Komplexná starostlivosť o zdravie: Faktory, výzvy a riešenia pre Slovensko

Starostlivosť o zdravie je základným predpokladom, aby sme zostali aktívni čo najdlhšie a cítili sa dobre. Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako „stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nielen ako stav neprítomnosti choroby a slabosti”. Choroba je porucha rovnováhy (homeostázy) vnútorného a vonkajšieho prostredia organizmu, (podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO).

Faktory ovplyvňujúce zdravie

Zdravie človeka závisí od rozvoja spoločnosti v rôznych oblastiach a je ovplyvňované mnohými faktormi, ktoré možno rozdeliť na vonkajšie a vnútorné.

Vonkajšie faktory

• Zemepisná poloha: V severných krajinách hrozia choroby z prechladnutia, podchladenie, omrzliny. V subtropickom a tropickom pásme môže dôjsť k úpalu, popáleninám, spáleniu kože, dehydratácii. Výkyvy počasia, napríklad prívalové dažde, môžu spôsobiť záplavy, ktoré prinášajú zdravotné riziká.
• Životné prostredie: Vzduch, voda, slnečné žiarenie, pôda môžu pôsobiť aj liečebne. Inhalácia vzduchu na morskom pobreží alebo v ihličnatých lesoch má podporný liečebný účinok pri ochoreniach dýchacích ciest. Slnečné žiarenie pomáha liečiť kožné ochorenia. Liečivé rastliny majú liečivé účinky pri rôznych ochoreniach. Domáce zvieratá majú terapeutický vplyv na psychiku človeka. Umelé prostredie pomáha ľuďom relaxovať, ale môže byť aj zdrojom poškodenia zdravia. Sociálne prostredie je pre človeka zdrojom istoty, opory, lásky, priateľstva, ale aj zdrojom konfliktov, napätia, zneužívania.
• Životná úroveň: Pri posudzovaní životnej úrovne ľudí sa hodnotí úroveň výživy, odievania, bývania, vzdelania, zamestnania. Pri nižšej životnej úrovni sa častejšie vyskytujú poruchy zdravia.
• Zdravotná starostlivosť: Zdravotná starostlivosť a jej organizácia, úroveň vzdelania zdravotníckych pracovníkov, kvalita a rozsah poskytovaných služieb majú vplyv na podporu zdravia, prevenciu, diagnostiku a liečbu ochorení.

Vnútorné faktory

• Genetické faktory: Genetickými znakmi sa odlišujú ľudia žijúci na rôznych miestach na zemeguli. Odlišujú sa predovšetkým farbou pleti, typom postavy, vlasovým porastom, odlišujú sa aj väčším výskytom niektorých chorôb.
• Vek: Pre každé vývinové obdobie je charakteristický výskyt určitých druhov ochorení. V detstve sú to najčastejšie vrodené ochorenia, úrazy, infekčné ochorenia, v dospelosti začínajú pribúdať ochorenia srdca a ciev, nádorové a metabolické choroby, v staršom veku sa často vyskytuje tzv. polymorbidita - výskyt viacerých, často chronických ochorení súčasne.
• Pohlavie: U žien je to obezita, ochorenia štítnej žľazy, osteoporóza, ochorenia žlčníka, u mužov - žalúdočný vred, ochorenia srdca a ciev, ochorenia dýchacích ciest.
• Nervová a psychická zdatnosť: Môže spôsobiť poruchy zdravia.
• Spôsob života: Je to správanie človeka, ktorého základom je vzájomné pôsobenie životných podmienok, sociálno-ekonomických faktorov a osobnostných vlastností. Môže byť podporujúce zdravie (správna výživa, dostatočný pohyb, dodržiavanie hygienických zásad) alebo poškodzujúce zdravie (nesprávna výživa, nedostatok pohybu, fajčenie, stresy).
• Prekonané a prítomné choroby: Prekonané choroby môžu na jednej strane zabezpečiť človeku trvalú odolnosť proti istému ochoreniu a na druhej strane zhoršiť zdravotný stav človeka.

