Starostlivosť o seniorov v kontexte sociálnej práce: Komplexný pohľad

Staroba je prirodzenou súčasťou ľudského života, avšak so sebou prináša aj špecifické výzvy a potreby. V kontexte sociálnej práce sa starostlivosť o seniorov stáva komplexnou a multidisciplinárnou činnosťou, ktorá si vyžaduje holistický prístup a zohľadnenie jedinečnosti každého jednotlivca. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o úlohe sociálneho pracovníka v zariadení pre seniorov, jeho kvalifikačných predpokladoch, osobnostných vlastnostiach a konkrétnych činnostiach. Cieľom je definovať starostlivosť o seniorov v kontexte sociálnej práce a priblížiť kľúčové aspekty, ktoré ju charakterizujú.

Starší pár držiaci sa za ruky

Úvod do problematiky starostlivosti o seniorov

Staroba, latinsky "senium", predstavuje posledné vývinové obdobie človeka. V tomto období sa často do popredia dostáva zmyslové vnímanie a zvýšené emocionálne prežívanie. Seniori môžu pociťovať strach z opustenosti, hospitalizácie, samoty, odkázanosti a závislosti na iných. Tieto obavy sa môžu ešte viac zintenzívniť v prípade zhoršenia zdravotného stavu a vyčerpania možností sociálnej pomoci v rámci rodiny. V takýchto situáciách prichádza na rad inštitucionálna starostlivosť. Prechod do nového sociálneho prostredia, akým je zariadenie sociálnych služieb, môže dramaticky zmeniť život seniora a ovplyvniť jeho sociálne role, životný štýl, súkromie a dôstojnosť.

Sociálny rozmer starnutia

  • Odchod do dôchodku spôsobuje prudký pokles príjmov, zmenu spoločenského postavenia.
  • Syndróm prázdneho hniezda - odchod detí z domova.
  • Strata životného partnera.
  • Starší ľudia sa stávajú závislí na cudzej pomoci.
  • Problémy s deťmi a rodinou, neschopnosť postarať sa o starých ľudí.
  • Pasivita starých ľudí, snaha prekonať starnutie, agresivita obrátená proti sebe samým.
  • Strach zo smrti.
Graf demografického starnutia populácie

Kto je sociálny pracovník?

Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje rozsiahlymi znalosťami a zručnosťami v oblasti sociálnej prevencie a intervencie, ako aj v riadení sociálnych klientov a procesov. V rámci výkonu svojej samostatnej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu a intervenciu s jednotlivcami, skupinami a komunitami. Sociálny pracovník erudovane aplikuje široký arzenál metód a techník sociálnej práce v oblasti sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie a krízovej intervencie. Po zaškolení môže vykonávať aj sociálnu posudkovú činnosť. Sociálny pracovník úzko spolupracuje s asistentom sociálnej práce a koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov, posudzuje ich životnú situáciu, riadi prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní komplexnej starostlivosti. Jeho prítomnosť a aktivity sú nenahraditeľné a presahujú rámec bežnej starostlivosti.

Legislatívny rámec sociálnej práce

Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

  • Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
  • Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
  • Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
  • Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
Kniha zákonov a právnych predpisov

Vzdelávanie a odborná príprava

Vzdelanie sociálneho pracovníka je interdisciplinárne, čo znamená, že vychádza z poznatkov rôznych vedných odborov. Získané vedomosti a zručnosti umožňujú sociálnemu pracovníkovi efektívne vykonávať svoju prácu a poskytovať kvalitnú starostlivosť klientom. Medzi kľúčové oblasti vzdelávania patria:

  • Teoretické základy sociálnej práce: Teórie sociálnej práce, postavenie sociálnej práce v kontexte iných vedných odborov; sociálno-filozofické a etické základy sociálnej práce; sociologické základy sociálnej práce; psychologické základy sociálnej práce; právne základy sociálnej práce; ekonomické základy sociálnej práce a základné znalosti z odboru štatistiky, demografie, potrebné pre uskutočňovanie úloh sociálnej práce; sociálno-pedagogické a sociálno-andragogické základy sociálnej práce; politologické základy sociálnej práce a iné.
  • Aplikovaná sociálna politika: Teória a prax, objekty a subjekty sociálnej politiky, modely sociálnej politiky, nástroje sociálnej politiky, sociálna politika na medzinárodnej úrovni, typológie a funkcie sociálneho štátu, vplyv demografického vývoja na sociálnu politiku, typy rodinnej politiky a motivačné nástroje populačnej politiky; zdravotná politika v legislatívnom ukotvení (choroba, invalidita, pracovná neschopnosť, kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia), riešenie chudoby v legislatíve (hmotná núdza, životné minimum); aktuálne trendy sociálnej politiky vo vzdelávaní; politika zamestnanosti a politika trhu práce; komunálna sociálna politika; financovanie sociálnej politiky, mimovládny sektor a jeho funkcie v systéme sociálnej politiky; participácia a účasť v sociálnej politike.
  • Cieľové skupiny sociálnej práce: Špecifiká sociálnej práce s cieľovými skupinami, ako sú rodiny s deťmi, zanedbávané, týrané a zneužívané deti; týraní a zneužívaní dospelí ľudia; opustené deti, dysfunkčné rodiny; deti a mladí ľudia s poruchami správania, s delikventným správaním, páchajúci trestnú činnosť; ľudia, ktorí sa stali obeťami trestného činu; nezamestnaní ľudia; ľudia bez domova; utečenci a migranti, ľudia odlišnej kultúrnej príslušnosti; osoby pracujúce v pouličnom sexbiznise; ľudia po výkone trestu odňatia slobody; nízkopríjmové skupiny obyvateľstva resp. chudobní ľudia; ľudia s obmedzenou schopnosťou samostatne fungovať; opustení ľudia; osoby z marginalizovaných komunít resp. etnických minorít; umierajúci ľudia a ich rodiny, ľudia, ktorí stratili svojich blízkych v dôsledku úmrtia, ľudia s rôznymi zdravotnými problémami a iné.
  • Metódy sociálnej práce: Hlavné prístupy v sociálnej práci; životná situácia a sociálne fungovanie; základné princípy sociálnej práce; metódy sociálnej práce s jednotlivcom, rodinou, skupinou a komunitou; metódy používané vo všetkých spoločensko-vedných disciplínach - analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, ďalej diagnostické metódy, metódy hodnotenia a ďalšie.
  • Supervízia v sociálnej práci: Cieľ a zameranie supervízie v sociálnej práci, typy supervízie, formy supervízie, štruktúra supervízie, techniky používané pri supervízii.
  • Výskum v sociálnej práci: Potreba a využitie výskumu v praxi sociálnej práce, výskum vs. prieskum, prax založená na dôkazoch, základné typy výskumov v sociálnej práci, výskumný projekt, výskumný problém, metodológia výskumu, výskumné otázky, výskumná stratégia, hypotézy, výskumná vzorka, metódy zberu výskumných dát, validita a reliabilita metód získavania údajov, časový harmonogram výskumu, metódy analýzy výskumných dát, štatistické spracovanie výskumných dát, zobrazovacie techniky výskumných dát, interpretácia údajov, závery výskumu a návrhy opatrení, zostavenie záverečnej správy z výskumu, etika vo výskumnej práci.
  • Manažment v sociálnej práci: Charakteristika, podstata a význam manažmentu v sociálnej práci, strategické plánovanie, manažérske rozhodovanie, vedenie ľudí, bežné riadenie verzus projektové riadenie, základy projektovej práce.
  • Inklúzia: Úvod do problematiky inklúzie, ľudsko-právny prístup, medzinárodné právne akty a právne akty záväzné pre našu republiku v oblasti inklúzie; individuálne plánovanie, budovanie podporných sietí, sieťovanie a multidisciplinárna spolupráca; princípy zmocňovania; možnosti sociálneho pracovníka pri tvorení inkluzívneho prostredia.

Osobnostné predpoklady a kľúčové vlastnosti

Okrem odborných vedomostí a zručností sú pre úspešný výkon funkcie sociálneho pracovníka nevyhnutné aj určité osobnostné predpoklady a vlastnosti:

  • Humánnosť a úcta k životu: Sociálny pracovník by mal prejavovať úctu k životu a mať humánny prístup ku každému klientovi.
  • Empatia: Schopnosť vcítiť sa do situácie klienta a porozumieť jeho pocitom je kľúčová pre efektívnu komunikáciu a pomoc. Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol, umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť optimálnu formu komunikácie a mieru pomoci.
  • Morálna integrita a zásadovosť: Sociálny pracovník by mal byť čestný, spravodlivý a dodržiavať etické princípy sociálnej práce. Mal by akceptovať všeobecné zásady kladené na túto profesiu, ako napr. zásada rovnosti klientov, zásada sociálnej solidarity, požiadavka diskrétnosti a pod.
  • Iniciatívnosť a dynamickosť: Sociálny pracovník by mal byť aktívny, tvorivý a schopný hľadať nové riešenia problémov klientov. Bez iniciatívy by sociálny pracovník nemohol pracovať v oblasti prevencie a tiež by vo svojich konkrétnych praktických činnostiach nehľadal ani nové metodické postupy.
  • Zmysel pre humor a životný optimizmus: Schopnosť udržať si pozitívny prístup aj v náročných situáciách je dôležitá pre zvládanie stresu a udržanie dobrej nálady. Životný optimizmus znamená, že sociálny pracovník aj napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v potenciál klienta a v jeho možnosť pozitívnej zmeny. Zmysel pre humor má byť nápomocný sociálnemu pracovníkovi pri zvládaní každodennej rutiny a má pomôcť prekonávať životné a pracovné problémy.
  • Schopnosť sebareflexie: Sociálny pracovník by mal byť schopný kriticky hodnotiť svoju prácu a neustále sa zlepšovať.
  • Trpezlivosť a vytrvalosť: Práca s ľuďmi si vyžaduje trpezlivosť a schopnosť prekonávať prekážky.
  • Schopnosť pracovať v tíme: Sociálny pracovník by mal byť schopný efektívne spolupracovať s ostatnými odborníkmi a členmi tímu, ktorí sa sústreďujú na spoločné dielo a prispievajú k realizácii cieľa.
Sociálny pracovník komunikujúci so seniorom s prejavom empatie

Dôležitosť komunikácie

Efektívna komunikácia je základným kameňom práce sociálneho pracovníka. Medzi dôležité komunikačné zručnosti patria:

  • Jasné a zrozumiteľné vyjadrovanie: Jazyk ako hlavný komunikačný prostriedok medzi sociálnym pracovníkom a klientom má byť zrozumiteľný. Pri výbere jazykových prostriedkov by mal sociálny pracovník prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta. Jeho vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta.
  • Aktívne počúvanie: Schopnosť pozorne počúvať a porozumieť potrebám a pocitom klienta.
  • Empatická komunikácia: Prejavovanie porozumenia a podpory klientovi.
  • Asertívna komunikácia: Schopnosť vyjadriť svoje názory a potreby bez agresivity a pasivity.
  • Znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie: Ako jedna zo základných požiadaviek na výkon tejto profesie je znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie.

Podľa Pavlovičovej (2008) komunikácia v rámci práce s klientom je iba jednou, aj keď veľmi dôležitou dimenziou. Okrem komunikácie sem zaraďuje aj interakciu a percepciu. Interakcia je vzájomné pôsobenie, organizovanie spoločnej činnosti, spolu práca, kooperácia, prípadne obojstranná pomoc alebo ochota k nej. Percepcia zahrňuje zase vzájomné vnímanie, poznávanie a pochopenie účastníkov vzťahu.

Činnosti sociálneho pracovníka v zariadeniach pre seniorov

Úloha sociálneho pracovníka v zariadení pre seniorov je rozsiahla a zahŕňa množstvo činností, zameraných na zabezpečenie komplexnej starostlivosti o seniorov.

