Striedavá starostlivosť: Komplexný pohľad na jej výhody a riziká

Striedavá starostlivosť predstavuje špecifický model výchovy detí po rozvode alebo rozchode rodičov. Ide o situáciu, keď obaja rodičia aktívne a rovnocenne prispievajú k starostlivosti, výchove a emocionálnemu rozvoju svojho dieťaťa. Rozvod je komplexný a emocionálne náročný proces, ktorý ovplyvňuje nielen rodičov, ale najmä deti. Pri udržiavaní ich emocionálnej stability a napĺňaní práv detí je jedným z najdiskutovanejších riešení koncept striedavej starostlivosti. Tento model umožňuje obom rodičom aktívne sa podieľať na živote svojich detí, zabezpečiť spoločné rozhodovanie a udržiavať si blízky vzťah s deťmi napriek rozvodu. Táto forma starostlivosti je rozhodne zaujímavá, no nie bez výziev.

Definícia a základné pravidlá striedavej starostlivosti

Striedavá osobná starostlivosť bola prvýkrát zavedená v Kalifornii zákonom, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1980. Tento kalifornský model sa stal inšpiráciou pre mnoho ďalších krajín. Na Slovensku inštitút striedavej osobnej starostlivosti o deti bol do nášho právneho poriadku zavedený zákonom č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine. Striedavá osobná starostlivosť je forma úpravy rodičovských práv a povinností, pri ktorej sa dieťa striedavo nachádza v starostlivosti oboch rodičov. Znamená, že dieťa trávi rovnaký alebo podobný čas s oboma rodičmi, pričom každý rodič sa stará o dieťa počas určitého obdobia - často týždeň, ale môže to byť aj dlhšie alebo kratšie. Súd môže schváliť aj iný model, ak to zodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa.

V zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.“

Striedavá osobná starostlivosť musí byť najmä v záujme dieťaťa, ktorý súd skúma pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú. Zohľadňuje pri tom najmä úroveň starostlivosti o dieťa, jeho zdravotný stav, vek dieťaťa, citové väzby, vývinové potreby, stabilitu a podmienky budúceho výchovného prostredia, ale aj jeho názor, pokiaľ je vzhľadom na svoju mentálnu vyspelosť schopné porozumieť situácií a pod. Aby sa súd mohol utvrdiť v tom, že striedavá osobná starostlivosť bude v súlade so záujmami dieťaťa, môže byť preň smerodajný aj názor psychológa, prípadne kolízneho opatrovníka.

Pokiaľ ide o výživné, v súvislosti so striedavou starostlivosťou, má súd dve možnosti. Určí výživné a prihliadne pri tom na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo rozhodne tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Pri tejto forme úpravy styku s dieťaťom je smerodajný samotný rozsudok súdu, ktorý určuje formu starostlivosti, ako aj dobu, po ktorú bude mať dieťa ten ktorý rodič v starostlivosti. V praxi možno určiť viacerými spôsobmi časový interval, počas ktorého bude dieťa u každého z rodičov. Najčastejšie sa určuje časový interval jedného týždňa (napríklad párny týždeň bude dieťa u matky, nepárny týždeň zas u otca), prípadne dvoch týždňov. Vylúčené nie je ani stanovenie tohto časového intervalu na mesačnej báze.

Existuje však aj opačný model (hoci u nás veľmi zriedkavý), t. j. dieťa má jeden stály domov a rodičia sú tí, ktorí sa striedajú (tzv. "birdnesting" alebo hniezdenie). Takýto model je pre deti menej stresujúci, keďže nemusia neustále meniť prostredie. Pri tradičnej striedavej starostlivosti sa dieťa vždy pravidelne sťahuje medzi domácnosťami rodičov.

Výhody striedavej starostlivosti

Striedavá starostlivosť je často diskutovanou témou, a to z dobrého dôvodu. Pre mnohých rodičov znamená tento model rovnováhu, spoluprácu a najmä blaho dieťaťa v popredí. Medzi výhody striedavej osobnej starostlivosti jednoznačne patrí:

