Spotreba, úspory a investície v značnej miere ovplyvňujú fungovanie ekonomiky ako celku. Sú to najdôležitejšie makroekonomické veličiny, od ktorých závisí vývoj tempa ekonomického rastu, HDP, zamestnanosti a samotnej spotreby.
Spotreba ako základ HDP
Spotreba tvorí najväčšiu časť hrubého domáceho produktu. Zahŕňa konečnú spotrebu domácností a konečnú spotrebu štátu. Jej súčasťou sú statky dlhodobej spotreby (vybavenie domácností, autá), statky krátkodobej spotreby (potraviny, odevy, energia) a služby (bývanie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, rekreácia).
Rozborilová definovala spotrebu ako: „Proces, pri ktorom dochádza k uspokojovaniu potrieb.“ (Rozborilová, 2002, s. 25).
Ak rastie dôchodok, rastie aj dopyt po spotrebných statkoch. Vzťah medzi spotrebou a dôchodkom opisuje spotrebná funkcia: C = f(Y), kde C je spotreba a Y je dôchodok. Ak rastie dôchodok, spotreba absolútne rastie, ale aj jej podiel na dôchodku sa znižuje. Spotreba je teda funkciou dôchodku. Podľa Keynesovho základného psychologického zákona: Spotreba rastie vždy, ak rastie dôchodok, ale absolútny prírastok spotreby je vždy menší ako východiskové zvýšenie dôchodku.
Soukop tvrdí: „Spotreba má v uzavretej ekonomike podľa Keynesa dve základné zložky. Prvou zložkou je autonómna spotreba (Ca), jej výška je nezávislá na veľkosti disponibilného dôchodku domácností. I pri nulovom disponibilnom dôchodku domácnosti predsa len niečo spotrebúvajú, napr. základné potraviny. Zdrojom financovania sú skoršie úspory. Druhou zložkou je tzv. indukovaná spotreba (c YD), ich výška závisí na disponibilnom dôchodku domácností. Potom možno spotrebnú funkciu vyjadriť rovnicou: C = Ca + cYD (Soukop et al, 2007, s. 235).
Spotrebná funkcia podľa Samuelsona vyjadruje vzťah medzi úrovňou disponibilného dôchodku a domácností. Ak usporia, bude hraničný sklon k spotrebe nulový. Pokiaľ spotrebujú celý dodatočný dôchodok, hraničný sklon k spotrebe sa bude rovnať jednej. (Samuelson et al, 1992, s. 367).
Ak rastie dôchodok, vtedy spotreba absolútne rastie. Jej podiel na dôchodku sa ale znižuje. Znamená to že, ak spotrebiteľovi rastie dôchodok, zvýši sa aj jeho spotreba. Spotreba je klesajúcou funkciou dôchodku. Vyjadruje vzťah medzi celkovou úrovňou spotrebných výdavkov a úrovňou disponibilného dôchodku spotrebiteľov. (Lisý, a, 2005, s. 28).
Hraničný sklon k spotrebe
Hraničný sklon k spotrebe (c) je dodatočné množstvo, ktoré ľudia spotrebujú. Pomer medzi prírastkom spotreby a prírastkom dôchodku sa nazýva hraničný sklon k spotrebe. Udáva nám, ako sa zmení spotreba, pokiaľ sa zmení disponibilný dôchodok o jednotku. (Soukop et al, 2007, s. 238).
Úspory a ich funkcia
Úspory (S) predstavujú tú časť dôchodku, ktorá sa nespotrebuje: S = Y - C. Z toho vyplýva, že Y = C + S alebo C = Y - S. Úspory domácností predstavujú to, čo zostane z bežného príjmu po uhradení výdavkov na bežnú spotrebu. Investície domácností predstavuje napr. nákup nehnuteľností.
Pomocou priamky zvierajúcej uhol 45 stupňov môžeme zistiť, či výdavky na spotrebu sú väčšie alebo menšie ako disponibilný dôchodok. Bod A predstavuje negatívne úspory, Bod B - výdavky na spotrebu sa rovnajú disponibilnému dôchodku (bod leží na priamke uhla). Body C, D, E, F predstavujú pozitívne úspory.
