Príspevky Úradu Práce k Mzde a Podpora Zamestnanosti na Slovensku

Strata zamestnania je náročná situácia, ktorá si vyžaduje riešenie finančného zabezpečenia. Na Slovensku existuje systém podpory v nezamestnanosti, ktorý spravuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Sociálna poisťovňa. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevkoch úradu práce k mzde, podmienkach ich získania a súvisiacich aspektoch sociálnej politiky.

Systém podpory v nezamestnanosti na Slovensku

Dávka v Nezamestnanosti: Základný Finančný Pilier

Dávka v nezamestnanosti predstavuje základný finančný pilier pre osoby, ktoré stratili zamestnanie a aktívne si hľadajú nové. Je určená na preklenutie obdobia bez príjmu zo zárobkovej činnosti. Po splnení stanovených podmienok má osoba nárok na túto dávku počas šiestich mesiacov, čo sa označuje ako podporné obdobie v nezamestnanosti.

Podmienky Nároku na Dávku v Nezamestnanosti

  • Evidencia na Úrade Práce: Osoba musí byť evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako uchádzač o zamestnanie. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie zároveň slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti.
  • Poistenie v Nezamestnanosti: Osoba musí byť povinne alebo dobrovoľne poistená v nezamestnanosti.
  • Doba Poistenia: Počas posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie musí mať osoba platené poistenie v nezamestnanosti minimálne 730 dní (dva roky). Dôvod skončenia pracovnoprávneho vzťahu ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na určitý alebo neurčitý čas, sa neberie do úvahy.

Kto Nemá Nárok na Dávku

  • Osoba, ktorá nebola poistená dostatočne dlhý čas (menej ako 730 dní).
  • Poberateľ dôchodku.
  • Osoba, ktorá nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie.
Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

Výpočet Dávky v Nezamestnanosti

Výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z denného vymeriavacieho základu (DVZ). Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, dávka sa vypočíta z tzv. konštanty.

Maximálna Výška Dávky v Nezamestnanosti

Maximálny DVZ sa mení vždy k 1. júlu daného roka a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje raz ročne. V roku 2025 je maximálna výška dávky v nezamestnanosti:

  • 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac.
  • 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac.

Výplata Dávky

Dávka v nezamestnanosti sa vypláca mesačne pozadu, väčšinou do 15. dňa v mesiaci, za predošlý mesiac. Prednostne sa dávka vypláca na bankový účet uvedený v žiadosti. Ak si poberateľ zvolí výplatu v hotovosti na adresu, dostane dávku medzi 18. a 27. dňom v mesiaci.

Žiadosť o Dávku v Nezamestnanosti

Od 1. júla 2020 je možné požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Postup Pri Žiadaní o Dávku:

  • Podanie Žiadosti: Žiadosť sa podáva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny SR v mieste trvalého alebo obvyklého pobytu žiadateľa. Toto tlačivo zároveň slúži ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti, čím odpadá potreba osobnej návštevy Sociálnej poisťovne. Tlačivo žiadosti poskytne aj pobočka Sociálnej poisťovne alebo je dostupné na jej webovej stránke.
  • Elektronické Podanie: Žiadosť je možné podať aj elektronicky s použitím elektronického podpisu (KEP).
  • Doplnkové dokumenty: K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

O dávku sa nesmie žiadať na oboch úradoch súčasne.

Povinnosti Uchádzača o Zamestnanie

Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne hlásiť na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Cieľom je aktívne hľadať zamestnanie a spolupracovať s úradom.

Prerušenie a Ukončenie Poberania Dávky

Poberanie podpory v nezamestnanosti je možné prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí, aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej.

Ako (ne)fungoval socializmus? Prečo nevydržal?

Aktívna Politika Trhu Práce a Podpora Zamestnávateľov

Aktívna politika trhu práce je súhrn programov zameraných na zlepšenie prístupu nezamestnaných k trhu práce a pracovným miestam a na efektívne fungovanie trhu práce. Tieto programy sú realizované nástrojmi taxatívne vymedzenými v zákone o službách zamestnanosti.

