Sociálna podpora v slovenskom jazyku sa v praktickej aj teoretickej rovine spája predovšetkým s poskytovanou finančnou podporou. Táto podpora môže mať rôzne formy, ako napríklad dávky sociálnej pomoci, príspevky na kompenzáciu či sociálne pôžičky. Ide o terminologicky ustálený pojem, vnímaný takmer vždy v spojitosti s finančnou či ekonomickou podporou.
Základným princípom štátnej sociálnej podpory je rozdeľovanie prostriedkov štátu na základe princípu solidarity. Tento princíp sa uplatňuje medzi rodinami s deťmi a občanmi bez detí, ako aj medzi rodinami s vyššou a nižšou úrovňou príjmov. Štátna sociálna podpora je orientovaná predovšetkým na životné udalosti, ktoré tvoria prirodzenú súčasť individuálneho alebo rodinného životného cyklu.
Štátna sociálna podpora tvorí neoddeliteľnú súčasť systému sociálneho zabezpečenia. Je zameraná na také životné udalosti, ktoré sú prirodzenou súčasťou individuálneho či rodinného životného cyklu. Medzi ne patria napríklad príchod dieťaťa do rodiny, starostlivosť o dieťa v rodine, jeho výchova a príprava na povolanie, prijatie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, či úmrtie člena rodiny. Okrem toho podporuje aj situácie, ktoré špecificky menia spôsob života jednotlivca či rodiny, ako napríklad prítomnosť dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím v rodine.
Systém štátnej sociálnej podpory pozostáva z viacerých štátnych príspevkov. Podľa frekvencie vyplácania majú rodiny nárok na tieto príspevky, ktoré sa členia na jednorazové a opakované príspevky.
Od 1. januára 2004 sa na Slovensku začala uplatňovať nová reforma sociálneho systému. Táto reforma zahŕňala aj zásadnú inštitucionálnu reformu - zlúčenie kompetencií v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, na základe zákona č. 453/2003 Z. z. Systém štátnej podpory rieši podporu rodín nachádzajúcich sa v zlej sociálnej situácii formou prídavkov na deti, príspevkov pri narodení, či pri úmrtí človeka. V rámci štátnej sociálnej podpory poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny jednorazové aj opakované štátne sociálne dávky.
Štátne sociálne dávky, známe aj ako „rodinné dávky“, sú financované zo štátneho rozpočtu. Prostredníctvom nich štát prispieva rodinám na výchovu a výživu dieťaťa a podieľa sa na riešení niektorých životných situácií (narodenie dieťaťa, úmrtie človeka). Cieľovou skupinou štátnych sociálnych dávok sú najmä rodiny s deťmi.
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie 1. mája 2004 sa zmenilo postavenie občanov SR vo vzťahu k možnosti ich pohybu v rámci štátov Európskej únie. To znamená aj možnosť využívať základné slobody Európskeho spoločenstva v rámci jednotného trhu, najmä voľný pohyb osôb a služieb, čo zahŕňa aj migráciu pracovnej sily.
Pri vstupe do EÚ sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať právne normy Európskeho spoločenstva. Ľudia by nemali odvahu využiť právo voľného pohybu, ak by tým riskovali stratu alebo zníženie nárokov na dávky sociálneho zabezpečenia. Z tohto dôvodu muselo Európske spoločenstvo vypracovať mechanizmus, ktorý by umožnil ľuďom sťahovať sa z jedného štátu do druhého bez toho, aby boli nepriaznivo ovplyvnené ich práva na sociálne zabezpečenie.
Nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a priamo sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch. Sú záväzné vo všetkých svojich častiach pre každého a musia byť uplatňované vnútroštátnymi orgánmi, štátnou správou, inštitúciami príslušnými v oblasti sociálneho zabezpečenia a vnútroštátnymi súdmi. V prípadoch, keď je vnútroštátna legislatíva v rozpore s legislatívou Spoločenstva, majú nariadenia Spoločenstva prednosť.
Osoba, ktorá si uplatnila právo na voľný pohyb v rámci Európskej únie, nemôže byť znevýhodnená oproti osobe, ktorá mala vždy trvalé bydlisko a pracovala na území len jedného členského štátu. Podľa všeobecných pravidiel musí zamestnanec vykonávajúci zárobkovú činnosť v niektorom z členských štátov EÚ a Európskeho hospodárskeho spoločenstva dostávať všetky dávky sociálneho zabezpečenia stanovené vnútroštátnou legislatívou, ktorá sa na neho vzťahuje, rovnako ako štátny občan daného členského štátu. Toto platí aj vtedy, ak má bydlisko v inom členskom štáte alebo ak nemá štátne občianstvo členského štátu, v ktorom vykonáva zárobkovú činnosť.