Duševné zdravie ako základ pohody

Duševné zdravie zahŕňa stav našej psychiky, pohodu, schopnosť vyrovnávať sa so stresom a efektívne fungovať v každodennom živote. Odráža, ako myslíme, cítime, zvládame výzvy a ako nadväzujeme vzťahy s ostatnými. Je rovnako dôležité ako fyzické zdravie a ovplyvňuje všetky oblasti nášho života - osobnú, sociálnu i pracovnú. Keď sa cítime psychicky vyrovnaní, máme viac energie, sme produktívnejší a ľahšie sa sústredíme. Naopak, zanedbávanie tejto oblasti môže viesť k úzkosti, depresii, nespavosti, vyhoreniu a ďalším problémom.

Spôsoby starostlivosti o duševné zdravie

• Poznanie seba a vlastných limitov: Prvým krokom k zdravej psychike je sebapoznanie. Skúmajte, čo vás teší a čo vás vyčerpáva.
• Zdravý životný štýl: Pohyb, vyvážená strava a dostatok spánku prospievajú nielen nášmu telu, ale aj mysli. Pravidelný pohyb pomáha uvoľňovať endorfíny, ktoré zlepšujú náladu a znižujú stres.
• Nastavenie hraníc a vyváženosť medzi prácou a oddychom: V dnešnej dobe je ľahké upadnúť do hektického tempa a venovať všetok čas práci.
• Techniky zvládania stresu: Meditácia, hlboké dýchanie, joga a ďalšie relaxačné techniky pomáhajú znižovať napätie.
• Podpora od blízkych a odborná pomoc: Hoci rozhovory s priateľmi alebo rodinou môžu byť veľkou oporou, niekedy je potrebná aj odborná pomoc. Stigma okolo duševného zdravia spôsobuje, že mnoho ľudí váha požiadať o pomoc. Keď sa o duševnom zdraví hovorí otvorene, pomáha to normalizovať diskusiu a povzbudzuje ľudí, aby sa o seba starali.

Duševné zdravie je niečo, o čo sa musíme starať rovnako ako o naše telo. Sebapoznanie, nastavenie hraníc, zdravý životný štýl a otvorenosť v komunikácii sú základnými piliermi zdravia. Starostlivosť o duševné zdravie prináša hlbšiu kvalitu života a umožňuje nám plnohodnotne sa venovať tomu, čo máme radi.

Fyzické zdravie a životná energia

V dnešnej dobe, keď sa svet často orientuje na výkon a dosahovanie výsledkov, téma starostlivosti o fyzické zdravie naberá nový rozmer. Tradičné prístupy sa zameriavajú na pohyb a vyváženú stravu ako kľúčové faktory, ktoré nám pomáhajú udržiavať zdravie. Aj keď pohyb nepochybne prospieva fyzickému zdraviu, stále viac odborníkov tvrdí, že skutočnou prioritou by mala byť starostlivosť o životnú energiu a celkovú funkčnosť nášho organizmu. Pohyb, nech už je to pravidelné cvičenie, prechádzka v prírode alebo športová aktivita, má obrovský vplyv na naše zdravie. Zlepšuje kardiovaskulárny systém, posilňuje svaly a kosti, zvyšuje výkonnosť a tiež prispieva k dobrej nálade.

Mitochondrie a ich úloha

Mitochondrie sú malé organely v našich bunkách, ktoré fungujú ako „elektrárne“ tela. Ich úlohou je produkovať energiu, ktorú naše telo využíva na vykonávanie všetkých fyziologických funkcií. Mitochondrie reagujú na faktory, ako svetlo, voda, strava, tepelné zmeny prostredia, elektromagnetizmus v inom, ako súčasnom všeobecno-spoločenskom ponímaní. To znamená, že ak chceme podporiť naše fyzické zdravie, musíme dbať na optimalizáciu týchto faktorov. Termín „zdravé“ sa často spája s určitými normami - koľko kalórií by sme mali denne prijať, akú hmotnosť by sme mali udržiavať alebo koľko hodín by sme mali cvičiť. Tieto štandardy však nemusia byť pre každého optimálne. Optimalizácia znamená zameranie sa na jednotlivé aspekty života tak, aby sme dosiahli maximálnu možnú efektivitu a rovnováhu vo všetkých oblastiach.

