Štátne príspevky na činnosť politických strán: Komplexný pohľad na financovanie a legislatívu

Politické strany na Slovensku sú kľúčovým prvkom demokratického procesu a ich fungovanie je neoddeliteľne spojené s transparentným a stabilným financovaním. Tento článok sa podrobne zaoberá systémom štátnych príspevkov na činnosť politických strán, legislatívnym rámcom, ich kritikou a alternatívnymi návrhmi.

Financovanie politických strán a volebných kampaní

Milióny eur, ktoré politické strany vynaložili na kampaň, dostanú viaceré už čoskoro späť, a to aj s percentami navyše. Ešte do konca roka parlamentné strany získajú príspevky zo štátneho rozpočtu, z ktorých majú žiť v nasledujúcich rokoch.

Podľa prepočtov mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS) investovali strany do presviedčania voličov v predčasných parlamentných voľbách takmer 21 miliónov eur. Suma pritom nie je konečná, keďže do záverečného vyúčtovania ešte pribudnú financie za predkampane, ako aj dodatočne uhradené faktúry po voľbách.

Politické strany na reklamách nešetrili, pretože väčšie preferencie voličov pre ne znamenajú nielen viac mandátov a moci, ale aj vyššie sumy príspevkov zo štátneho rozpočtu. Na tie má nárok každá politická strana, ktorá v parlamentných voľbách získala hlasy aspoň troch percent voličov.

Podľa novely zákona o volebnej kampani, ktorá platí od júla minulého roka, nesmú politické strany minúť na predvolebnú kampaň viac ako tri milióny eur, vrátane dane z pridanej hodnoty. Všetky náklady na kampaň musia politické strany hradiť len z finančných prostriedkov na osobitnom platobnom účte. Strany majú naďalej zákonnú povinnosť počas celého priebehu politickej kampane verejne „zdieľať“ príspevky a platby na ich transparentnom účte.

Na základe zverejnených transparentných účtov jednotlivých politických strán financie na samotnú predvolebnú kampaň plynú z veľkej časti z ich vlastných prostriedkov. Medzi jednotlivými stranami sú vo financiách na predvolebnú kampaň obrovské rozdiely.

Všetky informácie o použití prostriedkov na predvolebnú kampaň musia viesť jednotlivé strany v osobitnej evidencii a v zákone stanovenom členení. Príkladom sú náklady na predvolebné prieskumy, platenú inzerciu alebo reklamu, vysielanie politickej reklamy či na výrobu volebných plagátov.

Zrušenie financovania tretími stranami

Novela zákona o volebnej kampani zrušila financovanie volebných kampaní prostredníctvom sympatizantov politických strán, tzv. tretích strán. Pôvodný zákon výslovne predpokladal, že volebnú kampaň môžu okrem politických strán, koalícií politických strán a kandidátov viesť aj tzv. tretie strany.

Koaliční poslanci, ktorí predložili novelu zákona o volebnej kampani v dôvodovej správe, píšu: „Vo voľbách by sa mali politické strany uchádzať o dôveru voličov predovšetkým svojím programom, politickou činnosťou a cieľmi tejto činnosti; nielen vynakladaním finančných prostriedkov na volebnú kampaň využívaním moderných marketingových nástrojov a obchádzaním ustanoveného limitu na volebnú kampaň prostredníctvom tzv. tretích strán.“

Transparentnosť kampaní

Podľa januárového prieskumu Transparency International Slovensko má dosiaľ najtransparentnejšiu kampaň koalícia Progresívne Slovensko/Spolu (PS/Spolu) s najlepšou známkou 1. Druhou stranou je SaS so známkou 1,65. Na opačnej strane rebríčka s najmenej transparentnou kampaňou skončila v prieskume Vlasť a pred ňou tesne aj Smer - SD. Hlavné oblasti hodnotenia transparentnosti strán boli: transparentný účet, príjmy strany a lídra, výdavky pred kampaňou, organizácia kampane a webové kampane.

Štátne príspevky pre politické strany

Politické strany sú podporované viacerými príspevkami zo štátneho rozpočtu. Celková suma dotácie sa skladá z troch častí: príspevku za hlasy, príspevku na mandát a príspevku na činnosť.

Príspevok za hlasy

Dostane ho každá strana, ktorá má nad tri percentá hlasov voličov. Za každý prijatý hlas dostanú strany príspevok vo výške 1 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v slovenskom hospodárstve v roku predchádzajúcom pred konaním parlamentných volieb.

