V právnom systéme je povinnosť nahradiť škodu zakotvená ako sekundárna, následná povinnosť subjektu, ktorý porušil primárnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo inej právnej skutočnosti. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné splniť predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V prípade, ak chýba ochota pre vzájomnú dohodu, je jedinou možnosťou uplatniť si nárok súdnou cestou.
Čo je škoda a aké sú jej druhy?
Pod pojmom „škoda“ sa podľa ustálenej judikatúry súdov rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Môže ísť nielen o škodu na majetku, škodu na zdraví, škodu spôsobenú zamestnancom či zamestnávateľom na pracovisku vrátane otázky pracovných úrazov, ale aj o škodu vzniknutú v podnikateľskom prostredí.
Skutočná škoda
Náš právny poriadok rozlišuje dva druhy škody, ktoré sa uhrádzajú: skutočnú škodu a ušlý zisk. Skutočná škoda predstavuje ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa obnovil pôvodný stav. Ide napríklad o poškodenie, zničenie či odcudzenie veci iného, no rovnako aj o finančné náklady, ktoré boli vynaložené na odstránenie následkov spojených so vznikom škody (napr. pri zničenom motorovom vozidle môže ísť o náklady spojené so zapožičaním nového motorového vozidla, hodnotu spotrebovaných pohonných látok či hodnotu novo zakúpenej diaľničnej nálepky a pod.).
Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným.
Ušlý zisk
Ušlý zisk sa neprejavuje v zmenšení majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).
Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť do bodky splnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku na náhradu škody. Vo všeobecnosti rozlišujeme štyri predpoklady:
- Porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon)
- Vznik škody
- Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou
- Zavinenie toho, kto škodu spôsobil
Preukázanie zavinenia sa nevyžaduje pri škode spôsobenej v obchodnoprávnych vzťahoch, najčastejšie medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. V tomto prípade hovoríme, že ide o objektívnu zodpovednosť za škodu. Prvé tri predpoklady (porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť) však musia byť rovnako splnené.
Pellegrini ROZHODOL o referende, Naď a spol budú PLAKAŤ
Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím
Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody.
Otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu. Záver, či v konkrétnom prípade je daná príčinná súvislosť, je zároveň otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je závislý na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú.
V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada „ante hoc, propter hoc“ (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti.
Možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody
Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Aktívnu legitimáciu na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. má ten, komu vzniklo právo na náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu vrátane základného predpokladu tejto zodpovednosti, a to vzniku samotnej škody. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., a to existencia samotnej škody.
Delená zodpovednosť za škodu
Pri uplatnení náhrady škody spôsobenej viacerými škodcami záleží na poškodenom, či bude požadovať náhradu na jednom, na niektorých alebo na všetkých škodcoch. Samotná skutočnosť, že škoda vznikla pôsobením viacerých škodcov, ešte neopodstatňuje aplikáciu ustanovenia o delenej zodpovednosti v zmysle § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale za predpokladu, že je daná príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím konania) každého zo škodcov a škodlivým následkom, za ktorý sa požaduje náhrada, je dôvodom na aplikáciu ustanovenia o spoločnej zodpovednosti v zmysle § 438 Občianskeho zákonníka, pričom vyžaduje dôsledné uváženie osobitností každého prípadu, majúc na zreteli, že úprava spoločnej zodpovednosti za škodu vychádza zo zásady solidárnej, ktorá má všeobecnú platnosť pre všetky prípady, avšak delená zodpovednosť môže byť síce stanovená rozhodnutím súdu, ale iba v odôvodnených prípadoch, a to v závislosti od účasti škodcov na spôsobenej škode.
Regresné právo zdravotnej poisťovne na náhradu nákladov
Právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým jej v danom prípade právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne.
Splatnosť nároku na náhradu škody
Pri nároku na náhradu škody čas plnenia nie je určený dohodou, ani právnym predpisom, jeho splatnosť preto treba posudzovať podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. Ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody (škody na zdraví), pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka (škodcu), je rozhodujúca povaha požadovaného (súdom priznaného) odškodnenia. Len v prípade, ak bolo súdom rozhodnuté o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., čas splnenia nastáva rozhodnutím súdu (§ 160 O.s.p.), a teda k omeškaniu dlžníka dochádza až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti. V ostatných prípadoch je potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka (t. j. dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal).
Premlčanie nároku na náhradu škody
Právo domáhať sa náhrady škody je majetkovým právom, a preto podlieha premlčaniu. Premlčanie predstavuje kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého síce právo nezaniká, ale bráni jeho vymáhateľnosti. Preto ak poškodený neuplatní svoj nárok na náhradu škody v rámci premlčacej doby, po jej uplynutí mu ho súd spravidla neprizná, a to v závislosti od toho, či druhá strana predloží námietku premlčania alebo nie. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, premlčacia doba je 10-ročná.
Subjektívna vedomosť o zodpovednom subjekte
Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, je rozhodujúci okamih, kedy zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Nejde tu teda vôbec o to, či sa škodca dopustil konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu niektorého z trestných činov, ale len o to, či svojim (zavineným) konaním spôsobil majetkovú stratu poškodeného. Námietka, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť až okamihom nadobudnutia právoplatnosti trestného príkazu, teda nie je dôvodná.
Ak k pádu a úrazu došlo na zľadovatenom a neupravenom chodníku, je pre určenie zodpovedného subjektu rozhodujúcou okolnosťou vedomosť o tom, že vlastník domu, ku ktorému predmetný chodník prilieha, nezabezpečil zimnú údržbu a upratovanie. Ak v deň úrazu poškodený vedel, kde k jeho pádu došlo, nie je významné, kedy si na základe skutkových okolností, ktoré poznal, utvoril právny záver o zodpovednom subjekte alebo kedy si zaobstaral doklad o identite zodpovedného vlastníka domu.