Vplyv prostredia

Zistilo sa, že prostredie, v ktorom žijeme, pracujeme a odpočívame, má na naše zdravie väčší vplyv, než si často uvedomujeme. Nedostatok denného svetla, znečistené ovzdušie, hluk alebo elektromagnetický smog môžu priamo ovplyvňovať funkciu našich mitochondrií a tým aj celkovú produkciu energie v tele. Preto je dôležité prehodnotiť, ako pristupujeme k starostlivosti o svoje fyzické zdravie. Nie je to len o tom, koľko cvičíme a akú diétu držíme, ale aj o tom, ako sa vystavujeme prostrediu, v ktorom žijeme. Ak sa ráno budíte bez energie a s negatívnymi myšlienkami a emóciami, ak sa vo svojom tele necítite dobre a zdravotne to tiež nie je ok, počujete hlas svojho tela, ktoré volá po zmene. Starostlivosť o fyzické zdravie nie je len o cvičení a strave, ale o komplexnom prístupe k našej energii a prostrediu, v ktorom žijeme. Optimalizácia všetkých faktorov, ktoré ovplyvňujú naše mitochondrie, môže byť kľúčom k dosiahnutiu skutočnej vitality a vnútorného šťastia. V dnešnom svete by sme sa mali zamerať nielen na to, čo je zdravé, ale hlavne na to, čo je pre nás optimálne.

Zdravotná starostlivosť na Slovensku

To, čo veľmi absentuje na Slovensku, je práve podpora zdravého životného štýlu u všetkých ľudí, t. j., aby zdraví ľudia ostali čo najdlhšie zdraví a nepotrebovali drahú zdravotnú starostlivosť, a chorí, aby sa úplne nespoliehali iba na lieky a liečbu. Chorí ľudia budú vždy, o tom niet pochýb, a pre nich treba mať k dispozícii čo najkvalitnejšiu a najrýchlejšie dostupnú zdravotnú starostlivosť. Ale čím ich bude menej, tým skôr sa to bude dať zabezpečiť. Preto by štát mal pochopiť, že investovať treba oveľa viac do upevňovania zdravia všetkých ľudí. Pokiaľ je zdravotné poistenie určené len na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, potom na podporu zdravia musí štát vyčleniť iné zdroje.

Demografické trendy a zdravotný stav obyvateľstva

Podľa údajov Štatistického úradu SR žilo k 31. 12. 2020 v Slovenskej republike 5 459 781 obyvateľov, z toho bolo 2 666 486 mužov (48,8 %) a 2 793 295 žien (51,2 %). Priemerný vek obyvateľov sa na Slovensku postupne zvyšuje a v roku 2019 prvýkrát prekročil hranicu 41 rokov (41,1 roka). U žien 42,8 roka a u mužov 39,7 roka. V priebehu sledovaného obdobia 2015 - 2020 sa priemerný vek obyvateľov Slovenska zvýšil o 1,2 roka. Od roku 2015 pozorujeme trend rastu reprodukčných ukazovateľov - mierne sa zvyšuje pôrodnosť, naďalej klesá potratovosť a prirodzený prírastok na 1 000 obyvateľov je v kladných číslách. Nárast prirodzeného prírastku je výsledkom zvyšujúcej sa pôrodnosti a zlepšujúcich sa úmrtnostných pomerov v posledných rokoch analyzovaného obdobia. Základným ukazovateľom úrovne životných podmienok obyvateľov a úmrtnosti je vo všeobecnosti stredná dĺžka života. Úmrtnosť je jedným z indikátorov zdravotného stavu, ktorý ovplyvňuje demografickú štruktúru obyvateľov. V sledovanom období zomieralo v SR 52 až 54-tisíc ľudí ročne.

Príčiny úmrtnosti a hospitalizácií

V štruktúre úmrtnosti podľa príčin smrti nenastali v posledných rokoch v populácii Slovenska výrazné zmeny. Z celkového počtu úmrtí dominovali v podiele úmrtí choroby obehovej sústavy a nádory, napriek tomu sa v týchto skupinách chorôb evidoval v počte úmrtí od roku 2011 mierny pokles. Pri predčasných úmrtiach (do 75 rokov) boli takmer rovnako zastúpené nádory a choroby obehovej sústavy, s miernou prevahou u nádorov. V produktívnom veku 25 - 64 rokov bol z celkového počtu úmrtí v danej vekovej skupine najvyšší podiel úmrtí na nádory, čo upozorňuje na nevyhnutnosť zvýšenia povedomia populácie o absolvovaní preventívnych prehliadok. Nasledovali hospitalizácie na nádory (10,5 %; v počte 103 162) a choroby tráviacej sústavy (9,1 %; v počte 88 866). Častými sú i hospitalizácie pre poranenia, otravy a niektoré následky vonkajších príčin (8,0 % v počte 78 290), ktoré sa však viac týkali mužov. Choroby svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva 6,5 % hospitalizácií s počtom 63 687 a choroby dýchacej sústavy 6,4 % v počte 62 762 hospitalizácií.

