Legislatíva a práva pacienta v zdravotnej starostlivosti na Slovensku

Zdravie je jednou z najdôležitejších ľudských hodnôt. Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie je „zdravie stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia“. Každý pacient (osoba telesne alebo duševne chorá alebo postihnutá, prípadne týmto stavom ohrozená) má právo na preventívnu zdravotnú starostlivosť, diagnostiku a liečbu. Často sa však stáva, že sa pacienti dostanú do situácie, keď je pre nich užitočné poznať svoje práva podrobnejšie.

Na Slovensku sú práva pacientov detailne vypracované a upravené viacerými právnymi predpismi. Základné práva pacientov žijúcich na Slovensku sú uvedené v Charte práv pacientov v SR, ktorá bola prijatá v roku 2001. Okrem Charty práv pacienta v SR existujú na Slovensku aj zákony upravujúce túto problematiku v širších súvislostiach, napríklad pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Cieľom zdravotníckej legislatívy je zaručiť, aby právne predpisy odrážali uvedené princípy.

Právny rámec zdravotnej starostlivosti

Charta práv pacienta v Slovenskej republike sa vypracovala na základe Ústavy Slovenskej republiky a platných právnych predpisov Slovenskej republiky. Medzi ne patria zákony ako Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z., o zdravotnej starostlivosti, Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z .z. o ochrane zdravia ľudí, Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, a Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku. Okrem národných predpisov boli pri tvorbe Charty zohľadnené aj dokumenty medzinárodných organizácií ako Organizácie spojených národov, Svetovej zdravotníckej organizácie, Rady Európy a Európskej únie.

Každý je zodpovedný za ochranu a podporu vlastného zdravia, ale zároveň sa očakáva, že spoločnosť k tomu zabezpečí primerané podmienky. Každý má právo na zdravé životné podmienky a zdravé životné prostredie, na ochranu zdravia, na zdravotnú starostlivosť a zodpovedajúcu pomoc v prípade choroby, ohrozenia chorobou, alebo ak je poškodenie zdravia trvalé. Pod ochranou zdravia treba chápať všeobecne prevenciu a primárnu prevenciu osobitne, ako i predchádzanie poškodenia zdravia. Obnova zdravia je liečebný proces vrátane rehabilitácie (dlhodobá obnova zdravia).

Základné práva pacientov

Jednotlivé práva pacientov v zdravotnej starostlivosti sa zakladajú na práve človeka na ľudskú dôstojnosť, na sebaurčenie a na autonómiu. Právo na zdravotnú starostlivosť sa definuje ako právo na využívanie výhod zdravotníckeho systému a zdravotníckych služieb, ktoré sú v štáte dostupné. Charta práv pacienta v SR sa skladá z preambuly a 10 článkov, ktoré detailne opisujú jednotlivé práva. Nižšie sú uvedené niektoré kľúčové články a ich obsah.

Článok 1: Ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

• Každý má právo, aby sa jeho základné ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti rešpektovali.
• Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa zakazuje akákoľvek diskriminácia z dôvodu rasy, farby pleti, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Článok 2: Všeobecné práva pacientov

