Stimulačný a reedukačný program pre sluchovo postihnutých: Komplexná podpora a integrácia

Psychosociálna a výchovná rehabilitácia predstavuje komplexný prístup zameraný na zlepšenie kvality života jednotlivcov so špecifickými potrebami. Cieľom je podpora ich sebestačnosti, nezávislosti a aktívneho zapojenia do spoločnosti. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na definície, metódy a ciele rehabilitácie, resocializácie a špeciálnej pedagogiky, pričom sa zameriava na ich vzájomné prepojenia a význam pre osoby so špecifickými potrebami, predovšetkým so sluchovým postihnutím.

Špeciálna Pedagogika: Veda o Edukácii Jedincov so Špecifickými Potrebami

Špeciálna pedagogika (ŠP) je vedný odbor v sústave pedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou výchovy, edukácie (t.j. výchovy, vyučovania, vzdelávania) detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť. Táto starostlivosť je potrebná z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, alebo z dôvodu iných špecifických daností, porúch učenia, správania.

Predmetom špeciálnej pedagogiky je skúmanie podstaty a zákonitostí edukácie postihnutých, narušených jednotlivcov a jednotlivcov so špeciálnymi výchovnými a vzdelávacími potrebami. Cieľom špeciálnej pedagogiky v praxi je vychovávať, vyučovať a vzdelávať postihnutých alebo narušených jednotlivcov tak, aby sa čo najskôr a čo najdôkladnejšie vnútorne vyrovnali so svojim defektom a aby sa napriek obmedzeniam, ktoré z neho vyplývajú, čo najpozitívnejšie prispôsobili a zaradili do spoločnosti.

Špeciálna pedagogika patrí v najširšom význame do sústavy vied o človeku, v užšom význame do systému pedagogických vied. Má systémom usporiadané poznatky o teórii a praxi edukácie postihnutých, narušených jedincov, alebo jedincov so špecifickými potrebami.

Základné Pojmy v Špeciálnej Pedagogike

• Defekt: Nedostatok, chyba, chýbanie, úbytok určitého orgánu, alebo funkcie daného orgánu, ktorý môže mať formu orgánovú (nedostatok, chyba, chýbanie, úbytok určitého orgánu alebo jeho častí, vývinové chyby, úraz, choroba) alebo funkčnú (porucha orgánovej funkcie, prípadne poruchu v celkových funkciách organizmu). Vyskytuje sa v oblasti psychickej, senzorickej či somatickej, dôsledkom čoho jedinec vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Synonymom defektu je termín postihnutie, viac používané v školskej terminológií.
• Defektivita: Porucha integrity človeka, t.j. jednoty organizmu a prostredia, ktorá sa prejavuje poruchou spoločenských vzťahov medzi defektným jedincom a jeho spoločenským prostredím.
• Porucha/Narušenie: Vyjadruje tiež odchýlku od normy. Získava sa počas života a má reparabilný charakter, vyskytuje sa v pestrejšej škále.
• Chyba: Vyjadruje miernejšiu odchýlku od normy ako defekt.
• Postihnutý: Jedinec trpiaci nejakým druhom trvalého telesného, duševného, mentálneho, zmyslového alebo rečového poškodenia, ktoré mu bez špeciálnej pomoci znemožňuje splniť požiadavky bežného vzdelávacieho procesu.
• Handicap: Záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie.
• Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v oblasti somatickej či psychickej, alebo v ich kombinácií.
• Osoby so špeciálnymi potrebami: Relatívne heterogénna skupina osôb, ktoré z nejakého dôvodu sa výrazne odlišujú od bežnej populácie.

Surdopédia: Pedagogika sluchovo postihnutých

V rámci špeciálnej pedagogiky sa jednotlivé odbory zameriavajú na špecifické typy postihnutia:

• Psychopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním jedincov s mentálnym postihnutím.
• Tyflopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním jedincov so zrakovým postihnutím.
• Surdopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním jedincov so sluchovým postihnutím. Úlohou pedagogiky sluchovo postihnutých je vybudovať optimálny komunikačný systém a prostredníctvom neho budovať systém poznatkov, zručností a návykov.
• Somatopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním jedincov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva a jednotlivcov s výraznými zmenami v zdravotnom stave.
• Etopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním jedincov s poruchami správania.
• Logopédia: Zaoberá sa prevenciou, diagnostikou a terapiou narušenej komunikačnej schopnosti.