Nárast psychiatrických problémov u mladých

Od roku 2011 je zaznamenaný najvýraznejší nárast počtu nových pacientov v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti u 15 - 19 ročných. Počet nových mladistvých pacientov sa v roku 2019 oproti roku 2011 zvýšil o 36 % (v prepočte na 10 000 obyvateľov uvedenej vekovej skupiny).

Imunizačný program a pandemické situácie

Jednotným imunizačným programom sa očkovanie v Slovenskej republike riadi od roku 1986. Cieľom imunizačného programu je eliminácia až eradikácia prenosných ochorení dôsledným zabezpečovaním efektívnej imunizácie detí a dospelých. Dôsledným plnením Národného imunizačného programu sa podarilo väčšinu infekčných ochorení výrazne eliminovať najmä v detskej populácii. Slovenská republika patrila medzi prvé krajiny na svete, ktoré dosiahli elimináciu detskej obrny. Chorobnosť na infekčné ochorenia preventabilné očkovaním sa u nás pohybuje na veľmi nízkych až nulových hodnotách. Chorobnosť na ostatné infekčné ochorenia preventabilné očkovaním, ako sú napríklad vírusová hepatitída typu B, hemofilové invazívne nákazy alebo pneumokokové nákazy, sa po zavedení pravidelného očkovania výrazne eliminovala. Zaočkovanosť proti jednotlivým očkovaním preventabilným ochoreniam je v Slovenskej republike z hľadiska udržania kolektívnej imunity na národnej úrovni dostatočná.

Potreba a význam očkovania sa preukazuje najmä pri výskyte nových a závažnejších ochorení. V minulosti sa zaznamenávalo niekoľko prípadov celosvetových epidémií s devastačnými následkami vo forme vysokej úmrtnosti, ako napríklad mor alebo pravé kiahne. Celosvetové pandémie sa však vyskytovali najmä v súvislosti s respiračnými ochoreniami spôsobenými vírusom chrípky.

• Španielska chrípka (1918-1920): Spôsobená vírusom chrípky typu A(H1N1).
• Ázijská chrípka (1957-1958): Spôsobená vírusom chrípky A(H2N2).
• Hong Kongská chrípka (1968-1969): Spôsobená vírusom chrípky A(H3N2).
• Pandémia chrípky A(H1N1)2009: Spôsobená vírusom chrípky s obsahom génov vírusov prasacej, vtáčej a ľudskej chrípky.
• Pandémia ochorenia COVID-19 (2020): V roku 2020 bolo zaznamenaných spolu 285 874 pozitívnych prípadov ochorenia, 2 896 osôb hospitalizovaných a 2 250 osôb podľahlo ochoreniu. Najvyššia chorobnosť sa vyskytovala vo vekovej skupine 45 - 54 ročných osôb.

Environmentálne riziká a zdravie

Životné prostredie, prírodné ako aj človekom pretvorené, patrí k zdrojom faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie človeka a jeho životnú pohodu (tzv. environmentálne zdravie). Rizikové faktory správania a environmentálne rizikové faktory sú zodpovedné za takmer polovicu všetkých úmrtí. Približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 možno spojiť s rizikovými faktormi správania, vrátane rizík súvisiacich so stravovaním, fajčením tabaku, spotrebou alkoholu a nízkou fyzickou aktivitou, čo je väčší podiel v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni približne dve z piatich úmrtí. Environmentálne faktory ako znečistenie ovzdušia prispievajú k výraznému počtu úmrtí, pričom len vystavenie jemným tuhým časticiam a ozónu súvisí so 7 % všetkých úmrtí. Úmrtia spôsobené znečistením ovzdušia sú spájané hlavne s ochoreniami obehovej sústavy, respiračnými ochoreniami a niektorými druhmi rakoviny.