Vzťah medzi úsporami a dôchodkom opisuje funkcia úspor: S = f(Y). Úspory sú funkciou dôchodku. Ak rastie dôchodok, rastú aj úspory a ich podiel na dôchodku sa zvyšuje. Úspory sú rastúcou funkciou dôchodku. Ľudia s nízkym dôchodkom nesporia. Ak majú možnosť požičať si, majú záujem o negatívne úspory, teda míňajú viac ako zarobia. Úspory predstavujú nespotrebovanú časť dôchodku.
Hraničný sklon k úsporám
Vzťah medzi spotrebou (C) a dôchodkom (Y): C/Y sa nazýva sklon k spotrebe. Vyjadruje podiel spotreby na dôchodku.
Determinanty spotreby a úspor
Každý spotrebiteľ uvažuje o svojej budúcej spotrebe rôzne. Vytvárajú si tzv. spotrebný plán. Autori tejto hypotézy predpokladajú, že spotrebitelia si volia spotrebný plán, podľa toho, či predpokladajú, že sa ich deti budú vedieť o seba postarať. Mladé rodiny majú vysokú spotrebu v porovnaní s pracovným dôchodkom. Keďže predpokladajú, že v budúcnosti sa ich dôchodok zvýši, budú si viac požičiavať. V strednom veku nastáva zníženie spotreby, keďže si domácnosti budú vytvárať úspory na obdobie odchodu do dôchodku.
Závery, ktoré plynú z hypotézy racionálnych očakávaní: (Rozborilová, 2002, s. 92).
Za najväčšie prínosy tejto teórie možno označiť: (Rozborilová, 2002, s. 94).
Výdavky domácností značne ovplyvňuje štátna politika. Výdavky slovenských domácností boli v minulosti deformované, t.j. výdavky boli vybavované štátom, takže domácnosť nepotrebovala až toľko zdrojov peňazí v hotovosti na spotrebu. Výdavky kryjú potreby členov domácností. Spotreba sa odvíja od dôchodkov. Čisté peňažné výdavky domácností sa v podstate kryjú s čistými príjmami. Rozdiel medzi hrubým a čistým príjmom (výdavkom) sú platby - odvody, ktoré odvádza každá ekonomicky aktívna osoba. Veľkosť peňažných výdavkov ovplyvňujú aj naturálne príjmy domácností.
Ekonomický sentiment a jeho vplyv na spotrebu
Ekonomický sentiment na Slovensku sa v októbri zhoršil, a to predovšetkým v dôsledku poklesu dôvery v priemysle, službách, ale aj medzi spotrebiteľmi, ktorých osobitne znepokojoval vývoj nezamestnanosti. Nálada slovenských podnikateľov a spotrebiteľov sa medzimesačne v októbri taktiež znížila.
Indikátor ekonomického sentimentu (ESI) klesol o 3,8 bodu na 93,6, čo bola najnižšia hodnota od júla 2023. Najvýraznejšie zhoršenie ekonomického sentimentu zaznamenali podnikatelia v priemysle, ale pokles dôvery nastal aj medzi podnikateľmi v službách a medzi spotrebiteľmi. Naopak, nálada stavebných firiem sa oproti predchádzajúcemu mesiacu mierne zlepšila, zatiaľ čo medzi podnikateľmi v obchode zostala nezmenená, na úrovni predchádzajúceho mesiaca. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa ekonomický sentiment zhoršil o 3,9 bodu, ale výrazne zaostáva za dlhodobým priemerom.
Ekonomický sentiment sa meria piatimi sub-indikátormi, ktoré vyjadrujú očakávania a dôveru podnikateľov v štyroch sektoroch (priemysel, stavebníctvo, obchod a služby) a spotrebiteľov. Dôvera v priemysle klesla o 6,6 bodu na -10,3. Jej vývoj bol ovplyvnený poklesom očakávanej produkcie a objednávok. Nižšiu produkciu očakávajú hlavne podniky vo výrobe dopravných prostriedkov, zatiaľ čo pokles objednávok zaznamenali najmä vo výrobe strojov a zariadení inde nezaradených.
