Divadelné umenie má moc transformovať, spájať a prinášať radosť. Pre ľudí s mentálnym postihnutím môže byť divadlo obzvlášť obohacujúce, poskytuje im priestor na sebarealizáciu, rozvoj kreativity a integráciu do spoločnosti. Divadelné súťaže pre mentálne postihnutých sú jedinečnou platformou, kde môžu títo umelci predviesť svoj talent, zdieľať svoje príbehy a búrať bariéry.
Na Slovensku je niekoľko divadiel, ktoré pracujú s hendikepovanými hercami. V Bratislave sídli divadlo, v ktorom hviezdia ľudia bez domova. V Košiciach žne úspechy sociálne divadlo Hopi hope. V Banskej Bystrici pôsobí Divadlo z Pasáže, ktoré je priekopníkom inkluzívneho divadla. Tento článok sa zameriava na význam a fungovanie takýchto divadiel a súťaží, s cieľom poukázať na ich dôležitosť v živote ľudí s mentálnym postihnutím a v spoločnosti ako celku.
Divadlo z Pasáže: Priekopník inkluzívneho divadla na Slovensku
Profesionálne mestské komunitné divadlo Divadlo z Pasáže je jedinečné svojho druhu na Slovensku, pretože pracuje s ľuďmi s mentálnym postihnutím. Vo svojej činnosti prepája kultúrnu, umeleckú a sociálnu oblasť. Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici už viac ako 30 rokov dokazuje, že inakosť a hendikep nie sú prekážkou.
Ako prvé profesionálne komunitné divadlo na Slovensku začalo pracovať s ľuďmi s mentálnym postihnutím. Zároveň je prvým a momentálne jediným mestským komunitným divadlom, v ktorom hrajú ľudia s mentálnym postihnutím v strednej a východnej Európe. Stalo sa inšpiráciou pre mnohé ďalšie súbory.
Tridsať rokov snahy o inklúziu
Už 30 rokov sa banskobystrické Divadlo z Pasáže snaží ukázať, že inakosť a hendikep nie sú žiadnou prekážkou. Že aj ľudia s telesným a mentálnym postihnutím dokážu byť plnohodnotnými členmi spoločnosti. Rozdávajú radosť, majú talent, dokážu sa odovzdať či prejaviť rôznu škálu pocitov. Sú priamočiari a úprimní.
Od svojho vzniku naštudovalo 35 inscenácií, natočilo celovečerný hraný film, štyri televízne dokumenty a zorganizovalo šesť ročníkov medzinárodného bienálneho festivalu Arteterapia. Podieľalo sa aj na vzniku neziskovej organizácie DOM, ktorej poslaním je vytvorenie chráneného bývania pre ľudí s mentálnym postihnutím.
Lásky SHOCK: Predstavenie plné emócií a slobody
Predstavenie Lásky SHOCK umožňuje členom Divadla z Pasáže naplno prejaviť svoje pocity a túžby, ktoré sa vôbec nelíšia od tých, ktoré prežívajú zdraví ľudia. „Predstavenie reflektuje spôsob, akým svet vnímajú samotní herci Divadla z Pasáže, ako vnímajú samých seba, svoj život. Áno, aj oni sa cítia sexi, nas*atí, vtipní, nepochopení či neviditeľní, aj keď ich paradoxne na ulici počuť najviac,“ vysvetľuje režisérka Kristína Chmelíková. Umelecká šéfka Divadla z Pasáže Eva Ogurčáková dodáva, že Lásky SHOCK je o spontánnosti, dáva hercom slobodu. „Môžu sa v ňom úplne odviazať, užiť si ho, vypustiť to, čo majú v sebe. A myslím si, že práve preto toto predstavenie tak oslovuje divákov - jednoducho cítia, že herci sú na javisku slobodní.“
Podpora samostatnosti a vzdelávanie
Divadlo z Pasáže poskytuje svojim hercom aj zázemie pre ich ďalší rozvoj zameraný na podporu samostatnosti v prirodzenom prostredí - v domácnosti, na pracovisku a pri ďalších situáciách sociálneho kontaktu. V roku 2004 zriadili pre nich podporované bývanie. Už v začiatkoch svojho fungovania začali vytvárať systém vzdelávania dospelých ľudí s mentálnym postihnutím.