Naopak, pasívna politika trhu práce je súhrn programov zameraných na udržanie príjmu nezamestnaných osôb.

Príspevky na Podporu Zamestnanosti a Tvorbu Pracovných Miest (2009-2010)

V období rokov 2009 a 2010 boli zavedené viaceré aktívne opatrenia na trhu práce s cieľom zmierniť dopady hospodárskej krízy a udržať zamestnanosť. Novela zákona o službách zamestnanosti, účinná od 1. januára 2009, zaviedla tieto príspevky:

  • Príspevok na podporu udržania zamestnanosti: Cieľom bolo prispieť zamestnávateľom, ktorí mali prevádzkové problémy, na úhradu povinných odvodov do poistných fondov z náhrady mzdy poskytovanej zamestnancom počas prevádzkových problémov.
  • Príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta: Podpora vzniku nových pracovných miest pre občanov prepustených z dôvodu rušenia pracovných miest.
  • Príspevok ku mzde zamestnanca: Príspevok pre zamestnancov, ktorí boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že si sami našli zamestnanie a poberajú nízku mzdu.
  • Príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti: Zvýšenie záujmu o samostatnú zárobkovú činnosť.
  • Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi.

Tieto príspevky boli poskytované najdlhšie do 31. decembra 2010.

Príspevok na Podporu Udržania Zamestnanosti (2009-2010)

Príspevok na podporu udržania zamestnanosti sa poskytoval zamestnávateľovi, ktorý zachoval pracovné miesta aj v prípade vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré nemohol zamestnancom prideľovať prácu. Podmienkou bolo, že zamestnávateľ po dohode s úradom práce obmedzil na prechodné obdobie svoju prevádzkovú činnosť tak, že nebude zamestnancom prideľovať prácu v rozsahu najmenej 4% ustanoveného týždenného pracovného času. Príspevok sa poskytoval na úhradu preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom z náhrady mzdy, najviac však z náhrady mzdy vo výške priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytoval. Príkladom je situácia, kedy zamestnávateľ „Astra“ mohol získať príspevok na podporu udržania zamestnanosti a vyhnúť sa prepúšťaniu štyroch zamestnancov, ak obmedzil prideľovanie práce o najmenej štyri percentá. Úrad práce refundoval zamestnávateľovi časť nákladov na poistné až na základe skutočne vyplatených miezd.

Príspevok na Podporu Vytvorenia Nového Pracovného Miesta (2009-2010)

Cieľom príspevku na podporu vytvorenia nového pracovného miesta bolo podporiť vznik nových pracovných miest najmä pre občanov, ktorí boli prepustení zo svojho pôvodného zamestnania z dôvodu zrušenia pracovných miest. Príspevok sa poskytoval zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijal do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace a ktorý pred prijatím uchádzača o zamestnanie vykonával svoju činnosť nepretržite najmenej 12 mesiacov.

Výška príspevku bola mesačne v Bratislavskom kraji 15% a v ostatných krajoch 30% z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 50% z celkovej ceny práce zamestnanca, prijatého na vytvorené pracovné miesto. Zamestnávateľ bol povinný zachovať vytvorené pracovné miesto pre uchádzača o zamestnanie najmenej počas 12 kalendárnych mesiacov.

Príspevok ku Mzde Zamestnanca (2009-2010)

Príspevok ku mzde zamestnanca sa poskytoval zamestnancovi, ktorý bol pred prijatím do pracovného pomeru vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace, bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nástupu do zamestnania, ktoré si sám našiel. Príspevok sa poskytoval, ak hrubá mesačná mzda zamestnanca, ktorý pracuje na plný pracovný úväzok, dosahovala najviac 1,7 násobok sumy životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe.

Príspevok sa poskytoval mesačne, počas prvých 12 mesiacov vo výške 22% a počas ďalších 10 mesiacov vo výške 11% z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. Suma príspevku zamestnávateľovi, ktorá zahŕňala aj poistné platené zamestnancami, sa považovala za zdaniteľný príjem zamestnanca, ak bola zamestnancovi vyplatená zamestnávateľom.

Príspevok na Podporu Zamestnávania Znevýhodneného Uchádzača o Zamestnanie

Úrad práce môže poskytnúť príspevok zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca.

