Jedným zo spôsobov zániku manželstva je zánik manželstva rozvodom. Pokiaľ z manželstva pochádzajú maloleté deti v zmysle ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom.
Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18. rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.
Čo je striedavá osobná starostlivosť?
Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 217/2010 Z. z.) bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa (ďalej ako „striedavá starostlivosť“). Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 217/2010 Z. z., podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp. dohodou rodičov.
Striedavá osobná starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí od dohody rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nie je to príliš krátke ani príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14 dňoch.
Novela zákona o rodine, ktorá začala platiť, priniesla zmenu, ktorá umožňuje súdom využiť inštitút striedavej starostlivosti. Podľa novely, striedavá starostlivosť znamená, že dieťa sa zverí do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie opakovane. Súd zároveň vymedzí práva a povinnosti rodičov uplatňujúce sa počas týchto časových období. Doteraz mohli rodičia realizovať určitú formu striedavej starostlivosti o dieťa iba vtedy, ak uzatvorili medzi sebou dohodu a súd ju schválil. Po novom by mala byť priamo v zákone uvedená striedavá starostlivosť o dieťa, čím sa umožní striedavá starostlivosť aj vtedy, ak jeden z rodičov blokuje snahu druhého rodiča o uzatvorenie dohody tým, že s ňou nesúhlasí. Táto právna úprava má tlmiť rozvodové a porozvodové súboje o deti medzi rodičmi.
Právny rámec a podmienky pre striedavú starostlivosť
Predmetom tohto článku bude najmä výklad ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktorého celé znenie si dovoľujeme uviesť: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“
Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. Zdôrazňujeme, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.
V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.
Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. V prípade destabilizácie výchovného prostredia u jedného z rodičov (napr. z dôvodu konfliktov, nezhôd, alebo iných vážnych okolností) môže byť striedavá starostlivosť nevhodná. Zároveň nie je vylúčené, že aj keď rodičia súhlasia so striedavou starostlivosťou, nemusí byť v záujme dieťaťa. Súd musí skúmať najlepší záujem dieťaťa a posúdiť, či je striedavá starostlivosť pre neho vhodná.
Najlepší záujem dieťaťa ako kritérium
„Zachovanie vzťahu k obom rodičom, po ukončení ich spolužitia, je prvoradým záujmom dieťaťa. Za predpokladu, že rodičia dokážu zvládnuť striedavú starostlivosť v záujme dieťaťa (nie je pre nich len prostriedkom, ako sa pomstiť druhému rodičovi alebo ako sa vyhnúť plateniu výživného), predstavuje striedavá osobná starostlivosť najvhodnejšie usporiadanie vzťahov, pokiaľ, samozrejme, neexistujú iné dôvody (spočívajúce v rodičoch alebo dieťati), ktoré striedavú starostlivosť vylučujú, resp. pri ich posúdení je zrejmé, že záujem dieťaťa nebude naplnený. Pokiaľ striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. či už na strane rodiča, alebo dieťaťa a je preukázaný súlad tejto formy osobnej starostlivosti so záujmom dieťaťa), mala by byť práve táto forma starostlivosti preferovaná, pretože dieťa si tak dokáže lepšie zachovať fungujúci vzťah s oboma rodičmi a zostáva súčasťou ich každodenného života.“
Do pozornosti ďalej dávame, že striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
V záujme dieťaťa je najlepším riešením pri rozchode / rozvode nájsť zmier pokojnou cestou. Je možné konštatovať, že si to rodičia uvedomujú a oceňujú tento inštitút, resp. väčšina rodičov, ktorí si prešli na pilotných súdoch týmto novým prístupom, sú spokojní s riešením ich veci/konfliktu a výsledok, na ktorom participovali, vnímajú pozitívne. Cielená edukácia zo strany súdu a to, že rodičia pochopili a podieľali sa aktívne na tvorbe pravidiel týkajúcich sa starostlivosti o ich dieťa po ukončení ich spolužitia alebo manželstva vo forme dohody, je pre nich viac akceptovateľné ako akékoľvek autoritatívne rozhodnutie súdu. Súčasne sa javí, že títo rodičia budú aj do budúcna dobrovoľne a dlhodobo svoje dohody dodržiavať.