Rizikové faktory správania

Riziká spojené so stravovaním vrátane nízkeho príjmu ovocia a zeleniny a vysokej spotreby soli prispeli v roku 2019 k 26 % všetkých úmrtí na Slovensku, čo je vysoko nad priemerom EÚ, ktorý je 17 %. Podiely súvisiace so spotrebou tabaku (17 %), spotrebou alkoholu (6 %) a nedostatkom fyzickej aktivity (2 %) sa rovnali priemerom EÚ. Kompenzácia a únik z reality vo forme náhodných vzťahov, hazardu, abúzov rôznych látok vedie k dezorganizácii rodiny, pracovného kolektívu a prípadné následné choroby sú už ako dôsledok riešené len symptomaticky, a nie kauzálne. V kombinácii s nekvalitnými potravinami so stále sa zvyšujúcim obsahom chemických a konzervačných látok kvôli predĺženiu trvanlivosti dochádza k preťaženiu systémov, udržiavajúcich homeostázu organizmu a ak sa k tomu pridá stres z prvého zamestnania, prípadne s príchodu potomka, systémy sa rútia.

Nádorové ochorenia

Nárast strednej dĺžky života medzi rokmi 2000 a 2020 bol spôsobený najmä zníženiami úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia. Napriek tomu bola v roku 2019 ischemická choroba srdca naďalej vedúcou príčinou smrti a spôsobovala každé štvrté úmrtie. Miera úmrtnosti na cievne mozgové príhody od roku 2000 takisto klesla, ale zostala druhou vedúcou príčinou smrti v roku 2019. Úmrtnosť na rakovinu je veľmi vysoká. Rakovina pľúc a rakovina hrubého čreva a konečníka sú u Slovákov najčastejšími príčinami úmrtia na rakovinu, aj keď sa od roku 2000 táto úmrtnosť mierne znížila. V roku 2020 spôsobilo ochorenie COVID-19 4 004 úmrtí (6,8 % všetkých úmrtí). Podľa najnovších odhadov sa na základe tendencií výskytu v predchádzajúcich rokoch sa na Slovensku v roku 2020 očakávalo takmer 30 000 nových prípadov ochorenia na rakovinu. Predpoklad bol, že u mužov budú štandardizované miery výskytu pre všetky druhy rakoviny v porovnaní s priemerom EÚ vyššie, ale u žien budú podobné. U mužov sú hlavnými druhmi rakoviny rakovina hrubého čreva a konečníka (18 %), potom rakovina pľúc a prostaty (obe 16 %). U žien je vedúcim druhom rakoviny rakovina prsníka (23 %), nasleduje rakovina hrubého čreva a konečníka (15 %) a rakovina maternice (8 %). V roku 2019 podľahlo rakovine približne 13 700 ľudí - po Maďarsku ide o druhú najvyššiu mieru úmrtnosti v EÚ.

Podpora zdravia a prevencia

Zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺžiť život a zlepšiť kvalitu života človeka. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) umiera v európskom regióne každý rok takmer jeden a pol milióna ľudí na ochorenia, ktoré súvisia s kvalitou životného prostredia. Toto číslo zodpovedá 16 % všetkých úmrtí spôsobených environmentálnymi rizikami, ktorým sa možno vyhnúť alebo ich odstrániť.

Výchova k zdraviu

Výchova k zdraviu do školského kurikula je dôležitá. Učebný materiál má ambíciu nahradiť v súčasnosti absentujúce učebnice na témy: Správne vytváranie a využívanie denného režimu, Zdravý spôsob života a starostlivosť o zdravie s rešpektovaním prijatých zásad a noriem, Základné ľudské potreby a ich hierarchia, Zásady zdravého stravovania, Vitamíny, Biopotraviny, Pitný režim, Poznanie a pochopenie významu striedania psychickej a fyzickej práce s oddychom, spánkom, hrou, pobytom s kamarátmi, správnym výberom televíznych programov, kníh a ponukou iných masmédií.

Ciele programu podpory zdravia

• Vytvárať pocit zodpovednosti za zdravie v žiakoch, učiteľoch, rodičoch a v komunite okolo školy.
• Podporovať dobré vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi, medzi žiakmi navzájom, medzi školou, rodinou.
• Viesť žiakov, zamestnancov školy a rodičov k zdravému spôsobu života.
• Umožniť žiakom plne realizovať ich telesný a psycho- sociálny potenciál.
• Začleniť zdravotnú výchovu do výučby všetkých predmetov.
• Vytvárať zdravé prostredie pre prácu a učenie úpravou vnútorných a vonkajších priestorov školy.
• Plne využiť dostupné zdroje mimoškolských aktivít na podporu zdravia žiakov.

tags: #starostlivost #o #zdravie #slohov #ca