Komplexná jarná starostlivosť o vinič: Kľúč k bohatej úrode a zdravým plodom

Jarná starostlivosť o vinič je kritickým obdobím, ktoré definuje hranicu medzi sladkými strapcami a prázdnymi konármi pokrytými plesňou. Mnohí majitelia viniča prehliadajú jemné signály, ktoré rastlina vysiela po zimnom spánku, čím riskujú totálnu stratu vitality celého koreňového systému. Ak v apríli vynecháte tento kritický úkon, pripravte sa na boj s chorobami, ktoré už žiadna chémia v lete nezastaví.

Prečo je jarná starostlivosť o hrozno kľúčová?

Prebudenie viniča sprevádza fenomén, ktorý vinohradníci nazývajú slzenie. Je to moment, kedy korene začínajú čerpať vodu a živiny z pôdy a cez rezné rany vyteká miazga. Tok miazgy, známy aj ako "plač" viniča, je prirodzený fyziologický jav, ktorý sa zvyčajne začína na jar. Voda s rozpustenými látkami vstupuje do rastliny cez korene a je poháňaná smerom nahor, aby napučali púčiky. Ak nie je dostatok pukov, miazga si nájde cestu cez rezné rany.

Tento proces signalizuje, že rastlina je pripravená na novú sezónu a každé mechanické poškodenie v tomto čase vyžaduje vašu okamžitú pozornosť. Ak zmeškáte ideálne okno pre prvý zásah, riskujete, že vinič stratí príliš veľa energie na hojenie rán. Zanedbaná jarná starostlivosť o hrozno vedie k nekontrolovanému rastu takzvaných vlkov, ktoré len zbytočne odčerpávajú silu z budúcich plodonosných ťažňov. Správny manažment listovej plochy začína práve v týchto dňoch, hoci na konároch vidíte len púčiky.

Vegetačný cyklus viniča je možné rozdeliť na niekoľko kľúčových rastových fáz:

• Pučanie: S príchodom jari a otepľovaním sa vinič prebúdza. Prejavuje sa to tzv. "slzením" - vytekaním miazgy z rán po zimnom reze. Pučanie nastáva priemerne pri dennej teplote 10 °C a dostatočnej pôdnej vlhkosti. Táto fáza trvá približne šesť týždňov a začína sa okolo dvadsiateho apríla.
• Vývin listov a súkvetí: S pučaním sa aktivuje aj intenzívny rast letorastov, podporovaný zásobami z koreňov a kmienka. Vinič môže vyrásť aj niekoľko centimetrov za deň.
• Kvitnutie: Kľúčová fáza pre tvorbu plodov.
• Vývin plodov a ich dozrievanie: Bobule sa postupne zväčšujú a dozrievajú.
• Vstup rastliny do vegetačného pokoja: Po dozretí plodov sa rastlina pripravuje na zimný spánok.

Tok miazgy (plač) viniča: Príčiny a priebeh

Tok miazgy, známy aj ako "plač" viniča, je prirodzený fyziologický jav, ktorý sa zvyčajne začína na jar. Voda s rozpustenými látkami vstupuje do rastliny cez korene a je poháňaná smerom nahor, aby napučali púčiky. Ak nie je dostatok pukov, miazga si nájde cestu cez rezné rany.

Príčiny a priebeh toku miazgy

• Teplota: Začiatok toku miazgy nastáva, keď sa pôda oteplí na 10 °C vo vzdialenosti 0,5 m od zemského povrchu.
• Faktory ovplyvňujúce tok: Pôdna vlhkosť, teplota pôdy a okolitá teplota, čas rezu, hĺbka a vetvenie koreňov.
• Trvanie: Zvyčajne trvá okolo 2 týždňov, ale môže sa líšiť v závislosti od odrody a podmienok.
• Ukončenie toku: S aktiváciou rastliny pri tvorbe listov sa tok miazgy zastavuje, pretože rastlina potrebuje viac vlhkosti na listy.

Je tok miazgy nebezpečný?

Samotný tok miazgy nie je nebezpečný a signalizuje, že korene sú živé a dobre vyvinuté. Nadmerná strata šťavy však môže rastlinu oslabiť, pretože spolu s vodou odchádzajú živiny. V extrémnych prípadoch môže šťava na púčikoch spôsobiť ich zmrznutie alebo poškodenie.