Koordinácia je tiež nevyhnutná na odstránenie možnosti prekrývania práv na dávky sociálneho zabezpečenia vo viacerých štátoch z dôvodu zamestnania v rôznych štátoch Spoločenstva. Celý rad článkov a predpisov (čl. 76 a 79 ods. 3 nariadenia a čl. 10 VN) stanovuje preto zastavenie jedného z týchto práv. Na zabezpečenie rovnosti práv je dôležité pravidlo tzv. „diferenčného doplnku - vyrovnávacej dávky“.
V praxi to znamená, že ak štát s primárnym právom platí dávky vo výške ustanovenej svojou vnútroštátnou legislatívou a v prípade, že druhý štát, podľa legislatívy ktorého sú dávky vyššie, výplatu týchto vyšších dávok pozastavil, vzniká nárok na doplácanie vyrovnávacej dávky príslušnej osobe na pokrytie rozdielu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, a to aj v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Všeobecným pravidlom je, že sa uplatňuje legislatíva štátu, kde zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná osoba pracuje, bez ohľadu na miesto jej trvalého pobytu (článok 13 nariadenia). Toto pravidlo má svoje výnimky. Nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré zabezpečujú, že pre nadobudnutie práva na dávky treba tam, kde to pripadá do úvahy, započítať poistné obdobia dosiahnuté v iných členských štátoch. Migrujúci zamestnanci a ich rodinní príslušníci nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri zmene bydliska z jedného štátu do druhého.
Doby poistenia v jednotlivých členských štátoch sa spočítavajú a dávky vrátane rodinných dávok vypláca príslušná inštitúcia dotknutého štátu aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana v inom členskom štáte, pretože nariadenia Spoločenstva umožňujú dávky exportovať.
Túto otázku je najčastejšie počuť na odboroch sociálnych vecí a rodiny v prípade, ak sa klient (väčšinou matka) dozvie, že je dobré sa priznať k práci druhej oprávnenej osoby (otca detí) v zahraničí, nakoľko sú tam dávky vyššie ako na Slovensku a oplatí sa pracovné zaradenie priznať, ako robiť „načierno“. Nárok na rodinné dávky si môže uplatniť každý, na koho sa vzťahujú koordinačné predpisy. Migrujúci pracovník (alebo SZČO, dôchodca...) podá žiadosť príslušnému úradu v štáte zamestnania.
Po podaní žiadosti vyplní príslušný úrad vhodný formulár E a zašle ho inštitúcii, ktorá je kompetentná potvrdiť požadované údaje v štáte trvalého pobytu žiadateľa. Slováci pracujúci v zahraničí si uplatňujú nárok na rodinné dávky na príslušných inštitúciách podľa typu uplatňovanej rodinnej dávky.
V príspevku sú podané informácie o základných druhoch rodinných dávok na Slovensku, nadväzujúc na realizáciu rodinných dávok v zmysle koordinačných predpisov v rámci Európskej únie prostredníctvom orgánu štátnej správy - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Rodinné dávky sú v súčasnosti veľmi frekventované a vo verejnosti často rozoberané. Napriek tomu, informovanosť o ich obsahu vo vzájomnej súvislosti a podmienenosti, a v kontexte s ďalšími inštitútmi sociálneho zabezpečenia, nie je vždy presná a úplná.
Predpokladáme, že rozbor niektorých skutočností v tomto príspevku pomôže čitateľom pochopiť, že vstupom Slovenska do Európskej únie dostal každý Slovák možnosť, okrem príležitosti získať pracovné zaradenie v každom jej členskom štáte, aj možnosť uplatniť si nárok na rodinné dávky v zmysle koordinačných predpisov. Samotná fáza od podania žiadosti do ich finálneho vybavenia nie je až taká náročná a nemožná, ako sa na prvý pohľad viacerým zdá.
Možnosť náhradného spôsobu preukazovania odbornej spôsobilosti
Splnenie podmienky odbornej spôsobilosti pre vybrané regulované živnosti môže oprávnená osoba preukázať náhradným (alternatívnym) spôsobom. Možnosť náhradného spôsobu preukazovania plnenia a uznávania odbornej spôsobilosti sa vzťahuje na vybrané regulované živnosti, ktoré sú uvedené v prílohách 1 a 2 živnostenského zákona a zároveň zaradené do niektorého z troch zoznamov označených I až III.
