V posledných rokoch sa na Slovensku, podobne ako v iných krajinách Európy, stáva striedavá starostlivosť čoraz častejšou formou usporiadania starostlivosti o deti po rozchode rodičov. Tento model, ktorý kladie dôraz na práva oboch rodičov, si získava popularitu, no zároveň vyvoláva diskusie o jeho vplyve na samotné deti.
História a legislatívny rámec
Prvé zmienky o spoločnej starostlivosti o deti pochádzajú z roku 1957 zo Severnej Karolíny v USA. Praktické využitie sa rozšírilo v USA v 70. rokoch 20. storočia. Na Slovensku sa striedavá starostlivosť dostala do legislatívy 1. júla 2010 zákonom č. 217/2010 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine.
Kritériá pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti sú zhodné s kritériami pre zverenie detí do osobnej starostlivosti jedného rodiča. Pri striedavej osobnej starostlivosti musia byť obidvaja rodičia spôsobilí riadne sa starať o deti, musia mať záujem starať sa osobne o deti a musia vytvoriť vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o deti.
Štatistický prehľad a regionálne rozdiely
Striedavá starostlivosť je už viac ako dve dekády silno diskutovanou témou. Hoci sa zvyšuje podiel otcov, ktorí si ju na súde dokážu presadiť, stále ide skôr len o výnimky. V roku 2011 boli deti v takmer piatich percentách prípadov zverené do novej formy starostlivosti oboch rodičov, pričom v roku 2018 to bolo 9,43 percenta. Za osem a pol roka platnosti zákona bolo zverených do striedavej starostlivosti približne 10-tisíc detí.
NHSGGC - Konzultácia: Prepracovanie starostlivosti o starších ľudí 2013 (slovensky)
V rámci Slovenska existujú výrazné regionálne rozdiely. Na východe krajiny štatistika odhaľuje niečo cez päť percent rozhodnutí o striedavej starostlivosti, v Trenčianskom kraji to bolo v roku 2018 takmer 15 percent a v Bratislavskom kraji takmer 20 percent rozhodnutí.
| Región | Podiel striedavej starostlivosti (2018) |
|---|---|
| Východné Slovensko | cca 5 % |
| Trenčiansky kraj | takmer 15 % |
| Bratislavský kraj | takmer 20 % |
Porovnanie so zahraničím
V porovnaní s vyspelými krajinami sú slovenské čísla nízke. V roku 2015 polovica švédskych rozvedených rodičov tvrdila, že deti trávia rovnaký čas s mamou a rovnaký čas s otcom. V Belgicku sa tieto čísla pohybujú od 43 do 50 percent, v Španielsku to je 30 percent a v susednej Českej republike súdy v roku 2018 zverili po rozvode do striedavej starostlivosti viac ako 12 percent detí.
Výhody a riziká modelu
Striedavá starostlivosť má niekoľko potenciálnych výhod:
- Zachovanie vzťahu s oboma rodičmi: Deti majú možnosť udržiavať si blízky vzťah s oboma rodičmi, čo je dôležité pre ich emocionálny vývoj.
- Rovnocenné postavenie rodičov: Zrovnoprávňuje postavenie rodičov a zabraňuje mocenskej prevahe jedného z nich.
- Zníženie konfliktov: Môže viesť k zníženiu konfliktov medzi rodičmi a minimalizovať ich zaťažovanie štátnych orgánov.
Napriek výhodám, striedavá starostlivosť nie je vhodná pre všetky rodiny. Konflikty medzi rodičmi, veľká vzdialenosť medzi bydliskami alebo neschopnosť komunikovať môžu byť pre dieťa stresujúce. Podľa odborníkov znamená striedavá starostlivosť pre deti dva domovy, neustále sťahovanie a striedanie domácností, čo môže narúšať pocit stability.
Legislatívne prekážky v praxi
Napriek tomu, že na Slovensku existuje inštitút striedavej starostlivosti už viac ako desať rokov, súvisiaca legislatíva nie je plne aktualizovaná. Mnohé praktické otázky, ktoré sú z pohľadu rodičov dôležité - ako napríklad financovanie materských škôl, daňový bonus, či zdravotná starostlivosť - zostávajú často nedoriešené. Rodičia by mali mať na pamäti, že dieťa nie je ničí majetok a rešpektovať jeho najlepší záujem, ktorým je predovšetkým stabilita a harmónia.
tags: #striedava #starostlivost #statistika