Starostlivosť o seba v pomáhajúcich profesiách: Prevencia vyhorenia a podpora duševného zdravia

Pomáhajúce profesie, ako psychológia, sociálna práca a ošetrovateľstvo, sú náročné nielen fyzicky, ale aj psychicky. Profesionáli v týchto oblastiach sú denne vystavení stresu, emočnej záťaži a riziku vyhorenia. Preto je starostlivosť o seba a osvojenie si účinných techník na zvládanie týchto výziev nevyhnutné pre ich profesionálny rozvoj a udržanie kvality poskytovanej starostlivosti.

Výskumný projekt Starostlivosť o seba pri vyrovnávaní sa s negatívnymi dôsledkami v pomáhajúcich profesiách iniciovala a realizuje Katedra psychológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach v spolupráci s Katedrou sociálnej práce FF UPJŠ v Košiciach. Projekt, podporovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja SR (APVV), bol plánovaný na obdobie rokov 2015 - 2019.

Výskum sa zameriava na empirické zistenie, ktoré formy starostlivosti o seba podporujú adaptívne zvládanie nárokov týkajúcich sa vykonávania pomáhajúcich profesií, ktoré formy negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií je možné eliminovať starostlivosťou o seba a ktoré zároveň pôsobia preventívne voči negatívnym dôsledkom vykonávania pomáhajúcich profesií. Zisťovanie starostlivosti o seba a negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií prostredníctvom empirického výskumu vo vybraných typoch zariadení sociálnej starostlivosti, ktorého analýza výsledkov má prispieť k poznaniu dôsledkov vykonávania týchto povolaní.

Zisťovanie vzťahu starostlivosti o seba a negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií, a to najmä zisťovanie predikčnej sily starostlivosti o seba vo vzťahu k negatívnym dôsledkom vykonávania pomáhajúcich profesií. Príprava a implementácia intervenčných programov zameraných na zmenu starostlivosti o seba orientovaná na výber aktivít pre intervenčné programy, ako aj výber kritérií na hodnotenie efektívnosti programov.

V Slovenskej republike ani v Českej republike doteraz nebol zrealizovaný výskum na zisťovanie starostlivosti o seba a nápravu negatívnych dôsledkov u ľudí vykonávajúcich pomáhajúce profesie v sociálnej sfére. Vytvorený model vykonávanej starostlivosti o seba obsahuje ako dôležité komponenty aktivity vykonávané jednotlivcom a organizáciou, ktoré ústia do aktivít na úrovni osobnej starostlivosti o seba.

Negatívne dôsledky a formy vyhorenia

Medzi najčastejšie negatívne následky, s ktorými sa musia pracovníci v týchto povolaniach vyrovnávať a na ktoré budú spomínané programy zamerané, patria stres, syndróm vyhorenia, únava z pomoci alebo aj pracovná nespokojnosť. Tieto výstupy výskumu tvoria podklad pre ďalšie bádanie v tejto oblasti zamerané najmä na tvorbu intervenčných programov ako efektívnych ciest ich prekonávania.

Priemerná miera vyhorenia je nižšia u tých pomáhajúcich pracovníkov, ktorí častejšie vykonávajú aktivity v oblasti starostlivosti o seba (športovanie, zdravá životospráva, starostlivosť o zdravie, snaha o udržiavanie priaznivých rodinných a pracovných vzťahov). Poukazuje to na skutočnosť, že vyhorenie je možné eliminovať vhodne zvolenými intervenciami.

Väčšina pracovníkov v inštitúciách sociálnej sféry (62 %) prežíva ambivalentnú spokojnosť so svojou prácou, čo sa prejavuje na jednej strane pracovnou spokojnosťou s niektorými zložkami a vlastnosťami svojej práce, (ako sú napríklad samotná povaha práce, konanie nadriadených a vzťahy so spolupracovníkmi), avšak na druhej strane pocity pracovnej nespokojnosti sa viažu na výšku platu, možnosti pracovného postupu a povýšenia, na využívané pracovné postupy a podmienky. Celkovo so všetkými aspektmi svojej práce spokojných je iba 21 % a nespokojných 16 % pracovníkov. V porovnaní s ostatnými krajinami - napríklad severoamerickými alebo ázijskými - je celková pracovná spokojnosť významne nižšia.

Priaznivým zistením je skutočnosť, že o nízkej miere vyhorenia referuje 40-56% respondentov. Strednú mieru všeobecného vyhorenia uvádza 43% pomáhajúcich pracovníkov a prítomnosť vysokej miery vyhorenia sa ukázala len u 1% pomáhajúcich profesionálov. Sekundárny traumatický stres uvádza 33-50 % na priemernej úrovni, o nízkej vypovedá 49,7-67% opýtaných, v závislosti na profesii a inštitúcii.