• Každý, kto je telesne alebo duševne chorý alebo postihnutý, alebo kto je ohrozený takýmto stavom, sa považuje za pacienta a má právo na preventívnu starostlivosť, diagnostiku a liečbu v záujme obnovy zdravia, alebo zmiernenia následkov takého stavu, alebo zabránenia ďalšieho zhoršovania stavu.
• Pacient má právo na takú ochranu zdravia, vrátane prevencie, akú zaručujú právne predpisy upravujúce zdravotnú starostlivosť.
• Pacient má právo usilovať sa dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň zdravia.
• Pacient má právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti na základe svojho zdravotného stavu a podľa stupňa zdravotného postihnutia. Štát utvára podmienky na to, aby sa zdravotná starostlivosť poskytovala na odbornej úrovni, plynulo, sústavne a aby bola dostupná.
• Pacient má právo na rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti.
• Pacient má právo na výber a zmenu lekára a zdravotníckeho zariadenia s výnimkou obmedzení, ktoré ustanovuje osobitný zákon.
• Pacient má v prípade vážneho ohrozenia života alebo zdravia právo na lekárske ošetrenie v ktoromkoľvek čase v najbližšom zdravotníckom zariadení.
• Pacient má právo na to, aby ho lekár poskytujúci ambulantnú zdravotnú starostlivosť v prípade potreby odoslal na vyšetrenie k lekárovi poskytujúcemu sekundárnu a následnú zdravotnú starostlivosť.
• Pacient má právo zúčastňovať sa procesu zdravotnej starostlivosti, spolurozhodovať o jej poskytovaní a liečení.
• Pacient má právo na zdravotnú starostlivosť, ktorá sa vyznačuje vysokou profesionálnu úrovňou, využívaním modernej techniky, ale aj dôstojným, etickým a humánnym prístupom.

Článok 3: Právo na informácie

• Informácie o poskytovaných zdravotníckych službách a dostupnej liečbe sú verejné, aby ich mohol využívať každý na základe princípov uvedených v čl. 1 a v čl. 2.
• Pacient má právo byť jemu zrozumiteľným spôsobom informovaný o svojom zdravotnom stave, vrátane povahy ochorenia a potrebných zdravotných výkonoch, na požiadanie aj písomnou formou. V prípade maloletých pacientov alebo pacientov pozbavených spôsobilosti na právne úkony, prípadne s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony je potrebné zvoliť vhodnú formu informácie a informovať zákonného zástupcu.
• Pacient má právo byť informovaný o nákladoch poskytnutých zdravotníckych služieb a o cene liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré uhrádza. Zdravotnícke zariadenie je povinné umiestniť na viditeľnom mieste cenník vybraných výkonov zdravotnej starostlivosti, ktoré uhrádza pacient.
• Pacient má právo nebyť informovaný v prípade, že o to požiada. Ak pacient odmietne úplné poučenie, lekár je povinný poskytnúť mu vhodné poučenie. Spôsob poučenia pacienta treba zaznamenať do zdravotnej dokumentácie.
• Pacient alebo jeho zákonný zástupca má právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie a robiť si z nej na mieste výpisky.
• Pri prepustení zo zdravotníckeho zariadenia má pacient právo vyžiadať si písomnú správu o diagnóze, o priebehu ochorenia a liečbe svojho ochorenia.
• V prípade úmrtia pacienta má právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie manžel, manželka, plnoleté osoby, ktoré s ním žili v čase úmrtia v spoločnej domácnosti a plnoleté deti; ak deti nie sú, rodičia.

Článok 4: Súhlas pacienta

• Informovaný súhlas pacienta je podmienkou každého vyšetrovacieho a liečebného výkonu.
• Pacient má právo odmietnuť alebo prerušiť zdravotný výkon s výnimkou prípadov ustanovených platnými právnymi predpismi.
• Ak sa súhlas pacienta nedá získať a zdravotný výkon je nevyhnutný a neodkladný, možno tento výkon urobiť aj bez súhlasu.
• Odobrať orgány z tela živého darcu za účelom ich prenosu do tela inej osoby v záujme liečenia možno len vtedy, ak je darca plne spôsobilý na právne úkony a ak s takýmto odberom vyjadril svoj súhlas písomnou formou. Svoj súhlas môže darca pred odberom kedykoľvek odvolať.
• Odobrať orgány z tiel mŕtvych na účely transplantácie alebo vedecko-výskumné ciele možno iba vtedy, ak osoba počas svojho života neurobila písomné alebo inak preukázateľné vyhlásenie, že s týmto zásahom do svojej telesnej integrity nesúhlasí.
• Informovaný súhlas v písomnej forme je podmienkou zaradenia pacienta do vedecko-výskumných štúdií a zaradenia do vyučovania klinických predmetov. Tento súhlas môže pacient kedykoľvek odvolať.