Sluchové Postihnutie

Sluchovo postihnutá osoba je taká, u ktorej je v dôsledku zníženej priepustnosti (príp. nepriepustnosti) sluchového kanálu výrazne znížený alebo znemožnený príjem sluchových informácií. V dôsledku toho je komunikácia prostredníctvom hovorenej (akustickej) reči limitovaná. Nedostatok akustických informácií spôsobuje, že sluchovo postihnutí majú ťažkosti prijímať a transformovať akustické informácie a vytvárať poznatky, čo do istej miery môže limitovať ich vzdelávateľnosť.

Sluchové poruchy sú rôzneho typu:

• Prevodový typ: porucha je v strednej časti sluchového analyzátora /ucha/.
• Percepčný typ: porucha je vnútornej časti sluchového analyzátora.

Rehabilitácia: Obnova Stratených Funkcií a Zručností

Rehabilitácia vo voľnom preklade znamená znovupôsobenie, opätovné dosiahnutie spôsobilosti. Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr.

Aktivity zamerané na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku majú aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Sociálna rehabilitácia podporuje rozvoj schopností, ktoré človek s telesným a ťažkým telesným postihnutím potrebuje k samostatnému životu. Použitím metód a programov sociálnej rehabilitácie klienti rozvíjajú svoje schopnosti a získavajú potrebné pracovné návyky.

Druhy Rehabilitácie

Sociálna Rehabilitácia

Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť, ktorá sa zameriava na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti jednotlivca. Realizuje sa rozvíjaním a nácvikom zručností, aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov v oblasti sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivít. Príkladmi sú nácvik používania kompenzačných pomôcok, prác v domácnosti, priestorovej orientácie, samostatného pohybu, písania a čítania Braillovho písma a sociálnej komunikácie.

Hlavným cieľom sociálnej rehabilitácie je odstránenie a zamedzenie sociálnej izolácie. Zameriava sa na opätovné nadviazanie a získanie nových vzťahov a kontaktov, obnovu fyzickej a pracovnej výkonnosti. Cieľom je začleniť klienta späť do spoločnosti bez potreby zásadných zmien, teda socializovať ho.

Sociálna rehabilitácia sa riadi nasledujúcimi princípmi:

• Orientácia na potreby klienta ako individualitu.
• Orientácia na suverenitu klienta a podporovanie jeho kompetencií.

Z hľadiska časového hľadiska možno rozlíšiť:

• Preventívna: Predchádzanie vzniku chýb alebo porúch (ozdravovacie pobyty, preventívna práca s mládežou, podpora zdravého životného štýlu).
• Aktuálna: Nastupuje bezprostredne po vzniku problémovej situácie s cieľom odstrániť alebo zmierniť jej dopad na klienta. Môže byť krátkodobá (dni) alebo dlhodobá (roky).
• Následná: Súbor služieb nadväzujúcich na aktuálnu rehabilitáciu.

Výchovná Rehabilitácia

Výchovná rehabilitácia je odborná činnosť zameraná na socializáciu jednotlivca prostredníctvom pozitívnych a výchovných vzdelávacích zmien. Využíva sa hlavne pri práci s občanmi, ktorí majú poruchy zmyslových orgánov. Niekedy sa môžeme stretnúť aj s označením pedagogická rehabilitácia.

Zameriava sa na oblasť výchovy, vzdelávania a prípravy na život klienta, na rozvoj jeho sebestačnosti, schopností a nadania. Vyžaduje si individuálny prístup a individuálne vzdelávacie plány klientov.

Medzi formy výchovnej rehabilitácie patria:

• Špeciálna edukácia
• Stimulácia
• Korekcie
• Reedukácia
• Kompenzácia

Profesijná Rehabilitácia

Profesijná rehabilitácia predstavuje cielené opatrenia na reintegráciu jednotlivca na trh práce s rešpektovaním jeho individuálnych profesijných potrieb, možností a zručností. Zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení definuje pracovnú rehabilitáciu ako výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť je činnosť zamestnanca alebo fyzickej osoby zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a kvalifikáciu.