Dôvera v službách klesla o 3,4 bodu na -3,7. Všetky ukazovatele indikátora sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zhoršili. Podnikateľská situácia sa zhoršila najmä v informačnom a komunikačnom sektore, kde sa znížil aj dopyt po službách za posledné tri mesiace.
Nedôvera opäť prevládala medzi slovenskými spotrebiteľmi, hoci len mierne. Indikátor spotrebiteľskej dôvery (sezónne očistený) klesol v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom o 0,5 bodu na -22,8. V porovnaní s dlhodobým priemerom sa nálada zhoršila o 2,9 bodu. Spotrebitelia preukázali pokles dôvery v troch zo štyroch zložiek indikátora. Negatívnejšie vnímali vývoj nezamestnanosti a taktiež vzrástli obavy týkajúce sa vývoja celkovej ekonomickej situácie, ako aj očakávanej finančnej situácie ich domácností.
Indikátor dôvery v obchode zostal v októbri oproti septembru nezmenený na úrovni 7,3. Respondenti očakávajú vyššiu podnikateľskú aktivitu, ale zároveň negatívne vnímajú zvyšovanie cien tovarov. Najväčší optimizmus v očakávanom raste aktivít preukázali podniky pôsobiace v predaji motorových vozidiel a ich príslušenstva. Naopak, pesimistickejšie hodnotenia vývoja cien prevládali v maloobchode s ostatným tovarom v špecializovaných predajniach.
Inflácia a spotrebné ceny
Inflácia - vývoj indexov spotrebiteľských cien sa zisťuje na univerzálnom spotrebnom koši zostavenom zo súboru 740 reprezentantov - vybraných tovarov a služieb platených obyvateľstvom. Váhy sa každoročne aktualizujú, posledná aktualizácia bola pre rok 2023 a sú k dispozícii v databáze Štatistického úradu SR. Spotrebiteľské ceny jednotlivých reprezentantov sa zbierajú na celom území SR vo vybranej sieti obchodov a prevádzok služieb počas prvých 20 dní referenčného mesiaca.
Od januára 2024 Štatistický úrad SR spracováva cenové výstupy pre oddiel Potraviny a nealkoholické nápoje z nového zdroja dát - zo skenerových dát, t.j. z transakčných dát maloobchodných reťazcov. Nahradili tradičné terénne zisťovanie, čím sa významne rozšírili vstupy o spotrebiteľských cenách v spomínanom oddieli. Od januára 2025 budú rovnakým spôsobom zbierané dáta pre oddiel Alkoholické nápoje a tabak.
Harmonizované indexy spotrebiteľských cien (HICP) sú vypočítané podľa spoločnej metodiky EÚ pre porovnateľnosť inflácie naprieč krajinami. Ročná priemerná miera zmeny meraná Harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien je dôležitým ukazovateľom cenovej stability v krajine a jej úroveň sa posudzuje ako jedno zo štyroch tzv. maastrichtských kritérií pred vstupom krajiny do eurozóny. Štatistický úrad zverejňuje údaje o Harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien - tzv. HICP infláciu mesačne, v deň zverejnenia dát Eurostatu - v súlade s Kalendárom prvého uverejnenia v kapitole databázy DATAcube: 2. 3. HICP inflácia, t.j. inflácia meraná Harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien je zverejňovaná niekoľko dní po zverejnení inflácie vypočítanej podľa národnej metodiky (CPI inflácia).
Hrubý domáci produkt (HDP) a výkonnosť ekonomiky
Výkon slovenskej ekonomiky vzrástol aj vo 4. štvrťroku 2025, a to medziročne aj medzikvartálne. Hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách vo 4. štvrťroku 2025 medziročne vzrástol o 1 %, čo bolo najvyššie tempo v minulom roku. Vyplýva to z údajov zverejnených ako rýchly odhad HDP za posledný štvrťrok roka 2025, ktorý sa publikuje ako prvý predbežný výsledok o ekonomike SR.
