Príspevky a možnosti práce pre študentov denného štúdia: Kompletný sprievodca

Štúdium na strednej alebo vysokej škole predstavuje pre mnohých mladých ľudí dôležitú etapu života. Popri získavaní vzdelania sa často snažia nájsť si aj prácu, aby si privyrobili, získali pracovné skúsenosti a zvýšili svoju finančnú nezávislosť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o možnostiach zamestnania pre študentov denného štúdia, vrátane informácií o príspevkoch, podmienkach a povinnostiach, ktoré s tým súvisia.

Prídavok na dieťa a jeho podmienky pre študentov

Štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa prostredníctvom prídavku na dieťa. Tento prídavok vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny mesačne. Od 1. januára 2023 je prídavok na každé nezaopatrené dieťa mesačne vo výške 60 eur. Rodičia dostávajú peniaze mesiac pozadu.

Pri nástupe dieťaťa do prvého ročníka základnej školy dostávajú rodičia jednorazový zvýšený prídavok na dieťa v sume viac ako 100 eur. Konkrétne, okrem bežného prídavku na dieťa vo výške 60 eur dostanú aj jednorazový zvýšený prídavok na dieťa vo výške 110 eur za mesiac september.

Nárok na prídavok si môže uplatniť oprávnená osoba už v mesiaci narodenia dieťaťa. Úrad práce prídavok vypláca mesiac pozadu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom si oprávnená osoba uplatnila nárok. Od januára 2023 je príplatok k prídavku na dieťa vo výške 30 eur. Štát touto dávkou pripláca na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, na ktoré nemožno uplatniť daňový bonus.

Za nezaopatrené dieťa sa považuje každé dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, ktorá trvá desať rokov, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. Rodičia môžu poberať prídavky na deti aj po skončení povinnej školskej dochádzky, ak sa ich dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole.

Trvanie nároku na prídavok pri štúdiu

• Ak dieťa zmaturuje a nepokračuje v štúdiu, nárok na prídavok trvá najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.
• Ak dieťa zmaturuje a pokračuje v štúdiu na vysokej škole dennou formou, patrí rodičom prídavok aj za obdobie letných prázdnin, a to až do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.
• Ak dieťa skončí prvý stupeň vysokej školy a pokračuje v štúdiu ďalej dennou formou, patrí rodičom prídavok aj po skončení prvého stupňa do zápisu na druhý stupeň vykonaného najneskôr v októbri bežného roka.
• Ak dieťa skončí vysokú školu, od toho dňa sa už nepovažuje za nezaopatrené dieťa a rodičom končí nárok na prídavok na dieťa.

Kto má nárok na prídavok?

Ak je viac oprávnených osôb, ktoré spĺňajú podmienky nároku na prídavok, prídavok na to isté dieťa patrí len jednej z nich - buď matke alebo otcovi dieťaťa. Nárok na prídavok má rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Pri striedavej alebo spoločnej osobnej starostlivosti sa prídavok vypláca podľa písomnej dohody rodičov. Ak nedôjde k dohode, prídavok sa vypláca striedavo každému rodičovi počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru striedavej osobnej starostlivosti.

Oprávnená osoba je povinná zabezpečiť použitie prídavku na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa oznámiť platiteľovi, akým spôsobom a kde bude zabezpečovaná starostlivosť o dieťa do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky.

Prídavok vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby. Prídavok sa poukazuje na účet v banke alebo sa na žiadosť oprávnenej osoby vypláca v hotovosti. Úrad môže rozhodnúť o zastavení výplaty prídavku, ak si oprávnená osoba nesplnila svoje povinnosti, ak vznikol dôvod na prešetrenie, či oprávnená osoba naďalej spĺňa podmienky nároku na prídavok, alebo ak je na poskytovanie prídavku príslušná inštitúcia iného členského štátu.

Možnosti zamestnania pre študentov denného štúdia

Študenti denného štúdia majú niekoľko možností, ako sa zamestnať. Slovenská legislatíva nezakazuje študentom denného štúdia pracovať na trvalý pracovný pomer. Študenti majú dvere do práce otvorené a platia pre nich rovnaké pravidlá ako pre každého v pracovnoprávnom vzťahu.

