Nárok na výplatu nemocenských dávok a náhrady príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN)

Každému z nás sa môže kedykoľvek stať, že z dôvodu choroby alebo úrazu prestaneme pracovať a musíme sa liečiť. Práceneschopnosť (PN) je dočasný stav, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania.

Ak odvádzate odvody do Sociálnej poisťovne a máte nemocenské poistenie, patrí vám počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) náhrada príjmu a nemocenské dávky. Tieto dávky však nepokryjú plnú výšku vášho príjmu. Počas práceneschopnosti váš príjem poklesne približne na polovicu. Aby ste mali svoj príjem v nezmenenej výške, potrebujete doplniť chýbajúcu sumu.

Slovenská legislatíva upravuje podmienky vyplácania PN v niekoľkých zákonoch, najmä v zákone č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento článok komplexne rozoberá podmienky nároku na náhradu príjmu a nemocenské dávky počas PN, povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, ako aj praktické príklady výpočtu dávok.

Základné informácie o PN a nemocenských dávkach na Slovensku

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky

Počas PN má zamestnanec, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Nárok na dávku alebo jej časť sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Kto má nárok na náhradu príjmu a nemocenské?

  • Zamestnanci: Majú nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých 14 dní PN a následne na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne od 15. dňa PN. Ak lekár rozhodne o dočasnej práceneschopnosti (PN) zamestnanca, počas PN nedostáva mzdu. Stratu príjmu pokrýva prvých 14 dní zamestnávateľ (vypláca zamestnancovi náhradu príjmu) a neskôr (od 15. dňa trvania ePN) Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca nemocenské.
  • SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby) a dobrovoľne poistené osoby: Majú nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne od prvého dňa PN, ak si riadne a včas platia poistné na nemocenské poistenie. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
  • Osoby v ochrannej lehote: Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer a stane sa práceneschopným do 7 dní po skončení pracovného pomeru, má nárok na nemocenské dávky. Táto lehota sa nazýva ochranná lehota.

Podmienky nároku na dávky:

  • Aktívne nemocenské poistenie: Počas PN musí mať zamestnanec aktívne nemocenské poistenie.
  • Lehota poistenia: U všetkých poistencov je nárok na nemocenské závislý od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. čakacia doba).
  • Potvrdenie lekárom: Ďalšou nevyhnutnou podmienkou na vyplatenie peňazí z poistenia ušlého zárobku je, že práceneschopnosť musí byť potvrdená lekárom.

Ako fungujú poistné a spoluúčasť

Dĺžka trvania nemocenského poistenia

Pre určenie nároku na nemocenské dávky je kľúčová dĺžka trvania nemocenského poistenia. Rozlišuje sa niekoľko situácií:

Nemocenské poistenie zamestnanca

  • trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december). Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
  • vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
  • vzniklo v aktuálnom kalendárnom roku (1. január - deň predchádzajúci dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti).
  • Zamestnancovi plynie ochranná lehota.

Trvanie nemocenského poistenia SZČO

  • Nemocenské poistenie PNP SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december). Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
  • Nemocenské poistenie PNP SZČO vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
  • Nemocenské poistenie PNP SZČO vzniklo v aktuálnom kalendárnom roku (1. január - deň predchádzajúci dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti).
  • SZČO plynie ochranná lehota.

Trvanie nemocenského poistenia DNPO

  • Nemocenské poistenie DNPO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december). Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
  • Nemocenské poistenie DNPO vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
  • Nemocenské poistenie DNPO vzniklo v aktuálnom kalendárnom roku (1. január - deň predchádzajúci dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti).
  • DNPO plynie ochranná lehota.

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia, t. j. (§ 54 zákona č. 461/2003 Z. z.)

Schéma: Dĺžka nemocenského poistenia a nárok na dávky

Výpočet náhrady príjmu a nemocenského

Výška náhrady príjmu a nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

Rozhodujúce obdobie:

Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu.

  • Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN, napr. ak PN vznikla 2.3.2025, rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2.2.2025 do 1.3.2025).
  • Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN).

Výpočet DVZ:

DVZ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov (hrubých miezd) dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní v tomto období. Ak počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z celkového počtu dní.

Graf: Výpočet denného vymeriavacieho základu

Výška náhrady príjmu a nemocenského:

  • Náhrada príjmu (zamestnanec, prvé 14 dní PN):
    • 1. - 3. deň: 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
    • 4. - 14. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
  • Výška nemocenského (od 15. dňa PN):
    • Zamestnanec: 55 % DVZ alebo PDVZ.
    • SZČO, DNPO, osoba v ochrannej lehote:
      • 1. - 3. deň: 25 % DVZ alebo PDVZ.
      • od 4. dňa: 55 % DVZ alebo PDVZ.

Dôležité poznámky k výške dávok:

  • Kolektívna zmluva môže upraviť výšku náhrady príjmu počas PN (napr. nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN). Kolektívnou zmluvou možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ, napr. zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť, že svojim zamestnancom bude vyplácať 70 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN.
  • Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Nemocenské sa zníži na polovicu, ak hral rolu pri vzniku PN alkohol či požitie iných návykových látok.

Tabuľka výšky náhrady príjmu a nemocenského v roku 2025

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame v nasledujúcej tabuľke výšku náhrady príjmu počas dočasnej PN, resp. nemocenských dávok v roku 2025 v závislosti od dňa trvania PN:

Obdobie PN Zamestnanec SZČO, DNPO, osoba v ochrannej lehote
1. - 3. deň 25 % DVZ 25 % DVZ
4. - 14. deň 55 % DVZ 55 % DVZ
od 15. dňa 55 % DVZ (vypláca Sociálna poisťovňa) 55 % DVZ (vypláca Sociálna poisťovňa)

Ako fungujú poistné a spoluúčasť

Ako požiadať o náhradu príjmu, resp. nemocenské?

V súčasnosti sa na Slovensku využíva systém elektronickej PN (ePN).

Elektronická PN (ePN):

  • Od 1.1.2024 platí táto povinnosť už pre všetkých lekárov: všeobecní lekári, dorastoví lekári, ambulantní lekári - špecialisti, nemocniční lekári - špecialisti. Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. ePN elektronicky. Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť.
  • Lekár vystaví ePN elektronicky a informácie sa automaticky dostanú do Sociálnej poisťovne. Zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni.
  • Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.
  • Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie.
  • Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.

Povinnosti zamestnanca pri ePN:

  • Kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
  • Dodržiavať liečebný režim.
  • Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“:
    • oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti,
    • poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN,
    • obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN:

  • Sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
  • Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní.

Papierová PN (ak lekár nevystavuje ePN):

Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny).

  • Obidve tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Bez podpisu Sociálna poisťovňa nemôže dávku vyplácať.
  • Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
  • Ak má zamestnanec viac zamestnaní naraz, z ktorých platí nemocenské poistenie (to, či platí nemocenské poistenie, vidí na výplatnej páske), mal by si dať u lekára vystaviť PN do každej práce samostatne.
  • Ak je zamestnanec PN kvôli úrazu, je povinný priložiť „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“. Poistenec dostane navyše aj úrazový príplatok.
Schéma toku informácií pri ePN a papierovej PN

Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti v inom štáte EÚ alebo zmluvnom štáte:

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.

Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

K žiadosti o nemocenské je potrebné priložiť:

  • Žiadosť o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom). Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
  • Predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.
  • Zánik nároku na nemocenské a jeho sumu, príp. predložením IV. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.
  • Iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti).