Počas záverečného štvrťroka 2025 sa vytvoril HDP v bežných cenách v objeme takmer 35,9 miliardy eur, čo predstavovalo medziročne nominálny nárast o necelé 2 miliardy eur. Po prepočte do stálych cien HDP bol 27,3 miliardy eur a medziročný rast tak dosiahol necelých 0,3 mld. Rast hrubého domáceho produktu bol vo 4. štvrťroku 2025 ovplyvnený najmä zahraničným dopytom, ktorý prevýšil domáci.
Ak meriame a vyjadrujeme HDP v bežných trhových cenách, hovoríme o nominálnom HDP, ktorý predstavuje celkovú peňažnú hodnotu statkov a služieb vyrobených v danom roku a ocenených cenami daného roku.
2. Dôchodkovú metódu - výkonnosť ekonomiky sa vyjadruje pomocou príjmov. b. Obsahuje dôchodky z VF (mzdy, úrok, renta) + transferové platby (soc. dávky).
Čisté ekonomické bohatstvo - blahobyt
V poslednom období mnohí ekonómovia spochybňujú vypovedaciu schopnosť HDP ako ukazovateľa miery výkonnosti ekonomiky. Vytvorili preto iný ukazovateľ, tzv. čistý ekonomický blahobyt. Tento ukazovateľ sa snaží zahrnúť aj aspekty, ktoré HDP nezachytáva, ako sú napríklad hodnoty tvorené v domácnostiach, ktoré sa nerealizujú prostredníctvom trhu a preto nie sú obsiahnuté v HDP, ale zvyšujú ekonomický blahobyt. Ďalej sa nezahŕňajú ilegálne a polo-legálne činnosti, ako sú daňové úniky a práca načierno. Čistý ekonomický blahobyt sa snaží byť kvalitnejším ukazovateľom ako HDP.
Nemecká automobilka podniká na území SR. Čisté investície - 1200 € - pričom predstavovali 60% z hrubých investícií (zvyšná časť hrubých investícií sú obnovovacie investície, t. j. amortizácia). Amortizácia sa prenáša do hodnoty výrobkov. ČND = 5375.
Na medzinárodné porovnávanie ekonomickej úrovne jednotlivých krajín sveta sa používa ďalší ukazovateľ index rozvoja človeka, vyvinutý Organizáciou spojených národov (OSN).
Zamestnanosť a priemerná mzda
Celková zamestnanosť v referenčnom období dosiahla 2 milióny 434-tisíc osôb a medziročne sa znížila o 0,2 %. Po očistení o sezónne vplyvy počet zamestnaných osôb medziročne klesol o 0,1 % a medzikvartálne (v porovnaní s 3. štvrťrokom 2025) zostal nezmenený.
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR zahŕňa výšku mzdových výdavkov, ktoré zamestnávateľ vypláca vlastnému zamestnancovi ako odmenu za prácu alebo jej náhradu na základe právneho vzťahu (pracovný, služobný, verejno-zamestnanecký alebo členský pomer). Ide o hrubú mzdu, nezníženú o zákonné alebo so zamestnancom dohodnuté zrážky. Dáta sú spracovávané z štvrťročného štatistického zisťovania, bez podnikateľských príjmov, vrátane štatistického odhadu miezd zamestnancov pracujúcich pre samostatne zárobkovo činné osoby a vypočítané na fyzické osoby.
Nezamestnané osoby podľa novej metodiky VZPS platnej v EÚ od roku 2021 (IESS) sú všetky osoby vo veku 15-74 rokov, ktoré spĺňajú nasledujúce tri podmienky: počas referenčného týždňa nepracovali za mzdu alebo zisk, sú schopné nastúpiť do práce v nasledujúcich dvoch týždňoch a aktívne si hľadajú prácu (úplná definícia je uvedená vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2019/2240).
| Ukazovateľ | Hodnota | Medziročný rast/pokles |
|---|---|---|
| HDP v stálych cenách | 27,3 miliardy eur | +1 % |
| HDP v bežných cenách | 35,9 miliardy eur | +necelé 2 miliardy eur (nominálny nárast) |
| Celková zamestnanosť | 2 434 tisíc osôb | -0,2 % |
tags: #statistika #disponibilny #dochodok #a #spotreba