Ako zastaviť nadmerný tok miazgy?

Existuje niekoľko metód na zastavenie nadmerného toku miazgy:

• Ošetrenie rán: Tradičnou metódou je natieranie reznej rany zmesou červenej olovenej farby, suchej kriedy a kyseliny boritej.
• Umelé balzamy: Moderné prípravky, ako napríklad umelý balzam na kôru Etisso.
• Hliníkový drôt: Natiahnutie mäkkého hliníkového drôtu okolo miesta poškodenia.
• Opaľovanie plameňom: Jemné opálenie konca výhonku zapaľovačom na uzavretie kanálov.
• Plastelína alebo iné lepivé hmoty: Na uzavretie kanálov pre pohyb šťavy.

V období intenzívneho toku miazgy sa odporúča kríky výdatne zaliať a pôdu uvoľniť, čím sa zabezpečí prísun vzduchu ku koreňom a kompenzuje sa strata živín.

Kľúč k úspechu: Radikálny a premyslený rez

Rez je najdôležitejšou činnosťou, ktorú musíte vykonať skôr, než sa púčiky začnú nalievať do štádia včelej nožičky. Cieľom nie je len estetická úprava, ale predovšetkým rovnováha medzi rastom dreva a produkciou plodov. Správny rez je kľúčový pre kvalitnú úrodu. Pri reze sa sústredíme na ponechanie jedného alebo dvoch ťažňov, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva.

Počet očiek na jeden meter štvorcový by nemal presiahnuť stanovenú normu pre konkrétnu odrodu, aby strapce mali dostatok svetla. Práve nadmerné zahustenie kríka je hlavnou príčinou šírenia múčnatky a peronospóry v neskorších mesiacoch. Odstraňovaním starého a chorého dreva prirodzene zvyšujete prietok vzduchu v celom vinohrade, čo je najlepšia prevencia proti hubám.

Včasné prerezávanie výrazne znižuje tok miazgy. Odporúča sa vykonávať rez na samom konci zimy, pred začiatkom vegetačného obdobia, najmä v južných oblastiach. V severných oblastiach sa vinič strihá na jeseň, tesne pred zakrytím na zimu. Na jar sa nesmie hroziť riziko poškodenia viniča jarnými mrazmi. V našich podmienkach je na tieto práce zvyčajne vhodný čas v druhej polovici mája.

Ak má váš krík 2 roky a viac, „odrežte“ ho tak, aby ste odstránili polovicu mladého výrastku. Nechajte 3 úniky, nie viac. Z každého odrežte 5 púčikov, pohybujte sa od začiatku kríka. Ak bol rez vykonaný na jeseň, ale rany neboli zapečatené (záhradným lakom, farbou alebo voskom), vinič môže na jar aj tak "plakať", aj keď v menšej miere. Klasické vinohradníctvo je charakteristické intenzívnym používaním chémie. Dnes je už vyšľachtených dosť odrôd, ktoré je možné pestovať s minimom chémie.

Výživa koreňov a prebudenie pôdy

Po dlhej zime je pôda okolo viniča vyčerpaná a potrebuje rýchly prísun dusíka na naštartovanie zeleného rastu. Dusíkaté hnojivá však aplikujte opatrne, aby ste nespôsobili nadmerný rast listov na úkor kvality hrozna. Ideálne je skombinovať priemyselné hnojivá s kvalitným kompostom, ktorý do zeme vpravíte plytkou kultiváciou. Týmto spôsobom nielen dodáte živiny, ale aj narušíte kapilaritu pôdy, čím zabránite zbytočnému odparovaniu zimnej vlahy.

Nezabúdajte na mikroelementy ako horčík a bór, ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri procese kvitnutia a následnom nasadzovaní bobúľ. Nedostatok týchto prvkov sa často prejavuje žltnutím listov, čo laici mylne považujú za chorobu, hoci ide o hlad rastliny. Na jar, po skončení rezu a likvidácii odrezaných výhonkov, je dôležité prekypriť pôdu v okolí krov. Vinič prihnojte plytkým zapracovaním minerálneho dusíka do pôdy. Dusík sa v pôdnom roztoku rýchlo pohybuje, preto je v suchom roku lepšie aplikovať celú dávku naraz, zatiaľ čo vo vlhkom roku je vhodné dávku rozdeliť - jednu tretinu pri jarnom kyprení a zvyšok v čase zamakania bobúľ.

