Pre imobilných pacientov, seniorov pripútaných na lôžko, alebo ľudí odkázaných na rodinu, je pomocná ruka neoceniteľná. Imobilita, teda neschopnosť voľného a účelového pohybu, predstavuje závažné zdravotné riziko. Imobilný človek je definovaný ako osoba, ktorá nie je schopná samostatného, voľného a účelového pohybu. Preto je každý imobilný pacient v istej miere pri rôznych bežných činnostiach odkázaný na pomoc inej osoby. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na postupy a zásady starostlivosti o ležiaceho pacienta, s cieľom zabezpečiť jeho telesnú a duševnú pohodu.
Pochopenie imobility a jej dôsledkov
K rozvoju imobility u pacientov môže viesť viacero zdravotných problémov. Najčastejšie ochorenia, ktoré spôsobujú imobilitu, sú rôzne. Dlhodobá imobilita má závažný vplyv na telesný, ako aj psychický stav človeka. V dôsledku dlhodobej inaktivity, najmä u starších ľudí, postupne dochádza k zmenám v činnosti viacerých orgánových systémov. Tento komplex príznakov, ktoré vznikajú v dôsledku obmedzenia pohybu, označujeme ako imobilizačný syndróm.
Prejavy imobilizačného syndrómu môžeme rozdeliť na:
- Psychické: strata motivácie, depresia, apatia, úzkosť, strach.
- Somatické: atrofia svalstva, vznik kontraktúr, zhoršenie kardiálnej funkcie, zvýšenie rizika vzniku trombózy.
Imobilizačný syndróm môže byť spúšťačom celého radu komplikácií, ktoré môžu mať až fatálny koniec. Prevencia vzniku imobilizačného syndrómu preto predstavuje neoddeliteľnú súčasť ošetrovateľskej starostlivosti o imobilného pacienta. Súčasťou prevencie sú napríklad povzbudzovanie pacienta, izometrické cvičenie, polohovanie a používanie elastických pančúch.
Jednotlivé úkony starostlivosti a potreby pacienta úzko súvisia s jeho zdravotným stavom. Pacienti, ktorí sú na lôžko pripútaní úplne, budú potrebovať opateru a starostlivosť častejšie a vo väčšej miere, než tí, ktorí sú čiastočne schopní vykonávať niektoré úkony sami. Pri starostlivosti o imobilného pacienta by ste mali postupovať podľa týchto zásad:
- Precíznosť: Keďže sa pacient nevie o seba postarať sám, je dôležité, aby ste napríklad v rámci jeho hygieny vykonali všetky úkony poctivo a precízne. Zabránite tak vzniku podráždenia, zaparenia či infekcií.
- Pravidelnosť: Nájdite si spolu s vašim blízkym či pacientom režim, dbajte na pravidelnosť hygieny (minimálne ráno a večer) a tiež pravidelnú zmenu polohy.
- Individuálny prístup: Nezabúdajte, že každý človek je iný, má iné potreby a pocity, snažte sa s ním čo najviac komunikovať to, čo cíti, potrebuje a ako sa má.
- Empatia: Je veľmi dôležité prejaviť empatiu a poskytnúť dotyčnému dostatočnú pomoc, ktorú potrebuje.
- Trpezlivosť a obetavosť: Starostlivosť o milovaného človeka, ktorý je odkázaný na svojich príbuzných, si vyžaduje dávku odhodlania, trpezlivosti a často i obetavosti.
Hygienická starostlivosť
Správne vykonaná hygiena pomáha zvýšiť komfort pacienta a zároveň funguje ako prevencia pred vznikom infekcie, či dekubitov. Hygienická starostlivosť o imobilného pacienta by mala zahŕňať starostlivosť o pokožku, vlasy, nechty, zuby, ústa, uši a oblasť genitálií. Pri imobilnom pacientovi prebieha celá očista na posteli. Pravidelná hygiena ležiaceho pacienta je kľúčová pre zdravie tela aj ducha.
Hygienickú starostlivosť o imobilného pacienta môžeme rozdeliť na 3 fázy:
- Ranná toaleta: Zahŕňa starostlivosť o tvár, ruky, ústnu dutinu, intímnu hygienu, starostlivosť o vlasy, úpravu postele a posteľnej bielizne, v lete aj celkový kúpeľ chorého na posteli, prezlečenie pyžama. V rámci rannej hygieny je potrebné umyť tvár, ústnu dutinu, skontrolovať, či sú čisté uši, nos i oči. Podľa potreby môžete vykonať i hygienu genitálií. Pokiaľ je šanca, že sa váš pacient alebo blízky bude počas dňa pohybovať, je vhodné prezliecť ho do domáceho oblečenia. Pomôže mu to zachovať si akýsi pocit aktívnosti a rozdelenia dňa na „aktívny“ čas a čas odpočinku.