Výška príspevku sa vypočíta od sumy priemernej mzdy v roku 2022 a politický subjekt dostane príspevok za každý získaný krúžok. Priemerná mzda bola 1 304 eur, takže každý krúžok strane prinesie 13 eur a štyri centy. Prvú a najväčšiu finančnú injekciu uvidia na účte ešte do konca tohto roka. Väčšiu časť dotácie tvorí príspevok za hlasy, ktorý strany po voľbách dostávajú jednorazovo a do 30 dní po odovzdaní záverečnej správy o výdavkoch na volebnú kampaň.

Príklad: Smeru tak za 681-tisíc hlasov patrí suma 8,88 milióna eur a menej úspešnému Hlasu necelých 5,7 milióna.

Príspevok na činnosť

Ďalšie peniaze, ktoré zinkasujú politické strany zo štátneho rozpočtu, pochádzajú z príspevku na činnosť. Ten dostáva automaticky strana, ktorá získala aj príspevok za hlasy. Výška tohto príspevku na činnosť sa počíta z celkovej sumy príspevku za hlasy pre jednu stranu, ktorá sa rozdelí na 48 podielov. Ide o výplaty na činnosť, ktoré majú rovnakú výšku ako príspevok za hlasy. Suma je však rozdelená na 48 častí a strane sa vypláca priebežne počas celého volebného obdobia. V tomto prípade už ide o násobne menšie dávky.

Príspevok na mandát

Na základe toho, koľko kresiel alebo mandátov získa strana vo voľbách do Národnej rady SR, získava tretiu formu príspevku od štátu - príspevok na mandát. V praxi to znamená, že za každý získaný mandát dostane strana príspevok v sume tridsaťnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy za rok predchádzajúci voľbám. To platí pri prvých dvadsiatich získaných mandátoch vo voľbách. Za každý ďalší mandát sa strane vypláca dvadsaťnásobok priemernej mzdy.

Za prvých 20 mandátov prináleží strane dotácia v sume 30-násobku priemernej mzdy, teda necelých 40-tisíc eur za každého poslanca. Za 21. mandát a každý ďalší sa vypláca príspevok v sume 20-násobku priemernej mzdy, t. j. 26-tisíc.

Na účely vedenia týchto príspevkov zo štátneho rozpočtu majú strany povinnosť zriadiť si osobitný platobný účet vedený v Štátnej pokladnici.

Rozdelenie štátnych príspevkov v roku 2026

Politické subjekty, ktoré v posledných parlamentných voľbách získali aspoň tri percentá hlasov, si v roku 2026 rozdelia štátny príspevok v celkovej výške takmer 14,3 milióna eur. Príspevok si delí osem strán a jedna koalícia, ktoré vo voľbách ešte v roku 2023 dosiahli aspoň tri percentá hlasov. Vyplýva to z údajov Ministerstva financií SR. Príspevky za voľby sa stranám vyplácajú postupne každý rok počas štvorročného volebného obdobia 2023 až 2027. Celkovo je príspevok vo výške 92,87 milióna eur.

Tabuľka 1: Predpokladané rozdelenie štátnych príspevkov pre politické strany v roku 2026

S najväčšou sumou príspevku bude až do budúcich volieb hospodáriť strana Roberta Fica. Ak Smer neplánuje všetkých 23 miliónov z dotácií minúť na luxusné nákupy, tak v roku 2027 bude kandidovať asi s najväčšou finančnou rezervou na účte. Sociálni demokrati totiž tento rok mali najdrahšiu kampaň, ale dokázali ju financovať z vlastného.

Opačne je na tom PS, ktoré do kampane investovalo viac ako dva milióny eur a značnú časť výdavkov financovalo z pôžičiek. Státisícové sumy získala strana od súkromných podnikateľov, napríklad spolumajiteľa siete obchodov s elektronikou Nay Petra Zálešáka či autora softvéru Slido Petra Komorníka. Zaviazala sa pritom dlhy splatiť hneď po tom, ako dostane výplatu príspevku za hlasy. Podobný osud čaká i štátny príspevok Hlasu.

Miliónový dlh má na krku aj menšia strana Kresťanská únia (KÚ), ktorá si prekvapivo tesne pred voľbami požičala obrovskú sumu. Úspech trojkoalície OĽANO, Za ľudí a KÚ však ultrakonzervatívnej strane garantuje slušné príjmy až do roku 2027. Strany totiž spolu dostanú vyše deväť miliónov eur. Rozdeliť si ich môžu podľa toho, ako sa medzi sebou dohodnú, zákon túto otázku nerieši.