Prvá obranná línia proti škodcom a chorobám

Jarná starostlivosť o hrozno zahŕňa aj preventívne postreky, ktoré eliminujú prezimujúcich škodcov priamo v trhlinách kôry. Roztoče, ktoré spôsobujú plstnatosť a kučeravosť listov, sú v tomto čase najzraniteľnejšie. Použitie olejových preparátov v kombinácii so sírou vytvorí na dreve ochranný film, ktorý udusí vajíčka a larvy škodlivého hmyzu. Tento krok je nevyhnutný najmä v oblastiach, kde ste v minulej sezóne zaznamenali silný tlak roztočov. Meďnaté prípravky aplikujte až vtedy, keď teplota stabilne neklesá pod nulu a prvé lístky sa začínajú otvárať. Meď zastavuje šírenie bakteriálnych chorôb, ktoré by mohli poškodiť mladé letorasty hneď v ich zárodku.

Ochrana viniča - roztoče

V ochrane viniča je najdôležitejšia prevencia, rozumné použitie chemických prípravkov a vyrovnaná výživa. Keď kry pučia, je vhodný čas na ochranu proti roztočom. V súčasnosti sa v čo najväčšej možnej miere odporúča použitie biologickej ochrany v podobe dravého roztoča (Typhlodromus pyri). Chemické prostriedky sa aplikujú len po overení skutočného výskytu škodcu stanovenou kontrolou.

• Roztočec ovocný (Panonychus ulmi): Prezimujú vajíčka na jednoročnom dreve. Na jar škodia dospelé roztoče už v čase pučania viniča. Počas vegetácie kladú vajíčka na spodnú stranu listov, v auguste prezimujúce vajíčka na vyzrievajúce letorasty.
• Príznaky poškodenia: Napadnuté listy zostávajú malé, môže sa objaviť červenkasté sfarbenie. Okraje listovej čepele sa stáčajú smerom nahor. Špičky listov černejú, listy žltnú a usychajú. Drobné červenkasté vajíčka roztočca ovocného môžete spozorovať už počas zimného rezu pri uzloch na jednoročnom dreve.
• Vlnovník viničový (Colomerus vitis): Pôvodca plstnatosti (erinózy) viniča poškodzuje hlavne listy, pri silnom napadnutí aj súkvetia. Prezimuje pod šupinami zimných púčikov. Najviac sa vyskytuje na jar v čase pučania a intenzívneho rastu letorastov, ako aj v druhej polovici vegetácie, kedy môže napadnúť zálistky. Začína cicať na spodnej strane listovej čepele.
• Príznaky poškodenia: Na vrchnej strane listov sa objavujú malé nádorovité vyvýšeniny, ktoré sú na spodnej strane vyklenuté s bielym plstnatým povlakom.
• Hálkovec viničový (Calepitrimerus vitis): Spôsobuje kučeravosť (akarinózu) viniča. Intenzita výskytu tohto škodcu závisí od klimatických podmienok daného roka, odrody a celkového zdravotného stavu vinice. Významné škody môže spôsobiť v nových výsadbách tesne po pučaní. Prezimujú samičky pod šupinami zimných púčikov alebo v trhlinách kôry. Počas vegetácie môže mať hálkovec až šesť generácií.
• Príznaky poškodenia: Púčiky na jar nerovnomerne pučia. Napadnuté mladé letorasty dorastajú maximálne do dĺžky dvoch až troch centimetrov. Objavujú sa dvojité výhonky. Vývin súkvetí je zhoršený, často usychajú a opadávajú.

Choroby viniča

• Múčnatka: Prezimuje v spiacich púčikoch alebo v kleistotéciách. Vyhovuje jej suchšie počasie. Ochrana sa začína už v štádiu pred kvetom alebo pri pučaní. Používajú sa prípravky na báze síry a prípravkov s obsahom bóru (BorOil).
• Peronospóra: Je považovaná za najničivejšie ochorenie viniča v podnebí s relatívne teplými a vlhkými letami.
• Botrytída (pleseň sivá): Časté ochorenie spôsobujúce rozklad rastlinných tkanív. Huba Botrytis cinerea postihuje mnoho rastlinných druhov, hoci jej najvýznamnejším hostiteľom je vinič. Huba sa šíri počas daždivého a teplého počasia i mechanickým poškodením.
• Červená spála viniča: Postihuje listy, na ktorých vytvára škvrny. Huba Pseudopezicula tracheiphila, ktorej sa darí hlavne v chladnejších oblastiach. Postihuje väčšinou listy, na ktorých vytvára škvrny (farba sa líši podľa odrody hrozna).
• Akarinóza: Spôsobená roztočom cicaním na nerozvinutých listoch a púčikoch.

