Striedavá osobná starostlivosť: Komplexný prehľad

Striedavá osobná starostlivosť predstavuje jednu z možností, ako zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa po rozvode rodičov. Táto forma starostlivosti sa stáva čoraz diskutovanejšou témou aj na Slovensku. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na striedavú starostlivosť, s dôrazom na výskumy realizované na Slovensku a v zahraničí, a to aj s ohľadom na dopady na dieťa a rodinu.

Definícia a Najlepší Záujem Dieťaťa

Striedavá osobná starostlivosť je forma úpravy rodičovských práv a povinností, pri ktorej sa dieťa striedavo nachádza v starostlivosti oboch rodičov. V praxi ide o situáciu, keď dieťa býva určitý čas u jedného rodiča a následne rovnaký alebo porovnateľný čas u druhého rodiča. Striedavá osobná starostlivosť znamená, že obaja rodičia sa rovnomerne podieľajú na výchove a každodennej starostlivosti o dieťa. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti, či už výlučnej alebo striedavej, je prvoradé hľadisko najlepšieho záujmu dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je komplexný koncept, ktorý zahŕňa emocionálne, psychologické, sociálne a materiálne potreby dieťaťa.

Striedavá Starostlivosť v Slovenskej Legislatíve a Praxi

Na Slovensku ju upravuje § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Slovenská legislatíva umožňuje striedavú starostlivosť ako jednu z foriem starostlivosti o dieťa po rozvode. Súd môže nariadiť striedavú osobnú starostlivosť na návrh jedného alebo oboch rodičov. V zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. S účinnosťou od 1. 7. 2010 sa zákonom č. 217/2010 Z. z. „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

V praxi sa však stále častejšie stretávame s výlučnou starostlivosťou, kde je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov a druhý rodič má právo na styk s dieťaťom. Rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti závisí od individuálnych okolností prípadu a posúdenia súdu. Áno, súd môže nariadiť striedavú starostlivosť aj bez súhlasu jedného z rodičov, ak dospeje k záveru, že je to v najlepšom záujme dieťaťa. Nesúhlas jedného rodiča nie je automatickým dôvodom na zamietnutie návrhu.

Faktory ovplyvňujúce úspešnosť striedavej starostlivosti

Jedným z najdôležitejších faktorov je vzdialenosť medzi bydliskami oboch rodičov. Aby striedavá starostlivosť fungovala, rodičia by mali bývať v primeranej vzdialenosti, ideálne v tom istom meste alebo obci. Súdy spravidla akceptujú vzdialenosť do 30-40 km, aby dieťa mohlo bez problémov navštevovať rovnakú školu alebo škôlku z oboch domovov. Dieťa by malo navštevovať jednu školu bez ohľadu na to, u ktorého rodiča sa práve nachádza. Preto je dôležitá primeraná vzdialenosť bydlísk.

Vek dieťaťa zohráva dôležitú úlohu pri rozhodovaní súdu. Pri veľmi malých deťoch (do 3 rokov) súdy pristupujú k striedavej starostlivosti opatrnejšie, pretože dojčatá a batoľatá majú silnejšiu väzbu na primárneho opatrovateľa. Pri deťoch predškolského veku (3-6 rokov) súdy posudzujú adaptabilitu dieťaťa. Školopovinné deti (6-15 rokov) sú na striedavú starostlivosť zvyčajne najlepšie pripravené. Zákon nestanovuje minimálny vek dieťaťa pre striedavú starostlivosť. V praxi súdy posudzujú každý prípad individuálne. Pri deťoch mladších ako 3 roky je striedavá starostlivosť menej častá, najmä ak je dieťa dojčené.

Striedavá starostlivosť vyžaduje, aby rodičia boli schopní vzájomne komunikovať a spolupracovať v záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa. Neochota či neschopnosť rodičov vzájomne komunikovať, ani ich partnerský konflikt nie sú apriori kontraindikáciou striedavej starostlivosti. V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa a slovenskou legislatívou má dieťa právo vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd zisťuje názor dieťaťa primerane jeho veku a rozumovej vyspelosti. Od veku približne 12 rokov súd prihliadne na názor dieťaťa vo väčšej miere, hoci nie je ním viazaný.