Sociálne divadlo Hopi hope v Košiciach
Hopi hope pri občianskom združení ArtEst je zamerané na polyestetické vzdelávanie znevýhodnenej mládeže. Združenie pracuje s mentálne hendikepovanými. „Divadelný súbor zapája do umeleckej činnosti široké spektrum vylúčených skupín obyvateľstva tak, aby neboli len pasívnymi prijímateľmi, ale aktívne sa spolupodieľali na umeleckom živote. Sociálne divadlo Hopi hope prináša umenie bližšie k všetkým,“ uvádza združenie.
Právnik režisérom: Príbeh Petra Kalmára
„Moja mama Lívia Kalmárová založila združenie ArtEst pred osemnástimi rokmi. Inšpiráciou jej bola moja sestra Janka. Vyzerá to tak, že sme rodinný podnik, ale nie je to celkom tak,“ smeje sa režisér a principál Hopi hope Peter Kalmár. Mama Lívia učila na univerzite v Prešove hudbu a spev. „Pred viac než desiatimi rokmi sme sa spojili s jedným košickým ochotníckym divadlom a vytvorili sme integrovaný súbor. Začali sme robiť hry, v ktorých si zahrali všetci. Každá hra bola aj našou snahou vykoreniť mýty a bludy, ktoré sa vtedy šírili.“
Napríklad istá sociálna pracovníčka na úrade Petrovi povedala, že učiť mentálne hendikepovaných hrať divadlo je nemožné, pretože ho nevydržia hrať viac ako desať minút. „Preto naša prvá hra Neprebudení trvala štyridsať minút. Žiaľ, v tom čase som nemal režisérske skúsenosti, takže to nebolo až také zábavné a dokonalé a už vôbec nie akčné,“ spomína Peťo, ktorý vyštudoval právo.
Prelomenie mýtov a inovatívne prístupy
Prvý mýtus o desiatich minútach pokorili. Ďalšie predstavenia boli režisérsky lepšie zvládnuté. Druhá hra trvala hodinu a ďalšia pár rokov nato aj hodinu a tých zlovestných desať minút k tomu. „Herec Dávidko bol na javisku v jednom kuse a nemal s tým problém. Bol hlavná postava, okolo ktorej sa striedali iní herci.“ Sociálna znalkyňa z úradu už vie, že mentálne hendikepovaní herci zvládnu aj viac, než im prorokovala, ale na predstavenia nechodí.
Za desať rokov má Hopi hope naštudovaných už približne 20 predstavení, z toho desať je stále v repertoári. „Snažíme sa preraziť. Nám už nestačí, že sme divadlo hendikepovaných. Každým predstavením chceme priniesť niečo navyše, objavovať nové formy a vzdelávať publikum tak, aby ho vystúpenie bavilo. Ako jedni z prvých na Slovensku sme sa venovali sci-fi subžánru - steampunku. Naša hra Emilina ruža bola na Slovensku vôbec prvá steampunková hra.“
Prelomovým bolo aj prepojenie s japonským divadlom, kedy jeden z ich príbehov prerozprávali s vlastnými hercami. „Šokovali sme deti, pretože klasické japonské rozprávky sa nekončia happyendom. Tam odmala pripravujú deti na to, že život nie je prechádzka ružovou záhradou.“
Divadlo hrá približne raz do týždňa. „Na našich hercov je viac-menej spoľahnutie. V Štátnom divadle Košice v súčasnosti hrajú dve naše dvojice v predstavení Idioti. V hre sa niekoľko ľudí vydáva za idiotov. Naši herci vystupujú v jednej scéne, v ktorej sa tí, čo sa za postihnutých vydávajú, konfrontujú s naozajstnými hendikepovanými. Tí naši sa tým falošným vysmejú, že sa načisto zbláznili. Áno, hýbeme sa občas na hrane kontroverznosti.“
Divadlo Dúhadlo: Priestor pre mladých s Downovým syndrómom
Divadlo Dúhadlo je amatérsky divadelný súbor hercov s Downovým syndrómom v Bratislave. Vzniklo v roku 2006 na podnet Damiana Vizára a Máše Gábrišovej. Divadlo má za sebou už šesť premiér a na siedmu sa pripravuje.