Aktivity v rámci profesijnej rehabilitácie:

• Podporované zamestnávanie
• Poradenstvo pri hľadaní zamestnania
• Hľadanie zamestnania
• Výcviky a tréningy
• Rozvoj osobných schopností a zručností
• Ergoterapia

Sociálna poisťovňa zabezpečuje pracovnú rehabilitáciu u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení alebo inom odbornom zariadení. Uhrádza náklady spojené s rehabilitáciou (vrátane stravovania, ubytovania a cestovného) po dobu 6 mesiacov, najviac 12 mesiacov. Počas rehabilitácie má klient nárok na rehabilitačné, ktoré predstavuje 80% denného vymeriavacieho základu klienta.

Terapeutické Prístupy a Metódy v Psychosociálnej Rehabilitácii

Liečebná pedagogika (LP) realizuje liečebno-výchovné formy pomoci psychosociálne narušeným osobám. Týka sa jedincov od útleho detstva až po starobu, ktorí sú ohrození stratou rodinného zázemia, asociálnym prostredím, krízami, následkami ochorení a úrazov.

LP sa zaoberá výchovou, vzdelaním, diagnostikou a terapiou tých jedincov, ktorých situácia je natoľko sťažená nepriaznivými výchovnými, sociálnymi a zdravotnými problémami, že nemôžu viesť veku primeraný spôsob života a uplatniť sa adekvátne k svojim možnostiam. V praxi sa zameriava na kompetencie klienta žiť svoj život a riešiť svoje problémy, pričom využíva pohyb, zamestnanie, hru a umeleckú tvorbu vo forme individuálnej, skupinovej a komunitnej terapie. Využíva aj psychoterapiu, jej prístupy a relaxačné techniky. LP je predovšetkým o výchove a terapii, o každodennom sprevádzaní človeka v ťažkostiach a spoločnom objavovaní jeho možností počas celého jeho života.

Formy práce v LP majú rôznu podobu a prispôsobujú sa diagnóze a problému klienta trvaním, frekvenciou a komplexnosťou jednotlivých foriem. Dôležitá je aj dohoda s klientom alebo s jeho zástupcom o poskytnutí starostlivosti.

Liečebno-pedagogické programy a cvičenia

• Liečebnopedagogické cvičenia: Sú najčastejšou formou práce s klientom. Sú zamerané na rozvíjanie funkcií, vytváranie zručností a podporu schopností. Ich cieľom je, aby klient naučené a nacvičené dokázal uplatniť v reálnom živote.
• Liečebnopedaagogické programy: Znamenajú pravidelnú starostlivosť o klienta, ktorá sa realizuje v krátkej časovej náväznosti, aby opatrenia pôsobili intenzívne, komplexne a boli napojené na prostredie klienta a na starostlivosť iných.
• Bazálna stimulácia: Využíva sa pri poškodeniach CNS, senzorických, psychických, somatických a viacnásobných poruchách, po mozgových príhodách a operáciách. Spočíva v sprostredkovaní elementárnych podnetov na úrovni, ktorá je pre klienta dobre zrozumiteľná.
• Senzomotorický stimulačný program: Uplatňuje sa najmä u detí s nerovnomerným alebo spomaleným vývinom, pri nemobilných pacientoch, pri závažných ochoreniach CNS, u pacientov po ťažkých úrazoch, ale aj pri poruchách učenia.
• Podporný program: Vychádza z premisy, že klient by nemal byť odkázaný sám na seba. Uplatňuje sa pri zabezpečovaní kvality ich života a využíva sa u klientov, kde už nemožno očakávať zlepšenia, ale len udržovanie funkcií.
• Reedukačný program: Koriguje následky nevhodnej výchovy v prípadoch, kedy bežné výchovné postupy už nestačia.
• Sociointegračný program: Realizuje sa najmä pri veľkých prekážkach, ktoré znemožňujú sociálnu integráciu. Obsahom je nácvik sociálnych zručností pri nadväzovaní vzťahov a spolupráce, nácvik zručností riešenia problémov a prispôsobovaniu sa sociálnej realite.
• Program psychosociálnej rehabilitácie: Je určený pre ľudí, ktorí boli v živote funkční a integrovaní, ale po veľkých životných udalostiach sa ocitli v kríze.

tags: #stimulacny #a #reedukacny #program #pre #sluchovo