• Zachovanie rovnocenného a pravidelného osobného styku dieťaťa s rodičmi: Dieťa udržiava intenzívny kontakt s oboma rodičmi. Kontakt dieťaťa s oboma rodičmi je zachovaný v maximálnej možnej miere. Dieťa tak má možnosť aj po rozvode (resp. rozchode) rodičov, vytvoriť si kvalitatívne rovnaký vzťah s matkou i otcom.
• Emocionálna stabilita a rozvoj osobnosti: Keď dieťa cíti, že je rovnako dôležité pre oboch rodičov, jeho sebahodnota stúpa. Dieťa si lepšie buduje osobnosť aj integritu. Výskumy zo Švédska, z USA či ďalších krajín preukázali, že deti vyrastajúce v striedavke majú lepšie psychické zdravie, stabilnejšie rodinné väzby a sú spokojnejšie než deti zverené súdom do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Čím viac času trávia deti s obidvomi rodičmi, tým lepšia je ich emocionálna stabilita, sebavedomie a sociálne vzťahy. Dospelí, ktorí vyrastali v striedavke, oceňujú, že si zachovali blízky vzťah s obidvomi rodičmi, čo im prinieslo väčšiu emocionálnu stabilitu a lepšie predpoklady na vlastné zdravé partnerské vzťahy.
• Rovnaká zodpovednosť a práva pre oboch rodičov: Obaja rodičia sú plne zainteresovaní do života dieťaťa a majú rovnakú možnosť podieľať sa na každodennom živote dieťaťa. Eliminuje pocit „výhercu a porazeného“ a vytvára jasné pravidlá.
• Podpora psychického zdravia: Ak sa rodičia sporia, dieťa trpí bez ohľadu na formu starostlivosti - kľúčové je, aby malo pevný vzťah s obidvomi rodičmi. Výskumy ukazujú, že pre dieťa je horšie, ak stratí pravidelný kontakt s jedným rodičom, než keď musí zvládnuť nezhody medzi rodičmi. Moderné výskumy ukazujú, že aj bábätká profitujú z pravidelného kontaktu s jedným aj druhým rodičom.

Štúdie o striedavej starostlivosti

Existuje množstvo štúdií, ktoré potvrdzujú pozitívne dopady striedavej starostlivosti na deti. Tieto štúdie, ktoré sú počas desiatky rokov a robia ich psychológovia a sociológovia na celosvetovej úrovni, ukazujú, že striedavá starostlivosť prináša pre deti nesmierne viac pozitív než negatív vo väčšine prípadov. Odporúčame navštíviť www.striedavka.sk, kde nájdete hodnotnejšie informácie a odborné štúdie od svetových odborníkov, ktorí reálne pracovali s takými deťmi a porovnávali jednotlivé usporiadania rodín. Niektoré z nich zahŕňajú:

• Psychické problémy 2-9 ročných podľa rodinných foriem (Bergström 2018)
• Duševné zdravie dospievajúcich v rôznych usporiadaniach rozvedených rodín (Nilsen 2017)
• Životná úroveň detí v striedavej starostlivosti (Fransson 2017)
• Aké je duševné zdravie detí v rozvedených rodinách? (Bergström 2014)
• Spôsobuje striedavá starostlivosť deťom vyšší stres? (Turunen 2017)
• Výsledky detí v spoločnej starostlivosti a u jedného rodiča (Bauserman 2002)
• Dopady rôznych druhov starostlivosti na deti (Tornstam 1996)
• Majú deti predškolského veku v striedavke viac psychických problémov? (Bergström 2016)
• Porovnanie psychosomatických problémov detí v striedavke a u jedného rodiča (Bergström 2014)
• Sumár 40 výskumov: aký typ usporiadania je pre deti najlepší? (Nielsen 2014)

Riziká a nevýhody striedavej starostlivosti

Striedavá starostlivosť môže na prvý pohľad pôsobiť ako dokonalé riešenie, ale realita často býva zložitejšia. Deti sú prirodzene citlivé na zmeny a prispôsobovanie sa dvom rôznym domácnostiam môže byť pre ne stresujúce. Medzi hlavné riziká a nevýhody patria:

• Pocit neistoty a "kočovníctva": Neustále presuny medzi domovmi môžu narúšať pocit stability a bezpečia. Dieťa sa môže cítiť, že nikde nepatrí úplne, čo môže viesť k pocitu, že je "kočovník". Stres je pre dieťa vtedy, ak sa s tým rodičia nevedia stotožniť.
• Logistické a praktické výzvy: Časté sťahovanie vecí medzi domácnosťami (školské pomôcky, oblečenie, hračky) môže byť náročné. Rodičia musia koordinovať svoje rozvrhy a rozhodnúť, kde bude dieťa tráviť voľný čas, sviatky či prázdniny. Zabezpečiť kontinuitu pre dieťa (škola, krúžky, kamaráti) je kľúčové, aby všetko ostalo čo najviac nezmenené.
• Nedostatočná komunikácia a konflikty medzi rodičmi: Ak medzi rodičmi nefunguje dobrá komunikácia, striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa veľmi náročná a stresujúca, dokonca až utrpením. Dôležité je mať na pamäti, že ak rodičia riešia konflikty medzi sebou, môže to negatívne ovplyvniť deti a ich adaptáciu na nový režim. Vo väčšine prípadov je to o tom, že jeden z rodičov bojkotuje striedavú starostlivosť.
• Nevhodnosť pre malé deti: Mnohí psychológovia sa zhodujú na tom, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre malé deti, nakoľko u nich je prirodzená väčšia naviazanosť na matku. Súdy pristupujú k striedavej starostlivosti opatrnejšie pri veľmi malých deťoch (do 3 rokov), najmä ak je dieťa dojčené. Avšak, dojčenie samo osebe nie je dôvodom na vylúčenie otca z osobnej starostlivosti.
• Rodičia žiadajú o striedavku kvôli záujmom, nie záujmu dieťaťa: Rodičia niekedy žiadajú o striedavú osobnú starostlivosť kvôli svojim záujmom, a nehľadia pritom na záujem dieťaťa.