Článok 5: Súhlas v prípade pacientov, ktorí nie sú spôsobilí o sebe rozhodovať

• Za maloletého pacienta alebo pacienta s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo pacienta pozbaveného spôsobilosti na právne úkony udeľuje súhlas jeho zákonný zástupca alebo opatrovník alebo osoba, ktorá má maloletého v pestúnskej starostlivosti.
• Ak súhlas pacienta s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo súhlas zákonného zástupcu pacienta pozbaveného spôsobilosti na právne úkony nemožno dosiahnuť, je potrebný na výkon súhlas odborného konzília. Tento výkon možno urobiť aj bez tohto súhlasu, keď je bezprostredne ohrozený život pacienta.

Článok 6: Dôvernosť

• Všetky informácie o zdravotnom stave pacienta, diagnózach, liečbe a prognóze a aj všetky ostatné informácie osobného charakteru sú dôverné počas života pacienta aj po jeho smrti. Právo na dôvernosť údajov a na ich ochranu sa týka tak doby ich spracovania, ako aj výmeny údajov, zahŕňajúc právo ochrany údajov a informácií aj v počítačovej forme.
• Údaje zo zdravotnej dokumentácie možno poskytnúť na základe písomného odôvodneného vyžiadania prokurátorovi, vyšetrovateľovi, policajnému orgánu alebo súdu formou výpisov.
• Zdravotnícke zariadenie uchováva kompletnú zdravotnú dokumentáciu o pacientovi po dobu 50 rokov po úmrtí pacienta.
• Informácie o pacientovi a prístup k jeho zdravotnej dokumentácii sa môžu poskytnúť pre štatistické a vedecké účely v súlade s platnými právnymi predpismi.

Článok 7: Liečba a starostlivosť

• Každý má právo na takú zdravotnú starostlivosť, akú vyžaduje jeho zdravotný stav, vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti a aktivít na podporu zdravia. Zdravotnícke služby musia byť dostupné a poskytovať sa na princípe rovnosti, bez diskriminácie a podľa finančných, ľudských a materiálnych zdrojov v spoločnosti.
• Pacient má právo vedieť základné údaje (meno a priezvisko) o pracovníkoch v zdravotníctve, ktorí sa o neho starajú a liečia ho.
• Po prijatí do zdravotníckeho zariadenia sa vyšetrenie, liečba a prípadný pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení uskutočňujú v súlade so zásadami práva na ľudskú dôstojnosť a na zachovanie intimity pacienta. Zdravotné výkony sa zo strany zdravotníckych pracovníkov poskytujú v súlade so zásadami etického a dôstojného prístupu.
• Pacient má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti s ohľadom na jeho zdravotný stav:
  • v dohodnutom alebo v primeranom čase,
  • podľa dohodnutých a odsúhlasených podmienok,
  • v čo najkratšom čase, ak ide o akútny alebo život ohrozujúci stav.
• Po dohode so zdravotníckym zariadením má žena právo, aby s ňou pri pôrode bola dospelá osoba, ktorú si vyberie.
• Pacient má právo na primerané pokračovanie liečby, vrátane spolupráce medzi rôznymi zdravotníckymi zariadeniami.
• Pacient má právo využívať podporu svojej rodiny a priateľov počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pri dodržiavaní podmienok ustanovených zdravotníckym zariadením.
• Ak pominú dôvody na ďalší pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení, pacient musí byť informovaný o dôvodoch svojho prepustenia alebo presunu do iného zdravotníckeho zariadenia a o ďalšom liečebnom postupe spôsobom, ktorý je v súlade s platnými právnymi predpismi.
• Ak je do ústavnej starostlivosti prijaté dieťa mladšie ako šesť rokov, možno s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára aj sprievodcu. Pri prijatí dieťaťa staršieho ako šesť rokov a dieťaťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, možno po posúdení jeho psychického a fyzického stavu s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára a so súhlasom revízneho lekára aj sprievodcu. Pobyt sprievodcu sa považuje za ústavnú starostlivosť.

