Štátna sociálna podpora na Slovensku je kľúčovým pilierom sociálnej politiky, ktorá zabezpečuje finančnú a sociálnu pomoc rodinám a jednotlivcom v rôznych životných situáciách. Súčasťou systému sociálnej ochrany na Slovensku je aj štátna sociálna podpora, a to predovšetkým podpora štátu rodinám s nezaopatrenými deťmi.
Základným princípom štátnej sociálnej podpory je rozdeľovanie prostriedkov štátu na základe princípu solidarity medzi rodinami s deťmi a občanmi bez detí a medzi rodinami s vyššou a nižšou úrovňou príjmov. Je orientovaná predovšetkým na životné udalosti, ktoré tvoria prirodzenú súčasť individuálneho alebo rodinného životného cyklu, ako napríklad príchod dieťaťa do rodiny, starostlivosť o dieťa v rodine, výchova dieťaťa a jeho príprava na povolanie, prijatie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, úmrtie člena rodiny, alebo svojou prítomnosťou špecificky menia spôsob života jednotlivca či rodiny (napríklad prítomnosť dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím v rodine).
Systém štátnej sociálnej podpory
Systém štátnej sociálnej podpory pozostáva z viacerých štátnych príspevkov. Podľa frekvencie vyplácania majú rodiny nárok na tieto príspevky, ktoré sa členia na jednorazové a opakované príspevky. V rámci štátnej sociálnej podpory poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny okrem iného jednorazové, ale aj opakované štátne sociálne dávky. Od 1. januára 2004 sa začala na Slovensku uplatňovať nová reforma sociálneho systému, v rámci ktorej došlo aj k zásadnej inštitucionálnej reforme - bol zlúčený výkon kompetencií v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti.
Medzi štátne sociálne dávky - „rodinné dávky“ - patria dávky financované zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom ktorých štát prispieva rodinám na výchovu a výživu dieťaťa a podieľa sa na riešení niektorých životných situácií (narodenie dieťaťa, úmrtie človeka). Cieľovou skupinou štátnych sociálnych dávok sú najmä rodiny s deťmi. Príspevok pri narodení dieťaťa (od 1. 1.) a prídavok na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z. - posledná významná novela účinná od 1. 2.) sú príkladmi takýchto dávok. Rodičovský príspevok je upravený zákonom č. 571/2009 Z. z., zatiaľ čo príspevok na starostlivosť o dieťa je sociálnou dávkou poskytovanou podľa zákona č. 561/2008 Z. z.
Nižšie uvádzame prehľad niektorých typov štátnej sociálnej pomoci:
- Ubytovanie: Informácie o tom, ako požiadať o pomoc s ubytovaním.
- Pomoc na zabezpečenie základných potrieb (zákon o hmotnej núdzi): Suma „životného minima“ do 30. júna 2025 je 273,99 EUR mesačne na jednu dospelú osobu, 191,14 EUR na ďalšiu dospelú osobu v domácnosti a 125,11 EUR na nezaopatrené dieťa.
- Rodičovský príspevok: Zameraný na podporu rodín s malými deťmi.
- Prídavok na dieťa: Pravidelná dávka na podporu výchovy a výživy nezaopatreného dieťaťa.
- Príspevok pri narodení dieťaťa: Jednorazová finančná podpora pri narodení dieťaťa.
Koordinácia sociálnych dávok v rámci Európskej únie
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie 1. mája 2004 sa zmenilo aj postavenie občanov SR vo vzťahu k možnosti ich pohybu v rámci štátov Európskej únie. Znamená to okrem iného aj možnosť využívať základné slobody Európskeho spoločenstva v rámci jednotného trhu, najmä voľný pohyb osôb a služieb, čo vedie k migrácii pracovnej sily. Vstupom Slovenska do Európskej únie sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať právne normy Európskeho spoločenstva. Ľudia by nemali odvahu využiť právo voľného pohybu, ak by tým riskovali stratu alebo zníženie nárokov na dávky sociálneho zabezpečenia. Z tohto dôvodu muselo Európske spoločenstvo vypracovať mechanizmus, ktorý by umožnil ľuďom sťahovať sa z jedného štátu do druhého bez toho, aby boli nepriaznivo ovplyvnené ich práva na sociálne zabezpečenie.
Pravidlá koordinácie
Nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a priamo sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch, čo znamená, že sú záväzné a musia byť uplatňované vnútroštátnymi orgánmi a štátnou správou. V prípadoch, keď je vnútroštátna legislatíva v rozpore s legislatívou Spoločenstva, majú nariadenia Spoločenstva prednosť. Osoba, ktorá si uplatnila právo na voľný pohyb v rámci Európskej únie, nemôže byť znevýhodnená oproti osobe, ktorá mala vždy trvalé bydlisko a pracovala na území len jedného členského štátu.
