Striedavá starostlivosť cez hranice: Praktický sprievodca a právne aspekty

Striedavá starostlivosť o deti je v súčasnosti čoraz bežnejším spôsobom, ako rodičia po rozchode alebo rozvode zabezpečujú starostlivosť o svoje deti. Tento model, pri ktorom sa dieťa striedavo stará o oboch rodičov, má svoje výhody, ale aj výzvy, najmä ak jeden z rodičov žije v zahraničí.

Pojem „striedavá osobná starostlivosť“ je v Zákone o rodine od 1. júla 2010 v paragrafe 24 odsek 2 a opisuje situáciu, keď sa o maloleté dieťa starajú obaja rodičia, hoci nežijú spolu v jednej domácnosti. Najčastejšie ide o rozvedených rodičov (rozvod) alebo o rodičov, ktorí síce neboli zosobášení, ale majú spoločné dieťa a rozišli sa (rozchod). Rodičia sa starajú o dieťa striedavo, raz jeden rodič, potom druhý, znovu prvý atď., preto názov striedavá starostlivosť. Vo výnimočných prípadoch sa rodičia starajú o dieťa spolu, napríklad ak sú rozvedení, ale ešte žijú v jednej domácnosti.

Právny rámec a podmienky striedavej starostlivosti

Slovenské rodinné právo pozná viacero modelov starostlivosti, pričom cieľom nie je uprednostniť jedného rodiča, ale vytvoriť stabilné a funkčné prostredie pre dieťa. Tieto formy starostlivosti upravuje najmä Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.). Po rozvode alebo rozchode rodičov musí súd vždy rozhodnúť, ako bude nastavená starostlivosť o dieťa. Rozhodovanie súdu nie je založené na preferencii jedného rodiča, ale na tom, či je striedavá starostlivosť v konkrétnej situácii skutočne prínosom pre dieťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine je striedavá osobná starostlivosť upravená takto: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“ Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie.

Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný (60:40, 65:35, 70:30 a pod.). Zákon nedefinuje ani intervaly striedania. V praxi sa používajú rôzne intervaly - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba. Striedavá starostlivosť je už v zahraničí overená desiatky rokov. Napríklad v Českej republike je využívaná od roku 1998 a v USA a vo Švédsku od roku 1973.

Kľúčové faktory pre úspešnú striedavú starostlivosť

Vhodnosť využitia možnosti striedavej osobnej starostlivosti závisí od viacerých faktorov, ako sú:

• Úroveň výchovných schopností a povahových vlastností rodičov.
• Životný štýl rodičov.
• Materiálne pomery.
• Vzdialenosti medzi bydliskami rodičov.
• Stabilita budúceho výchovného prostredia.
• Schopnosť rodičov vzájomne komunikovať o veciach týkajúcich sa dieťaťa.
• Záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa.
• Záujem dieťaťa o zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
• Lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa ako pri osobnej starostlivosti len jedného z rodičov.
• Súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

Striedavá starostlivosť býva reálna najmä vtedy, keď rodičia vedia fungovať ako tím aspoň v základných veciach. Je dôležité, aby dieťa malo pocit istoty a bezpečia a ten môže mať aj v dvoch domácnostiach, ak je s najbližšou osobou - rodičom. Pre deti je vzťah s rodičmi dôležitejší ako jeden byt alebo dom. Striedavá starostlivosť je dobré riešenie pre rodičov, no najmä pre deti, čo potvrdili mnohé výskumy.

Striedavá starostlivosť cez hranice: Špecifické výzvy

Ak jeden z rodičov žije v zahraničí, striedavá starostlivosť sa stáva komplikovanejšou. Matka si môže nájsť prácu v Rakúsku a žiť tam, čo je len pár kilometrov od Bratislavy, kde žije otec dieťaťa. Skolka a skola by boli tiež len par km od BA. Keby sa odstahovala do Kvetoslavova, je to vzdialenostne to iste.

Ako sa to vybavuje? Staci pisomna dohoda alebo ziadost na sude. Zatial otec nebráni, ale je mozne, ze ak sa bude bavit s advokatom, tak by mohol branit. V čom je to pre neho nevyhoda? Nemyslím vzdialenosť. Ako som spomínala, ide o pár kilometrov.

Riešenie situácie, keď matka chce odísť s dieťaťom do Rakúska

Ak sa matka chce s dieťaťom presťahovať do Rakúska z Bratislavy, je dôležité zvážiť nasledovné:

• Dohoda s otcom: Ideálne je dosiahnuť písomnú dohodu s otcom dieťaťa ohľadom starostlivosti o dieťa po presťahovaní. Dohoda by mala upravovať styk otca s dieťaťom, výživné a ďalšie dôležité aspekty.
• Súdne rozhodnutie: Ak sa rodičia nedohodnú, je potrebné obrátiť sa na súd. Práva rodičov sú v zásade rovnaké (rodičia sú rovnoprávni). Zákon rozlišuje v podstate dve kategórie rozhodnutí rodičov o starostlivosti o dieťa, a to veci bežné a veci podstatné. Pri bežných veciach (každodenných záležitostiach) môže každý rodič rozhodnúť aj sám, bez súhlasu toho druhého. Za podstatnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa považuje zákon napríklad trvalé vysťahovanie sa dieťaťa do cudziny. Z toho vyplýva, že pokiaľ nejde o trvalé premiestnenie dieťaťa do cudziny, ale len o krátkodobý a hlavne dočasný pobyt v cudzine - napríklad dovolenku, nejde o podstatnú vec týkajúcu sa starostlivosti o dieťa a súhlas druhého rodiča nie je potrebný.