Mesačná výška príspevku sa líši v závislosti od regionálnej miery evidovanej nezamestnanosti:

  • Ak je miera evidovanej nezamestnanosti v okrese, v ktorom zamestnávateľ vytvorí pracovné miesto, nižšia alebo rovnaká ako celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, príspevok je 30 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 30 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
  • Ak je miera evidovanej nezamestnanosti v okrese vyššia ako celoslovenský priemer, príspevok je 40 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 40 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

Mesačná výška príspevku poskytovaného na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. b) až d) alebo uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším ako 30 rokov, je 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom najdlhšie počas 12 kalendárnych mesiacov. Na znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 24 mesiacov sa príspevok poskytuje najdlhšie počas 24 kalendárnych mesiacov. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny oznamuje, že s účinnosťou od 1.9.2025 môže zamestnávateľ podať Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 50 zákona č. 5/2004 Z. z.

Schéma poskytovania príspevkov na zamestnávanie

Umiestňovací Príspevok pre Integračné Podniky

Umiestňovací príspevok sa poskytuje integračnému podniku s cieľom motivovať ho k zabezpečeniu zamestnania pre znevýhodnené osoby. Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody medzi úradom práce a integračným podnikom a vypláca sa mesačne.

Výška príspevku sa postupne zvyšuje počas prvých dvanástich mesiacov poskytovania:

  • 1. až 3. mesiac: 5 % z priemernej mzdy v hospodárstve SR
  • 4. až 6. mesiac: 15 % z priemernej mzdy v hospodárstve SR
  • 7. až 9. mesiac: 25 % z priemernej mzdy v hospodárstve SR
  • 10. až 12. mesiac: 35 % z priemernej mzdy v hospodárstve SR

Príspevok poskytuje úrad práce, v ktorého územnom obvode má integračný podnik sídlo (ak ide o právnickú osobu) alebo trvalý pobyt (ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa).

Sociálny Fond a Jeho Využitie

Sociálny fond predstavuje významný nástroj pre realizáciu podnikovej sociálnej politiky. Ide o finančné prostriedky, ktoré zamestnávatelia využívajú na starostlivosť o svojich zamestnancov. Tvorba sociálneho fondu je povinná pre každého zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzickou osobou s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na Slovensku a zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

Tvorba Sociálneho Fondu

Fond sa tvorí najneskôr v deň výplaty mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Príspevky do Sociálneho Fondu

Základný prídel do fondu je stanovený zákonom č. 152/1994 Z. z. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. Povinný prídel je do výšky 1 % v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %. Ďalšie zdroje fondu môžu tvoriť dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu, ako aj prídelmi z použiteľného zisku.

Využitie Sociálneho Fondu na Kompenzáciu Dopravy

Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.

Príspevok na Rekreáciu Zamestnancov

Od 1.1.2019 sú príspevky na rekreáciu zamestnancov daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov, ak sú poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce.

Využitie sociálneho fondu

Finančný Príspevok na Poskytovanie Sociálnej Služby

Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou podľa § 71 ods. 6 a § 78a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách je účelovo určený na pokrytie časti nákladov na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby v konkrétnom zariadení. Poskytuje sa podľa formy sociálnej služby, štruktúry prijímateľov sociálnej služby podľa stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb v konkrétnom zariadení sociálnych služieb.

Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie podľa § 71 ods. 7 a § 78aa zákona o sociálnych službách sa poskytuje podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb a je účelovo určený na spolufinancovanie bežných výdavkov v rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov.

Kto Môže Žiadať o Príspevok?

O príspevok môže žiadať:

  • Obec, ktorá poskytuje sociálne služby vo vybraných druhoch zariadení sociálnych služieb alebo obec, ktoré zriadila alebo založila vybrané druhy zariadení sociálnych služieb (nocľaháreň, útulok, domov na polceste, zariadenie núdzového bývania, zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie a denný stacionár).
  • Neverejný poskytovateľ sociálnych služieb vo vybraných druhoch zariadení sociálnych služieb (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, zariadenie podporovaného bývania, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie, denný stacionár, nocľaháreň).