Hodnoty týkajúce sa vyhorenia a sekundárneho traumatického stresu sú priaznivejšie - v porovnaní s výskumami realizovanými vo viacerých krajinách vo svete, takzvanú únavu z pomáhania, ktorá je ich kombináciou, prežíva ako strednú až 56,25 % pomáhajúcich profesionálov, pričom len 43,25 % vypovedá o nízkej únave z pomáhania.

Zistili sme, že intenzívnejšie prežívanie sekundárneho traumatického stresu a vyhorenia sa spája s prežívaním ďalších negatívnych symptómov, akými sú vyššia miera úzkosti a depresie, častejšie prežívanie negatívnych emócií (hnev, strach, smútok, vina) alebo pesimistický pohľad do budúcnosti.

Formy starostlivosti o seba

Všeobecná starostlivosť o seba sa ukazuje ako dominantná v starostlivosti o fyzické zdravie, najmä snaha o dobrú postavu, sledovanie váhy a cvičenie, uspokojivá bola aj snaha o osobný rast (snaha o napredovanie a snaha ísť za svojimi cieľmi).

Na základe skúmania vykonávanej starostlivosti o seba sa jednoznačne preukázalo, že sociálni pracovníci v rámci starostlivosti o seba najviac dbajú na dodržiavanie hygieny v práci (až 88% pracovníkov toto považuje za veľmi dôležité), nakoľko denne prichádzajú do kontaktu s klientmi. V sociálnej zložke starostlivosti o seba taktiež sociálnym pracovníkom obzvlášť záleží na vytváraní dobrej atmosféry na pracovisku (viac ako 90% oslovených sociálnych pracovníkov), ako i utváraní dobrej atmosféry vo vzťahu ku svojim klientom (až 87% sociálnych pracovníkov).

V rámci výskumu sa potvrdilo, že lekárske rady sú pre nich v oblasti starostlivosti o seba obzvlášť dôležité (80%). Na druhej strane, vyhľadávanie informácií o možnostiach zvyšovania starostlivosti o seba či ďalšieho vzdelávania, z dôvodu pracovného zaťaženia takmer vôbec nerealizujú.

Pomáhajúci pracovníci vykonávajú, alebo by uvítali možnosť vykonávať, nasledujúce aktivity s cieľom zmierniť prežívanie pracovného stresu: supervízie, častejšie porady, konzultácie s kolegami alebo odbornou verejnosťou, odborné prednášky, školenia, interné vzdelávanie, aktivity zamerané na utužovanie kolektívu (teambuilding), sociálno-psychologické výcviky, konzultácie so psychológom na pracovisku, rekondičné pobyty, športové aktivity, relaxácie a viac dní dovolenky.

Sami pomáhajúci pracovníci uvádzajú, že by uvítali viac možností, ktorými by mohli redukovať záťaž súvisiacu s ich pomáhajúcou prácou, napríklad v podobe supervízií, pravidelnejších stretnutí s odbornou verejnosťou, sociálno-psychologických výcvikov, relaxácií, športových aktivít alebo rekondičných pobytov.

Podpora a intervencie v pomáhajúcich profesiách

Jedným z nástrojov podpory pre ľudí pracujúcich v profesiách poskytujúcich starostlivosť je supervízia. Keďže ide o fyzicky a psychicky vyčerpávajúce zamestnania, sú potrebné systémové opatrenia, okrem iného ako prevencia preťaženia a kolapsu starajúcich sa. Proces supervízie má poskytovať okrem „zvyšovania kvality a profesionality práce“ aj bezpečný priestor, v ktorom sa môžu rozprávať o zažitých záťažových situáciách, získať pomoc pri hľadaní riešení problémov a prispieť tak k zvyšovaniu psychickej odolnosti.

Nárok na supervíziu majú teda predovšetkým ľudia vykonávajúci sociálnu prácu a sociálne poradenstvo, odbornú prácu v zariadeniach sociálnych služieb (napríklad v domovoch pre seniorov, v denných stacionároch či nocľahárňach), ako aj v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. No jej reálne benefity veľmi závisia od toho, kto ju vykonáva, teda od konkrétneho supervízora či supervízorky.

Frustrácia niektorých zamestnancov však pramení z nedobre nastavených podmienok hodnotenia ich práce: „Človek si chce nejakým spôsobom vykonávať prácu, no často sa vyžaduje, aby sa vošiel do nejakých tabuliek.” Nedostatočne sa reflektuje, že hodnota ich práce nie je len o štatistike. „Ich už nezaujíma poriadne to, aké aktivity pre deti komunitné centrum robí, aj skupinové, že tú komunitu niekam posúvate. Zaujíma ich len akčný plán a tabuľky. Ficova vláda v Bratislave celkovo netuší, nemajú predstavu o tejto práci.”