  • Sociálne poradenstvo: Poskytovanie informácií, rád a pomoci seniorom a ich rodinám v oblasti sociálnych služieb, právnych nárokov, zdravotnej starostlivosti, finančnej pomoci a ďalších oblastí života. Už pred nástupom občana do zariadenia získava a spracúva informácie o jeho sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach, rodinných pomeroch a spoločne s občanom sa snaží nájsť čo najlepšie riešenie jeho situácie. Hmotnú a sociálnu núdzu seniora je možné riešiť sociálnym poradenstvom, sociálnoprávnou ochranou, sociálnymi službami, dávkami a príspevkami v hmotnej núdzi a sociálnymi službami a príspevkami na kompenzáciu.
  • Sociálna diagnostika: Identifikácia individuálnych potrieb, schopností, záujmov a problémov seniorov s cieľom vytvoriť individuálny plán starostlivosti a podpory. Analyzovanie individuálnych alebo skupinových potrieb klientov sociálnej starostlivosti.
  • Individuálna a skupinová práca: Realizácia individuálnych rozhovorov, terapeutických sedení a skupinových aktivít zameraných na rozvoj sociálnych zručností, podporu sebestačnosti, aktivizáciu a zlepšenie kvality života seniorov. Individuálna práca s obyvateľmi je založená na individuálnom prístupe práce s každým obyvateľom. Skupinová práca s obyvateľmi udržiava ich vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja ich tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas.
  • Podpora sebestačnosti a aktivizácia: Podporuje seniorov v sebestačnosti, udržiava a podporuje ich telesné, duševné a sociálne zdravie, zmierňuje utrpenie a zabezpečuje im dôstojný život.
  • Pomoc pri adaptácii: Uľahčovanie adaptácie seniorov na nové prostredie a podmienky života v zariadení, prekonávanie pocitu osamelosti, izolácie a straty. Sociálna práca je dôležitá najmä v období adaptácie, kedy si obyvateľ zvyká na nové prostredie, nových ľudí, vtedy sa mu pomáha prekonať pocit vylúčenia z aktívneho života, pocit nepotrebnosti, straty zmyslu života. Sociálny pracovník plánuje príchod klienta do inštitúcie, zabezpečuje stretávanie klienta s rodinou, návštevy, nákupy, socioterapiu, kontakt s inštitúciami, s úradom sociálnych vecí a rodiny, dohliada na dodržiavanie etických práv, vypracúvava adaptačný a predadaptačný plán.
  • Organizovanie kultúrnych a spoločenských aktivít: Príprava a realizácia kultúrnych, spoločenských, športových a iných aktivít, ktoré prispievajú k aktivizácii, socializácii a zlepšeniu kvality života seniorov. Podieľa sa na organizovaní kultúrno-spoločenských akcií pre obyvateľov.

Etické aspekty inštitucionálnej starostlivosti o seniorov

Starostlivosť o seniorov v inštitúciách si vyžaduje dodržiavanie etických princípov, ktoré zabezpečujú rešpektovanie ich dôstojnosti a práv.

  • Podpora sebarozhodovania: Umožniť seniorom rozhodovať o svojom živote a starostlivosti, pokiaľ sú na to schopní.
  • Podpora sebaopatery: Povzbudzovať seniorov k samostatnosti a aktivite, aby si zachovali svoje schopnosti a nezávislosť.
  • Nadviazanie skutočného ľudského vzťahu: Vytvárať vzťahy založené na dôvere, empatii a úcte.
  • Záujem zo strany pomáhajúcich profesionálov: Prejavovať záujem o seniorov, ich potreby a prežívanie.
  • Princíp prospešnosti (beneficiencia): Konanie maximálneho dobra pre konkrétneho klienta.
  • Princíp neškodnosti (nonmaleficiencia): Vylúčenie akéhokoľvek neúmyselného ublíženia.
  • Princíp autonómie: Rešpektovanie klientovho spolurozhodovania o sebe.
  • Princíp spravodlivosti (justicia): Nerobiť žiadne rozdiely medzi klientmi.
Etický kódex v sociálnej práci

Biografická práca so seniormi

Na zachovanie dôstojnosti, úcty i rešpektu je dôležité poznať predchádzajúci spôsob života seniora, jeho záujmy, záľuby, obľúbenosť jedál, zlozvyky, rituály, priebeh zamestnaní či vzdelaní. Práca s biografiou klienta patrí k modernej sociálnej práci a starostlivosti. Zvlášť pri práci so seniormi je jednou z najdôležitejších činností počúvanie životných príbehov, s ktorými klienti prichádzajú do zariadení sociálnych služieb. Profesor Erwin Böhm vo svojej práci zdôrazňuje význam schopnosti osoby o seba sa postarať, uspokojovať svoje potreby podľa naučených a opakovaných mechanizmov a zvládať záťažové situácie, ktoré musí personál poznať z biografie klienta. Vyzdvihoval aj význam kultúry a prostredia na správanie jedinca v zdraví aj chorobe.