Matovičovo hnutie OĽANO sa po voľbách bude musieť uskromniť. Do súboja totiž išlo ako politický subjekt s najväčším finančným majetkom, ktorý dokázalo nazbierať za tri roky vládnutia.

Šancu vrátiť pôžičky zo štátneho príspevku dostanú i hnutia Aliancia či Republika, ktoré budú v najbližších rokoch pôsobiť ako mimoparlamentné. Obe sa tiež vo veľkom spoliehali na úvery od sympatizantov. Maďarská strana si napríklad požičala vyše pol milióna eur od podnikateľa Dezidera Németha.

Pred voľbami si požičali aj strany, ktoré vo voľbách nedosiahli výsledok nad tri percentá hlasov. Strana Demokrati Eduarda Hegera tak minula na kampaň vyše milióna eur, na prekročenie trojpercentnej bariéry jej chýbalo vyše 2 000 hlasov. Podľa informácií TIS Demokrati predvolebné aktivity financovali prevažne z peňazí strany Spolu, s ktorou sa na jar zlúčili. Okrem toho si požičali necelých 300-tisíc eur, z toho až 90-tisíc od manžela líderky kandidátky Andrey Letanovskej.

Bez štátneho financovania zostalo tiež hnutie Sme rodina bývalého predsedu parlamentu Borisa Kollára. S výsledkom 2,2 percenta hlasov zostalo mimo Národnej rady, aj keď na kampani vôbec nešetrilo. Podľa TIS na reklamy vynaložilo vyše 1,8 milióna eur, čo presahuje sumu jej príjmov za vlaňajší rok.

Zlý volebný, ale aj finančný výsledok kampane stranám bývalého premiéra Hegera a bývalého šéfa parlamentu má zlepšiť aspoň to, že dostanú od štátu späť volebnú kauciu v sume 17-tisíc eur.

Členské príspevky v politike

Členské príspevky predstavujú platby, ktoré sú pravidelne alebo jednorazovo uhrádzané členmi organizácií, združení alebo politických strán. Tieto príspevky sú kľúčové pre financovanie činnosti organizácie, zabezpečenie jej prevádzky a dosahovanie jej cieľov. V kontexte politiky majú členské príspevky špecifický význam a funkciu.

V politických stranách sú členské príspevky dôležitým zdrojom príjmu, ktorý sa využíva na financovanie volebných kampaní, prevádzku straníckych štruktúr, organizovanie podujatí a podporu politických aktivít. Výška členského príspevku sa líši v závislosti od strany a jej stanov. Niektoré strany majú dobrovoľné členské príspevky, zatiaľ čo iné vyžadujú povinné platby.

Význam členských príspevkov pre politické strany

• Finančná stabilita: Členské príspevky zabezpečujú stabilný príjem pre politické strany, čo im umožňuje plánovať a realizovať svoje aktivity.
• Nezávislosť: Strany, ktoré sa spoliehajú na členské príspevky, sú menej závislé od sponzorov a darcov, čo zvyšuje ich nezávislosť a slobodu pri tvorbe politiky.
• Angažovanosť členov: Platenie členských príspevkov zvyšuje angažovanosť členov a ich pocit spolupatričnosti k strane.
• Demokratický proces: Členské príspevky umožňujú členom strany podieľať sa na financovaní jej činnosti, čo posilňuje demokratický proces a participáciu občanov na politike.

Členské príspevky a novela zákona o politických stranách

Ďalšie príjmy politických strán tvoria členské príspevky. Príspevok nad 100 eur môže strana prijať, len ak bol poukázaný prevodom z iného účtu. Novela zákona o politických stranách a politických hnutiach, ktorá platí od júla minulého roka, priniesla zmenu vo financovaní politických strán počas ich štvorročného volebného obdobia. Po novom budú môcť prijať dary, pôžičky a členské príspevky spolu v priebehu štyroch rokov v maximálnom limite 3,5 milióna eur. Jeden člen bude môcť po novom prispieť strane formou členského príspevku maximálnou sumou 10-tisíc eur. Strany môžu prijať dary, ale suma od jedného darcu je po novom obmedzená na 300-tisíc eur v jednom kalendárnom roku.