Podľa všeobecných pravidiel musí zamestnanec, vykonávajúci zárobkovú činnosť v niektorom z členských štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho spoločenstva, dostávať v princípe všetky dávky sociálneho zabezpečenia stanovené vnútroštátnou legislatívou, ktorá sa na neho vzťahuje tak, ako aj štátny občan daného členského štátu, a to i vtedy, ak má bydlisko v inom členskom štáte alebo ak nemá štátne občianstvo členského štátu, v ktorom vykonáva zárobkovú činnosť. Koordinácia je tiež nevyhnutná na odstránenie možnosti prekrývania práv na dávky sociálneho zabezpečenia vo viacerých štátoch z dôvodu zamestnania v rôznych štátoch Spoločenstva. Celý rad článkov a predpisov stanovuje preto zastavenie jedného z týchto práv. Na zabezpečenie rovnosti práv je dôležité pravidlo tzv. „diferenčného doplnku - vyrovnávacej dávky“. V praxi to znamená, že ak štát s primárnym právom platí dávky vo výške ustanovenej svojou vnútroštátnou legislatívou a v prípade, že druhý štát, podľa legislatívy ktorého sú dávky vyššie, výplatu týchto vyšších dávok pozastavil, vzniká nárok na doplácanie vyrovnávacej dávky príslušnej osobe na pokrytie rozdielu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, a to aj v oblasti sociálneho zabezpečenia. Všeobecným pravidlom je, že sa uplatňuje legislatíva štátu, kde zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná osoba pracuje, bez ohľadu na miesto jej trvalého pobytu.
Nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré zabezpečujú, že pre nadobudnutie práva na dávky treba, tam kde to pripadá do úvahy, započítať poistné obdobia dosiahnuté v iných členských štátoch. Migrujúci zamestnanci a ich rodinní príslušníci nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri zmene bydliska z jedného štátu do druhého. Doby poistenia v jednotlivých členských štátoch sa spočítavajú a dávky vrátane rodinných dávok vypláca príslušná inštitúcia dotknutého štátu aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana v inom členskom štáte, pretože nariadenia Spoločenstva umožňujú dávky exportovať. Túto otázku je najčastejšie počuť na odboroch sociálnych vecí a rodiny v prípade, ak sa náhodou klient (väčšinou matka) dozvie, že je dobré sa priznať k práci druhej oprávnenej osoby (otca detí) v zahraničí, nakoľko sú tam dávky vyššie ako na Slovensku a oplatí sa pracovné zaradenie priznať, ako robiť „načierno“. Nárok na rodinné dávky si môže uplatniť každý, na koho sa vzťahujú koordinačné predpisy. Migrujúci pracovník (alebo SZČO, dôchodca...) podá žiadosť príslušnému úradu v štáte zamestnania. Po podaní žiadosti vyplní príslušný úrad vhodný formulár E a zašle ho inštitúcii, ktorá je kompetentná potvrdiť požadované údaje v štáte trvalého pobytu žiadateľa.
Príklady rodinných dávok a ich vyplácanie
Slováci pracujúci v zahraničí si uplatňujú nárok na rodinné dávky na príslušných inštitúciách podľa typu uplatňovanej rodinnej dávky. Príspevok prezentuje sociálnu podporu štátu súvisiacu s poskytovaním rodinných dávok v zmysle národnej legislatívy a v zmysle koordinačných predpisov v rámci Európskej únie. Je obsahovo zameraný na zovšeobecnenie základných pojmov týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia, na stručný komentár k základným sociálnym zákonom, ku koordinačným nariadeniam a na celkové zobrazenie sociálnej práce, súčasťou ktorej je aj realizácia rodinných dávok.
V príspevku sú podané informácie o základných druhoch rodinných dávok na Slovensku, nadväzujúc na realizáciu rodinných dávok v zmysle koordinačných predpisov v rámci Európskej únie prostredníctvom orgánu štátnej správy - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Rodinné dávky sú v súčasnosti veľmi frekventované a vo verejnosti často rozoberané. Napriek tomu, informovanosť o ich obsahu vo vzájomnej súvislosti a podmienenosti, a v kontexte s ďalšími inštitútmi sociálneho zabezpečenia, nie je vždy presná a úplná. Predpokladáme, že rozbor niektorých skutočností v tomto príspevku pomôže čitateľom pochopiť to, že vstupom Slovenska do Európskej únie dostal každý Slovák možnosť, okrem príležitosti získať pracovné zaradenie v každom jej členskom štáte, aj možnosť uplatniť si nárok na rodinné dávky v zmysle koordinačných predpisov a že samotná fáza od podania žiadosti do ich finálneho vybavenia nie je až taká náročná a nemožná, ako sa na prvý pohľad viacerým zdá.