Typy zariadení a foriem starostlivosti o seniorov

Zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách definuje rôzne formy pomoci a typy zariadení. Patria sem:

  • Opatrovateľská služba
  • Prepravná služba
  • Sprievodcovská a predčitateľská služba
  • Tlmočnícka služba a sprostredkovanie tlmočníckej služby
  • Sprostredkovanie osobnej asistencie
  • Požičiavanie pomôcok

Zariadenia sociálnych služieb pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom:

  • Zariadenie podporovaného bývania
  • Zariadenie pre seniorov
  • Zariadenie opatrovateľskej služby
  • Rehabilitačné stredisko
  • Domov sociálnych služieb
  • Špecializované zariadenie
  • Denný stacionár

V týchto zariadeniach sa poskytuje sociálne poradenstvo, rehabilitácia, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba šatstva a bielizne, zdravotná starostlivosť.

Ikony rôznych typov sociálnych služieb pre seniorov

Multidisciplinárny tím v paliatívnej starostlivosti

V paliatívnej a hospicovej starostlivosti je dôležitá práca multidisciplinárneho tímu, ktorý vychádza z celostného vnímania človeka. Zdravotnú starostlivosť vykonávajú zdravotníci, ktorí sa starajú o pacienta po stránke biologickej. Sociálnu starostlivosť vykonávajú psychológovia a sociálni pracovníci. Úlohou sociálneho pracovníka je oboznámenie sa so sociálnou situáciou pacienta, podľa ktorej potom navrhuje zníženie alebo úplné odpustenie platby za pobyt v hospicovom zariadení.

Rakúsky model sociálnej starostlivosti o seniorov

Na prelome 19. a 20. storočia sa rakúska spoločnosť a rodina kontinuálne zmenila. Vývojový trend od viacgeneračnej rodiny k malej alebo k rodine s jedným príslušníkom a rastúca profesionálna záťaž spôsobili, že rodina strácala schopnosť plniť svoju podpornú funkciu aj v oblasti starostlivosti o svojich najstarších členov. Rakúska sociálna politika sa ocitla v centre pozornosti, prudko stúpali štátne výdavky v sociálnom rezorte. Každá spolková krajina má vlastnú sociálnu legislatívu, ktorá reguluje poskytovanie pomoci. Starostlivosť je orientovaná na individuálne potreby seniorov, na zachovanie ich súkromia, na zachovanie a zlepšovanie kvality života obyvateľov zariadenia v čo najvyššej možnej miere. Kvalifikovaný personál poskytuje zdravotnícke a ošetrovateľské služby. Je možné aj doplnenie služieb podľa požiadaviek klienta o mobilné služby. To v praxi znamená, ak zariadenie nezamestnáva napríklad fyzioterapeuta alebo logopéda a klient má o tieto služby záujem, budú zabezpečené prostredníctvom mobilných ambulantných služieb.

Typy inštitúcií v Rakúsku:

  • Seniorenrezidenz: Ponúka komplexné služby zdravotnícke, opatrovateľské, fyzioterapeutické, služby kaderníctva, pedikúry a manikúry podľa požiadaviek klientov a ich rodín. Tieto služby sa poskytujú s prihliadnutím na zachovanie samostatnosti a individuality klienta, na rešpektovanie jeho osobnosti, osobnej slobody a kvality života. Väčšina zariadení tohto druhu má vo svojej kompetencii aj denné pobytové centrá, ktoré vo veľkej miere využívajú i ľudia odkázaní na starostlivosť v preddôchodkovom veku, invalidní dôchodcovia a niekedy aj celkom mladí ľudia.
  • Betreuteswohnung: Typ podporovaného bývania pre seniorov a invalidných dôchodcov, ktorí zväčša z finančných a zdravotných dôvodov nemôžu viac bývať vo vlastnom dome alebo byte. Klienti majú možnosť sami si obstarávať a pripravovať stravu, sami sa môžu starať o údržbu, pranie bielizne a hygienu bývania. Môžu sa aj rozhodnúť o využívaní plnej alebo polopenzie v stravovaní.
  • Seniorenkliniken: Sú organizované a orientované vo svojej činnosti na cieľovú skupinu klientov s diagnózami, ako je Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, osteoporózy, apalické stavy. Poskytujú vysoko špecializovanú starostlivosť podľa zdravotného stavu a individuálnych potrieb klientov.
  • Memorykliniken: Získavajú v ostatných rokoch veľmi vysokú popularitu a neustále rozširujú sieť svojho pôsobenia a poskytované služby.
  • Gerontopsychiatrické kliniky: Vo svojej činnosti sa orientujú na demencie všetkých druhov. Majú pobytovú časť aj denné stacionáre.
  • Menopauseninstituten: Predstavujú prepojenie modelu zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ktorá je poskytovaná dennou alebo pobytovou formou na určitý čas. Vo svojej činnosti sú orientované na edukáciu klientiek a ich rodín.

