Slovenský systém sociálneho zabezpečenia je založený na rozsiahlej vládou garantovanej „sociálnej solidarite“. Táto charakteristika vyplýva z nadmernej úlohy, veľkosti a miery zasahovania vlády v spoločnosti, pričom systém dominujú verejné schémy a princíp povinnosti. Ľudia sú prostredníctvom daní a odvodov nedobrovoľnými klientmi tohto verejného systému a mnohí aj jeho poberateľmi, vrátane tých, ktorí sociálne dávky vzhľadom na svoje finančné možnosti nepotrebujú.
Hlavným problémom je, že systém je príliš komplikovaný a komplexný na to, aby bežný človek dokázal uchopiť jeho fungovanie. Zo strany rozdeľovania prostriedkov znamená zložitú štruktúru vyše osemdesiatich sociálnych dávok a služieb v rámci štátnej sociálnej podpory, sociálnej pomoci a sociálneho poistenia. Vládou vynucovaná solidarita je pritom rozsiahla a rastúca, pričom poskytuje ľuďom široko garantované nároky bez dostatočných limitov a objektívnych kritérií.
Verejné očakávania a mýty o sociálnom štáte
Nezanedbateľná časť verejnosti na Slovensku stále verí v schopnosť štátu zabezpečovať dosiahnutú úroveň sociálneho zabezpečenia. Jedným zo zistení prieskumov je presvedčenie ľudí, že štát dokáže dlhodobo garantovať výšku dôchodkov minimálne na ich súčasnej úrovni, preto je podľa nich štátny dôchodkový systém lepší ako súkromný. Tieto predstavy súvisia s pretrvávajúcimi deformáciami v myslení zo socializmu a s veľkými garanciami sociálneho štátu.
Živia ich aj „sociálne balíčky“ a opierajú sa o ekonomické mýty „získavania niečoho zadarmo“. Tieto ilúzie podporujú rast štátu a bývajú ospravedlnením jeho zásahov do vlastníctva a osobných slobôd ľudí. Silný príklon k sociálnemu štátu má viacero príčin, napríklad príjemnejšie sociálne pohodlie ako tlak konkurencie či nevnímanie sociálneho zabezpečenia v kontexte osobnej zodpovednosti.
Štruktúra sociálnych výdavkov a ich financovanie
Výdavky na celkové sociálne zabezpečenie na Slovensku predstavovali v roku 2018 až 34,3 % celkových verejných výdavkov, pričom ich pomer k HDP zodpovedal vyše 14 % HDP. Z daní sú financované najmä výdavky v rámci štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci. Nasledujúca tabuľka ilustruje výdavky na sociálnu inklúziu, kde podiel pomoci v hmotnej núdzi je na celkových výdavkoch na sociálne zabezpečenie úplne zanedbateľný.
| Kategória výdavkov | Podiel na výdavkoch kapitoly (odhad) |
|---|---|
| Sociálna inklúzia | ~ 80 % |
| Pomoc v hmotnej núdzi | 5,7 % |
| Štátna podpora rodiny | Zvyšný podiel |
Dôchodkový systém a jeho udržateľnosť
Najväčšiu záťaž v súčasnosti a enormné finančné tlaky predstavujú do budúcnosti nároky na dôchodky. Dnešný dôchodkový systém je financovaný hlavne z povinných odvodov pracujúcich, pričom verejnosť si plne neuvedomuje systémovo deficitný charakter priebežného piliera. Ten bol prehĺbený nedávnymi zmenami, ako je minimálny dôchodok, trinásty dôchodok a najmä zastropovanie dôchodkového veku.
Vo verejnom priebežnom dôchodkovom systéme sa vytráca individuálna zodpovednosť a zainteresovanosť za svoje finančné zabezpečenie v starobe. Čiastočnou úpravou systému sociálneho poistenia z priebežného systému na súkromný kapitalizačný systém sa začali tvoriť predpoklady na určité, i keď obmedzené a nedostatočné, redukovanie úlohy štátu v dôchodkovom zabezpečení. Dôchodková reforma z rokov 2004 a 2005 spustila II. pilier, do ktorého sa presmerovalo 9 % z hrubej mzdy na sporiace účty sporiteľov.
tags: #podstata #socialneeho #poistenia #a #dochodkoveho #systemu