- Večerná toaleta: Prebieha obdobne ako ranná toaleta, s tým rozdielom, že prichádza čas na kúpeľ. Pri večernej hygiene môžete postupovať podobne ako pri rannej.
- Priebežná toaleta: Zahŕňa pomoc s vylučovaním moču a stolice a v prípade inkontinencie pravidelnú výmenu inkontinenčných pomôcok.
Kúpanie
Hlavným cieľom kúpania je očistiť telo od všetkých nečistôt, potu, choroboplodných zárodkov, odlupovanej pokožky a ďalších vecí. Takéto čistenie chráni telo pred infekciami a tiež podporuje zdravý krvný obeh a pohodlie pacienta. V závislosti od možností a pohyblivosti pacienta je možné túto procedúru vykonať ako: kompletný posteľový kúpeľ, čiastočný kúpeľ, kúpeľ vo vani alebo sprchovacom kúte. V prípade posteľového kúpeľa vám postačí lavór s teplou vodou, umývacie rukavice alebo žinky a uteráky. Pri umývaní by ste mali byť naozaj dôkladní. Je potrebné odstrániť z pokožky nečistoty, pot aj odumretú pokožku.
Ústna hygiena
Netreba zabudnúť na ústnu hygienu dvakrát denne.
Starostlivosť o nechty
Nechty by mal mať ležiaci pacient vždy čisté. Len tak sa dá predísť infekcii alebo poraneniu.
Prebaľovanie ležiaceho pacienta
Prebaľovanie ležiaceho pacienta je ďalším zo základných hygienických úkonov. Je nevyhnutné predovšetkým u tých pacientov, ktorým zdravotný stav neumožňuje používanie klasickej toalety ani toaletného kresla. Prebaľovať ležiaceho pacienta by ste mali vždy ráno po zobudení, večer pred spaním a potom podľa potreby vždy, keď je plienka znečistená.
Ako prebaľovať ležiaceho pacienta:
- Vopred si pripravte všetko potrebné - rukavice, absorpčnú podložku, čistú plienku, pomôcky na umytie intímnych partií.
- Umyte si ruky a natiahnite si rukavice.
- Pod pacienta umiestnite absorpčnú podložku.
- Opatrne ho otočte na bok.
- Odstráňte znečistenú plienku a umyte intímne partie pacienta (vždy spredu dozadu).
- Pokožku dobre osušte, predovšetkým v kožných záhyboch.
- V prípade potreby môžete použiť krém na ochranu pred zapareninami.
- Rozložte čistú plienku a podsuňte ju pod pacienta.
- Pacienta následne prevráťte späť na chrbát a upravte plienku.
- Plienka má v predu siahať tesne pod pupok, v zadu k pásu.
U inkontinentných pacientov (s únikom moču alebo stolice) je možné požiadať o príspevok na výdavky spojené s opotrebovaním šatstva. Pri ťažkom stupni, ktorý sa zvyčajne týka starších a imobilných pacientov, vám môže lekár predpísať pomôcky hradené poisťovňou až do 51,94 EUR mesačne. Ťažký únik moču či stolice je nepríjemnou súčasťou každodenného života imobilných pacientov. Správny výber inkontinenčných pomôcok vyvinutých špecialistami je prostriedkom na zlepšenie celkového fyzického aj psychického pohodlia pacienta.
Polohovanie a prevencia proti preležaninám (dekubitom)
Polohovanie predstavuje základ prevencie tvorby preležanín. Dlhodobé ležanie či napríklad sedenie na invalidnom vozíku môže mať za následok vznik nepríjemných a bolestivých preležanín, zvaných aj dekubity. Ide v podstate o ťažko sa hojace rany, ktoré vznikajú tlakovým poškodením tkanív. Zabezpečiť zmenu polohy imobilného pacienta je potrebné počas dňa minimálne každé 2 hodiny a počas noci minimálne každé 3 hodiny. Pri každej zmene polohy si zároveň všímajte zmenu farby kože. Každé začervenanie pokožky predstavuje riziko rozvoja dekubitov. Najlepším spôsobom, ako vzniku dekubitov predísť, je pacienta pravidelne polohovať. To znamená, že ležiaceho pacienta je potrebné otáčať, prípadne meniť jeho pozíciu tak, aby nebol tlak vyvíjaný neustále len na jednu časť tela. Buďte však opatrný - aj polohovanie má svoje pravidlá a musí byť urobené správne. Ďalším zo skvelých spôsobov, ako pacientovi pomôcť s prevenciou proti preležaninám, sú masáže. Masáž pomáha zlepšiť cirkuláciu krvi, čo je veľmi dôležité nielen pre ochranu pred dekubitmi, ale aj pre celkové prekrvenie organizmu. Starostlivosť o pacienta na lôžku zahŕňa i starostlivosť o poranenie kože a tkanív pod ňou, ktoré sú výsledkom príliš dlhého sedenia alebo ležania v jednej polohe.