Neinštitucionálna starostlivosť v Rakúsku:

  • Ambulantná geriatrická starostlivosť v domácom prostredí (Häusliche Pflege).
  • Hauskrankenpflege: Domáca starostlivosť o chorých. Organizácia zaručuje vysokú odbornosť a kultúru pomoci. Ponúka odbornú ošetrovateľskú starostlivosť, návštevy aj viackrát denne podľa potreby.
  • Essen und Rädern: Sieť organizácií, ktoré ponúkajú mobilné služby stravovania.
  • 24 Stunden Betreuung: Organizácia poskytuje opatrovateľskú starostlivosť, sociálne poradenstvo, vybavovanie úradných vecí.
  • Mobiler Hospicdienst: Cieľom mobilných hospicových služieb je sprevádzanie a opatera nevyliečiteľne chorých ľudí v posledných štádiách ich života a zachovanie ich ľudskej dôstojnosti a úcty v snahe umožniť im kvalitný život až do konca.
  • Rufhilfe: Služba pomoc na zavolanie prevádzkovaná rakúskym Červeným krížom. Využíva sa hlavne v akútnych a núdzových situáciách, ako sú úrazy, pády starých ľudí, nezvládnuteľné situácie v domácnosti.

Dlhodobá starostlivosť o seniorov: pohľad troch vedných odborov

Starostlivosť o starších ľudí je komplexná problematika, ktorú možno skúmať z rôznych perspektív. Štúdia približuje problematiku dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z perspektívy sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva. Cieľom je analyzovanie a porovnanie pohľadov vybraných vedných odborov na problematiku dlhodobej starostlivosti. Dlhodobá starostlivosť a podpora integrácie je koordinované poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sociálneho a zdravotného poradenstva a sociálnych služieb, kompenzačných pomôcok a dávok v takom rozsahu, aby bola nahradená strata schopnosti vykonávať nevyhnutné životné úkony a ďalšie sociálne a pracovné funkcie. Dlhodobá starostlivosť a podpora integrácie sa poskytuje podľa individuálnych potrieb každého klienta primeraných jeho veku a miere funkčnej poruchy v jeho prirodzenom sociálnom prostredí alebo v zariadení dlhodobej starostlivosti. Dlhodobá starostlivosť sa klientovi poskytuje priamo prostredníctvom poskytovateľa alebo poskytnutím pomôcky, alebo nepriamo vo forme peňažných príspevkov a dávok, ktorými si zaplatí sociálnu službu alebo pomôcku.

Schéma integrácie sociálnych a zdravotných služieb

Pohľad sociálnej práce

Sociálna práca je odborná činnosť, ktorá na profesionálnom základe zaisťuje starostlivosť o klienta, ktorého vzťah s prostredím, v ktorom žije, je narušený. Sociálna práca sa realizuje hlavne v sociálnych službách a ich prostredníctvom. Profesionálni sociálni pracovníci sú zamestnávaní sociálnymi subjektmi. Ich cieľom je realizovať ich sociálne ciele, programy, plány či projekty, t. j. poskytovať sociálnym objektom, klientom, predmety - dávky a služby, ktoré vedú k uspokojovaniu určitých sociálnych potrieb. Uskutočňovaním sociálnej práce sa realizuje veľká miera sociálno-politických zámerov. Profesionálni sociálni pracovníci poskytujú informácie a služby klientom v najrozmanitejších životných situáciách. Sociálna práca vychádza z vnímania človeka ako biologicko-psychologicko-sociálnej bytosti, ktorá je vo vzájomnej interakcii s prostredím, v ktorom žije. Pokiaľ sa táto interakcia naruší, vytvára sa priestor pre pôsobenie profesionálnej sociálnej práce. Aby interakcia človeka s prostredím mohla byť chápaná ako funkčná, vyžaduje sa dôležitý predpoklad spokojnosti jedinca s mierou saturácie vlastných potrieb. Tá môže byť realizovaná vlastným snažením, alebo pomocou ďalšej osoby. U starších ľudí s deficitom sebaopatery zohráva významnú úlohu práve „ďalšia osoba“.