Pri ochrane proti múčnatke je dôležité predchádzať chorobe. Poškodenie strapcov určuje napadnutie na začiatku vývoja bobúľ. Bobule sú vystavené silnej infekcii až do mäknutia. Ošetrenie sa odporúča už pred kvitnutím, pri náchylných odrodách alebo v rizikových oblastiach v čase pučania. Európsky vinič (Vitis vinifera) nedisponuje rezistenciou voči révokazu (fyloxéra viničová), peronospóre ani voči múčnatke viniča. Medzi jeho odrodami sa však nájdu také, ktoré majú prirodzene vyššiu odolnosť proti napadnutiu hrozna plesňou sivou. Okrem toho medzi dnes pestovanými odrodami sa už teraz vyskytujú niektoré s dostatočnou toleranciou voči peronospóre, múčnatke i voči plesni sivej, a preto ich stačí len minimálne chrániť pred týmito hubovými chorobami.

Ich tolerancia však nie je absolútna, jej stupeň je vždy ovplyvnený stanovišťom, podnebím i ročným priebehom počasia. Napríklad tolerancia voči peronospóre sa prejavuje tak, že aj po napadnutí touto chorobou nenastáva jej masový rozvoj, ale len obranná reakcia s maloplošnou nekrózou listového pletiva. Šľachtiteľským zámerom je teda preniesť na potomstvo šľachtenia žiaduce vlastnosti. A to krížením dlhodobo osvedčených európskych odrôd, ktoré majú stabilné výnosy, napríklad s odrodami, prípadne botanickými druhmi ázijských a amerických viničov. Výsledkom takého šľachtenia sú potom odrody so zvýšenou odolnosťou, často označované ako interšpecifické. V biovinohradníctve sa tieto odrody väčšinou označujú ako „pilzwiderstandsfähige Sorten“, skrátene PIWI, teda odrody podmienene odolné proti hubovým chorobám.

Vyväzovanie ťažňov k drôtenke a zelené práce

Akonáhle máte rez dokončený a rany sú zaschnuté, prichádza na rad ohýbanie a vyväzovanie ťažňov k opornej konštrukcii. Tento úkon robte za vlhkého počasia, kedy je drevo ohybnejšie a hrozí menšie riziko jeho zlomenia. Ťažne ohýbajte do oblúka alebo do vodorovnej polohy, čím potlačíte apikálnu dominanciu rastliny. Tento trik zabezpečí, že všetky očká na ťažni vypučia rovnomerne a nebudete mať prázdne miesta uprostred kríka.

Na viazanie používajte materiály, ktoré sa nezarezávajú do kôry, ako sú špeciálne bužírky alebo papierom chránený drôt. Pevné prichytenie chráni mladé výhonky pred vylomením počas silných jarných vetrov, ktoré bývajú v našich končinách časté. Akonáhle máte vinič správne ostrihaný, venujte sa aj oporným konštrukciám. Pevná a stabilná opora je pre vinič nevyhnutná. Letorasty, ktoré budú počas sezóny rásť, potrebujú priestor a svetlo na optimálne dozrievanie. Opravte alebo spevnite drôty a stĺpy, aby vydržali nápor vetra a váhu viniča počas vegetácie.

Zelené práce sú najdôležitejšie práce vo vinici, ktoré ovplyvňujú výšku úrody, kvalitu a zdravotný stav hrozna. Zámerom je dosiahnuť správne tvarovaný, nie príliš zahustený viničový ker.