Príklad z praxe: Slovenská národná strana (SNS)

V roku 2019 mala Slovenská národná strana (SNS) 7,7 tisíca členov. O rok neskôr, po neúspešných voľbách, klesol počet členov na menej ako polovicu. Ústredný tajomník SNS Stanislav Kmec vysvetlil, že po vypadnutí z parlamentu posielali výzvy na zaplatenie členského a tí, ktorí nereagovali, automaticky stratili členstvo. Podľa stanov SNS je členstvo v strane dobrovoľné. Medzi práva a povinnosti člena patrí platiť členské príspevky. Výška členského príspevku na jeden kalendárny rok je najmenej 10 eur a je splatný do 30.6.

Legislatívny rámec a registrácia politických strán

Na Slovensku je financovanie politických strán upravené zákonom o volebnej kampani a zákonom o politických stranách a politických hnutiach. Zákon č. 85/2005 Z. z. upravuje podmienky vzniku politickej strany a politického hnutia (ďalej len „strana“), register politických strán a politických hnutí, konania o zmene údajov zapísaných v registri politických strán a politických hnutí, podmienky zániku strany, práva a povinnosti strany, hospodárenie a financovanie strany, sankcie za nesplnenie povinností, niektoré pravidlá súčinnosti Slovenskej republiky s Úradom pre európske politické strany a európske politické nadácie a niektoré pravidlá týkajúce sa európskych politických strán so sídlom na území Slovenskej republiky a európskych politických nadácií so sídlom na území Slovenskej republiky.

Register politických strán a politických hnutí

Podľa zákona o politických stranách je orgánom štátnej správy príslušným na registráciu strán Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). V rámci pôsobnosti ministerstva plní funkciu správcu a vecného gestora pre Register politických strán a politických hnutí (ďalej len „register strán“) Sekcia verejnej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Register strán, ktorý vedie ministerstvo je verejný zoznam do ktorého sa zapisujú údaje týkajúce sa vzniku strany, zmeny zapísaných údajov a údaje týkajúce sa zrušenia a zániku strany. Taxatívny výpočet údajov, ktoré sa do registra strán zapisujú upravuje § 5 ods. 3 zákona o politických stranách. Údaje zapísané v registri strán sú účinné voči každému odo dňa vykonania zápisu s výnimkou údajov, ktoré sú účinné na základe rozhodnutia súdu. Rodné čísla fyzických osôb zapísaných v registri strán nie sú súčasťou zverejňovaných ani sprístupňovaných údajov.

Podmienky vzniku strany

Prípravný výbor strany môže oznámiť ministerstvu, že začal zbierať podpisy na zoznam občanov, ktorí súhlasia, aby strana vznikla. Podmienky vzniku strany upravuje § 6 zákona o politických stranách. Návrh na registráciu strany podáva prípravný výbor, ktorý musí byť najmenej trojčlenný.

Orgány strany

Orgánmi strany sú najmä najvyšší, výkonný, rozhodcovský a revízny orgán. Každý člen najvyššieho orgánu strany hlasuje rovnakým počtom hlasov. Člen najvyššieho orgánu strany je vylúčený z hlasovania o veci, ak prejednával alebo rozhodoval tú istú vec ako člen rozhodcovského alebo revízneho orgánu strany.

Člen výkonného orgánu strany, ktorý bol zvolený najvyšším orgánom strany, nemôže byť odvolaný iným orgánom strany. Výkonný orgán strany rozhoduje o dôležitých záležitostiach strany, pokiaľ nie sú zákonom o politických stranách alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti najvyššieho orgánu, rozhodcovského, revízneho alebo iného orgánu strany. Štatutárny orgán strany je povinný do šiestich mesiacov od vzniku strany doručiť ministerstvu doklad preukazujúci právny vzťah strany k sídlu strany.

Konanie o registrácii strany

Konanie o registrácii strany upravuje § 7 zákona o politických stranách. Konanie začína dňom, keď bol ministerstvu doručený návrh na registráciu podľa § 6 zákona o politických stranách.

Ak nie je dôvod na odmietnutie registrácie strany, ale návrh a priložené doklady majú iné nedostatky, ministerstvo najneskôr do 30 dní od začatia konania zašle splnomocnencovi písomné upozornenie, v ktorom uvedie všetky nedostatky a vyzve ho, aby ich odstránil v určenej lehote s poučením, že inak konanie zastaví. Do uplynutia lehoty na odstránenie nedostatkov sa konanie prerušuje.