Kľúčové aspekty a výzvy pri medzinárodnej striedavej starostlivosti:

1. Vzdialenosť: Cestovanie medzi dvoma krajinami môže byť pre dieťa náročné, najmä ak ide o časté presuny. Ak rodičia bývajú od seba ďalej, dieťa môže navštevovať dve rôzne školy. Tieto by sa nachádzali vždy v mieste aktuálneho pobytu.
2. Školská dochádzka: Ak rodičia žijú v rôznych krajinách, dieťa môže musieť navštevovať dve školy, čo môže byť stresujúce. Predpokladom úspešnej striedavej starostlivosti je schopnosť dohody rodičov o navštevovanej škole, krúžkoch a lekárovi. Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba. Existuje usmernenie MŠ SR zo dňa 16. 04. 2013, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti, ktoré však neuvádza žiadne podrobnosti realizácie (okrem skutočnosti, že vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté a že školy majú spolu komunikovať).
3. Jazyková bariéra: Ak rodičia hovoria rôznymi jazykmi, dieťa sa musí prispôsobiť dvom jazykovým prostrediam.
4. Právne aspekty: Je potrebné zohľadniť právne predpisy oboch krajín týkajúce sa starostlivosti o deti.
5. Názor dieťaťa: Názor dieťaťa môže byť významný, no nie je to „hlasovanie“, kde vyhrá ten rodič, ktorého si dieťa vyberie. V praxi sa názor dieťaťa zisťuje rôznymi spôsobmi podľa veku a situácie. Maloleté dieťa má právo byť vypočuté.

Finančné zabezpečenie a výživné

Po rozhodnutí o starostlivosti o dieťa súd vždy rieši aj finančné zabezpečenie jeho potrieb. Vyživovacia povinnosť rodičov existuje bez ohľadu na to, či sú rodičia spolu alebo rozvedení. Vyživovaciu povinnosť rodičov upravuje Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.).

Častý omyl je, že pri striedavke výživné automaticky zaniká. V praxi však môže byť výživné určené aj pri striedavej starostlivosti. Príklad z praxe: Rodičia sa striedajú, ale jeden má výrazne vyšší príjem a druhý nesie viac každodenných nákladov. Na rozdiel od starostlivosti jedného rodiča, pri striedavej starostlivosti nemusí byť vždy medzi rodičmi dohodnuté alebo súdom nariadené platenie výživného. Výživné môže byť, ale nemusí byť.

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú, rozhodne na základe ust. §35 ZoR súd, resp. vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým upravuje pomery dieťaťa.

Praktické aspekty a riešenia

Najlepšie je, ak sa rodičia spolu dohodnú, ako sa budú po rozchode starať o deti. Pri rozvode sa dieťa bez svojej viny ocitá v situácii, v ktorej nechcelo byť. Môžu za to rodičia a preto majú morálnu povinnosť dohodnúť najlepšie možné riešenie pre svoje spoločné dieťa. Môžu sa spoločne dohodnúť na tom, že sa budú o dieťa starať obaja, čiže dieťa bude v striedavej starostlivosti. V takom prípade je potrebné dohodnúť presne obdobie, v ktorom bude dieťa u každého rodiča. Pokiaľ sa rodičia nedokážu dohodnúť, je vhodné poprosiť o pomoc blízkych, priateľov, kolegov. V prípade dosiahnutia spoločnej rodičovskej dohody, či už s pomocou mediátora alebo bez jeho pomoci, je potrebné požiadať súd o schválenie dohody. Ak rodičom nepomôže ani mediátor, rozhodne o osude dieťaťa (a rodičov) súd. Málokedy sú rodičia spokojní s rozhodnutím súdu, súdny spor je krajným riešením.

Nie každá situácia si vyžaduje okamžité právne zastupovanie. Ak sa rodičia dokážu dohodnúť a komunikácia funguje, často stačí pripraviť spoločný návrh a predložiť ho súdu na schválenie. Ak rodičia dokážu nastaviť funkčnú dohodu a dodržiavať ju, dieťa tým zvyčajne získa najviac. Ak sa dohoda nedá dosiahnuť, oplatí sa riešiť veci vecne, s dôrazom na režim dieťaťa a s dobrou právnou prípravou. Každá rodinná situácia má svoje špecifiká a správne nastavenie riešenia môže výrazne ovplyvniť jej ďalší vývoj.