Trvalý pracovný pomer (TPP)

Štúdium na vysokej škole nie je prekážkou pre uzatvorenie pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť aj kratší pracovný čas, ktorý nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Študent tretieho ročníka vysokej školy môže pracovať na TPP, pričom sa na neho vzťahujú rovnaké povinnosti ako na ostatných zamestnancov. To znamená, že zamestnávateľ za neho odvádza odvody do zdravotnej aj sociálnej poisťovne v plnej výške. Študentské výhody, ako napríklad odvodová úľava, sa vzťahujú najmä na dohodu o brigádnickej práci študentov, nie na klasický pracovný pomer.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh zamestnať fyzické osoby na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Pracovný čas zamestnanca na dohode nesmie presiahnuť 12 hodín v priebehu 24 hodín, v prípade mladistvého je tento čas 8 hodín. Dohody vykonávané mimo pracovného pomeru sa smú uzatvárať iba na dobu určitú, a to maximálne na 12 mesiacov. Dohody musia byť uzatvorené písomne, inak sú neplatné.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Tento druh dohody môže zamestnávateľ uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom vysokej školy a zároveň nedovŕšila 26 rokov. Počet odpracovaných hodín študenta nesmie presiahnuť v priemere 20 hodín za týždeň, t. j. 80 hodín za mesiac. Povinnosťou študenta je odovzdať zamestnávateľovi potvrdenie o návšteve školy. Študent si môže uplatniť odvodovú výnimku do 200 eur. V praxi to znamená, že platí len 7% v rámci dôchodkového poistenia zo sumy, ktorá prevyšuje 200 eur. To je výhodné aj pre zamestnávateľa, a to v prípade, že je odmena nižšia ako 200 eur. Vtedy platí v rámci odvodov len 1,05% (garančné poistenie, 0,25% a úrazové poistenie 0,8%) z odmeny. Zdravotné odvody sa v prípade dohody o brigádnickej práci neplatia, pretože ich platí za študentov štát. Nad sumu 200 eur zaplatí celkovo zamestnávateľ 22,8%.

Dohoda o pracovnej činnosti

Fyzická osoba, ktorá uzatvorila dohodu o pracovnej činnosti so svojím zamestnávateľom nesmie odpracovať viac ako 10 hodín týždenne (nie v priemere ako je to u dohody o brigádnickej práci študentov).

Dohoda o vykonaní práce

Tento druh dohody sa uzatvára medzi zamestnávateľom a fyzickou osobou len na prácu, ktorá nepresiahne 350 hodín v kalendárnom roku.

Odvody a dane pre študentov

Pochopenie odvodov a daní je kľúčové pre študentov aj ich zamestnávateľov. V závislosti od typu pracovnoprávneho vzťahu sa menia aj povinnosti v oblasti odvodov.

Zdravotné poistenie študentov

Študenti sú poistencami štátu. Za absolventov strednej školy platí štát poistné najdlhšie do skončenia letných prázdnin, teda do 31. augusta kalendárneho roku, v ktorom ukončili stredoškolské štúdium. Ak absolvent strednej školy pokračuje v štúdiu na vysokej škole, zostáva aj naďalej poistencom štátu. Ak absolvent strednej školy nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, nezamestná sa alebo nezačne podnikať, môže sa prihlásiť na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V takom prípade platí za neho zdravotné poistenie štát.

Poistencom štátu sa stávate dňom zápisu na vysokú školu. Ak do dovŕšenia 26 rokov veku po skončení 1. stupňa (Bc.) pokračujete vo vysokoškolskom štúdiu, štát za vás zaplatí poistné aj počas prázdnin až do zápisu na 2. stupeň štúdia. Od dovŕšenia 26 rokov veku do dovŕšenia 30 rokov veku to platí iba vtedy, ak ide o denné štúdium. Status študenta strácate v deň, ktorý nasleduje po dni vykonania štátnej záverečnej skúšky. Po jej zložení sa študent musí zaevidovať na úrade práce alebo si platiť zdravotné poistenie ako samoplatca.

Zdravotné poistenie po skončení štúdia

• Ak absolvent strednej školy pokračuje v štúdiu na vysokej škole v tom istom roku, je poistencom štátu aj počas prázdnin do zápisu na vysokú školu. To isté platí aj pri prechode z prvostupňového na druhostupňové štúdium.
• Absolvent vysokoškolského štúdia je poistencom štátu aj počas prázdnin, ak pokračuje a zapíše sa v tom istom roku na doktorandské štúdium dennou formou.
• Ak ste sa rozhodli po skončení strednej školy odísť pracovať do zahraničia, zdravotné odvody si budete platiť tam, kde ste ekonomicky aktívny.
• Ak si založíte živnosť, vznik oprávnenia oznámi poisťovni živnostenský úrad.
• V období, v ktorom ste z iných ako zdravotných dôvodov prerušili štúdium, sa za študenta nepovažujete a štát prestane za vás platiť poistné z titulu nezaopatreného dieťaťa.
• Dňom vylúčenia zo štúdia na vysokej škole pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a študijného poriadku vysokej školy, strácate status študenta, a teda prestávate byť poistencom štátu. V tomto prípade nebude za vás platiť poistné štát.
• Štát je platiteľom poistného za študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov.