Ak sa prípravný výbor domáha žalobou na správnom súde určenia, že návrh nemá nedostatky, je povinný o podaní žaloby bezodkladne písomne informovať ministerstvo; odo dňa podania žaloby neplynie prípravnému výboru lehota na odstránenie nedostatkov. Ministerstvo stranu zaregistruje do piatich dní od odstránenia nedostatkov návrhu. Rozhodnutie o registrácii strany sa nevydáva.

Ministerstvo konanie zastaví, ak prípravný výbor neodstránil nedostatky návrhu v určenej lehote alebo ak správny súd nevyhovel návrhu prípravného výboru na určenie, že návrh nemá nedostatky.

Zápis zmien v registri strán

Podľa § 8 ods. 2 zákona o politických stranách musí byť štatutárny orgán strany zvolený najneskôr do troch mesiacov od vzniku strany. Podľa § 8 ods. 3 zákona o politických stranách je splnomocnenec povinný podať ministerstvu návrh na zápis štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu najneskôr do štyroch mesiacov od svojho vzniku.

K uzneseniu musí byť priložená prezenčná listina členov orgánu strany, vlastnoručne podpísaná každým prítomným členom orgánu strany. Ak návrh a priložený doklad nie sú v súlade so zákonom o politických stranách, ministerstvo najneskôr do 15 dní od začatia konania zašle splnomocnencovi písomné upozornenie na odstránenie nedostatkov. Ak splnomocnenec nedostatky neodstráni v určenej lehote, ministerstvo konanie zastaví.

Ak splnomocnenec nepodá ministerstvu návrh na zápis štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu do registra strán zákonom ustanovenej lehote alebo ak neodstráni nedostatky návrhu, ministerstvo zapíše túto stranu v registri strán s dodatkom „v likvidácii“ a strana bude môcť vykonávať iba pôsobnosť súvisiacu so zrušením strany. Splnomocnenec je povinný vymenovať likvidátora a bezodkladne oznámiť ministerstvu údaje o likvidátorovi v rozsahu podľa § 5 ods. 3 písm. j) zákona o politických stranách.

Strana je povinná viesť evidenciu členov strany. V prípade zmeny adresy sídla strany, návrh na zápis do registra strán podáva ministerstvu štatutárny orgán do 15 dní odo dňa keď k nej došlo. K návrhu musí byť priložené vyhlásenie o zmene adresy sídla strany podpísané štatutárnym orgánom (pravosť podpisov musí byť osvedčená) a potvrdenie o úhrade správneho poplatku vo výške 50 €.

Návrh na zápis zmeny štatutárneho orgánu je povinný podať ministerstvu štatutárny orgán zapísaný v registri strán a v prípade viacčlenného štatutárneho orgánu všetci členovia štatutárneho orgánu zapísaní v registri strán. Návrh sa musí podať do 15 dní odo dňa, keď k zmene štatutárneho orgánu došlo. K návrhu musí byť priložené uznesenie orgánu strany, ktorý je podľa zaregistrovaných stanov príslušný na voľbu štatutárneho orgánu. K uzneseniu musí byť priložená prezenčná listina členov orgánu strany, vlastnoručne podpísaná každým prítomným členom orgánu strany.

Zmeny stanov a názvu strany

Ak predmetom návrhu na zápis zmeny zaregistrovaných stanov alebo návrhu na zápis nových stanov je zároveň aj zmena názvu strany a/alebo jej skratky, ministerstvo nerozhodne o zmene názvu strany alebo jej skratky, ak strana predložila návrh po vyhlásení volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, volieb do orgánov územnej samosprávy, až do vyhlásenia výsledkov volieb a konanie sa do vyhlásenia výsledkov volieb preruší. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na tzv. reťazové strany.

K uzneseniu musí byť priložená prezenčná listina členov orgánu strany, vlastnoručne podpísaná každým prítomným členom orgánu strany. K návrhu sa zároveň prikladá potvrdenie o úhrade správneho poplatku vo výške 50 €. Ak je súčasťou zmeny zaregistrovaných stanov strany aj zmena jej názvu a/alebo zmena skratky, k návrhu sa prikladá 2x potvrdenie o úhrade správneho poplatku vo výške 50 eur (1x 50 € za zápis zmeny zaregistrovaných stanov a 1x 50 € za vykonanie zmeny zapisovaného údaju, t. j. názvu/skratky).