Pohľad práva

Právo zaujíma nezastupiteľné miesto v oblasti legislatívnej úpravy dlhodobej starostlivosti, ktorá vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a z nadväzujúcich usmernení vlády s cieľom integrovať prekrývanie sociálnych a zdravotných služieb a ich financovanie smerované na klienta. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 161 zo dňa 25. februára 2004 schválila Koncepciu sociálnej a dlhodobej starostlivosti a uložila ministrovi zdravotníctva predložiť legislatívny zámer zákona o sociálnej a dlhodobej starostlivosti. Základným dôvodom pre vytvorenie osobitného systému dlhodobej starostlivosti sú súčasné prognózované zmeny v štruktúre obyvateľstva Slovenska, najmä z hľadiska starnutia obyvateľstva. Integrácia sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti nie je v právnom systéme Slovenskej republiky systematicky upravená. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nemôže byť zriaďovateľom, resp. zakladateľom žiadneho zariadenia dlhodobej starostlivosti. Zriaďovateľom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, vyšší územný celok alebo obec. Právo, resp. právne dokumenty nazerajú na problematiku dlhodobej starostlivosti taxatívnou kategorizáciou sledovaných jednotiek, ich štrukturáciou a diferenciáciou voči ostatným prvkom systému.

Pohľad ošetrovateľstva

Osobitný odborný pohľad na danú problematiku poskytuje ošetrovateľstvo. „Geriatrické ošetrovateľstvo je komplexná ošetrovateľská starostlivosť o chorých seniorov, ktorá zohľadňuje ich potreby v súvislosti s chorobami vo vyššom a vysokom veku, najmä so špecifickými geriatrickými syndrómami a komplikáciami chorôb. Je to starostlivosť zameraná na uspokojovanie potrieb staršieho človeka a na riešenie jeho problémov. Starý a ťažko chorý človek často nie je schopný signalizovať svoje potreby, a preto je aktívny prístup ošetrovateľského personálu v uspokojovaní potrieb starých ľudí veľmi dôležitý“ (Cetlová, 2009, p. 100). V posledných desiatich rokoch sa aj v zdravotníctve objavili nové filozofické názory a trendy, ktoré prinášajú individuálny prístup k človeku ako k celku. Špecifikom v odbore je aj orientácia ošetrovateľstva smerom do komunity.

Porovnanie prístupov k dlhodobej starostlivosti

Pojem Sociálna práca (%) Právo (%) Ošetrovateľstvo (%) Celkovo (%)
Starostlivosť 55.32 72.86 44.28 57.75
Inštitúcia 14.89 2.86 2.86 5.88
Potreby 6.39 5.71 8.57 6.95
Domáca 6.39 5.71 10.00 7.49
Ústavná 4.25 4.29 4.29 4.28
Rodina 4.25 0.00 8.57 4.28
Komunita 4.25 1.43 8.57 4.81
Individuálny 2.13 0.00 2.86 1.60
Financovanie 2.13 2.86 0.00 1.07
Kvalita 0.00 2.86 2.86 2.14
Sebestačnosť 0.00 0.00 4.29 1.60
Ambulantná 0.00 2.86 2.86 2.14

Výsledky kvalitatívno-kvantitatívnej obsahovej analýzy dokumentov z troch vedných odborov ukázali, že každý analyzovaný vedný odbor sa primárne orientuje na potreby staršieho človeka. Menší rozdiel bol len v tom, ako vnímali potreby jednotlivé vedné odbory. Ošetrovateľstvo ponúka širšie možnosti foriem starostlivosti o starších ľudí ako ďalšie dva analyzované odbory. Bol zistený rozdiel v jednotlivých formách dlhodobej starostlivosti medzi právom a ostatnými vednými odbormi. Je dôležité poskytnúť starším ľuďom špecializovanú, odbornú a komplexnú starostlivosť, tzn. poskytnúť takú formu starostlivosti, akú si ich zdravotný stav vyžaduje. Dlhodobá starostlivosť je náročná na finančné zdroje. Porovnanie možností financovania dlhodobej starostlivosti z perspektívy sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva nás doviedlo k zisteniu, že v sociálnej práci sa analyzovaná jednotka „financovanie“ prejavuje cez slovné spojenie zvyšovanie nárokov na financovanie. V práve sa stretávame so slovným spojením financovanie smerované na klienta.

tags: #starostlivost #o #seniorov #v #kontexte #socialnej