Evidencia na úrade práce po skončení štúdia

Evidencia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny je dobrovoľná. Ak sa absolvent rozhodne byť dobrovoľne nezamestnaný, musí rátať s poplatkami za povinné zdravotné poistenie. Ak sa chce absolvent zaevidovať, osobne navštívi úrad práce, v ktorého územnom obvode má nahlásený trvalý pobyt. Ak ste práve skončili strednú školu, zapísať sa na úrade práce sa nemusíte až do 31. augusta. Ak sa absolvent zaeviduje do 7 kalendárnych dní od ukončenia štúdia, bude do evidencie zaradený dňom nasledujúcim po ukončení štúdia.

Ak požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10 kalendárnych dní po ukončení štúdia, bude zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie nasledujúcim dňom po ukončení štúdia. Absolventovi nárok na dávku v nezamestnanosti nevzniká.

Ďalšie dôležité informácie

Vyživovacia povinnosť rodičov

Podľa zákona o rodine má rodič povinnosť vyživovať svoje dieťa až do okamihu, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. To znamená, že aj v prípade, že si dieťa popri vysokoškolskom štúdiu zarába, rodič je stále povinný vyživovacej povinnosti voči nemu, za predpokladu, že dieťa nevie z takého svojho príjmu pokryť svoje nevyhnutné potreby.

Prídavky na dieťa a práca študenta

Na výplatu prídavkov na dieťa nemá vplyv skutočnosť, že študent pracuje alebo brigáduje. Odpoveď je jednoznačná, pretože podpísaním pracovnej zmluvy nezaniká štatút študenta. Rodič absolventa strednej školy má nárok na prídavky na dieťa až do ukončenia školských prázdnin, t.j. do 31. augusta. Absolvent, ktorý ukončil štúdium na vysokej škole záverečnou skúškou stráca charakter nezaopatreného dieťaťa nasledujúcim dňom po ukončení štúdia na vysokej škole záverečnou skúškou.

Sociálne štipendium pre stredoškolákov

Štát ponúka sociálne štipendium aj stredoškolákom. Podmienkou je sociálna situácia rodiny. Suma mesačného štipendia sa vypočítava ako percento zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. O štipendium je potrebné sa informovať u triedneho učiteľa a škola musí mať podpísanú zmluvu s Ústavom informácií a prognóz školstva. K žiadosti je potrebné priložiť potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a doklad o výške príjmu za predchádzajúci kalendárny rok.

Podnikanie počas štúdia: Živnosť pre študentov

Pre študentov, ktorí majú podnikateľského ducha, je možnosťou založiť si živnosť. Študentská živnosť je bežná živnosť, ktorá predstavuje základnú právnu formu podnikania na Slovensku. Výhodou je jednoduché založenie a ukončenie, možnosť uplatnenia nezdaniteľného základu, paušálnych výdavkov alebo odvodových prázdnin na sociálne poistenie v prvom roku podnikania. Podnikať môže študent, ktorý dosiahol vek 18 rokov, je spôsobilý na právne úkony a bezúhonný. Pri voľných živnostiach nie je potrebné preukazovať žiadne vzdelanie ani prax.

Zdravotné a sociálne odvody pri živnosti

Študent denného štúdia na vysokej škole do 30 rokov nemá povinnosť platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie na začiatku podnikania. Povinnosť platiť mesačné preddavky vzniká až nasledujúci rok po podaní daňového priznania. V prvom roku podnikania živnostník (aj študent) neplatí povinné poistné a príspevky na sociálne poistenie. Ak príjem z podnikania prekročí stanovenú hranicu, vzniká povinnosť platiť sociálne odvody od 1.7. (resp. 1.10.) nasledujúceho roka.

Daň z príjmov pri živnosti

Pre študenta živnostníka platia rovnaké pravidlá pre daň z príjmov ako pre iných živnostníkov. Prvé daňové priznanie sa podáva do konca marca nasledujúceho roka. Študent živnostník môže využiť výhody v oblasti platenia zdravotných odvodov a sociálnych odvodov (odvodové prázdniny v prvom roku podnikania) a možnosť uplatniť 60%-tné paušálne výdavky v podnikaní.