Strana môže pre svoju potrebu vypracovať úplné znenie stanov a jedno vyhotovenie zaslať ministerstvu na založenie do zbierky listín. Strana môže prijať nové stanovy. Nové stanovy musia obsahovať ustanovenie o zrušení zaregistrovaných stanov s uvedením čísla a dátumu registrácie strany, vrátane všetkých dátumov a poradových čísiel zmien stanov, ktoré boli zapísané v registri strán.

K uzneseniu musí byť priložená prezenčná listina členov orgánu strany, vlastnoručne podpísaná každým prítomným členom orgánu strany. K návrhu sa zároveň prikladá potvrdenie o úhrade správneho poplatku o výške 50 €. Ak je súčasťou nových stanov strany aj zmena jej názvu a/alebo zmena skratky, k návrhu sa prikladá 2x potvrdenie o úhrade správneho poplatku vo výške 50 eur (1x 50 € za zápis nových stanov a 1x 50 € za vykonanie zmeny zapisovaného údaju, t.j. názvu/skratky).

Zánik strany

Strana zaniká dňom, keď ministerstvo vykoná výmaz strany z registra strán. Návrh na výmaz strany z registra strán sa podáva do 5 dní od zrušenia strany.

O zrušení strany s likvidáciou rozhoduje orgán strany príslušný podľa zaregistrovaných stanov, ktorý je povinný súčasne vymenovať likvidátora. Zrušenie strany a údaje, ktoré sa zapisujú do registra strán, oznámi likvidátor ministerstvu do piatich dní od zrušenia strany. K oznámeniu musí byť priložené uznesenie orgánu strany príslušného podľa zaregistrovaných stanov strany, ktorý rozhodol o zrušení strany s likvidáciou, podpísané štatutárnym orgánom (pravosť podpisov musí byť osvedčená).

Likvidátor robí v mene strany iba úkony smerujúce k likvidácii strany. Na likvidáciu strany sa primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. Ak sa likvidácia skončí majetkovým zostatkom, naloží s ním likvidátor spôsobom určeným v stanovách. Likvidátor podá návrh na výmaz strany z registra strán najneskôr do 30 dní od skončenia likvidácie.

Sankcie

Ministerstvo uloží strane pokutu od 600 eur do 3 500 eur, ak strana, ktorá nie je zriadená podľa zákona o politických stranách alebo poslanec za takúto stranu má zriadenú kanceláriu na území Slovenskej republiky.

Kritika a alternatívne návrhy financovania

Systém štátnych príspevkov pre politické strany je často kritizovaný, pretože zvýhodňuje etablované strany, znižuje závislosť od členov a môže byť považovaný za neefektívne využívanie verejných zdrojov. V diskusii o financovaní politických strán sa objavujú rôzne návrhy, ako zlepšiť súčasný systém, ako napríklad:

• Zrušenie štátnych príspevkov.
• Zvýšenie transparentnosti financovania.
• Obmedzenie výdavkov na volebné kampane.
• Podpora malých darcov.

Navrhuje sa tiež, aby príspevok dostávali už len tie strany, ktoré sa po voľbách dostanú do Národnej rady. „V prípade, že uvedená výška deficitu v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa konajú voľby do NR SR, bude rovná alebo vyššia ako tri percentná podielu na hrubom domácom produkte (HDP), výsledná suma príspevkov zo štátneho rozpočtu sa navrhuje krátiť o 30 percent.

Úprava má zvýšiť hranicu potrebného počtu hlasov v parlamentných voľbách na zisk príspevkov zo štátneho rozpočtu. Novelou sa má tiež zvýšiť volebná kaucia pre voľby do Národnej rady aj do Európskeho parlamentu. Návrh ma zaviesť aj časové obmedzenie možnosti zmeny názvu politickej strany a jej skratky.

„Takáto zmena štatutárneho orgánu spojená so zmenou názvu politickej strany je v mnohých prípadoch len účelovou alternatívou nielen pre tých, ktorí nechcú zbierať podpisy na účel riadnej registrácie strany, ale aj pre osoby, ktoré sa tak rozhodli spraviť, avšak podpisy sa im nepodarilo zozbierať.

Pre strany by sa tiež mohla doplniť povinnosť zverejňovať okrem výšky pôžičky alebo úveru aj výšku úrokovej sadzby. Strana by po novom musela vrátiť peňažný dar, ak ho darca poukázal inak ako prevodom z účtu alebo, ak sa z výpisu účtu nepreukáže, kto je darcom. Návrh má priniesť aj zmeny v zákone o podmienkach výkonu volebného práva.

tags: #statny #prispevok #na #cinnost #politickych #stran