Čistenie kmienka a vylamovanie letorastov

Po pučaní sa môžu na kmienku objaviť zelené letorasty, ktoré odstráňte vylomením. Pri tejto práci postupujte opatrne, pretože mechanické poškodenie uľahčuje rozvoj bakteriálnej nádorovitosti, ktorú spôsobuje v pôde prežívajúca baktéria Agrobacterium tumefaciens. V rodivej časti kra vypučia po zimnom reze nielen púčiky na jednoročných letorastoch, ale aj niektoré spiace púčiky na starom dreve. Tieto musíte vylomením odstrániť. Správne načasovanie týchto prác je veľmi dôležité, pretože príliš skoré vylomenie môže podporiť pučanie ďalších spiacich púčikov a príliš neskoré spôsobiť veľké rany na kre.

Letorasty preto vylamujte pri dĺžke desať až pätnásť centimetrov v čase, keď sú zelené, krehké a ľahko sa odstránia. Dôležité je tiež vidieť násadu súkvetí, a tak rozpoznať rodivý letorast od nerodivého. V našich podmienkach je na tieto práce zvyčajne vhodný čas v druhej polovici mája. Vylamovanie letorastov vyžadujú hlavne odrody so sklonom k tvorbe veľkého množstva letorastov, ako sú ‘Tramín červený’, ‘Silvánske zelené’, ‘Rizling vlašský’, ale aj stolové odrody ‘Chrupka biela’, ‘Chrupka červená’. Táto práca je však účelná pri všetkých odrodách, a to aj v malých záhradkách. Skončiť by ste s ňou mali najneskôr v prvej polovici júna.

Zastrkovanie a vyväzovanie letorastov

Pri stredných a vysokých spôsoboch vedenia viniča postačí letorasty zastrčiť medzi dvojdrôty a rozložiť tak, aby bol ker dostatočne vzdušný. Pri nízkych vedeniach je potrebné letorasty vyväzovať. Každá odroda viniča je na zastrkávanie inak náročná. Spravidla musíte túto prácu dva- až trikrát za vegetáciu zopakovať. Postupujte opatrne, aby ste letorasty nezlomili. Správnym vykonaním prvých zelených prác pred kvitnutím viniča docielite ucelený, rovný kmienik a odstránite všetky nevhodné, nerodivé, zahusťujúce a poškodené letorasty.

Menej známe tipy pre vitálny vinič

Jedným z tajomstiev starých vinárov je aplikácia drevného popola priamo ku kmienku hrozna počas skorých jarných týždňov. Popol je bohatým zdrojom draslíka, ktorý spevňuje bunkové steny a robí rastlinu odolnejšou voči mrazom.

Ďalším trikom je kontrola takzvaných „spiacich očiek“ na starom dreve, ktoré môžu slúžiť na omladenie kríka. Ak je váš vinič už starší a spodné časti sú holé, cielene vyprovokujte rast nového výhonku zospodu pomocou špeciálneho zárezu nad očkom.

Venujte pozornosť aj okoliu vinohradu a odstráňte všetky zvyšky starých listov, ktoré zostali na zemi po zime. Tieto listy sú hlavným rezervoárom spór húb, ktoré len čakajú na prvé teplejšie dažde, aby napadli vašu novú úrodu.

Výber odrody a miesta pre vinič

Hrozno je slnečno-milujúca rastlina, ktorá potrebuje čo najviac slnečných lúčov. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča. Vinič najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Pôda by mala mať mierne kyslú až neutrálnu reakciu (pH 6-7).

Pre pestovanie hrozna nemusíte vlastniť obrovskú vinicu, úplne vám postačí vaša záhrada či skleník. Hrozno je vynikajúce ovocie na čerstvé použitie alebo spracovanie na džem, želé, džús, koláč alebo víno. Zrelý a dobre udržiavaný vinič môže produkovať až 9 kg alebo viac ovocia za rok. Po založení môže byť dobre udržiavaný vinič produktívny až 40 rokov alebo viac. Vínna réva sú rýchlo rastúce popínavé rastliny, ktoré potrebujú dostatok priestoru. S radosťou sa budú škriabať cez pergoly a oblúky, alebo sa dajú tvarovať pozdĺž vodorovných drôtov pripevnených k slnečným stenám, plotom, pevným stĺpom alebo vnútornej konštrukcii skleníka.