Červená (sa) Čiapočka: Hra o túžbach a snoch
Téma najnovšej hry Červená (sa) Čiapočka je o túžbach, snoch a predstavách mladej tínedžerky, ale aj o jej strachoch a odlúčenia sa od matky. Všetky predstavenia Divadla Dúhadlo sú autorské a vychádzajú zo života detí a mladých ľudí s Downovým syndrómom a iným intelektuálnym znevýhodnením.
Dramatoterapia a inklúzia
Divadlo Dúhadlo pomocou dramatickej výchovy umožňuje rozvíjať zručnosti detí a mládeže s Downovým syndrómom. Skúšky sú pre hercov väčšinou miestom, kde sa veľmi tešia. V divadle momentálne nepracujú čisto dramatoterapeuticky, ale na prvom mieste je tvorba predstavenia. Snaha o samostatnosť a uznanie je pre nich kľúčová. Chcú, aby ich členovia v divadle pracovali a boli čo najviac samostatní.
Význam divadelných súťaží a inklúzie pre ľudí s mentálnym postihnutím
Divadelné súťaže pre ľudí s mentálnym postihnutím majú hlboký význam pre ich osobný rozvoj a sociálnu inklúziu. Tu sú niektoré z kľúčových prínosov:
- Sebavyjadrenie a kreativita: Divadlo poskytuje platformu pre ľudí s mentálnym postihnutím, aby vyjadrili svoje myšlienky, pocity a skúsenosti prostredníctvom rôznych umeleckých foriem, ako je herectvo, tanec, spev a výtvarné umenie. Umožňuje im rozvíjať svoju kreativitu a originálnym spôsobom interpretovať svet okolo seba.
- Rozvoj sociálnych zručností: Práca v divadelnom súbore podporuje rozvoj sociálnych zručností, ako je komunikácia, spolupráca, empatia a rešpekt. Účastníci sa učia pracovať v tíme, počúvať a rešpektovať názory ostatných, a budovať vzájomnú dôveru.
- Zvýšenie sebavedomia a sebaúcty: Vystupovanie na javisku a získavanie pozitívnej odozvy od publika zvyšuje sebavedomie a sebaúctu ľudí s mentálnym postihnutím. Uvedomujú si svoj talent a schopnosti a získavajú pocit hrdosti na svoje úspechy.
- Búranie bariér a stereotypov: Divadelné súťaže pre mentálne postihnutých pomáhajú búrať bariéry a stereotypy, ktoré existujú v spoločnosti voči ľuďom s mentálnym postihnutím. Ukazujú, že títo ľudia sú schopní vytvárať hodnotné umelecké diela a prispievať k obohateniu kultúrneho života.
- Integrácia do spoločnosti: Účasť na divadelných súťažiach umožňuje ľuďom s mentálnym postihnutím aktívne sa zapájať do spoločenského života a nadväzovať kontakty s ľuďmi bez postihnutia. Podporuje to ich integráciu do spoločnosti a vytvára inkluzívnejšie prostredie.