Náhrada škody pri odstúpení od zmluvy
Možnosť odstúpenia od zmluvy a s tým súvisiaci nárok na náhradu škody je častým problémom v praxi. Občiansky zákonník upravuje podmienky, za ktorých môže kupujúci odstúpiť od zmluvy, ak zistí vady na zakúpenej veci.
Vady pri kúpe jazdeného vozidla
Ak kupujúci zistí vady na zakúpenom vozidle, ktoré predávajúci zamlčal, má právo na odstúpenie od zmluvy. Podľa § 619 Občianskeho zákonníka predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy odstúpiť.
Ak predávajúci ubezpečil kupujúceho, že vec je bez vád, a následne sa zistí závažná skrytá vada, kupujúci má právo od zmluvy odstúpiť, ak by za týchto okolností vec nekúpil. Zároveň platí, že kupujúci musí vadu reklamovať bez zbytočného odkladu po tom, čo ju zistil, inak môže stratiť právo z vád veci, čo vyplýva z ust. § 599 Občianskeho zákonníka. Kupujúci môže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady, len ak vadu vytkol u predávajúceho bez zbytočného odkladu, najneskôr do uplynutia 24 mesiacov od prevzatia veci. Ak v tejto lehote vadu nevytkne, práva zo zodpovednosti za vady zaniknú.
Postup pri odstúpení od zmluvy pre vady vozidla
Odporúča sa písomne oznámiť predávajúcemu zistenú vadu a uplatniť si svoje právo - v tomto prípade odporúčam priamo odstúpenie od zmluvy, keďže ide o závažnú vadu. V oznámení uveďte, že žiadate vrátenie kúpnej ceny a ste pripravený vrátiť vozidlo oproti vráteniu kúpnej ceny. V písomnom odstúpení od kúpnej zmluvy treba popísať o akú vadu ide (napr. nutnosť výmeny celého motora), a priložte dôkaz (napr. odborný posudok alebo vyjadrenie servisu). Ak predávajúci nebude reagovať alebo odmietne vrátiť peniaze, môžete sa domáhať svojho práva súdnou cestou.
Vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.
Odstúpenie od kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť
Odstúpiť od zmluvy môžete, ak to vyplýva zo samotnej kúpnej zmluvy a to s odvolaním sa na ust. § 48 Občianskeho zákonníka. Ak napríklad kupujúci nezaplatil kúpnu cenu, hoci by to z kúpnej zmluvy nevyplývalo, platí ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka: "Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní." Odstúpením od zmluvy sa táto od počiatku zrušuje a účastníci sú povinní vrátiť si všetko, čo podľa nej dostali podľa zásad o bezdôvodnom obohatení v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka.
Pellegrini ROZHODOL o referende, Naď a spol budú PLAKAŤ
Zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút
K posilneniu postavenia veriteľa v záväzkových vzťahoch slúžia zabezpečovacie inštitúty. Jedným z najfrekventovanejších z nich je zmluvná pokuta alebo tzv. konvenčná pokuta. Právna úprava je obsiahnutá tak v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OZ“), ako aj v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
V súlade s ustanovením § 544 ods. 1 OZ je potrebné zmluvnú pokutu chápať ako „dojednanie zmluvných strán pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, kedy je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.“ Zákon však pre platnosť dohody o zmluvnej pokute ustanovuje základné podmienky, a to obligatórnu písomnú formu a povinnosť určiť výšku pokuty, resp. spôsob jej určenia. Otázku výšky pokuty, resp. spôsobu jej určenia musí bližšie riešiť samotná dohoda strán, nakoľko zákon ju osobitne nešpecifikuje. Je dôležité, aby výška zmluvnej pokuty vychádzala z hodnoty zabezpečenej pohľadávky a zároveň musela spĺňať atribút primeranosti.
Zmluvná pokuta a náhrada škody
Ak vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a zároveň s porušením zmluvnej povinnosti vznikne škoda, tak s poukazom na ustanovenie § 545 ods. 2 OZ „veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné.“ Právna úprava vychádza z postavenia zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá v plnom rozsahu pohlcuje nárok na náhradu škody.
Môžu nastať tri situácie:
Kumulatívna zmluvná pokuta: Ak si v zmluve zmluvné strany dohodnú zmluvnú pokutu ako kumulatívnu, potom vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty popri nároku na zaplatenie náhrady škody.
Započítateľná zmluvná pokuta: V súlade s ustanovením § 545 ods. 2 OZ druhá veta vzniká veriteľovi nárok na zaplatenie náhrady škody len vo výške, o ktorú škoda presahuje zmluvnú pokutu.
Alternatívna zmluvná pokuta: V tomto prípade musí byť v zmluve jednoznačne vymedzené, že veriteľ pre takýto prípad má nárok na náhradu škody a zároveň má možnosť výberu medzi náhradou škody alebo zaplatením zmluvnej pokuty.
Je dôležité poznamenať, že aj keď si zmluvné strany v zmluve vyriešia otázku nároku na zmluvnú pokutu a náhradu škody, tak ich zaplatením nezaniká primárna povinnosť, ktorej porušením vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, prípadne náhradu škody. Zmluvná strana je tak popri povinnosti na ich zaplatenie v súlade s ustanovením § 545 ods. 3 OZ povinná splniť aj primárnu povinnosť.