Stolové (dezertné) hrozno potrebuje na dobré dozrievanie vyššie teploty, takže sa zvyčajne musí pestovať v skleníku. Vo veľmi teplých lokalitách, najmä na južnom Slovensku, môžu vybrané odrody dozrieť aj vonku. Má väčšie bobule, tenkú šupku a málo semienok. Muštové (vínne) hrozno možno pestovať vonku aj v miernejších oblastiach. Vinná réva je k dispozícii v záhradných centrách a u mnohých online predajcov. Najširší výber odrôd a najlepšie rady, ktoré sa budú hodiť pre vašu lokalitu, nájdete u špecializovaných dodávateľov ovocia. Vinná réva sa často predáva ako vrúbľované rastliny, ale dostupné sú aj zakorenené odrezky. Vinič sa predáva ako mladé rastliny, zvyčajne 30-60 cm vysoké, buď pestované v nádobe, alebo s holým koreňom (bez črepníka). Rastliny v črepníkoch sú k dispozícii po väčšinu roka, zatiaľ čo vinič s holými koreňmi je k dispozícii iba v období vegetačného pokoja, od novembra do marca, najmä od dodávateľov na objednávku.

S našou otepľujúcou sa klímou sa rozsah pestovateľských lokalít neustále rozširuje. Vyberte si veľmi teplé, chránené a slnečné miesto, ako je napríklad južne orientovaná stena. Vyhýbajte sa polohám náchylným na neskoré mrazy, ktoré môžu na jar poškodiť nové výhonky. Vhodná je väčšina pôdy, pokiaľ možno s pH 6,5 až 6,8, a miesto musí byť voľne odvodňované, nikdy nesmie byť podmáčané.

Výsadba viniča

Najlepší čas na výsadbu je apríl, v závislosti od stavu pôdy a počasia. Pri výbere miesta pre výsadbu je dôležité zohľadniť niekoľko faktorov:

• Slnečné miesto: Vinič je rastlina milujúca slnko, preto potrebuje aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Ideálne je slnečné, teplé a pred vetrom chránené miesto, orientované na juh.
• Pôda: Vinič preferuje dobre priepustnú pôdu s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 6-7). Pôda musí byť dôkladne zbavená buriny.
• Hĺbka a vzdialenosť: Korene by mali byť vysadené dostatočne hlboko (približne 40 cm jamka), aby mali priestor na rozvoj. Vzdialenosť medzi kríkmi by mala byť 1-1,5 m a medzi radmi 2-3 m.

Príprava pôdy a výsadba

Miesto výsadby sa musí vykopať a odstrániť všetky korene buriny. Do jamky je vhodné pridať organické hnojivo, ako kompost, superfosfát a draselnú soľ. Sadenica sa umiestni do jamky tak, aby bola o 3-4 cm vyššia ako kvetináč, pôda sa dobre utlačí a následne zaleje.

Pri výsadbe pri stene domu (napr. južnej steny) je dôležité dbať na kvalitu pôdy a odstrániť stavebný odpad. V tomto prípade môže vinič plniť aj dekoratívnu funkciu. Vinič kupovaný v kontajneroch/nádobách by mal byť vysadený v rovnakej hĺbke, v akej bol v kvetináči. Prostokorenný vinič by mal byť umiestnený tak, aby prvé korene boli tesne pod povrchom pôdy - ako pomôcku použite značku pôdy na spodnej časti stonky. Ak je rastlina vrúbľovaná, uistite sa, že bod štepu na stonke je vysoko nad povrchom pôdy. Pri výsadbe k stene alebo plotu umiestnite vinič aspoň 20 cm od jeho základne, aby mal priestor na rozloženie koreňov. Ak vysádzate viac ako jeden vinič, umiestnite ich 1,2 m od seba. Ak máte málo miesta, môžete vinič zasadiť do veľkej nádoby a štandardne tvarovať v tvare malého stromčeka s jednou hlavnou stonkou a zaoblenou hlavou. Vyberte si črepník široký a hlboký približne 30-38 cm a použite pôdny kompost bez rašeliny.