Pravidlá divadelných súťaží pre mentálne postihnutých
Pravidlá divadelných súťaží pre mentálne postihnutých sa môžu líšiť v závislosti od organizátora a konkrétneho zamerania súťaže. Všeobecne však platia určité zásady, ktoré zabezpečujú spravodlivý a inkluzívny priebeh súťaže:
- Kritériá hodnotenia: Kritériá hodnotenia by mali byť jasne definované a zamerané na hodnotenie umeleckého prejavu, kreativity, originality, hereckých výkonov, scénografie, kostýmov a celkového dojmu z predstavenia. Je dôležité, aby sa pri hodnotení zohľadňovali špecifické možnosti a obmedzenia ľudí s mentálnym postihnutím.
- Inkluzívnosť: Súťaž by mala byť otvorená pre všetky divadelné súbory, ktoré pracujú s ľuďmi s mentálnym postihnutím, bez ohľadu na ich vek, pohlavie, etnickú príslušnosť alebo typ postihnutia.
- Dostupnosť: Miesto konania súťaže by malo byť fyzicky dostupné pre ľudí s rôznymi druhmi postihnutia, vrátane bezbariérového prístupu, toaliet a parkovania.
- Podpora: Organizátori by mali zabezpečiť dostatočnú podporu pre účastníkov, vrátane asistencie pri príprave predstavenia, technického zabezpečenia, ubytovania a stravovania.
- Odborná porota: Porota by mala byť zložená z odborníkov v oblasti divadelného umenia, špeciálnej pedagogiky a sociálnej práce, ktorí majú skúsenosti s prácou s ľuďmi s mentálnym postihnutím.
- Spätná väzba: Účastníci by mali mať možnosť získať spätnú väzbu od poroty a organizátorov súťaže, ktorá im pomôže zlepšiť svoje umelecké zručnosti a rozvíjať svoj talent.
- Ocenenia: Ocenenia by mali byť udeľované v rôznych kategóriách, ako napríklad najlepší herecký výkon, najlepšia réžia, najlepšia scénografia, najlepší kostým a cena divákov.
Dôležitosť zmeny postoja spoločnosti
Tento rok to bude 27 rokov, čo v našej krajine skončil režim, ktorý ľudské práva nepovažoval za základ zdravej a vyspelej spoločnosti. Postavenie ľudí s mentálnym postihnutím v tejto spoločnosti nebolo jednoduché. Väčšinová spoločnosť stratila kontakt s ľuďmi s mentálnym postihnutím a zmena situácie, ktorá nastala po revolúcii, našu spoločnosť zastihla nepripravenú. Máme zákony, ktoré legislatívne riešia práva, postavenie a integráciu ľudí s mentálnym postihnutím.
Cieľom projektu Divadla z Pasáže je umožniť študentom stredných a vysokých škôl spoznať ľudí s mentálnym postihnutím a ich práva. Ako budúcich profesionálov ich chce Divadlo z Pasáže lepšie pripraviť na situácie, v ktorých sa budú konfrontovať s ľuďmi s mentálnym postihnutím, na situácie v ktorých budú mať možnosť ovplyvňovať ich postavenie a fungovanie v spoločnosti, a hlavne dodržovanie ich práv. Hovoríme o študentoch rôznych odborov.
Hlavným zámerom projektu „Divadlo nás spája“ je naďalej rozvíjať komunitnú umeleckú prácu, ktorá spája ľudí bez domova, ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, ľudí so psychiatrickou diagnózou a inak znevýhodnené osoby. Dôležitými aktivitami a zároveň hlavnými výstupmi projektu budú 3 divadelné predstavenia, ktoré sú platformou na prezentovanie práce širokej verejnosti. Sú momentom, kde prichádza k búraniu hraníc a prepojeniu znevýhodnenej časti spoločnosti s majoritou. Neoddeliteľnou súčasťou divadelných predstavení sú aj diskusie hercov a herečiek s publikom, kedy prichádza ku vzácnej komunikácii a ďalšiemu prekonávaniu pomyselných hraníc medzi publikom a účinkujúcimi, "minoritami" a "majoritou". Vstup na predstavenia je zdarma, čím sa otvárajú dvere ku kultúre aj ďalším znevýhodneným skupinám.