Výživné pri striedavej starostlivosti
Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca napr. v dvojtýždenných intervaloch. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
„Súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vyporiadať i v prípade, ak rodičom nariaďuje striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť. Rovnako súd nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a určení výšky výživného. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa. Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti. Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Zákon ďalej uvádza, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže súd rozhodnúť i tak, že výživné neurčí, čo je v zásade najčastejší prípad i v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov, a teda i dôvod, kedy jeden z rodičov úmyselne navrhne zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, aby sa tak vyhol plateniu výživného. V žiadnom inom prípade takýto postup nie je možný a výživné musí byť určené vždy. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa. V neposlednom rade v prípade striedavej starostlivosti súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt a ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, resp. ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus.“
Praktické aspekty a nové prístupy
V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
Ministerstvo spravodlivosti SR realizuje projekt "Cochemská prax", ktorý si dáva za cieľ vytvoriť efektívny model vybavovania rodinnoprávnej agendy na súdoch v rámci rozhodovacej činnosti pri starostlivosti o maloleté deti. Tento projekt sa snaží o multidisciplinárny prístup, kde spolupracujú súdy, mediátori, psychológovia a ďalší odborníci s cieľom podporiť rodičov v dohode a v prevzatí zodpovednosti za život svojich detí.
Kľúčovou úlohou je zmena prístupu k riešeniu vecí v rodinnoprávnej agende, kedy interdisciplinárna spolupráca súdu a profesií zapojených do riešenia rodičovských konfliktov predstavuje spôsob, ako vrátiť rozhodovanie a rozhodnutie o budúcom živote ich detí späť rodičom, teda prevziať svoju rodičovskú zodpovednosť, a to aj za pomoci zúčastnených profesií a štátnych orgánov. Rodičia sa majú snažiť naučiť sa aj pri veľmi vyhrotených rodičovských konfliktoch vzájomne komunikovať a vo vzájomnej zhode hľadať riešenia a tým prevziať svoju spoločnú rodičovskú zodpovednosť. Častokrát samotní rodičia v konflikte a pri rozchode a rozvode zabúdajú na záujmy vlastných detí, nakoľko sú ponorení do vzájomného boja.
Dôležitý prvkom a najvýznamnejšou zmenou v konkrétnych postupoch súdu je zaradenie informatívneho stretnutia rodičov na súde do obdobia medzi podaním návrhu na súd a prvým pojednávaním súdu. Tento nový prístup zdôrazňuje rovnoprávnosť postavenia obidvoch rodičov voči svojim deťom. Rodičia potrebujú byť rešpektovaní, dôvera a podpora zo strany odborníkov im pomáha opätovne prevziať spoločne rodičovskú zodpovednosť.
Postavenie škôl a povinná školská dochádzka
V prípade striedavej starostlivosti je dôležité určiť, kde dieťa plní povinnú školskú dochádzku a ako evidovať dieťa v karte žiaka. Škola má povinnosti vo vzťahu k obom zákonným zástupcom. Všetky formy osobnej starostlivosti o dieťaťa sú si rovnocenné. Najčastejšie sa o forme osobnej starostlivosti o dieťa rodičia, ktorí spolu nežijú, dohodnú alebo rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Zákon č. 245/2008 Z. z. ustanovuje, kto je zákonný zástupca maloletého dieťaťa na výchovno-vzdelávacie účely v materskej, základnej alebo strednej škole a aké má práva a povinnosti. Zákonným zástupcom je rodič alebo iná fyzická osoba než rodič, ktorá má dieťa na základe rozhodnutia súdu zverené do osobnej starostlivosti, osobnej striedavej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia aj bez rozhodnutia súdu, t. j. vznikajú im automaticky narodením dieťaťa. Ich výkon si môžu rodičia upraviť aj dohodou.
Ministerstvo spravodlivosti SR predpokladá aplikáciu multidisciplinárneho prístupu riešenia vecí v poručenskej agende a zavedenie nových postupov v rodinnoprávnej agende na všetkých okresných a krajských súdoch v SR. Striedavá osobná starostlivosť o deti je téma, ktorá rezonuje v spoločnosti, najmä v kontexte rozvodov a úpravy rodičovských práv a povinností. Ide o model, kde dieťa trávi približne rovnaký čas s oboma rodičmi, čo má zabezpečiť jeho optimálny vývoj a zachovanie vzťahu s oboma rodičmi aj po rozchode.
tags: #striedava #osobna #starostlivost #polsko