Vinič je možné pestovať aj vo vnútri skleníka alebo zimnej záhrady, vyžaduje si však veľa priestoru. Hrozno pestované v skleníku najlepšie rastie, keď sú korene zasadené mimo skleníka a vinič sa do skleníka vedie cez medzery blízko zeme. Zem dvakrát prekopte a potom zapracujte vrstvu dobre prehnitého hnoja alebo kompostu plus základné hnojivo v množstve 100 g na meter štvorcový. November a december sú vhodným obdobím na výsadbu, pretože vinič možno v tomto ročnom období zrezať bez poškodenia. Podpery by ste mali umiestniť pred výsadbou a v ideálnom prípade by mali smerovať zo severu na juh. Medzi riadkami nechajte 1,5-1,8 m. Uistite sa, že stĺpiky sú pevne ukotvené v zemi. Mali by byť vysoké 1,6-1,8 m, jeden každých 4-6 m, v závislosti od vzdialenosti viniča a dĺžky riadkov. Koncovým stĺpikom dajte výstuhu na vnútornej strane pod uhlom 45°, aby stĺpiky zostali vertikálne, keď sú horizontálne drôty utiahnuté.

Zavlažovanie a hnojenie

Pri novovysadených viničoch počas prvých dvoch rokov po výsadbe odstráňte všetky kvety, aby sa energia rastliny upevnila. Potom v treťom roku nechajte vyrásť len tri strapce hrozna a vo štvrtom roku nechajte asi päť - alebo o niečo viac, ak rastlina dobre rastie. Veľkosť, sladkosť a kvalitu hrozna môžete zlepšiť znížením počtu strapcov na každej stonke a dokonca aj počtu bobuliek na strapci. Ideálne množstvo strapcov na rastlinu závisí od veku viniča a tvarovacieho systému, ktorý používate. Zníženie počtu bobuliek v strapci podporuje rovnomerné dozrievanie a zlepšuje cirkuláciu vzduchu, čo znižuje hubové choroby. Je to však piplavá práca, takže sa zvyčajne oplatí robiť iba na stolových odrodách. Použite nožnice s dlhými, úzkymi čepeľami alebo nožnice na nechty a opatrne odstrihnite asi každú tretiu bobuľu na strapec.

Pri pestovaní hrozna vonku naneste koncom zimy mulč zo záhradného kompostu alebo dobre prehnitého hnoja, aby ste potlačili burinu a pomohli udržať vlhkosť v pôde. Aplikujte, keď je pôda vlhká, vo vrstve hlbokej 5-7,5 cm. Na podporu plodenia hnojte vinič skoro na jar všeobecným hnojivom s vysokým obsahom draslíka. Hrozno pestované v skleníku a v nádobách hnojte mesiac po začatí rastu na jar, a to pomocou tekutého hnojiva s vysokým obsahom draslíka, ako je napríklad hnojivo pre paradajky, každé dva až tri týždne. Toto hnojenie môže byť prospešné aj pre vonkajšie viniče, najmä dezertné odrody. Keď je vinič v plnom liste, zvýšte hnojenie na týždenné.

Pri polievaní viniča je veľmi dôležité nájsť „zlatú strednú cestu“. Táto rastlina nemá rada premokrenie, no v suchej pôde dlho nevydrží. Preto je potrebné regulovať množstvo dodávanej vlhkosti. Zalievanie raz za 2 týždne im stačí a na každú rastlinu bude potrebné minúť asi 6 až 8 litrov vody. Uistite sa, že vaše hrozno neprepúšťa koreňový systém von. Korene vyschnú od slnečného žiarenia alebo zamrznú v zime a rastlina rýchlo zomrie. Pravidelne kŕmte svojich "domácich miláčikov", ale bez fanatizmu.

Starostlivosť o pôdu - základ zdravého vinohradu

Okrem starostlivosti o samotné rastliny je dôležitá aj práca s pôdou. Pôda je živým ekosystémom, ktorý ovplyvňuje výživu viniča a jeho celkovú kondíciu. V marci sa často vykonáva prvá okopávka pri koreňoch, ktorá pomáha prevzdušniť pôdu a obmedziť rast buriny. Príliš hustá burina by mohla vinič oberať o vodu a živiny, a preto je potrebné jej rast regulovať.

V ekologických vinohradoch je bežnou praxou siať do medziradia rastliny určené na zelené hnojenie, ako je horčica, pohánka alebo ďatelina. Tieto rastliny pomáhajú zlepšiť štruktúru pôdy, zabraňujú jej erózii a po zaoraní dodávajú pôde potrebné živiny.