Financovanie vysokoškolského štúdia

Vyštudovať vysokú školu je náročné na čas, ale hlavne na financie. Hoc všetky verejné a štátne vysoké školy na Slovensku umožňujú denným študentom absolvovať štúdium bezplatne, absencia školného neznamená automaticky bohémsky život bez výdavkov. Aj denný študent musí počítať s nákladmi na ubytovanie, stravu, cestovné či skriptá.

Náklady na štúdium

Štúdium na štátnych vysokých školách je bezplatné, ak študent študuje denne a neprekročí štandardnú dĺžku štúdia. V opačnom prípade sa platí školné. Spoplatnené je štúdium na súkromných vysokých školách. Okrem školného je potrebné počítať s nákladmi na ubytovanie, stravu, cestovné, skriptá a iné študijné materiály.

Mesačné náklady každého študenta ovplyvňujú rôzne faktory, okrem formy štúdia je to aj mesto, v ktorom študuje. Životné náklady v Bratislave či iných väčších mestách sú vyššie než v tých menších. Zaváži aj vzdialenosť od miesta, kde študujete. Ak vám dovoľuje bývať u rodičov, budú vaše náklady najmä na ubytovanie a stravu nižšie, hoci by ste na ne aj rodičom prispievali.

Možnosti financovania

• Finančný príspevok od rodičov: Podpora zo strany rodičov je individuálna.
• Brigádnická práca: Denní študenti často pracujú na dohodu o brigádnickej práci študentov.
• Pôžička z Fondu na podporu vzdelávania: Fond prijíma žiadosti dvakrát ročne a poskytuje pôžičky s ručiteľom alebo bez ručiteľa. Výška pôžičky sa líši podľa stupňa štúdia a typu zabezpečenia.
• Pôžičky od komerčných inštitúcií: Banky ponúkajú študentom pôžičky s výhodnými úrokovými sadzbami.
• Motivačné štipendiá: Konkrétna vysoká škola poskytuje motivačné štipendiá za dosiahnutie vynikajúcich výsledkov.
• Štipendiá od podnikateľov: Podnikatelia uzatvárajú zmluvy s vysokými školami a poskytujú štipendiá študentom.

Denné verzus externé štúdium

Na vysokej škole môžete študovať denne alebo externe. Obe z foriem majú svoje výhody a nevýhody. Ako si medzi nimi vybrať a s čím by ste mali pred nástupom na vysokú školu počítať?

Denné štúdium

Študenti, ktorí si túto možnosť volia, trávia v škole väčšinu času. Prednášky a semináre mávajú v pracovných dňoch a účasť na nich býva často povinná. Štúdium dennou formou je na verejných alebo štátnych vysokých školách bezplatné, pokiaľ neprekročíte štandardnú dĺžku štúdia. Platiť školné budete v prípade, ak budete študovať dlhšie, v cudzom jazyku alebo sa rozhodnete pre súkromnú vysokú školu. Medzi finančné výhody denného štúdia patrí aj to, že vaši rodičia majú stále nárok na rodinné prídavky a daňový bonus.

Monika, študentka 5. ročníka denného štúdia, hovorí: „Medzi hlavné výhody radím fakt, že som spoznala veľa skvelých ľudí - spolužiakov aj profesorov. Zažila som množstvo zaujímavých prednášok, exkurzií a podobne. A vynechať nemôžem, samozrejme, ani intenzívny študentský život na internáte. Nevýhodou bolo, že som vždy nejako musela zladiť povinnosti do školy a brigádu. Nebolo to vždy ľahké, najmä počas skúškového obdobia.“

Externé štúdium

Účasť na prednáškach a seminároch nemôžu zanedbávať ani študenti externého štúdia. Rozdiel je v tom, že počas pracovného týždňa môžu chodiť do zamestnania aj na plný úväzok, pretože sa výučba realizuje po večeroch, cez víkendy či online. Externá forma štúdia je spoplatnená bez ohľadu na to, či sa rozhodnete pre súkromnú, štátnu alebo verejnú vysokú školy. Poplatky sa líšia v závislosti od konkrétnej inštitúcie i odboru. Externisti takisto nemôžu využívať študentské výhody. V prípade, ak sú starší ako 26 rokov, si musia aj sami platiť zdravotné poistenie. Ich rodičia zase prídu o rodinné prídavky.

„Za najväčšiu výhodu považujem časovú flexibilitu. Externé štúdium mi dalo priestor nielen na prácu, ale aj na šport, ktorému sa tiež intenzívne venujem. Relatívnou nevýhodou môže byť, že nároky na externých študentov sú niekedy o niečo menšie,“ hovorí externý študent.

tags: #student #denneho #studia #prispevok