Článok 8: Starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich

• Pacient má právo v nevyliečiteľnom štádiu ochorenia na takú úľavu a zmiernenie bolestí, ktoré zodpovedajú súčasným vedomostiam a možnostiam zdravotnej starostlivosti o umierajúcich.
• Nevyliečiteľne chorý a umierajúci pacient má právo na humánnu starostlivosť.
• Pacient má právo, aby ho v posledných chvíľach života sprevádzala osoba podľa jeho želania.
• Pacient má právo na dôstojné umieranie.
• Pacient má nárok na dôsledné rešpektovanie písomnej žiadosti nebyť resuscitovaný alebo odmietnuť aplikáciu liečebných zákrokov a postupov.

Organizácia a riadenie zdravotnej starostlivosti

Zdravotné poisťovne, Národné centrum zdravotníckych informácií (ďalej len „národné centrum“) a samosprávne kraje sú povinné každoročne do 31. k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa tieto údaje poskytujú. Úrad pre dohľad následne bezodkladne poskytne elektronicky v podobe umožňujúcej ďalšie spracovanie ministerstvu zdravotníctva, zdravotnej poisťovni a samosprávnemu kraju údaje podľa prvej vety a údaje o počte a rozdelení poistencov v okrese a počte a vekovej štruktúre lekárov. Úrad pre dohľad poskytne zdravotným poisťovniam, národnému centru a samosprávnemu kraju elektronicky v podobe umožňujúcej ďalšie spracovanie vzor pre údaje podľa prvej vety každoročne do 31. januára. Ministerstvo zdravotníctva poskytne národnému centru elektronicky v podobe umožňujúcej ďalšie spracovanie rozsah údajov potrebných na poskytnutie údajov podľa prvej vety každoročne do 31.

Vyhodnocovanie stavu optimálnej siete vykonáva raz ročne úrad pre dohľad. Úrad pre dohľad poskytne ministerstvu zdravotníctva, samosprávnemu kraju a zdravotnej poisťovni výsledky vyhodnotenia stavu optimálnej siete podľa odseku 4 každoročne do 30. apríla elektronicky v podobe umožňujúcej ďalšie spracovanie. Ministerstvo zdravotníctva a zdravotná poisťovňa môžu voči výsledkom vyhodnotenia stavu optimálnej siete každoročne do 31. mája vzniesť písomné odôvodnené námietky, s ktorými je úrad pre dohľad povinný sa vysporiadať.

Minimálna a optimálna sieť poskytovateľov

Minimálna sieť sa nevzťahuje na poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti podľa osobitného predpisu, poskytovanej v špecializovanej ambulancii. Pevná sieť poskytovateľov je také určenie poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v rámci minimálnej siete, aby sa zabezpečilo poskytovanie ústavnej pohotovostnej služby na príslušnom území s prihliadnutím na kritériá. Zdravotné poisťovne zaradia do pevnej siete každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje urgentnú starostlivosť na urgentnom príjme 1. typu alebo na urgentnom príjme 2. typu. Zoznam kategorizovaných nemocníc v rozsahu povinných medicínskych programov tvorí časť minimálnej siete.

Samosprávny kraj môže do 31. a) zvýšiť optimálnu kapacitu optimálnej siete poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti, najviac však o taký počet ambulancií. Úrad pre dohľad upraví optimálnu kapacitu optimálnej siete poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti na základe návrhu na úpravu a zverejní každoročne do 30. júna na svojom webovom sídle elektronicky v podobe umožňujúcej ďalšie spracovanie výsledky vyhodnotenia stavu optimálnej siete k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa tieto výsledky zverejňujú, spolu s protokolom o vznesených námietkach. Ministerstvo zdravotníctva zverejní každoročne do 31.