Podávanie stravy a tekutín na lôžku
Pri podávaní jedla imobilnému pacientovi sa snažte podporiť ho k čo najväčšej samostatnosti. Jedlo na lôžku podávajte na servírovacom stolíku. Ak je to možné, pomôžete chorému posadiť sa s nohami spustenými na zemi. Ak poloha v sede nie je možná, mierne zdvihnite imobilnému pacientovi oblasť trupu a v tejto polohe ho opatrne nakŕmte. Kontrolujte, či má pacient počas dňa dostatok tekutín. Vyhnite sa kŕmeniu pacienta vo vodorovnej polohe, aby ste zamedzili vniknutiu jedla do dýchacej trubice a predišli riziku udusenia. Ak sa pacient môže posadiť, použite opierku chrbta. Stravovanie ležiaceho pacienta je špecifické a je preto veľmi dobré sa poradiť s odborníkom, na čo všetko si treba dávať pozor.
Psychická pohoda a prostredie
Tak ako sa staráte o telesnú stránku zdravia a spokojnosti vášho blízkeho, nemali by ste zabúdať ani na tú duševnú. Často sa stáva, že pacienti pripútaní na lôžko posmutnejú. Cítia sa byť príťažou, pretože sa o seba nevedia postarať sami. Dajte im pocítiť, že vám na nich záleží a že sú dôležití. Komunikujte s vašim blízkym, spýtajte sa ho ako sa má, čo potrebuje, ako sa cíti. Pobyt na čerstvom vzduchu je nevyhnutný pre každého človeka. Posledný, ale nie menej dôležitý faktor, ktorý môže vo veľkej miere ovplyvniť to, ako sa pacient cíti, je prostredie. Pripravte vášmu blízkemu priestor tak, aby sa v ňom cítil dobre a pohodlne. Uistite sa, že miestnosť, v ktorej sa pacient nachádza, je vetraná a dobre osvetlená, pokiaľ možno s prirodzeným svetlom - slnečné svetlo je totiž prírodný dezinfekčný prostriedok. Ľahký prístup k veciam, ako je vypínač, lampa, budík, telefón alebo voda zabezpečia, že sa pacient bude cítiť pohodlne a menej závislý na ostatných. Možno ste si to doteraz neuvedomovali, no ľuďom s obmedzenou schopnosťou pohybu a pacientov, ktorí sa pohybujú výlučne s pomocou druhého alebo využitím pohybovej pomôcky, môžu aj menšie nezrovnalosti predstavovať veľký problém. Zamerajte sa na vysoké prahy, koberce, či ostré rohy nábytku. Zbavte sa nepotrebných vecí a doplnkov. Kvalita života závisí aj od toho, ako dôstojne a pohodlne sa pacient na lôžku cíti.
Jednoduché premiestňovanie ležiaceho pacienta
Pohybové cvičenia a rehabilitácia
Aby ste udržali vášho blízkeho v čo najlepšej kondícii, mali by ste dbať na pohybové cvičenia. Rehabilitácie sú preto dôležitou súčasťou domácej starostlivosti. Sestra poskytuje základnú ošetrovateľskú rehabilitačnú starostlivosť, na ktorú potom nadväzuje fyzioterapeut so svojou odbornou špecializovanou starostlivosťou. Tento typ ošetrovateľstva sa uplatňuje najmä v dlhodobej starostlivosti o chorých, v ADOS a hospicoch.
