka. DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské. V praxi to znamená, že maximálne ošetrovné, resp. nemocenské získate z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy. Z určeného maximálneho denného vymeriavacieho základu sa potom počíta maximálna výška pri jednotlivých dávkach za deň.
V roku 2020 najvyššie ošetrovné (nemocenské) získate z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy.
Povinné a dobrovoľné nemocenské poistenie
Sociálne poistenie je povinným verejnoprávnym poistením, ktoré predstavuje najrozsiahlejšiu časť systému sociálneho zabezpečenia občanov. Na Slovensku je sociálne poistenie upravené Zákonom o sociálnom poistení, ktorý sa vzťahuje na všetkých občanov SR okrem policajtov, profesionálnych vojakov a vojakov prípravnej služby.
Povinné nemocenské poistenie SZČO
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu a zaniká 30. júna kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.
Povinnosť platiť poistné za obdobie od 1. júla kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, resp. od 1. októbra kalendárneho roka do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka, zaniká od 1. júla, resp. od 1. októbra kalendárneho roka, v ktorom príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nie je vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.
Ak SZČO vznikne, resp. jej zanikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, vznik, resp. zánik tohto poistenia SZČO oznamuje Sociálna poisťovňa. Pri vzniku poistenia oznamuje Sociálna poisťovňa SZČO aj vymeriavací základ, výšku poistného, dátum splatnosti poistného a údaje týkajúce sa úhrady poistného. Tieto údaje je Sociálna poisťovňa povinná oznámiť SZČO v lehote 20 dní od vzniku, resp. zániku povinného poistenia. Pokiaľ o vzniku, resp. zániku povinného poistenia neinformovala Sociálna poisťovňa SZČO do 20 dní od vzniku, resp. zániku tohto poistenia, odporúčame, aby SZČO kontaktovala Sociálnu poisťovňu a oznámila jej skutočnosti potrebné pre posúdenie vzniku, resp. zániku tohto poistenia.
Dobrovoľné nemocenské poistenie
Odvody do Sociálnej poisťovne si možno platiť aj dobrovoľne. Osoby, ktoré musia a ktoré môžu platiť odvody do Sociálnej poisťovne, sú presne stanovené zákonom. Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.
Špecifickou podmienkou pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu je, aby v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého si uplatňuje nárok na ošetrovné, dosiahla najmenej 270 kalendárnych dní nemocenského poistenia. Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba nemala v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, výška nemocenskej dávky sa určí z pravdepodobného DVZ.
Podľa § 138 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení si dobrovoľne poistená osoba sama určuje vymeriavací základ, a to najmenej vo výške minimálneho základu. V prípade zmeny druhov dobrovoľného poistenia, t. j. „pribratie, resp. odobratie jednotlivého druhu dobrovoľného poistenia“ si dobrovoľne poistená osoba znova určuje vymeriavací základ na platenie poistného na dobrovoľné poistenie.
Dobrovoľné poistenie zaniká aj od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie; to neplatí, ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140 zákona č. 461/2003 Z. z.
tags: #nemocenske #poistenie #vypocet