Príklady z praxe

Príklad 1: Úspešná striedavá starostlivosť. Rodičia maloletého dieťaťa po rozchode zostali bývať v rovnakom meste a dokázali sa dohodnúť na školských povinnostiach aj krúžkoch. Obaja mali flexibilný pracovný režim a dieťa bolo zvyknuté tráviť čas s každým z nich.

Príklad 2: Nevhodná striedavá starostlivosť. Jana a Filip po rozchode navrhovali striedavú starostlivosť o svojho sedemročného syna. Bývali však v rôznych mestách a komunikácia medzi nimi prebiehala prevažne cez konfliktné správy. Hoci mali obaja o dieťa záujem, súd vyhodnotil, že časté presuny a napätie medzi rodičmi by narušili stabilitu dieťaťa. Nejedná sa o “trest“ pre rodiča, ale o ochranu stability dieťaťa.

Prekážky striedavej starostlivosti

Striedavá starostlivosť nie je vhodná, ak sa aspoň jeden rodič nechce starať o dieťa, prípadne sa nedokáže starať o dieťa alebo na to nemá vytvorené podmienky. Nie je vhodná ani v prípade preukázaného násilného správania k dieťaťu zo strany aspoň jedného rodiča. Napríklad, ak bývalý partner pracuje v zahraničí a je doma len 9 dní do mesiaca a okrem toho je často opitý, je nepravdepodobné, že by súd rozhodol o zverení dvojročného dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Súd totiž prihliada na to, ktorý z rodičov je schopný zabezpečiť každodennú starostlivosť o dieťa, jeho výchovu, zdravotnú starostlivosť a citové zázemie. Práca v zahraničí, ktorá znemožňuje každodenný kontakt a starostlivosť, je v tomto smere zásadnou prekážkou.

Pokiaľ ide o situáciu, keď matka chce zmeniť už existujúcu dohodu o striedavej starostlivosti kvôli presťahovaniu sa do hlavného mesta (približne 290 km vzdialenosť) a obáva sa, že ex-partner bude robiť problémy, je dôležité zdôrazniť, že uvedená situácia nie je vôbec ľahká. Určite by sa v tomto prípade mala matka obrátiť na súd a využiť tak ochranu, ktorú jej poskytuje právny poriadok. Okolnosti sú na jej strane, ak vie preukázať domáce násilie. Z uvedených skutočností vyplýva, že dohoda o striedavej starostlivosti je už neaktuálna, nakoľko došlo k zmene bydliska, pričom vzdialenosť, ktorú v dôsledku toho musí syn cestovať každý týždeň, je neprimeraná a súd by to určite zohľadnil. Takisto tvrdenia, že priateľ vydieral a dokonca to prerástlo až do domáceho násilia, odôvodňujú zmenu danej dohody. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je z hľadiska jeho fyzického a psychického vývinu veľmi dôležité a súd pri úprave rodičovských práv a povinností rozhoduje podľa najlepšieho záujmu dieťaťa. V tomto prípade určite nie je v najlepšom záujme dieťaťa, ak vyrastá v prostredí, v ktorom je svedkom domáceho násilia zo strany jeho otca páchanom na jeho vlastnej matke.

Rodičovské práva a povinnosti po rozvode

Rozvod manželov ich nezbavuje ich rodičovských práv a povinností voči ich maloletým deťom. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Súd rieši aj otázku úpravy rodičovských práv a povinností na obdobie po rozvode. Medzi rodičovské práva a povinnosti patrí zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Pri striedavej starostlivosti je dôležité, aby obaja rodičia mali prístup k informáciám o dieťati, najmä zo školy a od lekára. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.

Výchova detí rozvedených rodičov

Pri výchove detí rozvedených rodičov je dôležité nájsť zdravú rodičovskú autoritu. Je potrebné vyhnúť sa prehnanej dominancii aj priveľkej benevolentnosti. Autorita pri výchove detí je potrebná až nevyhnutná. Výchova má byť láskavá a prísna, nie studená a ľahostajná. Dôležitým aspektom je efektívna komunikácia. Pokiaľ ju rodičia neovládajú, mali by sa ju naučiť, ak chcú mať s deťmi dobrý vzťah. Rovnako, ako v nerozvedených rodinách, ani po rozvode nie sú obaja rodičia úplne rovnakí a teda majú rozdielne prístupy k deťom. Dieťa je väčšinou na to zvyknuté už z obdobia pred rozvodom. Rozdielni rodičia zároveň dieťa obohacujú.

Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a psychologické. O rozvode možno a treba hovoriť, a to vo vhodnom čase, na vhodnom mieste a vhodným spôsobom. Keď si rodičia vyjasnia postoj k rozvodu, mali by poradiť deťom, aby informovali svojich kamarátov o tom, čo sa stalo. Je dôležité informovať aj učiteľa o rozvode.

Tabuľka: Prehľad zákonov súvisiacich so striedavou starostlivosťou

tags: #striedava #starostlivost #cez #hranice