Podmienky pre úspešnú striedavú starostlivosť

Striedavá starostlivosť môže byť skvelým riešením, no ak rodičia nevedia, ako správne začať, môže nastať chaos. Aby tento model fungoval bez väčších problémov, je dôležité zamyslieť sa nad niekoľkými zásadnými otázkami a splniť určité podmienky:

• Spôsobilosť a záujem oboch rodičov: Obaja rodičia musia byť spôsobilí dieťa vychovávať a mať o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Súd posudzuje ich schopnosť zabezpečiť potreby dieťaťa a pracovné povinnosti.
• Primeraná vzdialenosť bydlísk: Rodičia by mali bývať v primeranej vzdialenosti, ideálne v tom istom meste alebo obci, aby dieťa mohlo bez problémov navštevovať rovnakú školu alebo škôlku z oboch domovov. Súdy spravidla akceptujú vzdialenosť do 30-40 km.
• Vek a vyspelosť dieťaťa: Zákon nestanovuje minimálny vek dieťaťa pre striedavú starostlivosť. Pri deťoch predškolského veku (3-6 rokov) súdy posudzujú adaptabilitu dieťaťa. Školopovinné deti (6-15 rokov) sú na striedavú starostlivosť zvyčajne najlepšie pripravené. Od veku približne 12 rokov súd prihliadne na názor dieťaťa vo väčšej miere.
• Efektívna komunikácia a spolupráca: Bez komunikácie to jednoducho nepôjde. Konštruktívne rozhovory a dohoda o starostlivosti sú nevyhnutné pre zabezpečenie emocionálnej stability detí. Podpora psychológov či rodinných poradcov môže pomôcť rodičom prekonať konflikty a efektívne riešiť problémy. Rešpektujte sa navzájom: vzájomný rešpekt je základ. Odmietanie názorov druhej strany či hádky pred dieťaťom nikomu nepomôžu.
• Jasne stanovené pravidlá a harmonogram: Dohody o striedaní, školských povinnostiach či voľnom čase by mali byť jasne definované. Jasný harmonogram striedania býva základom. Rodičia by sa mali vopred dohodnúť na rozdelení sviatkov, prázdnin a dovoleniek. Osvedčený prístup je striedanie.
• Zabezpečenie rovnakého prostredia u oboch rodičov: Pokiaľ má jeden aj druhy rodič stabilné bývanie a má všetko zariadené, dieťa si berie so sebou len obľúbenú hračku poprípade niečo, čo by ešte chcelo mať pri sebe. Dieťa má u každého rodiča všetko.
• Flexibilita: Niekedy nastanú nepredvídané situácie. Pamätajte, že základom úspechu striedavej starostlivosti je vždy obojstranná vôľa nájsť spoločnú reč.

Právne aspekty a možnosti

Súd je povinný zisťovať názor dieťaťa, ale v takej miere, aby bol na dieťa vyvíjaný čo najmenší psychický nátlak. Názor dieťaťa sa skúma prostredníctvom kolízneho opatrovníka, prípadne psychológa či znalca. Pokiaľ sa tomu dá vyhnúť, deti by pred súdom nemali vypovedať. Súd môže nariadiť striedavú starostlivosť aj bez súhlasu jedného z rodičov, ak dospeje k záveru, že je to v najlepšom záujme dieťaťa. Nesúhlas jedného rodiča nie je automatickým dôvodom na zamietnutie návrhu.

Rozhodnutie súdu o striedavej starostlivosti nie je nemenné. Podľa § 26 zákona o rodine môže súd zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, ak sa zmenia pomery. Dôvodom môže byť presťahovanie, zhoršenie komunikácie medzi rodičmi, prianie staršieho dieťaťa alebo iné závažné okolnosti.

Porovnanie striedavej a spoločnej starostlivosti

V rodinnom práve sa často stretávame s pojmami "striedavá osobná starostlivosť" a "spoločná osobná starostlivosť". Rozdiel medzi nimi spočíva najmä v pravidelnosti striedania dieťaťa medzi rodičmi a v miere zdieľania rozhodovacích právomocí.

Na Slovensku zatiaľ stále prevláda výlučná starostlivosť jedného z rodičov, prevažne matky. Striedavá osobná starostlivosť, ktorá bola zavedená s účinnosťou od 1. júla 2010, však pomaly získava na popularite. Napríklad v roku 2016 bolo v striedavej starostlivosti približne 7,6 % detí. Spoločná osobná starostlivosť je u nás novinkou od 1. júla 2023.

tags: #striedava #starostlivost #vyhody #a #rizika