Postupne si rozoberme jednotlivé prostriedky, vďaka ktorým môže sestra pomôcť pacientovi. Polohovanie je súbor polôh, ktoré majú preventívny, liečebný a úľavový význam. Polohu zaujíma pacient sám alebo ju mení sestra a to pravidelne a systematicky. Pacient musí byť v posteli uložený tak, aby sa zabránilo komplikáciám, ktoré vznikajú v dôsledku dlhodobej nehybnosti (prevencia imobilizačného syndrómu, preležaniny, stuhnutie kĺbov, skrátenie svalov a šliach, atrofie svalstva…). Polohovanie zmierňuje bolesť, umožňuje odľahčenie určitých častí tela od tlaku, trenia, zabraňuje sekundárnym zmenám na koži. Každá zmena polohy sa zapíše do polohovacieho plánu. Pasívne pohyby realizuje sestra počas manipulácie s imobilným pacientom počas polohovania a najmä hygieny. Pasívne pohyby môže vykonávať aj prístroj napr. motodlaha. K aktívnym ošetrovateľským kompetenciám patrí mobilizácia a vertikalizácia pacienta, alebo ako ho dostať z postele, čo najskôr ale efektívne a bezpečne. Na začiatok imobilného pacienta posadzujeme na chvíľu zopárkrát v priebehu dňa podľa stavu pacienta. Je potrebné si uvedomiť, že ak pacient dlhodobo ležal môže dôjsť k tlakovej dekompenzácii a k mdlobám. Pre ležiaceho pacienta je posadzovanie intenzívny zážitok a treba zvoliť vhodnú komunikáciu a ak už pride k dekompenzácii tak pacienta uložiť späť na posteľ a počkať kým sa stav upraví. Keď je zvládnutá posadzovacia fáza, staviame pacienta pomaly na nohy, nacvičujeme presuny z postele na vozík a späť. Po nabratí sily a odvahy v stoji sa môžu realizovať prvé kroky. Nácvik sebaobslužných činností alebo aktivít denného života ako hygiena, obliekanie, vyzliekanie, stolovanie, jednoduchá toaleta na posteli pomáha pacientovi v získavaní nezávislosti od ošetrujúceho personálu. Sestra sa podieľa najmä vhodnou komunikáciou, trpezlivým prístupom a voľbou vhodných pomôcok.
Dostupná pomoc a podpora
Ak je pacient imobilný, starostlivosť o neho môže prebrať rodina, opatrovateľka či príbuzný (informovať sa môžu na úradoch: UPSVaR -odbor sociálnych vecí a rodiny, Mestský úrad - sociálny odbor, alebo Obecný úrad). Imobilným pacientom slúžia agentúry domácej starostlivosti, zariadenia sociálnych služieb či domovy pre seniorov. Personál ADOS vám poradí pri vybratí zdravotnej pomôcky. Pri zdravotných či polohovacích pomôckach vám poradí náš personál ADOS. Nie je dobré hneď si niektoré pomôcky zaobstarať. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe vašej žiadosti, lekárskeho nálezu, či posudku, môže poskytnúť niekoľko typov príspevkov, v závislosti od kondície vášho príbuzného v domácej starostlivosti. Patrí sem napríklad peňažný príspevok na opatrovanie, osobnú asistenciu, príspevok na zapožičanie zdravotníckej pomôcky, ale aj na nevyhnutnú úpravu bytových priestorov.
Domáca ošetrovateľská starostlivosť je čiastočne, alebo plne hradená zo zdravotného poistenia, pokiaľ je predpísaná lekárom. Klient si ju však môže hradiť aj sám, alebo s pomocou rodiny - najmä pokiaľ ide o seniorov a pacientov s vážnejším stavom. Túto liečbu poskytujeme na území Bratislavy a ideálne je začať telefonátom s našim odborníkom.
Preležaniny (Dekubity)
Preležaniny sú problémom, ktorý trápi veľa pacientov a sestier. Je to poškodenie integrity telesného krytu, ktoré vzniká dôsledkom miestneho pôsobenia tlaku. Tlak na kožu partie, ktoré sa nachádzajú pod ňou môže viesť až k nekróze a vzniku dekubitu. Okrem priameho pôsobenia tlaku na kožnú plochu môže dekubitus vzniknúť i následkom pôsobenia ťahu po podložke, keď vznikajú šmykové sily, ktoré spôsobujú posunutie kožných vrstiev proti sebe s následným útlakom ciev. Pri dekubitoch 3. a 4. stupňa vzniká nebezpečenstvo septických komplikácií.