Otváranie viniča po zime a preventívne postreky

Ak ste už hrdým majiteľom vinohradu, ktorý ste na zimu prikryli, každý krík treba vybaliť a pripraviť na leto. Otváranie sa začína až po stabilnej priemernej dennej teplote nad nulou. A aj potom sa postup vykonáva v niekoľkých etapách, pričom sa postupne odstraňuje krycí materiál vrstva po vrstve. Deje sa tak s cieľom chrániť rastlinu pred parazitmi a predchádzať možným chorobám. Kríky sú ošetrené špeciálne navrhnutými chemikáliami. Môžete ich nastriekať ako na samotný vinič, tak aj na pôdu okolo rastliny.

Pôda je starostlivo zavlažovaná špeciálnym nástrojom. Spracováva sa ako pozemok pod kríkom a medzi radmi. Ďalej musí byť pôda mulčovaná, ale bez uvoľnenia.

Prehľad bežných prípravkov na ošetrenie pôdy a viniča

Regionálne rozdiely v starostlivosti o vinič

Vzhľadom na obrovskú veľkosť Ruska sa postupy pestovania hrozna môžu v jednotlivých regiónoch líšiť. Ak chcete zvoliť správny prístup k starostlivosti o túto rastlinu vo vašom konkrétnom prípade, zvážte nuansy klímy, v ktorej žijete. Len tak budete môcť zozbierať dobrú úrodu z vašej vinice. Vezmime si ako príklad niekoľko regiónov, aby sme pochopili rozdiely v poľnohospodárskej technológii pre každý z nich.

• V strednom Rusku s premenlivými poveternostnými podmienkami hrozno, napodiv, rastie celkom dobre. Samozrejme, ak sa o to správne staráte. Vinič tu otvárajú najskôr v polovici apríla. Týždeň po otvorení sa kríky zalievajú výživnými minerálnymi roztokmi. Potom urobia všetko, čo bolo spomenuté vyššie.
• Severozápadná časť našej krajiny sa vyznačuje pomerne krátkym obdobím vhodným na pestovanie hrozna. Začínajú ho otvárať v máji a „jesenné“ prerezávanie sa vykonáva v polovici augusta. Koncom septembra by už mal byť prikrytý a pripravený na zimovanie.
• V regióne Volga, s chladnejšou jarou sa procedúry posúvajú na začiatok mesiaca máj. Aby sa zabránilo smrti rastlín v dôsledku náhlych mrazov, je nad nimi postavený akýsi prístrešok, napríklad skleník, pozostávajúci z pevného polkruhového rámu a plastovej fólie.
• Uralské a sibírske mrazy k nežnému viniču sú nemilosrdní, no pri správnom prístupe k jeho pestovaniu sa aj v týchto regiónoch dá získať dobrá úroda. Tu sa otváranie kríkov vykonáva aj začiatkom polovice mája a stavia sa pre ne aj miniskleník.
• Rozdielom v starostlivosti o hrozno v teplom a chladnom podnebí je nedostatok hnojenia prípravkami obsahujúcimi dusík na severe. Vo všeobecnosti sa namiesto multikrmív používajú monokrmivá s obsahom jednej minerálnej zložky.
• Ruský Ďaleký východ tiež nie je pokazený vysokými teplotami. Naopak, jar je tu dlhá a studená, s častými mrazmi. Práve tu bola vyšľachtená odroda hrozna Amursky najodolnejšia voči chladu. Okrem nej sa však snažia pestovať aj iné odrody plodín. Aby sadenice nezomreli, otvorenie sa uskutoční najskôr v máji a robia to postupne a zakrývajú ich polyetylénom. Odporúča sa usporiadať vinohrady z východu na západ - iba v tomto prípade dostanú dostatok slnečného svetla a tepla.
• Na Kryme, na jednom z najteplejších miest v Rusku, pestuje možno najlepšie hrozno v krajine. Najrozsiahlejšie plochy zaberajú vinohrady v regiónoch Bakhchisarai a Simferopol, ako aj na predmestiach Jalta, Alushta, Sudak. V týchto miestach je najúrodnejšia pôda, bohatá presne na tie minerály, ktoré sú potrebné pre hrozno.

Teplota vzduchu na Kryme málokedy klesne pod 10 stupňov Celzia, a preto tu vinič tak dobre rastie.

tags: #starostlivost #o #vinic #na #jar