Stabilita výchovného prostredia: Dôležitá je stabilita budúceho výchovného prostredia. Citové väzby dieťaťa k rodičom: Pokiaľ sa otec o dieťa starať chce, matka tiež a dieťa má silnú citovú väzbu na oboch - iná možnosť nie je. Zabezpečenie bývania a vybavenia: Pokiaľ má jeden aj druhý rodič stabilné bývanie a má všetko zariadené, dieťa si berie so sebou len obľúbenú hračku, poprípade niečo, čo by ešte chcelo mať pri sebe. Skôr v osobke sa nabaľujú deti v striedavke má dieťa u každého rodiča všetko. Rovnaký režim u oboch rodičov: Základný režim by mal byť rovnaký. Napríklad čas ísť spať, čas na elektroniku, pravidelné učenie, ak ide o školákov. Aby to nebolo u jedného rodina free a druhý chce režim a potom dieťa bude inklinovať k rodine, kde má benevolentné podmienky.

Výživovacia Povinnosť pri Striedavej Starostlivosti

Otázka výživného pri striedavej starostlivosti je často predmetom sporov. Podľa § 62 a nasl. zákona o rodine majú obaja rodičia vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Súd pri rozhodovaní o výživnom zohľadňuje príjmy a majetkové pomery oboch rodičov, odôvodnené potreby dieťaťa a skutočnosť, že obaja rodičia sa o dieťa osobne starajú. Pri striedavej osobnej starostlivosti sa vyživovacia povinnosť rodičov posudzuje individuálne. Súd berie do úvahy príjmy oboch rodičov, náklady na starostlivosť o dieťa a čas, ktorý dieťa trávi s každým z rodičov. Ak sú príjmy porovnateľné, súd výživné neurčí a každý rodič znáša náklady počas svojho obdobia starostlivosti. Určenie výživného pri striedavej starostlivosti vychádza z § 62 ods. 6 zákona o rodine. Toto ustanovenie uvádza, že ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, prihliadne na dĺžku obdobia, počas ktorého sa o dieťa stará každý rodič. Súd preto musí otázku výživného riešiť vždy, aj keď rodičom uloží striedavú starostlivosť. Nemusí však vždy určiť konkrétnu výšku výživného. Rodičia zároveň hradia bežné potreby dieťaťa v čase, keď je dieťa v ich osobnej starostlivosti. Súd môže tiež rozhodnúť o zriadení osobitného účtu dieťaťa. Súd posudzuje vyživovaciu povinnosť rodičov podľa troch základných kategórií uvedených v § 62 ods. Schopnosti rodiča predstavujú jeho vzdelanie, pracovné zručnosti, fyzické možnosti a zdravotný stav. Majetkové pomery zahŕňajú všetky zdroje príjmov rodiča, ako napríklad plat, zisk, honoráre, dividendy, odmeny či preukázané tringelty.

Výskumy a Štúdie o Striedavej Starostlivosti

Výskumy realizované v krajinách, kde je striedavá starostlivosť dlhodobo zavedená, prinášajú cenné poznatky o jej vplyve na dieťa a rodinu. Tieto štúdie porovnávajú striedavú starostlivosť s výlučnou starostlivosťou a sledujú rôzne aspekty, ako sú psychická pohoda dieťaťa, vzťahy s rodičmi, školský prospech a sociálne fungovanie.

Významné štúdie a zistenia:

• Fransson (2018): Poukazuje na nedoceniteľný význam striedavej výchovy pre celkový psychosomatický vývin detí až do bodu, kedy sa deti stanú rodičmi.
• Bauserman (2002): Porovnáva výsledky detí v spoločnej starostlivosti a u jedného rodiča.
• Nielsen (2014): Prináša sumár 40 výskumov o tom, aký typ usporiadania je pre deti najlepší.