Dekubity sa môžu vyvinúť v podstate na ktoromkoľvek mieste tela. Najväčšie riziko vzniká vtedy, keď tlak tela a protitlak podložky pôsobí nad kostnými prominenciami s tenkou podkožnou tukovou vrstvou. Za predispozičné lokalizácie možno považovať sakrálnu oblasť, päty, sedacie kosti, oblasť nad veľkými trochantermi a vonkajšie členky. 95 % dekubitov vzniká práve v týchto oblastiach. Ďalej môžu vzniknúť v oblasti spánkových kostí, uší, lícnych kostí, sánky, nosa, ramena, malíčka a palca a na ostatných miestach ľudského tela s malou tukovou vrstvou. Tvorbu dekubitov ovplyvňuje 6 faktorov: vlhkosť, hygiena, výživa, telesná teplota, anémia a mobilita.
Na základe týchto údajov možno identifikovať vysoko rizikových pacientov a zamerať sa najmä na prevenciu, ktorá je podstatne menej náročná ako liečba už vzniknutého dekubitu. Ako bolo popísané vyššie v článku je rehabilitačné ošetrovateľstvo najmä preventívnym nástrojom. Imobilných pacientov mobilizuje ses...
Opatrovanie pacienta na vozíku
Opatrovanie pacienta na vozíku je mimoriadne náročné a pri zlých návykoch môže byť pre opatrovateľku veľkou záťažou. Je dôležité mať na pamäti základné princípy pri manipulácii s pacientom a používanie pomôcok, ktoré výrazne uľahčia opatrovanie imobilného pacienta. Opatrovateľka musí mať technické zručnosti pri hygiene pacienta, dvíhaní, obliekaní či podávaní jedla. Okrem toho je dôležitá aj psychologická pomoc pre pacienta, pochopenie jeho duševného stavu a potrieb. Od začiatku ako sa začnete starať o nevládnu alebo čiastočne nevládnu osobu, by ste si mali ako opatrovateľka osvojiť návyk pomáhať len toľko, koľko je nevyhnutne potrebné. Ak teda zdravotne postihnutý človek môže robiť určité veci sám, mal by to robiť. Ak dokáže pri preklade na vozík pomôcť nechajte ho aby sa oprel rukami či nohami. Ak sa dokáže ešte sám najesť, nekŕmte ho. Toto zaobchádzanie má pozitívny vplyv na jeho rehabilitáciu. Ak pre chorého človeka urobíte od začiatku všetko, rýchlo si na to zvykne a stratí vôľu robiť veci, ktoré ešte dokáže sám. Pri opatere imobilného klienta je dôležité pri každej činnosti informovať ho čo idete robiť. V prípade, že je duševne v poriadku, počkajte kým vám dá súhlas na daný úkon. Čiže keď napríklad pacienta idete preložiť, polohovať ho, umyť ho, obliecť atď., po prvé: musíte mu povedať, čo sa bude diať, po druhé: musíte mať na to jeho súhlas a po tretie: vyžadovať od pacienta spoluprácu pri danej činnosti. Starostlivosť o postihnutého človeka je náročná úloha. Nestačí byť odhodlaný, trpezlivý a starostlivý. Ako opatrovateľka zdravotne postihnutého človeka zažijete veľa ťažkých emócií. Preto nezabúdajte na pravidelný oddych a relax. Bezpečnosť opatrovateľky pre presunoch klienta je rovnako dôležitá ako bezpečnosť pacienta. Preto pohybové aktivity vykonávané s pacientom je treba vykonávať správne, aby ste si nepoškodili chrbticu a pri prenášaní nedošlo k nehode a pacienta nepustili na zem. Pri zdvíhaní musíte mať vždy pokrčené kolená a úplne rovný chrbát, aby ste si nepreťažili chrbticu. Tiež je dôležité mať široký rozostup chodidiel, vďaka ktorému sa zdvíhaná váha rozloží rovnomerne. Pri presune nemôžete vykonávať akékoľvek prudké pohyby, ktoré by mohli mať za následok poranenie chrbtice, natiahnutie svalov alebo šliach. Dôležitá je aj vzdialenosť medzi opatrovateľkou a jej zverencom. Čím je menšia, tým ľahšie je nosenie alebo dvíhanie pacienta. Na trhu je dostupné špecializované vybavenie na presun pacientov. Jedným z nich je hydraulický zvihák alebo stropný výťah, ktorý umožňuje efektívne presunúť postihnutého z miesta na miesto alebo ľahko zmeniť polohu tela. Samozrejmosťou by mala byť polohovacia posteľ. Pacienta môžete presunúť aj pomocou prenosového pásu, či plachty. Takéto pomôcky výrazne zjednodušia prácu opatrovateľky ale nie vždy si ich klient môže dovoliť.
Jednoduché premiestňovanie ležiaceho pacienta
tags: #starostlivost #o #transportovaneho #pacienta