V praxi to znamená, že nie na všetky činnosti, ktoré sú uvedené v prílohách živnostenského zákona, možno uplatniť náhradný spôsob preukázania splnenia a uznania podmienok odbornej spôsobilosti. Týka sa to iba tých (remeselných a viazaných) živností, ktoré sú zároveň zaradené v niektorom zozname I, II, III. Pre tieto zoznamy sú ustanovené odlišné náhradné podmienky odbornej spôsobilosti a zároveň aj odlišný spôsob ich uznávania v súlade so smernicou EP a R 2005/36/ES.
Osoba oprávnená preukázať odbornú spôsobilosť
Osobou oprávnenou preukazovať svoju odbornú spôsobilosť na prevádzkovanie niektorej z vybraných regulovaných živností je fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členský štát“). Rovnako aj právnická osoba založená podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území týchto štátov.
Kritériom pre preukazovanie odbornej spôsobilosti je výlučne štátna príslušnosť. U fyzických osôb sa možnosť alternatívneho preukazovania plnenia odbornej spôsobilosti a uznávania dokladov o odbornej spôsobilosti u vybraných regulovaných živností neriadi kritériom bydliska záujemcov o podnikanie na území SR, ale kritériom štátnej príslušnosti.
Možnosť alternatívneho preukazovania plnenia odbornej spôsobilosti môžu uplatniť občania členských štátov EÚ/EHP a Švajčiarskej konfederácie aj v prípade, ak majú svoje bydlisko na území niektorého iného (nečlenského) štátu.
Konanie o uznaní odbornej praxe
Jednou z možností preukázania odbornej spôsobilosti náhradným spôsobom pre vybrané regulované živnosti je rozhodnutie o uznaní odbornej praxe. Druhou možnosťou je rozhodnutie o uznaní odbornej kvalifikácie.
Konanie o uznaní odbornej praxe sa začína dňom doručenia žiadosti o uznanie odbornej praxe na vykonávanie živnosti uvedenej v prílohách č. 1 a 2, ktorá je zároveň zaradená do zoznamov I až III, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
Postup občana členského štátu EÚ/EHP
Na preukázanie odbornej praxe je potrebné predložiť osvedčenie o charaktere a dĺžke činnosti vydané príslušným úradom alebo orgánom členského štátu. Toto osvedčenie musí potvrdzovať skutočnosti podľa § 66i, 66j, 66k živnostenského zákona, v závislosti od zaradenia regulovanej živnosti do príslušného zoznamu.
Príkladom je, že pre regulovanú živnosť zámočníctvo zaradenú do zoznamu I musí byť osvedčenie vydané v súlade s § 66i ods. 1 živnostenského zákona. Pre živnosť zasielateľstvo zaradenú do zoznamu II musí byť osvedčenie vydané v súlade s § 66j ods. 1 živnostenského zákona. Pre živnosť pohostinská činnosť a výroba hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov zaradenú do zoznamu III musí byť osvedčenie vydané v súlade s § 66k ods. 1 živnostenského zákona.
V niektorých prípadoch sa vyžadujú aj doklady o vzdelaní podľa zákona č. 422/2015 Z. z. Podaním žiadosti vzniká poplatková povinnosť vo výške 30 € podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.
Postup občana Slovenskej republiky
Na konanie o uznaní odbornej praxe platí odlišný spôsob preukazovania nadobudnutej odbornej praxe. Konanie sa začína dňom doručenia žiadosti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
Podaním žiadosti vzniká poplatková povinnosť vo výške 30 € podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.
Na preukázanie skutočného a zákonného vykonávania príslušnej odbornej činnosti je postačujúce predložiť čitateľné fotokópie požadovaných dokladov. Doklady predložené v štátnom jazyku nemusia byť úradne overené.
Podmienky neuznania odbornej praxe
- Odbornú prax nemožno uznať, ak fyzická osoba nadobudla živnostenské oprávnenie na vykonávanie niektorej regulovanej živnosti zaradenej do zoznamov I až III, avšak túto činnosť neprevádzkovala vôbec alebo neprevádzkovala v požadovanej dobe.
- Odbornú prax nemožno uznať ani v prípade, ak osoba s oprávnením na vykonávanie regulovanej živnosti živnosť reálne vykonávala, avšak nevykonávala ju v súlade so živnostenským zákonom a dotknutými predpismi.
V prípadoch podľa písm. a) a d) nesmie byť vykonávanie príslušnej činnosti skončené viac ako desať rokov pred podaním žiadosti o živnostenské oprávnenie.
Opravné prostriedky
Proti rozhodnutiu o uznaní odbornej praxe možno podať rozklad v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom odboru živnostenského podnikania Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Správnu žalobu je možné podať za podmienok ustanovených správnym súdnym poriadkom.