Ak úrad pre dohľad na základe výsledkov vyhodnotenia stavu optimálnej siete zistí, že verejná sieť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti alebo verejná sieť poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti, alebo verejná sieť poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti je na príslušnom území menšia ako optimálna sieť, bezodkladne o tom informuje každú zdravotnú poisťovňu. Úrad pre dohľad si od zdravotnej poisťovne vyžiada stanovisko k dôvodom nenaplnenia optimálnej siete a k plánovaným opatreniam zdravotnej poisťovne, v medziach jej oprávnení, na účel dosiahnutia nápravy. Zdravotná poisťovňa zašle vyžiadané stanovisko do 15 dní od doručenia žiadosti úradu pre dohľad.

Na základe údajov z výsledkov vyhodnotenia stavu optimálnej siete úrad pre dohľad sprístupní samosprávnym krajom, zdravotným poisťovniam a ministerstvu zdravotníctva každoročne do 30. júna elektronicky v podobe umožňujúcej ďalšie spracovanie zoznam ambulancií vo verejnej sieti poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, zoznam ambulancií vo verejnej sieti poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a zoznam ambulancií vo verejnej sieti poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti s uvedením údajov k 1. c) parametre zmluvných podmienok zdravotných poisťovní pre poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti k 1.

Klasifikácia okresov

Klasifikácia okresov je rozdelenie okresov z hľadiska ohrozenia zabezpečenia všeobecnej ambulantnej starostlivosti a primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti. Okresy sa klasifikujú podľa stupňa ohrozenia ako zabezpečené, rizikové, nedostatkové a kritické. Ministerstvo zdravotníctva na základe výsledkov vyhodnotenia stavu optimálnej siete každoročne najneskôr do 31.

Informácie o parametroch zmluvných podmienok samosprávny kraj aktualizuje a uverejňuje na svojom webovom sídle každoročne do 15. februára. Aktualizované informácie k 1. januáru kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom sa vyhodnocuje stav optimálnej siete, zasielajú samosprávnemu kraju a ministerstvu zdravotníctva zdravotné poisťovne každoročne do 1.

Požiadavky na zdravotnícke zariadenia a personál

Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení sú uvedené v prílohe. Požiadavky na špeciálne personálne zabezpečenie, ktoré rozširuje personálne zabezpečenie, a špeciálne materiálno-technické vybavenie, ktoré rozširuje minimálne materiálno-technické vybavenie, zdravotníckych zariadení.

Samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

Ministerstvo zdravotníctva vydá povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ak žiadateľ spĺňa podmienky a úspešne absolvuje výberové konanie a získa najvyšší počet bodov. Dôveryhodná na účely vydania povolenia je fyzická osoba a právnická osoba, ktorá dva roky pred podaním žiadosti o vydanie povolenia nemala zrušené povolenie z dôvodov ustanovených v zákone. Odborný zástupca je fyzická osoba, ktorá osobne zodpovedá za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Odborný zástupca sa určí pre zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti pre každé zo zdravotníckych povolaní. Odborný zástupca môže byť určený len pre jedno zdravotnícke zariadenie; uvedené sa nevzťahuje na stacionáre nadväzujúce na ambulanciu s rovnakým odborným zameraním, zariadenia na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti nadväzujúce na ambulanciu s rovnakým odborným zameraním, zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek nadväzujúce na ambulanciu s rovnakým odborným zameraním, ambulancie a mobilné hospice.

Ministerstvo zdravotníctva vydá povolenie na prevádzkovanie ambulancie dopravnej zdravotnej služby fyzickej osobe, ak spĺňa podmienky, a právnickej osobe, ak spĺňa podmienky.

tags: #starostlivost #o #zdravie #legislativa