Povinnosti počas PN

Povinnosti zamestnanca počas PN:

  • Dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia.
  • Zdržiavať sa na adrese uvedenej lekárovi, resp. Sociálnej poisťovni.
  • Absolvovať kontroly u ošetrujúceho lekára. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
  • Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu:

  • Sociálna poisťovňa má právo kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu. Kontroly sa vykonávajú aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky.
  • Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.
  • Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
  • Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. preukázaním lekárskeho vyšetrenia).
Prehľad povinností počas PN a kontrol liečebného režimu

Sankcie za porušenie liečebného režimu:

  • Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
  • Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Príklady výpočtu náhrady príjmu a nemocenského

Príklad č. 1:

Mzda zamestnanca: 950 eur.
Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila.
PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

Výpočet:
DVZ = (950 eur * 12 mesiacov) / 365 dní = 11400 / 365 dní = 31,2329 eur
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z 31,2329 eur = 7,81 eur/deň
Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z 31,2329 eur = 17,18 eur/deň

Príklad č. 2:

Mzda zamestnanca: 950 eur.
Zamestnanec pracoval celý minulý rok, jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila.
Zamestnanec bol v rozhodujúcom období 35 dní PN.
PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

Výpočet:
DVZ = (950 eur * 12 mesiacov) / (365 - 35) dní = 11400 / 330 dní = 34,5455 eur
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z 34,5455 eur = 8,64 eur/deň
Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z 34,5455 eur = 19,00 eur/deň

Príklad č. 3:

Mzda zamestnanca: 2500 eur.
Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila.
PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

Výpočet:
DVZ sa vypočíta: (2500 eur * 12 mesiacov) / 365 dní = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987 eur, t. j. použije sa táto suma)
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z 74,4987 eur = 18,62 eur/deň
Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z 74,4987 eur = 41,97 eur/deň

Príklad č. 4:

Mzda zamestnanca: 950 eur.
Zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022.
PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

Výpočet:
Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1.10.2022 do 28.2.2023, t. j. 151 dní.
DVZ = (950 eur * 5 mesiacov) / 151 dní = 4750 / 151 = 31,457 eur
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z 31,457 eur = 7,86 eur/deň
Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z 31,457 eur = 17,30 eur/deň

Príklad č. 5:

Mzda zamestnanca: 950 eur.
Zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022.
Pracovný pomer skončil 9. januára 2023.
PN začala od 10. januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

Výpočet:
Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1.10.2022 do 9.1.2023, t. j. 101 dní.
DVZ = (950 eur * 3 mesiace) / 101 dní = 2850 / 101 = 28,217 eur
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z 28,217 eur = 7,05 eur/deň
Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z 28,217 eur = 15,52 eur/deň

Príklad č. 6: Výpočet výšky dávky pre SZČO v roku 2024

Pán Ján je živnostník a povinné sociálne odvody platí nepretržite od 1.7.2014. Jeho vymeriavací základ pre rok 2023 bol vo výške 1 400 eur. Dňa 5.3.2024 mu jeho ošetrujúci lekár vystavil elektronickú PN. Pán Ján je práceneschopný do 25.3.2024. Pán Ján nebol práceneschopný pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok.

Určenie rozhodujúceho obdobia:
Nemocenské poistenie trvá nepretržite od roku 2014, tzn. predchádzajúci roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky - t. j. rok 2023 (1.1.2023 do 31.12.2023).

Výpočet DVZ:
DVZ = (1400 * 12 mesiacov) / 365 dní = 16 800 / 365 = 46,0274
DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.

Výpočet výšky dávky:
za obdobie od 5.3.2024 do 7.3.2024 (t. j. 1. - 3. deň) Sociálna poisťovňa vyplatí dávku v sume 34,60 eur (25% z 46,0274 x 3 dni).
za obdobie od 8.3.2024 do 25.3.2024 (t. j. od 4. dňa) Sociálna poisťovňa vyplatí dávku v sume 455,70 eur (55% z 46,0274 x 18 dní).
Pán Ján celkovo dostane od Sociálnej poisťovne v sume 490,30 eur (34,60 eur + 455,70 eur).
Výška dávky sa zaokrúhľuje na celé desiatky centov nahor.

tags: #narok #na #vyplacanie #naslednych #provizii #pri