Výskum Mareka Hlavatého naznačuje, že striedavá osobná starostlivosť má pozitívny vplyv na niektoré aspekty života dieťaťa a rodiny. Signifikantné rozdiely v prospech striedavej osobnej starostlivosti boli zistené pri indikátoroch ako vzťah rodiča s dieťaťom, vzťah druhého rodiča s dieťaťom, komunikácia rodičov, spolupráca rodičov, stretávanie sa rodiča s dieťaťom, vychovávanie dieťaťa rodičom, oddelené žitie rodičov, vplyv rozvodu na kvalitu života rodiča, pretrvávajúce konflikty rodičov a nové konflikty rodičov. Tieto výsledky naznačujú, že striedavá starostlivosť môže prispieť k udržaniu kvalitných vzťahov medzi dieťaťom a oboma rodičmi, zlepšiť komunikáciu a spoluprácu medzi rodičmi a znížiť negatívny vplyv rozvodu na kvalitu života rodičov.

Výhody a Nevýhody Striedavej Starostlivosti

Striedavá starostlivosť má svoje výhody aj nevýhody.

Medzi výhody patrí:

• Udržanie kvalitných vzťahov medzi dieťaťom a oboma rodičmi.
• Rovnocenné zapojenie oboch rodičov do výchovy dieťaťa.
• Zníženie rizika odcudzenia dieťaťa jednému z rodičov.
• Deti v takejto starostlivosti na rozdiel od výlučnej starostlivosti jedného z rodičov majú nielen lepšie rodinné vzťahy, ale vykazujú aj lepšie telesné aj fyzické zdravie, študijné výsledky, menšie emočné problémy, lepšie sa sociálne začleňujú, sú spokojnejšie, adaptovateľnejšie a sebavedomejšie.
• Rodičia sú spokojnejší, necítia sa diskriminovaní, naučia sa spolu lepšie komunikovať, platia výživné pravidelnejšie a menej sa obracajú na súd.
• Dieťa si lepšie buduje osobnosť aj integritu.
• Má stále stabilný a pevný vzťah s oboma rodičmi a ich rodinou tak ako do rozpadu rodiny.

Možné nevýhody:

• Potreba dobrej komunikácie a spolupráce medzi rodičmi.
• Logistická náročnosť (organizácia času, doprava, atď.).
• Potenciál pre konflikty medzi rodičmi.
• Možný pocit nestability u dieťaťa (ak nie je dobre zvládnutá).
• Dieťa sa môže cítiť ako "kočovník", ak nemá pocit, že má skutočný domov.
• Ak jeden z rodičov bojkotuje striedavú starostlivosť, môže to mať negatívne dopady.

Je dôležité si uvedomiť, že nie všetky deti sú rovnako prispôsobivé na zmeny prostredia a striedavá starostlivosť nemusí byť vhodná pre všetky deti, najmä pre tie, ktoré si vyžadujú zvláštnu starostlivosť alebo majú len jedného rodiča, ktorý je schopný im zabezpečiť podmienky potrebné na ich výchovu a zdravý vývoj.

Odporúčania Rady Európy

Rezolúcia Rady Európy č. 2079 z 2. októbra 2015 prináša konkrétne doporučenia zmien a jasne signalizuje nutnosť prijatia takých opatrení, ktoré povedú k zrovnoprávneniu postavenia mužov a žien v oblasti výchovy a starostlivosti o deti po rozdelení rodiny, s dôrazom na striedavú starostlivosť ako formu porozvodovej starostlivosti, ktorá je v najlepšom záujme dieťaťa.

Syndróm Zavrhovaného Rodiča

Rozvod rodičov znamená pre ich deti traumatizujúcu skúsenosť, s ktorou sa postupne musia s väčším či menším úspechom vyrovnávať, a že vždy obsahuje riziko poškodenia ich zdravého psychického a emocionálneho vývinu. Zavrhovanie rodiča je negatívny jav známy takmer po celom svete. V školskom prostredí sa pedagogickí aj odborní zamestnanci stretávajú s rodičmi, ktorých vzťah si prechádza krízou. Jej vyústenie v rozvod manželstva, rozpad vzťahu má vplyv na správanie sa ich detí v škole. Riaditeľ, triedny učiteľ potrebuje vnímať tento proces, a to zvlášť vtedy, ak súčasťou dohody rodičov je striedavá starostlivosť.

tags: #striedava #starostlivost #vysoak #skola