Príspevky na prax ako forma aktívneho opatrenia na trhu práce
Projekt sa bude realizovať prostredníctvom dvoch hlavných aktivít ako aktívne opatrenie na trhu práce podľa § 51 a §54 zákona č. 5/2004 Z. z. Služieb zamestnanosti.
Hlavná aktivita č. 1: Poskytovanie finančného paušálneho príspevku na vykonávanie absolventskej praxe
Absolventská prax sa vykonáva najmenej tri mesiace a najviac šesť mesiacov, bez možnosti jej predĺženia a opakovaného vykonávania. Prax sa vykonáva v rozsahu 20 hodín týždenne.
Počas vykonávania absolventskej praxe uchádzač o zamestnanie nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Počas vykonávania absolventskej praxe môže príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť absolventovi školy príspevok najviac v sume životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z. z.
Žiadosť uchádzača o zamestnanie o zaradenie na absolventskú prax a o poskytnutie príspevku na vykonávanie absolventskej praxe je možné podať aj elektronickými prostriedkami prostredníctvom formulára zverejneného na Ústrednom portáli verejnej správy www.slovensko.sk.
Hlavná aktivita č. 2: Poskytovanie finančného príspevku zamestnávateľovi
Zamestnávateľ, ktorý prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie z oprávnenej cieľovej skupiny bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 kalendárnych dní od ukončenia vykonávania absolventskej praxe (ak sa s úradom nedohodne inak) v zmysle § 51 zákona o službách zamestnanosti, ktorú u daného zamestnávateľa vykonával, môže získať finančný príspevok.
Zamestnávateľ sa zaviaže vytvoriť pracovné miesto na plný pracovný úväzok na dobu minimálne 9 mesiacov. Po dobu najviac 6 mesiacov bude toto pracovné miesto podporované finančným príspevkom.
Oprávnené výdavky na hlavnú aktivitu č. 2 zahŕňajú príspevok na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové poistenie platených zamestnávateľom. Tento príspevok je najviac vo výške sumy odvodov vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za 1. - 3. štvrťrok daného roka.
Žiadosť zamestnávateľa o zabezpečenie uchádzača o zamestnanie na účely vykonávania absolventskej praxe podľa § 51 zákona č. 5/2004 Z. z. je tiež dostupná na portáli www.slovensko.sk.
Hubert H. Humphrey Program
Hubert H. Humphrey Program ponúka mladým odborným pracovníkom a odborníkom z praxe (mid-career), ktorí preukážu potenciál a prax v oblasti vedenia ľudí, 10-mesačné postgraduálne štúdium na účely rozvoja zručností v oblasti vedenia ľudí a profesionálnej spolupráce s partnermi v USA.
Prihlásiť sa môžu odborníci, ktorí majú aspoň 5 rokov odbornej praxe v príslušnej oblasti od ukončenia bakalárskeho štúdia. Odborný program na participujúcich hosťovských inštitúciách je špeciálne vytvorený pre štipendistov Humphreyho programu a štipendisti majú ešte možnosť upraviť si ho podľa svojich individuálnych potrieb.
Privítame prihlášky z menej populárnych študijných odborov. Uchádzači podávajú prihlášku online a Komisii nie je potrebné zasielať žiadne dokumenty. Komisia si od úspešných uchádzačov následne vyžiada overené kópie dokumentov spolu s ich úradným prekladom do anglického jazyka.
Prihláška musí obsahovať: 2 odporúčacie listy (1 od súčasného zamestnávateľa), výsledky jazykového testu TOEFL a výpis študijných výsledkov. Uchádzači s preukázateľným záujmom o program si môžu od Fulbrightovej komisie vyžiadať voucher na TOEFL test, s ktorým ho môžu bezplatne absolvovať.
Proces výberu v Humphreyho programe
1. Uzávierka termínu na podanie prihlášky.
Komisia v priebehu jedného týždňa posúdi, či sú podané prihlášky úplné a či spĺňajú požadované kritériá.
Najlepší spomedzi uchádzačov sú pozvaní na osobný pohovor, ktorý je naplánovaný v týždni od 8.-11. apríla.
Komisia oznámi úspešným uchádzačom ich nomináciu. Konečný výber uchádzačov uskutočňuje Ministerstvo zahraničných vecí USA vo Washingtone, D.C.
Ministerstvo zahraničných vecí USA posudzuje prihlášky jednotlivých nominovaných uchádzačov. Nominovaní uchádzači sú informovaní o výsledkoch výberu. Štipendistom sú zaslané grantové dokumenty.