V rámci projektov sa realizujú aj intervenčné programy zamerané na podporu takých foriem starostlivosti o seba, ktoré sa potvrdili ako efektívne na báze výsledkov empirického výskumu.

Proaktívna krízová intervencia a psychosociálna podpora sú kľúčové v kontexte pomáhajúcich profesií. Na rozdiel od služieb, ktoré čakajú na iniciatívu občanov v kríze, proaktívne vyhľadávanie klientov v teréne umožňuje získať si ich dôveru a poskytnúť im efektívnu podporu v čo najkratšom čase po traumatizujúcej udalosti. Takýto prístup zabezpečuje, že klienti nemusia sami vyhľadávať pomoc, ale dostanú ju priamo na mieste udalosti, v domácom prostredí alebo na inom mieste, ktoré považujú za bezpečné.

Tím Modrého anjela je príkladom organizácie, ktorá aktívne zasahuje na miestach traumatizujúcich udalostí a poskytuje psychosociálnu podporu. Všetci členovia tímu sú absolventmi špecializovaného vzdelávania v psychosociálnej podpore, psychickej prvej pomoci, krízovej intervencii a spracovaní stresu. Ich rôznorodé profesijné zázemie zaručuje, že dokážu efektívne a citlivo reagovať na potreby klientov.

Na miestach traumatizujúcich udalostí je v peritraumatickom čase nevyhnutné poskytnúť psychickú prvú pomoc, ktorá zahŕňa základné techniky a opatrenia na rýchlu emočnú stabilizáciu osôb v akútnom ohrození alebo ich blízkych. Po odoznení akútnej potreby psychickej prvej pomoci nasleduje krízová intervencia, ktorá spočíva v hľadaní optimálneho modelu fungovania pre najbližšie dni.

Etické zásady a ochrana dôverných informácií sú pri psychosociálnych intervenciách kľúčové. Verejnosť očakáva, že odborná pomoc bude poskytovaná odborne a s ohľadom na ľudskú dôstojnosť. Preto je nevyhnutné, aby boli všetci členovia krízového intervenčného tímu oboznámení s etickými zásadami a prioritou dôvernosti a ochrany údajov.

Vzdelávanie a supervízia ako nástroje podpory

Vzdelávanie a supervízia v pomáhajúcich profesiách by mali klásť dôraz na starostlivosť o seba ako na neoddeliteľnú súčasť profesionálneho rozvoja. Starostlivosť je základným pilierom, bez ktorého nedokáže fungovať žiadna spoločnosť. No povolania, ktoré poskytujú sociálnu a zdravotnú opateru dlhodobo patria na Slovensku k vysoko finančne podhodnoteným. Tí, ktorí ich vykonávajú často pracujú na hranici svojich síl bez adekvátnych systémových opatrení, ktoré by im poskytovali podporu.

Projektívne techniky v supervízii pomáhajúcich profesionálov umožňujú skúmanie vnútorných zážitkov, myšlienok a pocitov prostredníctvom neverbálnych a symbolických prostriedkov. Medzi tieto techniky patrí umelecká tvorba, rozprávanie príbehov a vizualizácia. Ich primárna užitočnosť spočíva v schopnosti prekročiť čisto verbálnu komunikáciu a umožniť skúmanie symbolických a nevedomých obsahov.

Integrácia projektívnych procesov do supervízie ponúka jedinečnú cestu k prekonaniu čisto verbálneho diskurzu, čo umožňuje skúmanie symbolických a nevedomých zážitkov, ktoré sa objavujú v supervíznom stretnutí. Rôzne modely supervízie, ako naratívny, experienčný, dynamický a systémový, využívajú tieto techniky na podporu hlbšieho vhľadu, profesionálneho rozvoja a posilňovania supervízneho vzťahu.

Konkrétne projektívne techniky v supervízii zahŕňajú napríklad model El Duende One-Canvas Process Painting (EDPP), Response Art (Responzívne umenie), konceptualizáciu prípadu prostredníctvom metaforického kreslenia, prácu s mandalami, vizuálne denníky, umeleckú tvorbu na skúmanie prenosu a protiprenosu, techniku koláže, bilaterálne umenie a konzultáciu pomocou pieskoviska.

Starostlivosť o seba je esenciálna pre naše prežitie, a to aj vtedy, keď ju chápeme ako politiku, ako diskurz, aj ako robotu. Samotný pojem starostlivosti a opatery (angl. care) sa na prvý pohľad zdá byť jasný. Je o staraní sa, kŕmení, ošetrovaní, pomoci a láske k ľudským bytostiam. Podľa Premilly Nadasen je však zároveň komplikovaný, plný nuáns, a v našich životoch a ekonomike zohráva obrovskú úlohu.

tags: #starostlivost #o #pomahajuce #povolania