Podmienky Poskytovania a Žiadosti

Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej žiadosti doručenej Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb (IS SoS). Obec a neverejný poskytovateľ predkladá žiadosť v termíne od 1. júla do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka.

S oneskorením podania žiadosti je spojený jednoznačný následok zániku práva poskytovateľa sociálnej služby na finančný príspevok na príslušný rozpočtový rok, ak ministerstvo zo závažných dôvodov nerozhodne o odpustení zmeškania termínu. Ministerstvo uzatvára s obcou a neverejným poskytovateľom zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby. Finančný príspevok sa vypláca štvrťročne.

Dôležité Aspekty Zmluvy

Okrem podstatných náležitostí zmluvy sú obsahom zmluvy aj podmienky vrátenia príspevku alebo jeho pomernej časti, ak poskytovateľ pobytovej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní a poskytovateľ ambulantnej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas 20 a viac po sebe nasledujúcich pracovných dní.

Dôležité je, aby toto miesto bolo obsadené prijímateľom sociálnej služby, ktorý platí úhradu za sociálnu službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním tejto sociálnej služby v zariadení. Tiež sa vyžaduje, aby sa takýto druh podpory (príspevok alebo dávka) vyplácal prijímateľovi finančného príspevku na toto miesto v zariadení príslušnou inštitúciou iného štátu. Cieľom je zabrániť duplicite poberania takejto podpory na rovnaký účel z verejných zdrojov, t. j. na zabezpečenie finančnej podpory pri odkázanosti klienta na pomoc inej osoby.

Ako (ne)fungoval socializmus? Prečo nevydržal?

Príspevok na Presťahovanie za Prácou

Príspevok na presťahovanie za prácou (§ 53a zákona o službách zamestnanosti) je nástrojom aktívneho opatrenia na trhu práce, ktorým sa podporuje profesijná a územná mobilita. Tento príspevok je náhrada časti preukázaných výdavkov súvisiacich s presťahovaním uchádzača o zamestnanie z miesta jeho trvalého pobytu v súvislosti so získaním zamestnania vo výške najviac 1 327,76 €, ak miesto jeho nového trvalého pobytu na území Slovenskej republiky je vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu najmenej 50 km. Úrad práce poskytuje príspevok občanovi (zamestnancovi), ktorý bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nástupu do zamestnania. O príspevok sa môže požiadať najneskôr do 12 mesiacov od zmeny trvalého pobytu v súvislosti so získaním zamestnania.

Napríklad, pán Kmeť z Lučenca, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie štyri mesiace, získal prácu v Banskej Bystrici, kde si kúpil byt. Miesto jeho nového trvalého pobytu je vzdialené 70 km od pôvodného. Preukázané výdavky na presťahovanie vo výške 236,70 € boli uznané a príspevok je oslobodený od dane.

Zdaňovanie Príspevkov z Úradu Práce

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov upravuje zdanenie príjmov fyzickej osoby. Predmetom dane sú všetky príjmy, na ktoré sa vzťahuje zdaňovanie podľa citovaného zákona a medzinárodnej zmluvy, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane. Oslobodenie sa vzťahuje na taxatívne vymedzené príjmy, takýmito sú podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov aj plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce (v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z.).

Ak plnenie poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce sa poskytne zamestnancovi, osobe prijímateľa týchto finančných prostriedkov priamo a osobne, potom sa uplatní vyššie uvedené ustanovenie § 9 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. Avšak, plnenia poskytované podľa zákona o službách zamestnanosti sú zdaniteľným príjmom pre daňovníka - fyzickú osobu, s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov, pretože sú poskytované na úhradu konkrétnych výdavkov tohto daňovníka vynakladaných v súvislosti s jeho činnosťou. Ak je daňovníkovi - fyzickej osobe, poskytnutý úradom práce príspevok na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou, a tento daňovník si uplatňuje preukázateľné daňové výdavky a vedie jednoduché účtovníctvo, do základu dane zahrnuje prijatý príspevok postupne v takej výške, v akej uplatňuje výdavky, na ktoré bol príspevok poskytnutý.

tags: #prispevok #z #uradu #prace #ku #mzde